Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 54/2016
PDF · 282.04 KB
No categories available
II. ÚS 54/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti ,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Mikuláš Buzgó & JUDr. Mária Buzgová,
Štúrova 20, Košice, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Mikuláša
Buzgóa, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom
pod sp. zn. 34 C 168/2008, za účasti Okresného súdu Košice I, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 168/2008
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
34 C 168/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom
tritisíc eur), ktorú jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 355,73 €
(slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jej právneho zástupcu
JUDr. Mikuláša Buzgóa, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Mikuláš Buzgó & JUDr. Mária Buzgová,
Štúrova 20, Košice, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Mikuláša
Buzgóa, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 168/2008
o určenie neplatnosti závetu.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Dňa 10. 10. 2008 bol podaný návrh na začatie konania o určenie neplatnosti
závetu. V tomto konaní som ako sťažovateľ ja, , v procesnom postavení
žalovanej. Konanie je vedené pod sp. zn. 34 C/168/2008 na Okresnom súde Košice I.
Konanie v danej veci do dnešného dňa trvá, a to vyše 7 rokov.
Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené 26. 1. 2010. Do dnešného dňa Okresný
súd Košice I nevyniesol právoplatný rozsudok vo veci. Vo veci bolo nariadených v priebehu
7 rokov iba 5 pojednávaní, pričom len trikrát sa pojednávanie uskutočnilo, z čoho raz išlo
2
o procesné návrhy vo veci. Z uvedených údajov teda vyplýva, že súd vo veci nekonal
nariadením a ani vykonaním pojednávania dôsledne a časovo úsporne.
Od podania návrhu o určenie neplatnosti závetu 10. 10. 2008, vedeného Okresným
súdom Košice I, pod sp. zn. 34 C/168/2008 a s pridelením sudkyni ,
bolo prvé pojednávanie vo veci vytýčené až po 15 mesiacoch na 26. 1. 2010.
Na pojednávaní boli prítomní právni zástupcovia oboch strán a ja ako sťažovateľ som bola
na tomto pojednávaní aj vypočutá. Ďalšie dokazovanie sa na tomto pojednávaní
neuskutočnilo, bolo však navrhnuté vypočutie ďalších svedkov Pojednávanie bolo odročené
na 23. 3. 2010. Toto pojednávanie sa v tomto termíne uskutočnilo. Opätovne boli prítomní
právni zástupcovia oboch strán i predvolaní svedkovia, žalobcovia a sťažovateľ sa na
pojednávaní nezúčastnili. Bolo vykonané vypočutie všetkých navrhnutých svedkov.
Následne súd odročil pojednávanie na neurčito za účelom nariadenia znaleckého
dokazovania.
Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, , bol ustanovený
15. 6. 2010. Znalecký posudok č. 4/2011 bol sťažovateľovi doručený 21. 7. 2011, t. j.
po roku od ustanovenia znalca.
2. 11. 2011 bola opatrením predsedu Okresného súdu Košice I vec pod sp. zn.
34 C/168/2008 pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni .
Ďalšie pojednávanie vo veci bolo vytýčené na 18. 10. 2012, teda po márnom uplynutí
31 mesiacov od posledného pojednávania a takmer rok po vydaní opatrenia Okresného
súdu Košice I. Toto pojednávanie však bolo odročené v prítomnosti právnych zástupcov
oboch strán a žalovanej na 15. 1. 2013 s návrhom, aby boli na toto odročené pojednávanie
predvolaní navrhovaní znalci. Pojednávanie zo dňa 15. 1. 2013 bolo zrušené pre
dlhotrvajúcu práceneschopnosť sudkyne.
Súd v tejto veci vydal jedno uznesenie, ktorým nepripustil vstup vedľajšieho
účastníka na strane sťažovateľa. Na základe opatrenia predsedu Okresného súdu Košice
I k Rozvrhu práce na rok 2013, bola 15. 1. 2015 vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie
sudkyni . Uvádzaná sudkyňa vo veci od vydania opatrenia zatiaľ
konať nezačala.
Dôkazy a procesné návrhy v konaní navrhované stranami, t. j. návrh na vypočutie
ďalších svedkov, vstup vedľajšieho účastníka, vyjadrenia procesných strán k návrhom,
znalecký posudok znaleckej organizácie Forensic č. 140/2012, žiadosť o vypracovanie
znaleckého posudku zo dňa 31. 2. 2012, neboli náročné
z časového hľadiska, rovnako ani z pohľadu možnosti vykonania takých dôkazov, preto
nemôžu byť dôvodom neprimeranej dĺžky konania.
Sťažovateľ 7. 5. 2013 učinil podanie Okresnému súdu Košice I., nazvané Žiadosť
o skoré vytýčenie pojednávania. Aj keď toto podanie nie je pomenované ako sťažnosť
predsedovi súdu na prieťahy v konaní, z jej obsahu takáto skutočnosť vyplýva. V uvedenom
podaní som žiadala, predsedu súdu o skoré vytýčenie pojednávania, vypracovanie
stanoviska znalcov, ako aj predvolanie znalcov na najbližšie súdne pojednávanie.
S odpoveďou na toto podanie nedisponujem. Rovnako 22. 6. 2014 som adresovala podanie
predsedovi Okresného súdu Košice I. I keď bolo podanie nepomenované, z obsahu jasne
vyplýva, že žiadam o prešetrenie prieťahov v tomto konaní: „Vážený pán predseda, žiadam
Vás o prešetrenie prieťahov súdu a nápravu.“ Rovnako ani k tomuto podaniu neevidujem
žiadnu odpoveď.
Pri posudzovaní podania súd vychádza z § 41 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého každý
úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený... Teda obe
podania, t. j. zo dňa 7. 5. 2013 a 22. 6. 2014 treba posudzovať ako sťažnosť na prieťahy
v konaní adresované predsedovi Okresného súdu Košice I.
Z uvedeného vyplýva, že v danej veci bolo pojednávanie nariadené len päťkrát
a dvakrát sa meritórne konalo. Prieťahy v konaní zapríčinil Okresný súd Košice I, nakoľko
účastníci konania svojím prístupom k veci, postup Okresného súdu nijako nekomplikovali,
konanie nepredlžovali časovo náročnými procesnými návrhmi...
Rovnako je potrebné uviesť, že časové rozostupy medzi jednotlivými úkonmi súdu len
potvrdzujú nečinnosť súdu. Od pojednávania 23. 3. 2010 k vytýčeniu ďalšieho termínu
pojednávania /ktoré bolo aj tak odročené/ prešlo 31 mesiacov a od nariadeného posledného
pojednávania, ktoré bolo zrušené, prešlo viac ako dva a pol roka. Je teda potrebné
poukázať aj na neprimerane dlhé prestávky vytýčenia termínov jednotlivých pojednávaní.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal
jej sťažnosť na ďalšie konanie a aby vydal tento nález:
4
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej lehote a bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom
pod sp. zn. 34 C/168/2008 porušené bolo.
2. Sťažovateľovi, , priznáva primerané finančné zadosťučinenie
v sume 7 000 eur, ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. Sťažovateľovi, , priznáva náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
7 000 €, za zníženie hodnoty dedičstva, vzniknutého postupom Okresného súdu Košice I,
ktorú je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť náhradu trov právneho
zastúpenia za 2 úkony v sume 303,74 + 8,39 + 62,43 DPH, x 2, t. j. 686,69 eur do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu.“
Ústavný súd na predbežnom prerokovaní uznesením č. k. II. ÚS 54/2016-13
z 21. januára 2016 prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“)].
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 3. februára 2016 predsedu
okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň
ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV/74/2016 k prijatej
sťažnosti z 29. februára 2016, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 4. marca 2016, uviedol:
„Konanie vo veci sp. zn. 34 C/168/2008 sa začalo 10. 10. 2008. Žaloba bola
pôvodne podaná na Okresný súd Košice –okolie. Z dôvodu miestnej príslušnosti bol spis
5. 11. 2008 postúpený tunajšiemu súdu. Vec bola pridelená na rozhodnutie sudkyni
. Sťažovateľka v konaní vystupuje na procesnej strane žalovanej.
Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti závetu.
Dňa 10. 3. 2009 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
.
Dňa 6. 5. 2009 súd vyzval žalobcov, aby spoločne a nerozdielne zaplatili súdny
poplatok za návrh vo výške 99,50 EUR. Žalobcovia súdny poplatok zaplatili 3. 6. 2009.
Prvé pojednávanie vo veci súd nariadil na 26. 1. 2010. Po prejednaní veci súd
pojednávanie odročil na 23. 3. 2010 za účelom doplnenia dokazovania.
Dňa 23. 3. 2010 súd vec prejednal a pojednávanie odročil na neurčito za účelom
nariadenia znaleckého dokazovania.
Uznesením č. k. 34 C/168/2008-95 z 15. 6. 2010 súd na vypracovanie posudku
ustanovil znalca .
Dňa 25. 8. 2010 bola súdu doručená námietka zaujatosti sudkyne. Uznesením č. k.
34 C/168/2008-117 z 27. 9. 2010 súd vyzval žalovanú, aby v lehote 10 dní doplnila
námietku zaujatosti, tak aby obsahovala náležitosti podľa § 15 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O. s. p.). Dňa 19. 10. 2010 žalovaná doručila súdu doplnenie námietky
zaujatosti.
Po vyjadrení sa všetkých sudcov okresného súdu k vznesenej námietke zaujatosti bol
spis 8. 2. 2011 predložený na rozhodnutie nadriadenému Krajskému súdu v Košiciach.
Uznesením č. k. 6 NcC/5/2011-142 zo 17. 2. 2011 Krajský súd v Košiciach rozhodol,
že sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v predmetnej
veci.
Dňa 15. 7. 2011 znalec doručil súdu znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného.
Dňa 2. 11. 2011 bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
.
Uznesením č. k. 34 C/168/2008-173 z 22. 6. 2012 súd nepripustil vstup
do konania na strane žalovanej.
Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 18. 10. 2012. Po prejednaní veci súd
pojednávanie odročil na 15. 1. 2013 za účelom doplnenia dokazovania výsluchom znalcov.
Pojednávanie nariadené na 15. 1. 2013 bolo pre práceneschopnosť sudkyne
odročené na 18. 4. 2013.
6
Pojednávanie nariadené na 18. 4. 2013 bolo preročené na neurčito z dôvodu
dlhotrvajúcej práceneschopnosti sudkyne.
Dňa 16. 5. 2013 bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
.
V dôsledku úmrtia žalobkyne v 2. rade vstúpil do konania jej právny
nástupca. Súd si vyžiadal úmrtný list neb. žalobkyne a dedičské rozhodnutie.
Dňa 15. 1. 2015 bol spis opäť pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
JUDr. Lučivjanskej.
Uznesením č. k. 34 C 168/2008-285 z 12. 2. 2016 súd rozhodol, že bude pokračovať
v konaní so , právnymi nástupcami po neb.
žalobkyni v 2. rade.
Na základe vyššie uvedeného procesného postupu súdu som dospel k záveru,
že predmetné konanie je po skutkovej stránke nepochybne zložitejšie a táto skutková
zložitosť vyplýva z potreby vykonania znaleckého dokazovania. Po právnej stránke danú vec
hodnotím ako štandardnú.
Prejednávaná vec sa začala 10. 10. 2008 a doposiaľ prvostupňový súd ani raz
v merite veci nerozhodol. Stalo sa to hlavne v dôsledku viacerých personálnych zmien
v osobe zákonného sudcu. Tiež smrť žalobkyne v 2. rade a následné zisťovanie okruhu
účastníkov dedičského konania, ktoré prebiehalo v Kanade, spôsobilo predĺženie konania.“
Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku súčasne uviedol, že súhlasí s tým,
aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
Sťažovateľka vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 11. apríla 2016
(doručenému ústavnému súdu faxom 11. apríla 2016 a poštou 12. apríla 2016) uviedla,
že netrvá na konaní ústneho pojednávania a súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od
ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
8
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného
súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom namietaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
34 C 168/2008 je rozhodovanie o žalobe o určenie neplatnosti závetu. V označenom konaní
okresného súdu sťažovateľka vystupuje ako žalovaná. Podľa názoru ústavného súdu ide
o vec, ktorá je skutkovo zložitejšia vzhľadom na cudzí prvok (traja žalobcovia sú občanmi
Kanady) i vzhľadom na smrť žalobkyne v 2. rade a následné zisťovanie okruhu účastníkov
dedičského konania; inak však vec tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov a nevykazuje znaky právnej zložitosti. Nijaké skutočnosti nemôžu
ospravedlniť neodôvodnene dlhý čas konania a rozhodovania okresného súdu (sedem a pol
roka) bez vydania právoplatného rozhodnutia vo veci.
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd
zastáva názor, že správanie sťažovateľky ako žalovanej v napadnutom konaní nemalo
zásadný vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré
začalo v roku 2008.
Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení predsedu okresného súdu
ústavný súd zistil, že Okresnému súdu Košice-okolie bola žaloba o určenie neplatnosti
závetu doručená 10. októbra 2008, pričom bola zaregistrovaná pod sp. zn. 7 C 112/2008.
Okresný súd Košice-okolie z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpil vec 14. októbra 2008
okresnému súdu ako príslušnému súdu [podľa § 88 ods. 1 písm. ch) OSP], keďže ide
o rozhodnutie sporu v súvislosti s konaním o dedičstve po poručiteľovi
, ktoré je vedené okresným súdom pod sp. zn.
Okresný súd vyzval 18. marca 2009 žalobcov, aby sa do 15 dní vyjadrili k otázke,
či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Právny zástupca žalobcov
vo svojom vyjadrení z 23. marca 2009 (doručenom 30. marca 2009) oznámil okresnému
súdu, že žalobcovia nesúhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
Sťažovateľka (žalovaná) sa k žalobe vyjadrila 23. apríla 2009, pričom požiadala okresný
súd, aby žalobu zamietol. Po vykonaní ďalších prípravných procesných úkonov okresný súd
nariadil pojednávanie na 26. január 2010.
Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 26. januára 2010 oboznámil
s výsledkami dokazovania, s prípravou pojednávania a vypočul sťažovateľku; pojednávanie
odročil na 23. marec 2010 na účely výsluchu svedkov.
10
Okresný súd v rámci pojednávania 23. marca 2010 vypočul troch svedkov a odročil
pojednávanie na neurčito na účely vykonania ďalšieho dokazovania vo veci. Okresný súd
ďalej uznesením č. k. 34 C 168/2008-95 z 15. júna 2010 ustanovil vo veci znalca z odboru
zdravotníctva a farmácie odvetvia psychiatrie (liečba alkoholizmu a toxikománie,
gerontopsychiatria).
Sťažovateľka podaním z 24. augusta 2010 (doručeným okresnému súdu 25. augusta
2010) vzniesla námietku zaujatosti voči sudkyni okresného súdu. Okresný súd vyzval
sťažovateľku, aby doplnila a opravila svoje podanie tak, aby obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti (podľa § 15 OSP); sťažovateľka doplnila uvedené podanie
obsahujúce námietku zaujatosti sudkyne 18. októbra 2010. Sudcovia okresného súdu sa
k predmetnej námietke zaujatosti vyjadrili 20. októbra 2010; zákonná sudkyňa vo veci sa
k námietke vyjadrila 1. februára 2011. Spis bol ďalej postúpený Krajskému súdu
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudkyne.
Krajský súd uznesením č. k. 6 NcC 5/2011-142 zo 17. februára 2011 rozhodol, že
namietaná sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z pojednávania a rozhodovania
v označenej veci okresného súdu.
Okresný súd zaslal 5. apríla 2011 súdny spis ustanovenému znalcovi na účely
vyžiadania znaleckého posudku. Obaja účastníci konania sa k znaleckému posudku vyjadrili
21. júla 2011, resp. 18. augusta 2011.
Sťažovateľka oznámila okresnému súdu 16. augusta 2011 pristúpenie vedľajšieho
účastníka do konania vo veci. Okresný súd uznesením č. k. 34 C 168/2008-173 z 22. júna
2012 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania; nariadil pojednávanie na
18. október 2012.
Sťažovateľka podaním z 21. septembra 2012 predložila okresnému súdu „Znalecký
posudok č. 140/2012“ vypracovaný Inštitútom forenzných medicínskych expertíz s. r. o.,
na zomrelého poručiteľa závetu. Okresný súd pojednávanie nariadené na 18. október 2012
odročil na 15. január 2013, ktoré pre ospravedlnenie predvolaného znalca ďalej odročil
na 18. apríl 2013.
V súvislosti so zmenou zákonnej sudkyne bol predmetný spis 16. mája 2013
pridelený inej zákonnej sudkyni. Sťažovateľka 20. mája 2013 požiadala okresný súd o skoré
nariadenie pojednávania.
Právny zástupca žalobcov doručil 17. októbra 2013 okresnému súdu úmrtný list
žalobkyne v 2. rade s uvedením okruhu dedičov po zomrelej a 20. novembra 2013 podal
návrh na zmenu účastníkov konania.
Okresný súd 3. februára 2014 vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby mu doručil
rozhodnutie o dedičstve po zomrelej žalobkyni v 2. rade. Právny zástupca žalobcov zaslal
12. júna 2014 okresnému súdu testament zomrelej a vyjadrenie k doloženiu „úradného
rozhodnutia“ o právoplatnom dedičovi.
Predmetný spis vo veci bol 16. januára 2015 pridelený (pridelený späť) v súvislosti
s ukončením materskej dovolenky zákonnej sudkyni vo veci.
Okresný súd vyzval 2. septembra 2015 právneho zástupcu žalobcov, aby v lehote 20
dní od doručenia výzvy predložil okresnému súdu právoplatné dedičské rozhodnutie po
zomrelej účastníčke konania s dôvetkom, že „bez splnenia podmienky aktívnej legitimácie
účastníka konania nebude možné pokračovať v konaní a súd bude nútený v zmysle
ustanovenia § 109 ods. 1 písm. a) O. s. p. konanie prerušiť“. V odpovedi na výzvu
6. októbra 2015 právny zástupca žalobcov uviedol, že originál testamentu zomrelej
žalobkyne v 2. rade sa nachádza v súdnom spise sp. zn. 16 C 177/2010.
Uznesením č. k. 34 C 168/2008-285 z 12. februára 2016 okresný súd rozhodol,
že bude pokračovať v konaní so ,
právnymi nástupcami žalobkyne v 2. rade.
12
Od pojednávania nariadeného na 15. január 2013 a odročeného na 18. apríl 2013 až
do doručenia sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu sa vo veci neuskutočnilo
(ani nenariadilo) ďalšie pojednávanie. Okresný súd v priebehu doterajšieho konania vo veci
sp. zn. 34 C 168/2008 ani raz nerozhodol vo veci samej.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť nielen
neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.
nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03,
IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd nemohol v tejto súvislosti akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení
predsedu okresného súdu, že prieťahy nastali „hlavne v dôsledku viacerých personálnych
zmien v osobe zákonného sudcu“.
V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr.
I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase
konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalší počet pracovníkov na súde, ktorý
oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na
zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní
a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce
zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 260/04,
IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010), vychádzajúc predovšetkým z povahy veci,
zo samotnej dĺžky napadnutého konania viac ako sedem a pol roka, ale aj z priebehu
konania v tomto období – predovšetkým od februára 2011 do októbra 2012, ako aj od mája
2013 do septembra 2015 – poznačeného obdobiami viacmesačnej nečinnosti, neefektívnej
činnosti okresného súdu v rámci vykonávania dôkazov a odročovaním nariadených
pojednávaní, keď tento súd dosiaľ nedokázal účinne ustáliť a vyhodnotiť právnu situáciu
sťažovateľky, ani meritórne rozhodnúť v označenej veci, uzavrel, že v namietanom konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 34 C 168/2008 bolo porušené základné právo
sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky
na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom
okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 34 C 168/2008
konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
14
Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €, ktoré
odôvodňuje takto:
„Primerané finančné zadosťučinenie požadujem z dôvodu, že postupom súdu došlo
k neodstrániteľným následkom, t. j. k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky
garantovaných práv sťažovateľa a k porušeniu práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a tieto zásahy nie je možné napraviť, ani odstrániť tak, aby už
nezanechali následky tak na mojom psychickom rozpoložení, aby neznižovali hodnotu
dedičstva, ktoré je predmetom sporu, t. j. majetku z neho pochádzajúceho. Postojom
navrhovateliek v I. až III. rade bola zmarená možnosť finančne výhodným spôsobom predať
domovú nehnuteľnosť pred začatím hospodárskej krízy. Tým, že sa uvádzané účastníčky
konania rozhodli nerešpektovať vôľu nebohého poručiteľa a rozhodli sa v konaní pred
všeobecnými súdmi domáhať neplatnosti závetu v dôsledku prezentovaného prístupu súdu
k tejto právnej veci umocnil negatívny dopad hospodárskej krízy na hodnotu dedičstva,
k čomu by nedošlo pri istej dochvíľnosti všeobecného súdu. Chýbajúce právoplatné
rozhodnutie v merite veci, znižuje čistú hodnotu dedičstva. 80 ročný dom je neobývaný,
z tohto dôvodu chátra, nehnuteľnosť je potrebné strážiť, udržiavať jej okolie, kosiť záhradu,
rovnako aj z dôvodu hrozby sankcií na základe VZN mesta . Z dôvodu chýbajúceho
konečného rozhodnutia vo veci, potreby súdu vo veci konať, z toho vyplývajúceho stavu
právnej neistoty sťažovateľa, absencie dôvery v garanciu ústavných práv vykonávaných
súdmi Slovenskej republiky, z dôvodu porušovania mojich základných práv požadujem
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia:
a/ vo výške 7 000 € od Okresného súdu Košice I za porušenie práva na prejednanie
veci v primeranej lehote, t. j. 1 000 eur za každý rok konania
b/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7 000 € od Okresného súdu Košice I za
zníženie hodnoty dedičstva...“
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
34 C 168/2008, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že
konanie vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,
ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € sťažovateľke za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom
JUDr. Mikulášom Buzgóom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá
bola 839 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) vykonané v roku 2015 (za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015
v sume 139,83 € spolu s režijným paušálom 8,39 €), t. j. spolu za dva úkony právnej služby
2 x 139,83 € a režijný paušál 2 x 8,39 €, pričom túto sumu ústavný súd zvýšil o 20 % DPH
(59,29 €). Celková suma trov konania tak predstavuje sumu 355,73 €, ktorú je okresný súd
povinný uhradiť sťažovateľke na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu. Za tretí úkon ústavný súd nepriznal sťažovateľke úhradu trov
konania, pretože podľa jeho názoru tento úkon neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.
16
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2016