Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 36/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Pochom, Hviezdoslavova 99/3, Bardejov,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa

Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Svidník p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Svidník p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. n e p r i z n á v a náhradu trov právneho

zastúpenia.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«... ako dedič zo zákona a od r. 2001 už ako vlastník, začal som sa... zaujímať

o svoje... dedičstvo v obci . Medzičasom, asi v roku 1996, dávno

po zahájení dedičského konania, ktoré trvalo takmer 10 rokov, bez môjho vedomia

a súhlasu do „hry“ vstúpila súkromná poľnohospodárska firma ,

ktorá mi takpovediac doslova vnútila zmluvu o nájme mne patriacej pôdy s dátumom 22. 4.

1996 a s právnou účinnosťou od 1. 1. 1996. Najzávažnejšie a najinteresantnejšie na tom je,

že všetky podmienky a pravidlá do bodky a písmena v tejto zmluve si určila firma sama,

ktorá si od počiatku riadne neplnila! A keď trúfalosť nájomcu vyvrcholila tým, že v hrubom

rozpore so zákonom a pravidlami zmluvy túto jednostranne zrušila, na čom nebola

kompetentná, nezostalo mi nič iné, len svojich práv sa domáhať súdnou cestou, čo som

urobil svojou povodnou žalobou z 19. 3. 99, ktorú som následne aktualizoval do vyhlásenia

rozsudku, ktorého v právoplatnej dobe sa nemôžem ani po viac ako 16 a 1/2 roka dočkať. ...

rozsudkov v tejto veci už bolo síce viac, ale boli tak šlendriánske a nezodpovedné, že museli

byť zrušené a vrátené na základnú úroveň, kde sú doposiaľ, teda na Okresnom súde

vo Svidníku. ...

Dedičské konanie len pred svidníckym notárom trvalo od 11. 3. 92 do 7. 2. 2001.

Odporca mi medzitým uhradil asi 5 polročných splátok z 1 037.- Sk ročne. Medzičasom od

21. 3. 99 do dnešných dní svidnícky súd konal i nekonal tak, že jeho rozsudky pre

nezákonnosť, neobjektívnosť a zjavnú tendenčnosť museli byt odvolacím súdom zrušené.

Teraz čakám na ďalší. Od ústavného súdu chcel by som sa dozvedieť, či zatiaľ súčasná viac

ako 16 a 1/2 ročná celková doba vedenia tejto jednoduchej kauzy svidníckym súdom je

primeraná požiadavkám ods. 1/, čl. 6 Dohovoru a či sa v tomto období nevyskytli

neodôvodnené prieťahy v tomto konaní pred ním, ktoré by dotvrdzovali súčasne aj

porušenie mojich práv podľa úst. čl. 48/2 a čl. 38/2 Listiny základných práv a slobôd...»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vo veci

samej rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a priznal mu finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov konania.

Ústavný súd uznesením č. k. -8 z 3. februára 2016 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie

v senáte ústavného súdu v zložení Marianna Mochnáčová (predsedníčka senátu), Peter

Brňák (sudca) a Milan Ľalík (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016

účinného od 1. marca 2016 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Milan Ľalík

(predseda senátu), Peter Brňák (sudca) a Marianna Mochnáčová (sudkyňa). Z uvedeného

dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je

uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného

súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti.

Na výzvu ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu podaním sp. zn.

z 3. marca 2016, v ktorom okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ podal na tunajší súd žalobu o náhradu nájomného dňa 22. 3. 1999,

ktorá bola neúplná a žalobca bol viackrát vyzvaný na odstránenie jej vád. Vo veci bolo

vytýčených viacero pojednávaní: 19. 1. 2000, 9. 2. 2000, 29. 2. 2000, 31. 8. 2000,

29. 9. 2000, ktorých sa žalobca nezúčastnil a napokon bol vypočutý dožiadaným Okresným

súdom v Bardejove dňa 16. 10. 2010. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 7. 3. 2001.

Žalobca sa odvolal a rozsudok bol rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zrušený. Konanie

bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci . Uznesením zo

dňa 14. 6. 2010 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní, pričom aj proti tomuto uzneseniu

sťažovateľ podal odvolanie. Krajský súd uznesenie potvrdil. Opätovne bolo vo veci

rozhodnuté dňa 22. 11. 2010 a 27. 11. 2013. Obidva rozsudky Okresného súdu vo Svidníku

boli zrušené.

K trvaniu sporu svojim konaním prispel najmä žalobca, ktorý sa ani jedného

pojednávania nezúčastnil a okrem nájomnej zmluvy nedoložil žiaden dôkaz (listy

vlastníctva, dedičské rozhodnutie a pod.), ale tieto musel súd zabezpečiť sám. Taktiež bolo

konanie prerušené do právoplatného skončenia vo veci .

Okresný súd vo Svidníku opätovne o veci rozhodol dňa 2. 3. 2016.

Súhlasím, aby ústavný súd... upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Právny zástupca sťažovateľa listom z 18. marca 2016 oznámil, že súhlasí s upustením

od ústavného pojednávania, a zároveň zaslal stanovisko k vyjadreniu okresného súdu,

v ktorom zotrval na podanej sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa a listiny, podľa ktorých každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6

ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. K porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého

kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej

stránke ide o žalobu o plnenie z nájomnej zmluvy, resp. ako sa ukázalo v priebehu konania,

o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré patria ku štandardnej rozhodovacej činnosti

súdov.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

podľa a listiny a práva podľa dohovoru.

Pri hodnotení tohto kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ čiastočne prispel

svojím správaním k prieťahom v konaní. Sťažovateľovi bol 13. októbra 1999 doručený

odpor žalovaného proti platobnému rozkazu s výzvou na vyjadrenie v 7-dňovej lehote.

Vyjadrenie bolo sťažovateľom predložené až 30. augusta 2000. Komunikácia

so sťažovateľom bola sťažená, pretože tento sa nezúčastňoval pojednávaní a ospravedlnenie

predkladal spravidla deň pred pojednávaním. Dňa 28. februára 2000 sa ospravedlnil

z pojednávania stanoveného na 29. február 2000, 30. augusta 2000 sa ospravedlnil

z pojednávania stanoveného na 31. august 2000, na pojednávanie 29. septembra 2000 sa

nedostavil bez ospravedlnenia, 6. marca 2001 sa ospravedlnil z pojednávania stanoveného

na 7. marec 2001, 11. februára 2003 sa ospravedlnil z pojednávania stanoveného na

13. február 2003 a 22. novembra 2010 sa ospravedlnil z pojednávania stanoveného na

22. november 2010. Sťažovateľ navrhoval okresnému súdu pojednávať bez jeho

prítomnosti, čo však podmieňoval vyhovením jeho žalobe, resp. zohľadnením ním

predloženej písomnej argumentácie. Nereagoval na výzvu okresného súdu doručenú

1. marca 2000 na oznámenie ukončenia práceneschopnosti, v dôsledku čoho bol okresný

súd nečinný od 29. februára 2000 do 1. augusta 2000. Písomným podaním doručeným

Krajskému súdu v Prešove 10. februára 2011 oznámil, že z dôvodu choroby nebude

reagovať na žiadne výzvy, nebude podávať žiadne informácie a nezúčastní sa pojednávaní,

a ak áno, tak iba po jeho jednostrannom zvážení a na vlastné riziko. Súčasťou tohto

oznámenia nebolo potvrdenie o práceneschopnosti. V dôsledku uvedeného postoja

sťažovateľa bol okresný súd nútený pristúpiť výlučne k písomnej komunikácii vo vzťahu

ku každému dôkazu a argumentácii žalovaného. Tieto okolnosti sú na ťarchu sťažovateľa.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny a práva podľa dohovoru, bol

postup okresného súdu v namietanom konaní. Ústavný súd zistil, že v dôsledku postupu

okresného súdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, a to napriek skutočnosti, že

plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (,

). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní dôvodnosti sťažnosti prihliadal aj na

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez

ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd konštatuje, že konanie vo veci bolo začaté 22. marca 1999 a do

dnešného dňa, teda ani po uplynutí takmer 17 rokov nebolo skončené. Ústavný súd

nepovažoval za potrebné do detailov rozoberať všetky úkony, ktoré okresný súd vo veci

vykonal, keďže doba 17 rokov, počas ktorej okresný súd nebol schopný vo veci rozhodnúť,

nie je ničím ospravedlniteľná a je ústavne neakceptovateľná.

Vo vzťahu k námietke predsedu okresného súdu, že sťažovateľ prispel svojím

konaním k dĺžke sporu neúčasťou na pojednávaniach a nepredložením dôkazov, ústavný súd

poukazuje na citované znenie , teda povinnosť súdu i bez ďalších návrhov

pokračovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

K namietanému prerušeniu konania ústavný súd zdôrazňuje, že napriek dobe trvania

tejto prekážky (od 3. marca 2003 do 26. mája 2010) konanie prebiehalo ďalších takmer

10 rokov, čo je z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci ústavne neprípustné.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal priznať primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3 000 €,

čo odôvodňoval dlhoročným stavom právnej neistoty v stresoch, depresiách a traume.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní) ústavný

súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume

1 500 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu. Vo zvyšnej časti finančného zadosťučinenia nebolo návrhu

sťažovateľa vyhovené prihliadajúc na jeho správanie ako účastníka konania, teda na jeho

čiastočné zavinenie prieťahov v konaní.

Sťažovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 223,46 € v zmysle vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súčasťou

sťažnosti je splnomocnenie udelené 21. decembra 2015 sťažovateľom pre advokáta

JUDr. Vladimíra Pocha. Sťažnosť, ako aj stanovisko k vyjadreniu okresného súdu však boli

spísané samotným sťažovateľom, preto do úvahy by prichádzalo priznanie trov právneho

zastúpenia len za prevzatie a prípravu zastúpenia. Vzhľadom na čiastočnú úspešnosť

sťažovateľa a jeho formálne zastupovanie právnym zástupcom ústavný súd v súlade s § 36

ods. 2 náhradu trov konania sťažovateľovi nepriznal.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016