Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 338/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Pochom,

Advokátska kancelária, Hviezdoslavova 3, Bardejov, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a 3, ods. l a Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bardejov a jeho uznesením č. k. -191

z 27. januára 2015 a postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uznesením č. k.

-202 z 18. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. l a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

a jeho uznesením č. k. -191 z 27. januára 2015 a postupom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením č. k. -202

z 18. novembra 2015. Týmito rozhodnutiami bolo pre prekážku veci rozhodnutej zastavené

konanie o žalobe sťažovateľa proti štátu na náhradu škody.

2. Sťažovateľ sa v konaniach na všeobecných súdoch domáhal náhrady škody voči

Slovenskej republike, pričom uviedol, že v rámci exekúcie vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Miroslavom Frigom na základe návrhu oprávneného  bývalého Okresného úradu

práce Bardejov  voči nemu ako povinnému podal námietky proti trovám exekúcie,

o ktorých podľa neho nebolo právoplatne rozhodnuté. Aj napriek tomu si však súdny

exekútor vymohol trovy exekučného konania vedeného pod sp. zn. Ex 765/97 v celkovej

sume 82,98 €. Predmetom tejto exekúcie bolo vymoženie sumy 372,77 € s príslušenstvom.

Podľa názoru sťažovateľa tým, že nebolo rozhodnuté o jeho námietkach, žalovaný

zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Rozsudkom č. k.

-36 z 19. februára 2004 okresný súd žalobu voči Slovenskej republike –

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) zamietol a konanie

voči súdnemu exekútorovi vylúčil na samostatné konanie.

3. Rovnako v konaní vedenom pod sp. zn. si sťažovateľ uplatňoval

nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, a to voči totožnému žalovanému

a na základe rovnakých skutkových okolností. V predmetnom súdnom konaní súd rozhodol

právoplatným rozsudkom v spojení s právoplatným rozsudkom krajského súdu tak, že

sťažovateľovi – žalobcovi bola priznaná náhrada škody vo výške 82,98 €, a vo zvyšnej časti

žalobu zamietol.

4. Okresný súd a krajský súd napadnutými rozhodnutiami rozhodli, že v jednotlivých

konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. bolo vedené konanie

na základe žaloby podanej totožným žalobcom proti rovnakému žalovanému. Konanie sa

týka tej istej veci, pretože vychádza z rovnakých skutkových okolností, a to náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím () a nesprávnym úradným postupom

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 765/97 (), a to na základe totožných

exekučných titulov. Sťažovateľ nie je spokojný s výsledkom tohto konania, pretože sa

domnieva, že má ešte nárok na náhradu škody.

5. Sťažovateľ navrhuje prijať sťažnosť na ďalšie konanie a vydať tento nález:

„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva v zmysle

, a SR v spojení s právami Dohovoru podľa

čl. 6 ods. 1 a jeho Dodatkového protokolu – čl. 1 o ich ochrane, v súdnom konaní vedenom

na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. -191 porušené boli, a preto sa -

vyžaduje sťažovateľovi - od neho neprávom vynútené peniaze exekútorom pod EX 765/1997,

v súdnom konaní tohto súdu, t.j. Okr. súdu v Bardejove pod č.k. so všetkým

prinavrátiť a tak plne zadosťučiniť zmyslu - významu a záväznosti výroku obsiahnutom

v konečnom uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo 17.6.1998.

2. Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. -202

z 18.11.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu v Bardejove pod č. k. -191

z 27.1.2015 a vracia sa im táto vec na ďalšie konanie so zákazom pokračovania

v porušovaní základných a ľudských práv sťažovateľa.

3. Priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie

vo výške 3 tis. Eur /slovom tritisíc eur/, ktoré je treba zo strany porušovateľov spoločne

uhradiť do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu, a to podľa miery

zavinenia a zodpovednosti, ktoré v ňom určí samotný Ústavný súd SR.

4. Priznáva odmenu a náhradu trov hotových výdavkov právnemu zástupcovi

sťažovateľa JUDr. Vladimírovi Pochovi, advokátovi Advokátskej kancelárii so sídlom na ul.

Hviezdoslavovej č. 3, 085 01 Bardejov takto: V zmysle ust. §-u 11 ods.2 /vyhl. 64/04 Z. z.

vo výške 223,46 Eur /2xprávny úkon a 105,42 Eur, 2x paušál a 6,31 Eur /prevzatie

a písomné podania vo veci/, na účet(...) Ukladá Okresnému súdu v Bardejove a Krajskému

súdu v Prešove spoločne uhradiť aj vzniklé trovy tohto súdneho konania do 15-tich dní od

právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je neprípustný a ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 postupom okresného súdu a krajského

súdu, treba konštatovať, že napadnuté konania boli právoplatne skončené 28. decembra

2015. Účelom práva na konanie bez zbytočných prieťahov je nastolenie právnej istoty

právoplatným rozhodnutím. V predmetnej veci sa tak v čase podania ústavnej sťažnosti

(20. januára 2016) už stalo, a preto ústavný súd odmieta sťažnosť v tejto časti v zmysle

svojej konštantnej judikatúry (napr. ) ako zjavne neopodstatnenú.

8. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému

okresným súdom a jeho napadnutým uznesením, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -191 z 27. januára 2015 bolo

prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, v dôsledku čoho právomoc poskytnúť

ochranu označeným právam sťažovateľa mal krajský súd v odvolacom konaní. Tým je

zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba navyše dodať, že sťažovateľ odvolanie

aj podal.

9. Podľa oznámenia okresného súdu bolo proti napadnutému uzneseniu krajského

súdu 26. januára 2016 podané dovolanie.

10. Zložitý vzťah dovolania podľa [ďalej len

„OSP“ (dôvody zmätočnosti)] a ústavnej sťažnosti je daný tiež tým, že (i) dovolanie aj

ústavná sťažnosť smerujú proti právoplatným rozhodnutiam, (ii) dovolaním podľa § 237

možno kasáciou zahojiť niektoré procesné záťaže s ústavným rozmerom, ale nie

akékoľvek ústavné záťaže, (iii) a napokon pri dovolaní podľa splýva prípustnosť

s dôvodnosťou. V záujme umožnenia riadneho využitia dovolania aj ústavnej sťažnosti

ústavný súd konštantne akceptuje podanie ústavnej sťažnosti po rozhodnutí súdu

dovolacieho, a to jednak proti rozhodnutiu druhostupňového súdu, ako aj proti rozhodnutiu

samotného dovolacieho súdu (, , ,

). S týmto poňatím súvisí, že ústavný súd považuje podané dovolanie za

účinný prostriedok nápravy, a teda ústavné sťažnosti proti rozhodnutiam, proti ktorým bolo

zároveň podané dovolanie, odmieta pre nedostatok právomoci alebo pre neprípustnosť. Je

zrejmé, že sťažovateľ dovolanie využil, a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) bude o ňom konať.

11. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov, neznamená samotné podanie v poradí posledného

z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom verejnej moci

(m. m. ).

Ústavný súd musí z uvedených dôvodov sťažnosť vo zvyšnej časti odmietnuť ako

neprípustnú, pretože ešte nie je „vyčerpané“ dovolanie, a po rozhodnutí najvyššieho súdu

je ústavný súd prípadne pripravený posúdiť ústavnosť rozhodnutí najvyššieho súdu, aj

krajského súdu.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2016