Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 338/2016
PDF · 141.91 KB
No categories available
II. ÚS 338/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, , zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Pochom,
Advokátska kancelária, Hviezdoslavova 3, Bardejov, vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. l a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bardejov a jeho uznesením č. k. 2 C 48/2005-191
z 27. januára 2015 a postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uznesením č. k.
5 Co 189/2015-202 z 18. novembra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. l a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)
a jeho uznesením č. k. 2 C 48/2005-191 z 27. januára 2015 a postupom Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením č. k. 5 Co 189/2015-202
z 18. novembra 2015. Týmito rozhodnutiami bolo pre prekážku veci rozhodnutej zastavené
konanie o žalobe sťažovateľa proti štátu na náhradu škody.
2. Sťažovateľ sa v konaniach na všeobecných súdoch domáhal náhrady škody voči
Slovenskej republike, pričom uviedol, že v rámci exekúcie vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Miroslavom Frigom na základe návrhu oprávneného bývalého Okresného úradu
práce Bardejov voči nemu ako povinnému podal námietky proti trovám exekúcie,
o ktorých podľa neho nebolo právoplatne rozhodnuté. Aj napriek tomu si však súdny
exekútor vymohol trovy exekučného konania vedeného pod sp. zn. Ex 765/97 v celkovej
sume 82,98 €. Predmetom tejto exekúcie bolo vymoženie sumy 372,77 € s príslušenstvom.
Podľa názoru sťažovateľa tým, že nebolo rozhodnuté o jeho námietkach, žalovaný
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Rozsudkom č. k.
5 C 262/1999-36 z 19. februára 2004 okresný súd žalobu voči Slovenskej republike –
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) zamietol a konanie
voči súdnemu exekútorovi vylúčil na samostatné konanie.
3. Rovnako v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 549/1999 si sťažovateľ uplatňoval
nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, a to voči totožnému žalovanému
a na základe rovnakých skutkových okolností. V predmetnom súdnom konaní súd rozhodol
právoplatným rozsudkom v spojení s právoplatným rozsudkom krajského súdu tak, že
sťažovateľovi – žalobcovi bola priznaná náhrada škody vo výške 82,98 €, a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol.
4. Okresný súd a krajský súd napadnutými rozhodnutiami rozhodli, že v jednotlivých
konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 549/1999 a sp. zn. 5 C 262/1999 bolo vedené konanie
na základe žaloby podanej totožným žalobcom proti rovnakému žalovanému. Konanie sa
týka tej istej veci, pretože vychádza z rovnakých skutkových okolností, a to náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím (8 C 549/99) a nesprávnym úradným postupom
v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 765/97 (5 C 262/99), a to na základe totožných
exekučných titulov. Sťažovateľ nie je spokojný s výsledkom tohto konania, pretože sa
domnieva, že má ešte nárok na náhradu škody.
5. Sťažovateľ navrhuje prijať sťažnosť na ďalšie konanie a vydať tento nález:
„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva v zmysle
čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v spojení s právami Dohovoru podľa
čl. 6 ods. 1 a jeho Dodatkového protokolu – čl. 1 o ich ochrane, v súdnom konaní vedenom
na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 2C/48/2005-191 porušené boli, a preto sa -
vyžaduje sťažovateľovi - od neho neprávom vynútené peniaze exekútorom pod EX 765/1997,
v súdnom konaní tohto súdu, t.j. Okr. súdu v Bardejove pod č.k. 7C 77/95 so všetkým
prinavrátiť a tak plne zadosťučiniť zmyslu - významu a záväznosti výroku obsiahnutom
v konečnom uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/53/1998 zo 17.6.1998.
2. Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/189/2015-202
z 18.11.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu v Bardejove pod č. k. 2C/48/2005-191
z 27.1.2015 a vracia sa im táto vec na ďalšie konanie so zákazom pokračovania
v porušovaní základných a ľudských práv sťažovateľa.
3. Priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie
vo výške 3 tis. Eur /slovom tritisíc eur/, ktoré je treba zo strany porušovateľov spoločne
uhradiť do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu, a to podľa miery
zavinenia a zodpovednosti, ktoré v ňom určí samotný Ústavný súd SR.
4. Priznáva odmenu a náhradu trov hotových výdavkov právnemu zástupcovi
sťažovateľa JUDr. Vladimírovi Pochovi, advokátovi Advokátskej kancelárii so sídlom na ul.
Hviezdoslavovej č. 3, 085 01 Bardejov takto: V zmysle ust. §-u 11 ods.2 /vyhl. 64/04 Z. z.
vo výške 223,46 Eur /2xprávny úkon a 105,42 Eur, 2x paušál a 6,31 Eur /prevzatie
a písomné podania vo veci/, na účet(...) Ukladá Okresnému súdu v Bardejove a Krajskému
súdu v Prešove spoločne uhradiť aj vzniklé trovy tohto súdneho konania do 15-tich dní od
právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je neprípustný a ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 postupom okresného súdu a krajského
súdu, treba konštatovať, že napadnuté konania boli právoplatne skončené 28. decembra
2015. Účelom práva na konanie bez zbytočných prieťahov je nastolenie právnej istoty
právoplatným rozhodnutím. V predmetnej veci sa tak v čase podania ústavnej sťažnosti
(20. januára 2016) už stalo, a preto ústavný súd odmieta sťažnosť v tejto časti v zmysle
svojej konštantnej judikatúry (napr. I. ÚS 56/08) ako zjavne neopodstatnenú.
8. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému
okresným súdom a jeho napadnutým uznesením, nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 2 C 48/2005-191 z 27. januára 2015 bolo
prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, v dôsledku čoho právomoc poskytnúť
ochranu označeným právam sťažovateľa mal krajský súd v odvolacom konaní. Tým je
zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba navyše dodať, že sťažovateľ odvolanie
aj podal.
9. Podľa oznámenia okresného súdu bolo proti napadnutému uzneseniu krajského
súdu 26. januára 2016 podané dovolanie.
10. Zložitý vzťah dovolania podľa § 237 Občianskeho súdneho poriadku [ďalej len
„OSP“ (dôvody zmätočnosti)] a ústavnej sťažnosti je daný tiež tým, že (i) dovolanie aj
ústavná sťažnosť smerujú proti právoplatným rozhodnutiam, (ii) dovolaním podľa § 237
OSP možno kasáciou zahojiť niektoré procesné záťaže s ústavným rozmerom, ale nie
akékoľvek ústavné záťaže, (iii) a napokon pri dovolaní podľa § 237 OSP splýva prípustnosť
s dôvodnosťou. V záujme umožnenia riadneho využitia dovolania aj ústavnej sťažnosti
ústavný súd konštantne akceptuje podanie ústavnej sťažnosti po rozhodnutí súdu
dovolacieho, a to jednak proti rozhodnutiu druhostupňového súdu, ako aj proti rozhodnutiu
samotného dovolacieho súdu (II. ÚS 592/2015, I. ÚS 169/09, III. ÚS 166/2014,
IV. ÚS 317/2013). S týmto poňatím súvisí, že ústavný súd považuje podané dovolanie za
účinný prostriedok nápravy, a teda ústavné sťažnosti proti rozhodnutiam, proti ktorým bolo
zároveň podané dovolanie, odmieta pre nedostatok právomoci alebo pre neprípustnosť. Je
zrejmé, že sťažovateľ dovolanie využil, a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) bude o ňom konať.
11. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov, neznamená samotné podanie v poradí posledného
z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom verejnej moci
(m. m. IV. ÚS 177/05).
Ústavný súd musí z uvedených dôvodov sťažnosť vo zvyšnej časti odmietnuť ako
neprípustnú, pretože ešte nie je „vyčerpané“ dovolanie, a po rozhodnutí najvyššieho súdu
je ústavný súd prípadne pripravený posúdiť ústavnosť rozhodnutí najvyššieho súdu, aj
krajského súdu.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2016