Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 54/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Mikuláš Buzgó & JUDr. Mária Buzgová,

Štúrova 20, Košice, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Mikuláša

Buzgóa, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Košice I, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktorú jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 355,73 €

(slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jej právneho zástupcu

JUDr. Mikuláša Buzgóa, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Mikuláš Buzgó & JUDr. Mária Buzgová,

Štúrova 20, Košice, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Mikuláša

Buzgóa, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“),

ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

o určenie neplatnosti závetu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dňa 10. 10. 2008 bol podaný návrh na začatie konania o určenie neplatnosti

závetu. V tomto konaní som ako sťažovateľ ja, , v procesnom postavení

žalovanej. Konanie je vedené pod sp. zn. na Okresnom súde Košice I.

Konanie v danej veci do dnešného dňa trvá, a to vyše 7 rokov.

Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené 26. 1. 2010. Do dnešného dňa Okresný

súd Košice I nevyniesol právoplatný rozsudok vo veci. Vo veci bolo nariadených v priebehu

7 rokov iba 5 pojednávaní, pričom len trikrát sa pojednávanie uskutočnilo, z čoho raz išlo

2

o procesné návrhy vo veci. Z uvedených údajov teda vyplýva, že súd vo veci nekonal

nariadením a ani vykonaním pojednávania dôsledne a časovo úsporne.

Od podania návrhu o určenie neplatnosti závetu 10. 10. 2008, vedeného Okresným

súdom Košice I, pod sp. zn. a s pridelením sudkyni ,

bolo prvé pojednávanie vo veci vytýčené až po 15 mesiacoch na 26. 1. 2010.

Na pojednávaní boli prítomní právni zástupcovia oboch strán a ja ako sťažovateľ som bola

na tomto pojednávaní aj vypočutá. Ďalšie dokazovanie sa na tomto pojednávaní

neuskutočnilo, bolo však navrhnuté vypočutie ďalších svedkov Pojednávanie bolo odročené

na 23. 3. 2010. Toto pojednávanie sa v tomto termíne uskutočnilo. Opätovne boli prítomní

právni zástupcovia oboch strán i predvolaní svedkovia, žalobcovia a sťažovateľ sa na

pojednávaní nezúčastnili. Bolo vykonané vypočutie všetkých navrhnutých svedkov.

Následne súd odročil pojednávanie na neurčito za účelom nariadenia znaleckého

dokazovania.

Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, , bol ustanovený

15. 6. 2010. Znalecký posudok č. 4/2011 bol sťažovateľovi doručený 21. 7. 2011, t. j.

po roku od ustanovenia znalca.

2. 11. 2011 bola opatrením predsedu Okresného súdu Košice I vec pod sp. zn.

pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni .

Ďalšie pojednávanie vo veci bolo vytýčené na 18. 10. 2012, teda po márnom uplynutí

31 mesiacov od posledného pojednávania a takmer rok po vydaní opatrenia Okresného

súdu Košice I. Toto pojednávanie však bolo odročené v prítomnosti právnych zástupcov

oboch strán a žalovanej na 15. 1. 2013 s návrhom, aby boli na toto odročené pojednávanie

predvolaní navrhovaní znalci. Pojednávanie zo dňa 15. 1. 2013 bolo zrušené pre

dlhotrvajúcu práceneschopnosť sudkyne.

Súd v tejto veci vydal jedno uznesenie, ktorým nepripustil vstup vedľajšieho

účastníka na strane sťažovateľa. Na základe opatrenia predsedu Okresného súdu Košice

I k Rozvrhu práce na rok 2013, bola 15. 1. 2015 vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie

sudkyni . Uvádzaná sudkyňa vo veci od vydania opatrenia zatiaľ

konať nezačala.

Dôkazy a procesné návrhy v konaní navrhované stranami, t. j. návrh na vypočutie

ďalších svedkov, vstup vedľajšieho účastníka, vyjadrenia procesných strán k návrhom,

znalecký posudok znaleckej organizácie Forensic č. 140/2012, žiadosť o vypracovanie

znaleckého posudku zo dňa 31. 2. 2012, neboli náročné

z časového hľadiska, rovnako ani z pohľadu možnosti vykonania takých dôkazov, preto

nemôžu byť dôvodom neprimeranej dĺžky konania.

Sťažovateľ 7. 5. 2013 učinil podanie Okresnému súdu Košice I., nazvané Žiadosť

o skoré vytýčenie pojednávania. Aj keď toto podanie nie je pomenované ako sťažnosť

predsedovi súdu na prieťahy v konaní, z jej obsahu takáto skutočnosť vyplýva. V uvedenom

podaní som žiadala, predsedu súdu o skoré vytýčenie pojednávania, vypracovanie

stanoviska znalcov, ako aj predvolanie znalcov na najbližšie súdne pojednávanie.

S odpoveďou na toto podanie nedisponujem. Rovnako 22. 6. 2014 som adresovala podanie

predsedovi Okresného súdu Košice I. I keď bolo podanie nepomenované, z obsahu jasne

vyplýva, že žiadam o prešetrenie prieťahov v tomto konaní: „Vážený pán predseda, žiadam

Vás o prešetrenie prieťahov súdu a nápravu.“ Rovnako ani k tomuto podaniu neevidujem

žiadnu odpoveď.

Pri posudzovaní podania súd vychádza z , v zmysle ktorého každý

úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený... Teda obe

podania, t. j. zo dňa 7. 5. 2013 a 22. 6. 2014 treba posudzovať ako sťažnosť na prieťahy

v konaní adresované predsedovi Okresného súdu Košice I.

Z uvedeného vyplýva, že v danej veci bolo pojednávanie nariadené len päťkrát

a dvakrát sa meritórne konalo. Prieťahy v konaní zapríčinil Okresný súd Košice I, nakoľko

účastníci konania svojím prístupom k veci, postup Okresného súdu nijako nekomplikovali,

konanie nepredlžovali časovo náročnými procesnými návrhmi...

Rovnako je potrebné uviesť, že časové rozostupy medzi jednotlivými úkonmi súdu len

potvrdzujú nečinnosť súdu. Od pojednávania 23. 3. 2010 k vytýčeniu ďalšieho termínu

pojednávania /ktoré bolo aj tak odročené/ prešlo 31 mesiacov a od nariadeného posledného

pojednávania, ktoré bolo zrušené, prešlo viac ako dva a pol roka. Je teda potrebné

poukázať aj na neprimerane dlhé prestávky vytýčenia termínov jednotlivých pojednávaní.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal

jej sťažnosť na ďalšie konanie a aby vydal tento nález:

4

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej lehote a bez

zbytočných prieťahov podľa SR a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

2. Sťažovateľovi, , priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 7 000 eur, ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Sťažovateľovi, , priznáva náhradu nemajetkovej ujmy vo výške

7 000 €, za zníženie hodnoty dedičstva, vzniknutého postupom Okresného súdu Košice I,

ktorú je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť náhradu trov právneho

zastúpenia za 2 úkony v sume 303,74 + 8,39 + 62,43 DPH, x 2, t. j. 686,69 eur do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu.“

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní uznesením č. k. -13

z 21. januára 2016 prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“)].

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 3. februára 2016 predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň

ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. k prijatej

sťažnosti z 29. februára 2016, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 4. marca 2016, uviedol:

„Konanie vo veci sp. zn. sa začalo 10. 10. 2008. Žaloba bola

pôvodne podaná na Okresný súd Košice –okolie. Z dôvodu miestnej príslušnosti bol spis

5. 11. 2008 postúpený tunajšiemu súdu. Vec bola pridelená na rozhodnutie sudkyni

. Sťažovateľka v konaní vystupuje na procesnej strane žalovanej.

Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti závetu.

Dňa 10. 3. 2009 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

.

Dňa 6. 5. 2009 súd vyzval žalobcov, aby spoločne a nerozdielne zaplatili súdny

poplatok za návrh vo výške 99,50 EUR. Žalobcovia súdny poplatok zaplatili 3. 6. 2009.

Prvé pojednávanie vo veci súd nariadil na 26. 1. 2010. Po prejednaní veci súd

pojednávanie odročil na 23. 3. 2010 za účelom doplnenia dokazovania.

Dňa 23. 3. 2010 súd vec prejednal a pojednávanie odročil na neurčito za účelom

nariadenia znaleckého dokazovania.

Uznesením č. k. -95 z 15. 6. 2010 súd na vypracovanie posudku

ustanovil znalca .

Dňa 25. 8. 2010 bola súdu doručená námietka zaujatosti sudkyne. Uznesením č. k.

-117 z 27. 9. 2010 súd vyzval žalovanú, aby v lehote 10 dní doplnila

námietku zaujatosti, tak aby obsahovala náležitosti podľa § 15 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len ). Dňa 19. 10. 2010 žalovaná doručila súdu doplnenie námietky

zaujatosti.

Po vyjadrení sa všetkých sudcov okresného súdu k vznesenej námietke zaujatosti bol

spis 8. 2. 2011 predložený na rozhodnutie nadriadenému Krajskému súdu v Košiciach.

Uznesením č. k. -142 zo 17. 2. 2011 Krajský súd v Košiciach rozhodol,

že sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v predmetnej

veci.

Dňa 15. 7. 2011 znalec doručil súdu znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného.

Dňa 2. 11. 2011 bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

.

Uznesením č. k. -173 z 22. 6. 2012 súd nepripustil vstup

do konania na strane žalovanej.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 18. 10. 2012. Po prejednaní veci súd

pojednávanie odročil na 15. 1. 2013 za účelom doplnenia dokazovania výsluchom znalcov.

Pojednávanie nariadené na 15. 1. 2013 bolo pre práceneschopnosť sudkyne

odročené na 18. 4. 2013.

6

Pojednávanie nariadené na 18. 4. 2013 bolo preročené na neurčito z dôvodu

dlhotrvajúcej práceneschopnosti sudkyne.

Dňa 16. 5. 2013 bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

.

V dôsledku úmrtia žalobkyne v 2. rade vstúpil do konania jej právny

nástupca. Súd si vyžiadal úmrtný list neb. žalobkyne a dedičské rozhodnutie.

Dňa 15. 1. 2015 bol spis opäť pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni

JUDr. Lučivjanskej.

Uznesením č. k. -285 z 12. 2. 2016 súd rozhodol, že bude pokračovať

v konaní so , právnymi nástupcami po neb.

žalobkyni v 2. rade.

Na základe vyššie uvedeného procesného postupu súdu som dospel k záveru,

že predmetné konanie je po skutkovej stránke nepochybne zložitejšie a táto skutková

zložitosť vyplýva z potreby vykonania znaleckého dokazovania. Po právnej stránke danú vec

hodnotím ako štandardnú.

Prejednávaná vec sa začala 10. 10. 2008 a doposiaľ prvostupňový súd ani raz

v merite veci nerozhodol. Stalo sa to hlavne v dôsledku viacerých personálnych zmien

v osobe zákonného sudcu. Tiež smrť žalobkyne v 2. rade a následné zisťovanie okruhu

účastníkov dedičského konania, ktoré prebiehalo v Kanade, spôsobilo predĺženie konania.“

Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku súčasne uviedol, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Sťažovateľka vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 11. apríla 2016

(doručenému ústavnému súdu faxom 11. apríla 2016 a poštou 12. apríla 2016) uviedla,

že netrvá na konaní ústneho pojednávania a súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od

ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

8

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

je rozhodovanie o žalobe o určenie neplatnosti závetu. V označenom konaní

okresného súdu sťažovateľka vystupuje ako žalovaná. Podľa názoru ústavného súdu ide

o vec, ktorá je skutkovo zložitejšia vzhľadom na cudzí prvok (traja žalobcovia sú občanmi

Kanady) i vzhľadom na smrť žalobkyne v 2. rade a následné zisťovanie okruhu účastníkov

dedičského konania; inak však vec tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a nevykazuje znaky právnej zložitosti. Nijaké skutočnosti nemôžu

ospravedlniť neodôvodnene dlhý čas konania a rozhodovania okresného súdu (sedem a pol

roka) bez vydania právoplatného rozhodnutia vo veci.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd

zastáva názor, že správanie sťažovateľky ako žalovanej v napadnutom konaní nemalo

zásadný vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré

začalo v roku 2008.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení predsedu okresného súdu

ústavný súd zistil, že Okresnému súdu Košice-okolie bola žaloba o určenie neplatnosti

závetu doručená 10. októbra 2008, pričom bola zaregistrovaná pod sp. zn. .

Okresný súd Košice-okolie z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpil vec 14. októbra 2008

okresnému súdu ako príslušnému súdu [podľa h) ], keďže ide

o rozhodnutie sporu v súvislosti s konaním o dedičstve po poručiteľovi

, ktoré je vedené okresným súdom pod sp. zn.

.

Okresný súd vyzval 18. marca 2009 žalobcov, aby sa do 15 dní vyjadrili k otázke,

či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Právny zástupca žalobcov

vo svojom vyjadrení z 23. marca 2009 (doručenom 30. marca 2009) oznámil okresnému

súdu, že žalobcovia nesúhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

Sťažovateľka (žalovaná) sa k žalobe vyjadrila 23. apríla 2009, pričom požiadala okresný

súd, aby žalobu zamietol. Po vykonaní ďalších prípravných procesných úkonov okresný súd

nariadil pojednávanie na 26. január 2010.

Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 26. januára 2010 oboznámil

s výsledkami dokazovania, s prípravou pojednávania a vypočul sťažovateľku; pojednávanie

odročil na 23. marec 2010 na účely výsluchu svedkov.

10

Okresný súd v rámci pojednávania 23. marca 2010 vypočul troch svedkov a odročil

pojednávanie na neurčito na účely vykonania ďalšieho dokazovania vo veci. Okresný súd

ďalej uznesením č. k. -95 z 15. júna 2010 ustanovil vo veci znalca z odboru

zdravotníctva a farmácie odvetvia psychiatrie (liečba alkoholizmu a toxikománie,

gerontopsychiatria).

Sťažovateľka podaním z 24. augusta 2010 (doručeným okresnému súdu 25. augusta

2010) vzniesla námietku zaujatosti voči sudkyni okresného súdu. Okresný súd vyzval

sťažovateľku, aby doplnila a opravila svoje podanie tak, aby obsahovalo zákonom

predpísané náležitosti (podľa ); sťažovateľka doplnila uvedené podanie

obsahujúce námietku zaujatosti sudkyne 18. októbra 2010. Sudcovia okresného súdu sa

k predmetnej námietke zaujatosti vyjadrili 20. októbra 2010; zákonná sudkyňa vo veci sa

k námietke vyjadrila 1. februára 2011. Spis bol ďalej postúpený Krajskému súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudkyne.

Krajský súd uznesením č. k. -142 zo 17. februára 2011 rozhodol, že

namietaná sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z pojednávania a rozhodovania

v označenej veci okresného súdu.

Okresný súd zaslal 5. apríla 2011 súdny spis ustanovenému znalcovi na účely

vyžiadania znaleckého posudku. Obaja účastníci konania sa k znaleckému posudku vyjadrili

21. júla 2011, resp. 18. augusta 2011.

Sťažovateľka oznámila okresnému súdu 16. augusta 2011 pristúpenie vedľajšieho

účastníka do konania vo veci. Okresný súd uznesením č. k. -173 z 22. júna

2012 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania; nariadil pojednávanie na

18. október 2012.

Sťažovateľka podaním z 21. septembra 2012 predložila okresnému súdu „Znalecký

posudok č. 140/2012“ vypracovaný Inštitútom forenzných medicínskych expertíz s. r. o.,

na zomrelého poručiteľa závetu. Okresný súd pojednávanie nariadené na 18. október 2012

odročil na 15. január 2013, ktoré pre ospravedlnenie predvolaného znalca ďalej odročil

na 18. apríl 2013.

V súvislosti so zmenou zákonnej sudkyne bol predmetný spis 16. mája 2013

pridelený inej zákonnej sudkyni. Sťažovateľka 20. mája 2013 požiadala okresný súd o skoré

nariadenie pojednávania.

Právny zástupca žalobcov doručil 17. októbra 2013 okresnému súdu úmrtný list

žalobkyne v 2. rade s uvedením okruhu dedičov po zomrelej a 20. novembra 2013 podal

návrh na zmenu účastníkov konania.

Okresný súd 3. februára 2014 vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby mu doručil

rozhodnutie o dedičstve po zomrelej žalobkyni v 2. rade. Právny zástupca žalobcov zaslal

12. júna 2014 okresnému súdu testament zomrelej a vyjadrenie k doloženiu „úradného

rozhodnutia“ o právoplatnom dedičovi.

Predmetný spis vo veci bol 16. januára 2015 pridelený (pridelený späť) v súvislosti

s ukončením materskej dovolenky zákonnej sudkyni vo veci.

Okresný súd vyzval 2. septembra 2015 právneho zástupcu žalobcov, aby v lehote 20

dní od doručenia výzvy predložil okresnému súdu právoplatné dedičské rozhodnutie po

zomrelej účastníčke konania s dôvetkom, že „bez splnenia podmienky aktívnej legitimácie

účastníka konania nebude možné pokračovať v konaní a súd bude nútený v zmysle

ustanovenia konanie prerušiť“. V odpovedi na výzvu

6. októbra 2015 právny zástupca žalobcov uviedol, že originál testamentu zomrelej

žalobkyne v 2. rade sa nachádza v súdnom spise sp. zn. .

Uznesením č. k. -285 z 12. februára 2016 okresný súd rozhodol,

že bude pokračovať v konaní so ,

právnymi nástupcami žalobkyne v 2. rade.

12

Od pojednávania nariadeného na 15. január 2013 a odročeného na 18. apríl 2013 až

do doručenia sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu sa vo veci neuskutočnilo

(ani nenariadilo) ďalšie pojednávanie. Okresný súd v priebehu doterajšieho konania vo veci

sp. zn. ani raz nerozhodol vo veci samej.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, resp. práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen

neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

Ústavný súd nemohol v tejto súvislosti akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení

predsedu okresného súdu, že prieťahy nastali „hlavne v dôsledku viacerých personálnych

zmien v osobe zákonného sudcu“.

V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr.

, ), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalší počet pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na

zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

, , ), vychádzajúc predovšetkým z povahy veci,

zo samotnej dĺžky napadnutého konania viac ako sedem a pol roka, ale aj z priebehu

konania v tomto období – predovšetkým od februára 2011 do októbra 2012, ako aj od mája

2013 do septembra 2015 – poznačeného obdobiami viacmesačnej nečinnosti, neefektívnej

činnosti okresného súdu v rámci vykonávania dôkazov a odročovaním nariadených

pojednávaní, keď tento súd dosiaľ nedokázal účinne ustáliť a vyhodnotiť právnu situáciu

sťažovateľky, ani meritórne rozhodnúť v označenej veci, uzavrel, že v namietanom konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. bolo porušené základné právo

sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

14

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €, ktoré

odôvodňuje takto:

„Primerané finančné zadosťučinenie požadujem z dôvodu, že postupom súdu došlo

k neodstrániteľným následkom, t. j. k porušeniu

garantovaných práv sťažovateľa a k porušeniu práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a tieto zásahy nie je možné napraviť, ani odstrániť tak, aby už

nezanechali následky tak na mojom psychickom rozpoložení, aby neznižovali hodnotu

dedičstva, ktoré je predmetom sporu, t. j. majetku z neho pochádzajúceho. Postojom

navrhovateliek v I. až III. rade bola zmarená možnosť finančne výhodným spôsobom predať

domovú nehnuteľnosť pred začatím hospodárskej krízy. Tým, že sa uvádzané účastníčky

konania rozhodli nerešpektovať vôľu nebohého poručiteľa a rozhodli sa v konaní pred

všeobecnými súdmi domáhať neplatnosti závetu v dôsledku prezentovaného prístupu súdu

k tejto právnej veci umocnil negatívny dopad hospodárskej krízy na hodnotu dedičstva,

k čomu by nedošlo pri istej dochvíľnosti všeobecného súdu. Chýbajúce právoplatné

rozhodnutie v merite veci, znižuje čistú hodnotu dedičstva. 80 ročný dom je neobývaný,

z tohto dôvodu chátra, nehnuteľnosť je potrebné strážiť, udržiavať jej okolie, kosiť záhradu,

rovnako aj z dôvodu hrozby sankcií na základe VZN mesta . Z dôvodu chýbajúceho

konečného rozhodnutia vo veci, potreby súdu vo veci konať, z toho vyplývajúceho stavu

právnej neistoty sťažovateľa, absencie dôvery v garanciu ústavných práv vykonávaných

súdmi Slovenskej republiky, z dôvodu porušovania mojich základných práv požadujem

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia:

a/ vo výške 7 000 € od Okresného súdu Košice I za porušenie práva na prejednanie

veci v primeranej lehote, t. j. 1 000 eur za každý rok konania

b/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7 000 € od Okresného súdu Košice I za

zníženie hodnoty dedičstva...“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

konanie vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,

ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom

JUDr. Mikulášom Buzgóom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) vykonané v roku 2015 (za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015

v sume 139,83 € spolu s režijným paušálom 8,39 €), t. j. spolu za dva úkony právnej služby

2 x 139,83 € a režijný paušál 2 x 8,39 €, pričom túto sumu ústavný súd zvýšil o 20 % DPH

(59,29 €). Celková suma trov konania tak predstavuje sumu 355,73 €, ktorú je okresný súd

povinný uhradiť sťažovateľke na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu. Za tretí úkon ústavný súd nepriznal sťažovateľke úhradu trov

konania, pretože podľa jeho názoru tento úkon neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.

16

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2016