Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 170/2016
PDF · 163.53 KB
No categories available
III. ÚS 170/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2016
prerokoval sťažnosť , , obe
, a , , zastúpených advokátskou
kanceláriou Andrašovič & Partners, s. r. o., Lermontovova 14, Bratislava, v mene ktorej
koná konateľ a advokát JUDr. Eduard Andrašovič, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 479/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , a
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra
2015 doručená sťažnosť , a
(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátskou kanceláriou Andrašovič &
Partners, s. r. o., Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 479/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v procesnom postavení žalobcov vedú súdny spor
proti žalovanému, ktorým je Slovenská republika, o zaplatenie 115 676,74 €
s príslušenstvom. Ide o žalobu o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vec je na okresnom súde
vedená pod sp. zn. 12 C 479/2012. K priebehu namietaného konania uviedli: „v období od
podania žaloby v právnej veci do dnešného dňa, t.j. po dobu dlhšiu ako 3 roky, vykonával
porušovateľ jedine úkony procesno-právnej povahy, pričom aj predmetné úkony
porušovateľ vykonával z časového hľadiska veľmi neefektívne a v niektorých prípadoch až
na základe urgencie sťažovateľov, v období od podania žaloby... do dnešného dňa, t.j. po
dobu dlhšiu ako 3 roky, porušovateľ nenariadil... žiadne pojednávanie, pričom do dnešného
dňa nezačal ani konať vo veci samej... Žalobu v Právnej veci podal ešte v roku 2012 a odo
dňa 06.03.2015 do dnešného dňa, t.j. po dobu dlhšiu ako 7 mesiacov, porušovateľ...
nevykonal vôbec žiadne úkony, o ktorých by mali sťažovatelia vedomosť...
Sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že svoju žalobu... podali ešte v roku 2012
a do dnešného dňa porušovateľ nezačal ani konať vo veci samej. Ako už sťažovatelia uviedli
vyššie v tejto sťažnosti, porušovateľ do dnešného dňa rozhodoval výlučne o procesných
podmienkach samotného konania... ešte nenariadil žiadne pojednávanie, pričom
porušovateľ tak neurobil počas neopodstatnene a neprimerane dlhej doby. Sťažovatelia
majú za to, že porušovateľovi trvá rozhodovanie... mimoriadne dlho aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že porušovateľ do dnešného dňa konal a rozhodoval bez nariadenia
pojednávania. Vyššie uvedené je dôležité z dôvodu, že doterajšie konanie porušovateľa
v procesných otázkach..., ako ani konanie vo veci samej, nie je v žiadnom prípade možné
považovať za vec právne alebo fakticky zložitú. Dĺžka rozhodovania porušovateľa
v procesných veciach konania... je v tomto konkrétnom prípade závislá najmä od postupu
samotného porušovateľa...“
Sťažovatelia tvrdia, že postupom porušovateľa pri prerokovávaní jeho právnej veci
došlo k porušeniu ich základných práv, a to najmä „práva na súdnu a inú ochranu a práva
na spravodlivé súdne konanie“, preto 15. apríla 2015 podali sťažovatelia predsedovi
okresného súdu sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podpredsedníčka okresného
súdu v liste z 2. októbra 2015 uviedla, že vo veci nepochybne vznikli prieťahy, na základe
čoho sťažnosť sťažovateľov vyhodnotila ako dôvodnú.
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Postupom Okresného súdu Levice v konaní č. 12 C 131/2012 boli porušené ústavné
práva sťažovateľov , a
na súdnu a inú právnu ochranu a základné právo na spravodlivé súdne konanie,
spočívajúce v práve na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súlade s čl. 48
Ústavy SR, ako aj s čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Okresný súd Levice je povinný zaplatiť sťažovateľom sumu vo výške 3.000,- Eur
(slovom tritisíc eur) ako primerané finančné zadosťučinenie a náhradu ich nemajetkovej
ujmy, v súvislosti s porušením ich základných práv a slobôd.
Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľom, k rukám právneho zástupcu
sťažovateľov, náhradu trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
355,73 Eur...“
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností a z obsahu na vec sa vzťahujúceho
súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav namietaného konania:
- 16. októbra 2012 podali žalobcovia na okresnom súde žalobu o zaplatenie
115 676,74 € s prísl.,
- 6. novembra 2012 vyzval okresný súd žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku
z návrhu vo výške 20 €,
- 5. decembra 2012 poučil okresný súd účastníkov konania o procesných právach,
- 14. decembra 2012 žalovaný požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe,
- 2. januára 2013 okresný súd vyhovel žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty,
- 10. januára 2013 doručil žalovaný vyjadrenie k žalobe,
- 14. marca 2013 okresný súd vyzval Mestský úrad Levice – stavebný úrad, aby sa
vyjadrili k výzve žalovaného,
- 19. marca 2013 žalovaný podal návrh na zloženie preddavku na trovy konania
zo strany žalobcu,
- 28. marca 2013 mesto Levice navrhlo vstup do konania na strane žalovaného,
- 7. mája 2013 okresný súd zaslal žalobcom listiny na vyjadrenie,
- 20. mája 2013 podali žalobcovia vyjadrenie k návrhu žalovaného na zloženie
preddavku na trovy konania a návrh žalobcov na oslobodenie od súdnych poplatkov,
- 30. augusta 2013 priznal okresný súd žalobcom oslobodenie od súdneho poplatku
5 783,74 €,
- 14. novembra 2013 okresný súd zamietol návrh žalovaného na zloženie preddavku
na trovy konania,
- 20. januára 2014 okresný súd zaslal žalovanému listiny na vyjadrenie,
- 28. januára 2014 sa žalovaný vyjadril k zaslaným listinám,
- 7. apríla 2014 okresný súd oznámil žalovanému, že nebude rozhodovať
o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania,
- 29. mája 2014 podali žalobcovia návrh na zabezpečenie dôkazu,
- 3. septembra 2014 podali žalobcovia návrh na zabezpečenie dôkazu,
- 8. septembra 2014 okresný súd vyžiadal od stavebného úradu mesta Levice dôkazy,
ktoré žiadali žalobcovia zabezpečiť,
- 19. septembra 2014 zaslalo mesto Levice okresnému súdu spis č. SÚ 3223/2006,
pričom spis č. SÚ 3191/2006 zaslať nevedelo, pretože bol vypožičaný Obvodnému úradu
Nitra,
- 20. októbra 2014 zaslali žalobcovia okresnému súdu opätovnú urgenciu
na zabezpečenie dôkazu č. SÚ 3191/2006, keďže má slúžiť ako podkladový materiál pri
rozhodovaní veci,
- 23. októbra 2014 okresný súd opätovne požiadal Stavebný úrad mesta Levice
o zaslanie spisu č. SÚ 3191/2006,
- 6. novembra 2014 oznámil Mestský úrad v Leviciach okresnému súdu, že spis
č. SÚ 3191/2006 nevedia zapožičať, pretože dosiaľ nebol vrátený Okresným úradom Nitra,
- 17. decembra 2014 požiadal okresný súd Stavebný úrad mesta Levice o zaslanie
spisu č. SÚ 3191/2006 a spisu č. SÚ 3223/2006,
- 9. januára 2015 mesto Levice zaslalo okresnému súdu spis č. SÚ 3223/2006, pričom
spis č. SÚ 3191/2006 nemohli zaslať, pretože je stále vypožičaný Okresným úradom Nitra,
- 19. januára 2015 oznámil Mestský úrad v Leviciach okresnému súdu, že spis
č. 3191/2006 sa nachádza na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky (ďalej len ,,ministerstvo“),
- 25. februára 2015 okresný súd požiadal ministerstvo o zaslanie spisového materiálu
č. SÚ 3191/2006,
- 5. marca 2015 zaslalo ministerstvo okresnému súdu spisový materiál
č. SÚ 3191/2006,
- 23. novembra 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 23. február 2016.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie tvrdenia sťažovateľov, či
v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 479/2012 (podľa petitu sťažnosti
12 C 131/2012) bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd už konštatoval (napr. I. ÚS 70/98, III. ÚS 199/02), že ústava nevyníma
z povinnosti všeobecných súdov konať bez zbytočných prieťahov žiadne konanie, v ktorom
sa poskytuje súdna ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb.
Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho spisového materiálu,
ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že okresný súd od podania žaloby konal vo veci
v podstate priebežne až do februára 2015. Od uvedeného termínu mu však trvalo
8 mesiacov, kým nariadil pojednávanie vo veci. A od nariadenia pojednávania do jeho
uskutočnenia uplynuli tiež tri mesiace. Celé konanie však trvá síce viac ako tri roky, túto
dobu ale samo osebe nemožno považovať za dobu výrazne presahujúcu limit na konanie
obdobného typu.
Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 128/03 a v ňom citovanú
predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).
V súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou neprichádza do úvahy, aby
ústavný súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí
návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva
sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný
súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Sťažnosť sťažovateľov bolo možné odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva
alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie,
proti komu sťažnosť smeruje.
Sťažovatelia v petite sťažnosti označili konanie okresného súdu, v ktorom malo dôjsť
k porušovaniu ich základného práva, ako konanie pod sp. zn. 12 C 131/2012.
Sťažnosť sťažovateľov teda nespĺňa citované náležitosti kvalifikovaného návrhu
na začatie konania pred ústavným súdom. Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky
zákonom predpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.
Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je
v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde (podobne napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,
III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. marca 2016