Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-189-2015.pdf
PDF · 75.08 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/189/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: O. P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. X, T. proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k. 2C/48/2005-191 zo dňa 27. 01. 2015 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Právne vec posúdil v zmysle ust.§ 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.); skonštatoval, že citované ustanovenie vymedzuje neodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú prihliada súd ex offo. Ide o prekážku rozsúdenej veci - res iudicata, ktorá je procesným vyjadrením ústavnoprávnej zásady ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci).
Rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Žalobca si v predmetnom konaní uplatňoval náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorá mu bola spôsobená vedením exekučného konania sp. zn. Er/765/97 súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bardejov vo veci sp. zn. 7C/77/95 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 16Co/265/95, ktoré rozhodnutia boli Najvyšším súdom SR zrušené. Rovnako v konaní Okresného súdu Bardejov vedenom pod sp. zn. 8C/549/1999 si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, a to voči totožnému žalovanému a na základe rovnakých skutkových okolností. V uvedenom súdnom konaní súd rozhodol právoplatným rozsudkom v spojení s právoplatným rozsudkom krajského súdu tak, že žalobcovi bola priznaná náhrada škody vo výške 82,98 Eur (2 500 Sk) a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Taktiež v konaní Okresného súdu Bardejov 5C/262/1999 si žalobca uplatňoval náhradu škody na základe rovnakého skutkového základu, proti totožnému žalovanému, pričom žaloba bola súdom prvého stupňa zamietnutá a odvolacím súdom bol rozsudok potvrdený z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie.
Súd má za to, že v obidvoch konaniach Okresného súdu Bardejov vedených pod sp. zn. 8C/549/1999 a 5C/262/1999 bolo vedené konanie na základe žaloby podanej totožným žalobcom proti rovnakému žalovanému. Konanie sa týka tej istej veci, pretože vychádza z rovnakých skutkových okolností, a to náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (8C/549/1999) a nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX/765/97 (5C/262/1999), a to na základe totožných exekučných titulov. V konaní 5C/262/1999 bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný a nezodpovedá za činnosť súdneho exekútora. Rozsudkom sp. zn. 8C/549/1999 súd
priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 82,98 Eur (2 500 Sk z uplatneného nároku 14 932 Sk s prísl.), čo zodpovedalo výške trov exekúcie, ktoré žalobca uhradil súdnemu exekútorovi v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX/765/97. Žalobu vo zvyšnej časti súd zamietol s odôvodnením, že to nepovažoval za škodu, ktorá by žalobcovi vznikla zrušením rozsudkov prvostupňového a odvolacieho súdu (16Co/265/95) a poukázal na to, že po tom, čo boli tieto rozsudky Najvyšším súdom SR zrušené (2Cdo/53/1998) a vec bola postúpená Národnému úradu práce - Okresnému úradu práce v Bardejove, tento orgán už o veci nerozhodoval, pretože žalobca ešte dňa 05. 02. 1998 sumu vo výške 372,77 Eur (11 230 Sk) s prísl. uhradil.
Súd má za nesporne preukázané, že žalobca si na základe rovnakých skutkových okolností (exekučné konanie vedené súdnym exekútorom na základe rozsudkov, ktoré boli zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a vec bola postúpená Národnému úradu práce - Okresnému úradu práce v Bardejove) uplatňoval od totožného žalovaného totožný nárok - náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia, ktorý tkvel v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX/765/97 súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom. Je nepochybné, že ide o totožný predmet konania majúci základ v rovnakých skutkových okolnostiach ako v konaniach vedených na tamojšom súde pod sp. zn. 5C/242/1999 a 8C/549/1999. Súd konštatuje, že v oboch z označených konaní bolo už právoplatne rozhodnuté o nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, čo zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci a neodstrániteľnej prekážky tohto konania. Súd v tejto súvislosti pripomína, že pre posúdenie či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné ako súd po právnej stránke posúdi skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Zároveň súd dodáva, že prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ust. § 159 ods. 3 O. s. p. súd konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., lebo konanie bolo zastavené z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci.“
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc napadnuté uznesenie zrušiť pre nezákonnosť, neserióznosť a amorálnosť. Uviedol, že v slušnej spoločnosti sa scudzené peniaze musia ich majiteľovi vrátiť, zvlášť, keď je páchateľ známy, ako je to v tomto prípade. Zdôraznil, že trvá na tom, že na základe skutkového a právneho stavu mu bola spôsobená škoda vo výške 14 932 Sk, z ktorej sumy mu bola prisúdená len čiastka 2 500 Sk za exekútora. Pre žalobcu už nie je podstatné a zaujímavé komu zvyšné peniaze do sumy 14 932 Sk exekútor dal. Tu je dôležitý iba jeden faktor, že celú výšku škody 14 932 Sk ako jedného a nedeliteľného balíka súdneho návrhu zavinili súdy svojimi justičnými omylmi (rozsudkami), ktoré následne Najvyšší súd SR svojim konečným rozhodnutím zrušil a za ktoré súdy a štát prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR zodpovedajú. Súdy prekročili svoje právomoci a celú globálnu výšku škody spôsobili. Ďalej uviedol, že o prekážku rozsúdenej veci ide iba vtedy, keď je 100 % zhoda vykazovaných znakov v súdnych návrhoch, čo žalobca vždy rešpektoval a novým situáciám vytváranými súdmi sa prispôsoboval. V súčasnosti už nechce nič, len spravodlivosť a svoje peniaze naspäť, lebo mu boli štátom prostredníctvom súdov scudzené. Preto ponecháva na súde, aby zvolil spôsob ako túto krivdu spáchanú na žalobcovi odčiní, v opačnom prípade sa celá vec ocitne v Štrasburgu.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust.§ 212 ods. 1 - 3 O. s. p. a zistil, že uznesenie je vecne správne.
Podľa ust. § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O. s. p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa ust. § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu zistil, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňoval náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. spôsobenú nesprávnym úradným postupom (vedením exekučného konania, sp. zn. Er/765/97 súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom) a nezákonným rozhodnutím (exekučné konanie u súdneho exekútora a sa viedlo na základe rozsudkov prvostupňového i odvolacieho súdu, ktoré boli zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/53/1998 a vec bola postúpená Národnému úradu práce - Okresnému úradu práce v Bardejove. Žalobca si na základe rovnakých skutkových okolností uplatňoval v predmetnom konaní od žalovaného, totožný nárok (náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia, ktorý tkvel v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn EX/765/97 súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom) ako v konaniach vedených na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C/262/1999 a 8C/549/1999. Nakoľko o žalobcom uplatnenom nároku postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, o náhradu škody 495,65 Eur (14 932 Sk) bolo už právoplatne rozhodnuté v konaniach Okresného súdu Bardejov (sp. zn. 5C/262/1999 a 8C/549/1999), správne postupoval súd prvého stupňa, ak konanie o náhradu škody vo výške 495,65 Eur zastavil z dôvodu prekážky právoplatne rozsúdenej veci.
Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku res iudicatae vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo šlo v predchádzajúcom rozhodnutí. Musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť predmetu konania. Prekážku rozsúdenej veci tvorí právoplatné rozhodnutie súdu iba v takom rozsahu, v akom sa o predmete konania rozhodlo.
Vzhľadom na skutočnosť, že v oboch označených konaniach Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 5C/262/1999 a 8C/549/1999 bolo už právoplatne rozhodnuté o nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, uvedené zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3 O. s. p.) a neodstrániteľnej prekážky tohto konania (§ § 103, 104 ods. 1 veta prvá O. s. p.).
Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust.§ 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď mal nepochybne preukázané, že prejednaniu veci bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne postupom podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.
Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.§ 142 ods. 1 O. s. p.). Žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli, a preto súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.