Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 193/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hagarom, Advokátska kancelária

Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára

2016 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Sťažovateľ... je účastník konania vedeného na Okresnom súde Žilina, č. kon.:

.

Konanie bolo začaté na návrh matky sťažovateľa, v tom čase maloletého, podaním

zo dňa 02.03.2012. Podaným návrhom sa matka sťažovateľa domáhala zvýšenia výživného

na maloletého syna. V čase podania návrhu mal sťažovateľ 15 rokov a 7 mesiacov.

Sťažovateľ počas konania nadobudol plnoletosť. ...

V predmetnej veci sa naposledy pojednávalo dňa 22. 12. 2014. Dňa 22. 09. 2015

navrhovateľ zaslal súdu žiadosť o nariadenie pojednávania. Žiadosti nebolo vyhovené, a tak

bol navrhovateľ nútený podať dňa 18. 11. 2015 sťažnosť pre porušovanie práva na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ust. a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dňa

17. 12. 2015 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené Vyjadrenie k sťažnosti na

prieťahy v konaní zo dňa 07. 12. 2015.

Podpredsedníčka Okresného súdu Žilina v predmetnom vyjadrení konštatovala, že:

„... sťažnosť je čiastočne dôvodná, nakoľko nie vždy sa konalo v zmysle , avšak

predovšetkým z dôvodov neprimeranej zaťaženosti tunajšieho súdu... ako aj z dôvodu

dlhodobej PN zákonného sudcu, v dôsledku čoho bol jeho senát prerozdelený. Toho času už

nie je na PN a podľa jeho uvedenia vo veci nariadil pojednávanie. K predĺženiu konania

však došlo aj zo strany navrhovateľky.“

Dňa 07. 01. 2015 bolo sťažovateľovi doručené predvolanie na pojednávanie na deň

10. 02. 2016. Sťažovateľ však má za to, že i keď konajúci súd nariadil vo veci pojednávanie,

nekonaním Okresného súdu Žilina od 22. 12. 2014 do 18. 12. 2015 došlo k prieťahom

v konaní vedenom pod č. kon. . ...

Sťažovateľ si... uplatňuje voči porušovateľovi jeho základného práva na súdnu

ochranu, Okresnému súdu v Žiline, nárok na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 3.000,- €...

Táto suma zohľadňuje dĺžku zbytočných prieťahov v konaní, ako aj s nimi spojenú

nemajetkovú ujmu, ktorá sťažovateľovi vznikla. Tento nárok a rozsah požadovaného

finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje, v súlade s ustanovením § 50 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v platnom znení tým, že napriek tomu, že sa spočiatku jednalo

o konanie o určenie výživného na maloleté dieťa, ktoré počas konania nadobudlo

plnoletosť, je takmer 3 a pol roka reštančnou vecou. Sťažovateľ má za to, že ním

požadované finančné zadosťučinenie je primerané, prihliadnuc aj na stratu času a

prostriedkov vynaložených v dlhoročnom súdnom konaní, ktoré mu predchádzalo.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu v Žiline v konaní

vedenom pod č. bolo porušené.

Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €...,

ktoré mu je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 363,80 € na účet právneho zástupcu sťažovateľa... do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . K namietanému porušeniu

označeného základného práva mal dôjsť tým, že okresný súd v období od 22. decembra

2014 do 18. decembra 2015 vo veci nekonal.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ).

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu zistil, že sťažovateľom namietané

obdobie nečinnosti okresného súdu trvalo od 1. apríla 2015, keď bolo zrušené pojednávanie

nariadené na 8. apríl 2015 z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu, do 10. decembra

2015, keď bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. február 2016. Nečinnosť okresného

súdu zistená ústavným súdom tak predstavovala obdobie nepresahujúce 8 mesiacov.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd upriamuje pozornosť na svoju judikatúru, podľa

ktorej ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe nemusí

ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (, ). Na kratšie obdobia nečinnosti

všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane,

a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr.

, , ).

Ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade využitie sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v okolnostiach posudzovanej veci

prejavilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ako účinný prostriedok nápravy.

Po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní (18. novembra 2015) predsedovi okresného súdu

možno z ďalšieho postupu vo veci vyvodiť, že okresný súd na predmetnú sťažnosť

adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia, keď už 10. decembra

2015 bolo vo veci nariadené pojednávanie a na tomto pojednávaní konanom 10. februára

2016 bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom.

V danom prípade s prihliadnutím na všetky okolnosti veci ústavný súd nezistil výskyt

tak významného a neodôvodneného obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré by

odôvodňovalo vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Ústavný súd súčasne poukazuje na

skutočnosť, že v období po podaní sťažnosti sťažovateľom na prieťahy v konaní sťažovateľ

sám nespochybňuje plynulosť postupu okresného súdu a v tomto období nezistil zbytočné

prieťahy ani ústavný súd.

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (napr. , ).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou

domáha ústavnej ochrany v spore o sumu, ktorá je aj zjavne bagateľná, a preto v jeho veci

nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016