Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 872/2015
PDF · 307.62 KB
No categories available
II. ÚS 872/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti obchodnej spoločnosti SONEZ
ONALT, spol. s r. o., Komárňanská cesta 11, Nové Zámky, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s. r. o., Palárikova 14, Bratislava, zastúpenej
konateľom a advokátom JUDr. Jánom Majlingom, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 277/2006, za účasti Okresného súdu Nové Zámky, takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti SONEZ ONALT, spol. s r. o.,
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 277/2006 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Nové Zámky p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 277/2006 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti SONEZ ONALT spol. s. r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto eur), ktorú jej j e Okresný súd Nové
Zámky p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume
296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej právneho
zástupcu JUDr. Jána Majlinga, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra
2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SONEZ ONALT, spol. s r. o., Komárňanská
cesta 11, Nové Zámky (ďalej len „sťažovateľka“, v sťažnosti aj „sťažovateľ“), zastúpenej
Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s. r. o., Palárikova 14, Bratislava,
zastúpenej konateľom a advokátom JUDr. Jánom Majlingom, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nové Zámky
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 277/2006 o zaplatenie sumy
752 392 Sk s príslušenstvom.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:
„Sťažovateľ – SONEZ ONALT, spol. s r. o... ako navrhovateľ podal na príslušnom
súde OS Nové Zámky návrh na začatie konania o zaplatenie 752.392,- Sk s príslušenstvom
doručený súdu 22. 12. 2006. Dňa 30. 01. 2007 OS Nové Zámky vydal v predmetnom konaní
5 C 277/2006 platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor. Prvé
pojednávanie bolo príslušným súdom vytýčené na 23. 04. 2007, vzhľadom k ospravedlneniu
odporcu sa vo vytýčenom termíne meritórne pojednávanie neuskutočnilo, odročené
bolo na 21. 06. 2007. Nasledujúce pojednávania v dňoch 21. 06. 2007, 18. 09. 2007
a 13. 11. 2007 sa meritórne opäť neuskutočnili, až v termíne 13. 12. 2007 boli vypočutí
účastníci konania, pričom pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom pokusu
o mimosúdne doriešenie sporu. Meritórnemu pojednávaniu v danej veci došlo až dňa
27. 01. 2011, na ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná
2
doprava. Predmetný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním znalec – ,
predložil súdu 02. 06. 2011. Sporové strany
sa k uvedenému znaleckému posudku č. 7/2011 vyjadrili 09. 08. 2011 zo strany
navrhovateľa, resp. dňa 28. 11. 2011 zo strany odporcu. Vo veci konajúca sudkyňa si dňa
16. 12. 2011 vyžiadala vyjadrenie od poisťovne UNIQA Bratislava, ktorá vyžiadané
skutočnosti oznámila súdu 15. 02. 2012. Okresný súd Nové Zámky rozhodol rozsudkom
č. 5 C/277/2006-211 zo dňa 17. 05. 2012, vzhľadom k tomu, že obe sporové strany podali
voči uvedenému rozsudku odvolanie, vo veci ďalej rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý
uznesením 8 Co 276/12-309 zo dňa 24. 10. 2013 v zastavujúcej časti rozsudok potvrdil
a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zrušil. Spis bol OS Nové Zámky vrátený dňom
10. 12. 2013...
Okresný súd Nové Zámky výzvou zo dňa 22. 07. 2014, ktorá bola do kancelárie
právneho zástupcu navrhovateľa doručená 25. 07. 2014, žiadal navrhovateľa o predloženie
zmluvy o zákonnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového
vozidla Citroen Xantia...
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v lehote stanovenej súdom
zaslal ako prílohu listu zo dňa 11. 08. 2014... požadovanú zmluvu o zákonnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla Citroen Xantia,
a to zo dňa 17. 12. 2001 s prílohami a zo dňa 16. 05. 2006 s prílohami.
Vzhľadom k nečinnosti súdu v uvedenom konaní č. 5 C 277/2006 navrhovateľ
prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 09. 07. 2015... žiadal o urýchlenie
konania, nakoľko od vyššie uvedeného predloženia vyžiadaných dôkazov prebehlo časové
obdobie viac ako 10 mesiacov. Navrhovateľ mal za to, že uvedené obdobie je dostatočné pre
posúdenie predložených dôkazov, no napriek tomu súd nevykonal žiaden úkon. Uvedená
žiadosť navrhovateľa o urýchlenie konania ostala bez vyjadrenia príslušného súdu.
Nakoľko ani po uplynutí takmer dvoch mesiacov sa súd k vyššie uvedenej
žiadosti zo dňa 09. 07. 2015, navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal dňa
06. 08. 2015 sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní proti sudcovi Okresného súdu Nové
Zámky, adresovanú k rukám predsedu súdu...
V uvedenej sťažnosti navrhovateľ poukázal na skutočnosti poukazujúce na zbytočné
prieťahy v konaní, najmä na fakt, že od podania dôkazov zo strany navrhovateľa uplynulo
takmer 12 mesiacov, a to bez jediného úkonu súdu, bez vyjadrenia k dôvodnej žiadosti
o urýchlenie konania...
Predseda Okresného súdu Nové Zámky listom zo dňa 11. 09. 2015 odpovedal
na vyššie uvedenú sťažnosť na prieťahy v konaní 5 C 277/2006. V odpovedi uznal
sťažnosť na prieťahy za čiastočne opodstatnenú, pričom argumentoval skutočnosťou, že
k 01. 09. 2015 má konajúca sudkyňa v zmysle jej žiadosti funkciu
sudcu prerušenú. O žiadostiach sudcov, ktorí požiadali o preloženie na tunajší súd sú
údajne v procese rozhodovania, v oddelení vyššie menovanej sudkyne je v zmysle vyjadrenia
predsedu súdu evidujú 437 nerozhodnutých vecí a 704 nevybavených vecí...
Ďalším bodom pri poukázaní na nečinnosť súdu a teda skutočnosť o zbytočných
prieťahoch v konaní je časové obdobie od vrátenia spisu z Krajského súdu Nitra a to odo
dňa 10. 12. 2013, čo je ku dnešnému dňu viac ako 22 kalendárnych mesiacov. Za uvedené
obdobie 22 kalendárnych mesiacov bol jediným procesným úkonom – výzva súdu
navrhovateľovi zo dňa 22. 07. 2014 na predloženie dôkazu – zmluvy o zákonnom poistení
predmetného motorového vozidla. Navrhovateľ v súdom stanovenej 15-dňovej lehote
predložil predmetný dôkaz.
S ohľadom na uvedené sťažovateľ má za to, že dlhodobou nečinnosťou súdu, takmer
12 mesiacov dlhému obdobiu bez jediného vykonaného procesného úkonu, došlo
k porušeniu ústavného práva navrhovateľa, aby jeho vec bola prerokované bez zbytočných
prieťahov.
Ďalej dávame do pozornosti skutočnosť, že súd síce na základe urgencií, sťažnosti
na prieťahy v konaní vytýčil termín pojednávania na deň 24. 11. 2015 o 10:00, ale nakoniec
k prejednaniu veci vôbec nedošlo. Právny zástupca navrhovateľa sa v doobedných hodinách
telefonicky informoval, či sa predmetné pojednávanie bude konať a bola mu poskytnutá
pozitívna odpoveď, a teda že sa vytýčené pojednávanie konať bude.
Avšak menej ako 24 hodín pred týmto termínom pojednávania, bol právny zástupca
navrhovateľa telefonicky kontaktovaný zo strany súdu s tým, že termín pojednávania
je zrušený a odročený na neurčito.“
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
4
„1. Základné právo sťažovateľa na to, aby jeho vec bola prerokovaná verejne a bez
zbytočných prieťahov, podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej bolo porušené.
2. Sťažovateľovi – SONEZ ONALT, spol. s r. o., so sídlom: Komárňanská
cesta 11, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 151 061 priznáva finančné zadosťučinenie vo výške
5.000,- EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresnému súdu Nové Zámky prikazuje v konaní vedenom pod č. 5 C 277/2006
konať bez ďalších zbytočných prieťahov.
4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred
Ústavným súdom SR, a to vo výške 988,15 EUR, ktoré je okresný súd Nové Zámky povinný
uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa – Advokátska kancelária MAJLING &
NINČÁK, s. r. o., a to do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
Ústavný súd na predbežnom prerokovaní uznesením č. k. II. ÚS 872/2015-
9 zo 17. decembra 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“)].
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 20. januára 2016 predsedu
okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania a aby sa vyjadril
aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 159/16 k prijatej sťažnosti
z 22. februára 2016, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 26. februára 2016, uviedol:
„Navrhovateľ návrh na začatie konania doručil súdu 22. 12. 2006. Konajúca
sudkyňa úpravou zo dňa 02. 01. 2007 vyrubila súdny poplatok za návrh a súčasne žiadala
pripojiť spis tunajšieho súdu 16 C 184/03. Následne dňa 30. 01. 2007 bol vo veci vydaný
platobný rozkaz, voči ktorému odporca podal včas dňa 19. 02. 2007 odpor s odôvodnením.
Vzhľadom na žiadosť odporcu, úpravou zo dňa 19. 03. 2007 mu bolo doručené tlačivo na
oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré mal súdu predložiť spolu so svojím daňovým
priznaním za rok 2004-2005. Odporca dňa 17. 4. 2007 požiadal o predĺženie súdom
stanovenej lehoty.
Úpravou konajúcej sudkyne zo dňa 23. 04. 2007 bol vo veci vytýčený termín
pojednávania, na ktoré sa odporca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom
zástupcu, z dôvodu kolízie pojednávaní. Z toho dôvodu sa meritórne pojednávanie
neuskutočnilo, bolo odročené na deň 21. 06. 2007.
Navrhovateľ písomné stanovisko k podanému odporu predložil 13. 06. 2007.
Pojednávanie dňa 21. 06. 2007 sa meritórne neuskutočnilo, bolo odročené na deň
18. 09. 2007 za účelom doplnenia dokazovania tak ako to vyplýva z uznesenia zápisnice.
Ďalšie pojednávanie určené na dni 18. 09. 2007 a 13. 11. 2007 sa meritórne
neuskutočnili z dôvodu choroby zástupcu odporcu. Až na pojednávaní dňa 13. 12. 2007 boli
vypočutý účastníci konania, pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom pokusu
o mimosúdne doriešenie veci. Ďalšie pojednávania určené na dni 09. 10. 2008,
15. 01. 2009, 17. 04. 2009, 26. 05. 2009, 06. 10. 2009, 12. 11. 2009, 11. 02. 2010,
04. 05. 2010, 06. 07. 2010, 02. 11. 2010 neboli meritórne prejednané, boli zakaždým
odročené z dôvodov uvedených v jednotlivých zápisniciach.
K meritórnemu prejednaniu veci došlo dňa 27. 01. 2011, na ktorom bolo nariadené
znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava. Znalec znalecký posudok spolu
s vyúčtovaním predložil súdu 02. 06. 2011. Úpravou sudkyne zo dňa 11. 07. 2011 bolo
uložené znalecký posudok doručiť za účelom oboznámenia sa. Vyjadrenie navrhovateľa
k posudku bolo predložené do spisu dňa 09. 08. 2011 a stanovisko odporcu dňa
28. 11. 2011.
Úpravou zo dňa 16. 12. 2011 konajúca sudkyňa učinila dotaz na poisťovňu
, ktorá požadované skutočnosti súdu oznámila 15. 02. 2012. Následne bol určený
ďalší termín pojednávania na deň 17. 05. 2012, na ktorom bol vynesený rozsudok, voči
ktorému podali obaja účastníci odvolanie. Po ich doručení a vyrubení súdneho poplatku
za odvolanie bol spis úpravou zo dňa 10. 09. 2012 predložený na Krajský súd Nitra dňom
19. 09. 2012. Odvolací súd uznesením 8 Co 276/12-309 zo dňa 24. 10. 2013 v zastavujúcej
časti rozsudok potvrdil a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zrušil. Spis bol vrátený
tunajšiemu súdu 10. 12. 2013. Úpravou zo dňa 04. 02. 2014 bolo uložené doručiť
6
predmetné rozhodnutie účastníkom, ďalšou úpravou zo dňa 03. 06. 2014 bol navrhovateľ
vyzvaný na predloženie zmluvy o zákonnom poistení predmetného motorového vozidla. Na
túto výzvu navrhovateľ reagoval podaním došlým súdu dňa 14. 08. 2014 vrátane príloh.
Dňa 13. 07. 2015 navrhovateľ doručil do spisu písomnú žiadosť o urýchlenie konania.
Na základe žiadosti konajúcej sudkyne v súlade s § 24 odsek 4
Zákona číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, od 1. 9. 2015 došlo u nej k prerušeniu funkcie sudcu. Dvaja sudcovia z iných
okresných súdov požiadali o preloženie na tunajší súd s tým, že dňa 1. 10. 2015 bola
sudkyňa preložená na výkon funkcie na tunajší súd. Na základe
dodatku č. 7 k rozvrhu práce na rok 2015 od 15. 10. 2015 tejto sudkyni bol upravený nápad
vecí a pridelené nevybavené veci z pôvodného oddelenia v počte 596
vecí C, 21 vecí CPr, všetky neskončené a nerozhodnuté veci Er, Ro.
Sudkyňa úpravou zo dňa 30. 10. 2015 určila vo veci
termín pojednávania na deň 24. 11. 2015. Zástupca odporcu dňa 16. 11. 2015 písomne
ospravedlnil svoju a odporcovu neúčasť na pojednávaní, žiadal zmenu termínu vzhľadom
na to, že dňa 24. 11. 2015 sa má zúčastniť ústnej časti advokátskej skúšky svojej
koncipientky. Uvedená skutočnosť bola mailom daná na vedomie navrhovateľovi. Ďalší
termín pojednávania bol určený na 14. 01. 2016, ktorý sa neuskutočnil pre ospravedlnenie
zástupcu odporcu, ktorý požiadal o zmenu termínu pre kolíziu pojednávaní na skôr
vytýčenom hlavnom pojednávaní v trestnej veci 4 T 140/15. Z týchto dôvodov bol zrušený
termín pojednávania na deň 16. 02. 2016, ktorý sa neuskutočnil taktiež pre kolíziu
pojednávaní zástupcu odporcu. V súčasnosti je vo veci určený termín pojednávania na deň
01. 03. 2016.
V predmetnej veci potom ako bol spis vrátený z Krajského súdu Nitra aj keď neboli
zo strany zákonnej sudkyne jednotlivé úkony vykonávané plynule v primeraných lehotách,
táto skutočnosť bola ovplyvnená objektívnymi okolnosťami spočívajúcimi v extrémnom
zvýšení nápadu vecí do oddelenia C s tým, že od januára 2014 bol priemerný mesačný
nápad 195 vecí ktorý sa k januáru 2015 zvýšil na 611 vecí v priemere mesačne. V čase ako
bol predmetný spis vrátený z KS t. j. v mesiaci december 2013 mala sudkyňa
vo svojom oddelení C evidovaných 446 nevybavených vecí a 360 nerozhodnutých
vecí a k 31. 08. 2015 mala v oddelení C evidovaných 674 nevybavených vecí a 428
nerozhodnutých vecí pričom k tomuto dátumu tejto sudkyne v priemere mesačne napadlo
okolo 65 nových vecí. Vzhľadom na uvedené sa dá skonštatovať, že tak ako aj ostatní
sudcovia tohto súdu, bola aj táto sudkyňa v uvedenom období neprimerane zaťažená.
Bezpečne vyšší počet sudcov a k tomu primeraný vyšší počet administratívnych síl by
bezpochyby ovplyvnil plynulosť vybavovania vecí, avšak obsadenosť súdu ako aj celkový
nápad vecí do jednotlivých oddelení nie je žiadnym spôsobom ovplyvniteľný zo strany
vedenia súdu.“
Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku súčasne uviedol, že súhlasí s tým,
aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
Sťažovateľka vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 30. marca 2016
(doručenom ústavnému súdu 19. apríla 2016) okrem iného uviedla:
«Porušovateľ – Okresný súd Nové Zámky vo vyjadrení zo dňa 22. 02. 2016
k predmetnej ústavnej sťažnosti uviedol chronologický prehľad, resp. postup v konaní
č. 5 C 277/2006, a to najmä, že navrhovateľ návrh na začatie konania doručil súdu dňa
22. 12. 2006, pričom platobný rozkaz bol vydaný dňa 30. 01. 2007. Nakoľko odporca
v zákonnej lehote podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu, konajúca sudkyňa
vytýčila v danej veci pojednávanie. Pojednávania 21. 06. 2007, 19. 09. 2007 a 13. 11. 2007
sa meritórne neuskutočnili z dôvodu choroby zástupcu odporcu. Až na pojednávaní dňa
13. 12. 2007 boli vypočutí účastníci konania, a z dôvodu pokusu o mimosúdne
doriešenie veci bolo pojednávanie odročené na neurčito. Ďalšie pojednávania, a to v dňoch
09. 10. 2008, 15. 10. 2009, 26. 05. 2009, 06. 10. 2009, 12. 11. 2009, 11. 02. 2010,
04. 05. 2010, 06. 07. 2010 a 02. 11. 2010 neboli opäť meritórne prejednané. K meritórnemu
prejednaniu veci došlo dňa 27. 01. 2011, na ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie
znalcom z odboru cestná doprava. Na nasledujúcom pojednávaní dňa 15. 02. 2012 bol
vynesený rozsudok, proti ktorému obaja účastníci konania podali odvolanie. Po rozhodnutí
Krajského súdu Nitra zo dňa 24. 10. 2013 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu OS
Nové Zámky dňa 10. 12. 2013. Dňa 03. 06. 2014 bol navrhovateľ vyzvaný na predloženie
listinného dôkazu – Zmluvy o zákonnom poistení predmetného motorového vozidla.
Navrhovateľ bez zbytočného odkladu vyžiadaný listinný dôkaz predložil súdu.
8
Okresný súd Nové Zámky prostredníctvom predsedu súdu
vo vyjadrení uvádza skutočnosť, že oddelenie C tunajšieho súdu bolo ovplyvnené extrémnym
nápadom vecí...
Porušovateľ vo vyjadrení zo dňa 22. 02. 2016 uvádza, že zo strany zákonnej sudkyne
neboli jednotlivé úkony vykonávané plynule v primeraných lehotách, avšak táto skutočnosť
bola ovplyvnená objektívnymi okolnosťami, ktoré spočívajú v extrémnom zvýšení nápadu
vecí do oddelenia C. Porušovateľ tak ďalej dodáva, že tak ako aj ostatní sudcovia tohto
súdu, bola aj zákonná sudkyňa v predmetnom období neprimerane zaťažená...
Porušovateľ ďalej vo vyjadrení zo dňa 22. 02. 2016 uvádza, že nová zákonná
sudkyňa po preložení na tunajší súd dňa 01. 10. 2015 vo veci
určila termín pojednávania na deň 24. 11. 2015. K uvedenému dávam do pozornosti
skutočnosť, že súd síce na základe urgencií, sťažnosti na prieťahy v konaní vytýčil termín
pojednávania na deň 24. 11. 2015 o 10:00 hod., ale nakoniec k prejednaniu veci vôbec
nedošlo. Právny zástupca navrhovateľa sa v doobedných hodinách telefonicky informoval,
či sa predmetné pojednávanie bude konať a bola mu poskytnutá pozitívna odpoveď, a teda,
že sa vytýčené pojednávanie konať bude.
Avšak menej ako 24 hodín pred týmto termínom pojednávania bol právny zástupca
navrhovateľa telefonicky kontaktovaný zo strany súdu s tým, že termín pojednávania je
zrušený a odročený na neurčito. Na dopyt právneho zástupcu navrhovateľa čo je dôvodom
odročenia pojednávania mu zo strany súdu bola poskytnutá informácia, že dôvodom je
ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu odporcu na pojednávaní, a to z dôvodu, že „bol
pozvaný na advokátske skúšky svojej koncipientky“. Právny zástupca navrhovateľa si o tejto
skutočnosti vyžiadal aj písomné potvrdenie – emailom zo dňa 23. 11. 2015...
Máme za nevyhnutné uviesť, že uvedený dôvod neúčasti právneho zástupcu odporcu
nie je v žiadnom prípade ospravedlniteľný...
V zmysle vyššie uvedeného si dovolíme zastávať názor, že účasť na advokátskych
skúškach koncipientky právneho zástupcu odporcu, bola právnemu zástupcovi odporcu
vopred známa, a teda nie je podľa nášho názoru ospravedlniteľný dôvod pre odročenie
termínu pojednávania. V tejto súvislosti poukazujem aj na skutočnosť, že odporca vyslovene
netrval na tom, aby bol zastúpený práve právnym zástupcom, ktorý sa ocitol v tejto situácii
– potreba účasti na advokátskych skúškach, preto máme za nepochopiteľné, že právny
zástupca odporcu neudelil substitučnú plnú moc na jeho zastúpenie, a to aj za účelom
ochrany práva svojho klienta.
Tým, že súd akceptoval podľa nášho názoru nedôvodné a nedostatočne odôvodnené
ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu odporcu, došlo k odňatiu ústavou
garantovaného práva navrhovateľa na súdnu ochranu, čím bola jednoznačne narušená
právna istota navrhovateľa, resp. sťažovateľa.»
Sťažovateľka okrem toho vo svojom vyjadrení zopakovala časť tvrdení uvedených
v pôvodnej sťažnosti a zopakovala aj znenie petitu sťažnosti.
Sťažovateľka súčasne oznámila, že netrvá na konaní ústneho pojednávania a súhlasí
s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
10
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného
súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom namietaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
5 C 277/2006 je žaloba o zaplatenie 752 392 Sk s príslušenstvom. V označenom konaní
okresného súdu sťažovateľka vystupuje ako navrhovateľka. Podľa názoru ústavného súdu
ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ktorá
nevykazuje znaky skutkovej ani právnej zložitosti. Z hľadiska skutkovej zložitosti veci
vzhľadom na potrebu vykonať znalecké dokazovanie možno považovať vec za čiastočne
skutkovo zložitú. Táto skutočnosť však nemohla ovplyvniť dĺžku konania v rokoch 2007
až 2010, pretože okresný súd dospel k potrebe nariadiť znalecké dokazovanie až v januári
2011. Nijaké skutočnosti však nemôžu ospravedlniť neodôvodnene dlhý čas konania
a rozhodovania okresného súdu (viac ako deväť rokov) bez vydania právoplatného
rozhodnutia v tejto veci, keďže vyhlásený rozsudok okresného súdu č. k. 5 C 277/2006-281
zo 17. mája 2012 krajský súd na základe odvolaní oboch účastníkov konania uznesením
č. k. 8 Co 276/2012-309 z 24. októbra 2013 v určujúcom výroku zrušil a vrátil
ho okresnému súdu na ďalšie konanie.
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný
súd zastáva názor, že správanie sťažovateľky ako navrhovateľky v napadnutom konaní
v zásade nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie ich veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré
začalo v roku 2006.
Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení predsedníčky okresného súdu
a zákonnej sudkyne (s podrobným prehľadom úkonov okresného súdu počas celého konania
vo veci) ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol návrh na zaplatenie sumy 752 392 Sk
s príslušenstvom doručený 22. decembra 2006.
Okresný súd vydal 30. januára 2007 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca
19. februára 2007 odpor.
12
Okresný súd následne v roku 2007 nariadil päť pojednávaní: štyri pojednávania
nariadené na 23. apríl 2007, 21. jún 2007, 18. september 2007 a 13. november 2007
sa neuskutočnili z dôvodov ospravedlnenia odporcu. Až na pojednávaní nariadenom
na 13. december 2007 boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo odročené
na neurčito na účely pokusu o mimosúdne vyriešenie veci.
Okresný súd v ďalšom období rokov 2008 až 2010 nariadil (a postupne odročil)
spolu desať pojednávaní (na 9. október 2008, 15. január 2009, 17. apríl 2009, 26. máj 2009,
6. október 2009, 12. november 2009, 11. február 2010, 4. máj 2010, 6. júl 2010
a 2. november 2010).
Až na pojednávaní uskutočnenom 27. januára 2011 okresný súd nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy. Po predložení znaleckého posudku
2. júna 2011 a po vyjadreniach účastníkov k predmetnému znaleckému posudku okresný
súd nariadil pojednávanie na 17. máj 2012. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok
vo veci samej č. k. 5 C 277/2006-281, podľa ktorého odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi (sťažovateľovi) 2 758,32 € s ročným úrokom z omeškania 4,4 %
od 18. októbra 2006 do zaplatenia. Okresný súd ďalej zastavil konanie v časti istiny
560,31 €.
Proti označenému rozsudku okresného súdu podali obaja účastníci konania
odvolanie, ktoré okresný súd aj so spisom predložil 19. septembra 2012 Krajskému súdu
v Nitre (ďalej len „krajský súd“) ako súdu odvolaciemu.
Krajský súd uznesením č. k. 8 Co 276/2012-309 z 24. októbra 2013 v časti
o zastavení konania pre výšku istiny 560,31 € rozsudok potvrdil a vo zvyšnej časti
napadnutý rozsudok okresného súdu (v časti vyhovujúcej a v časti zamietajúcej) zrušil pre
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, konštatujúc, že „s poukazom na túto
nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa bola
účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom...“, a vrátil ho tomuto súdu na
ďalšie konanie (10. decembra 2013).
V ďalšom priebehu konania okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu
účastníkom konania a 3. júna 2014 vyzval sťažovateľa na predloženie ďalších písomných
dôkazov. Sťažovateľ vyžiadané listiny predložil do spisu 14. augusta 2014, pričom
po nečinnosti okresného súdu vo veci počas ďalších mesiacov doručil 13. júla 2015 tomuto
súdu žiadosť o urýchlenie konania.
Od 1. septembra 2015 došlo k prerušeniu výkonu funkcie zákonnej sudkyne a vec
bola pridelená novej zákonnej sudkyni, ktorá nariadila pojednávanie na 24. november 2015.
Pojednávanie nariadené na tento termín sa neuskutočnilo z dôvodov ospravedlnenia
sa právneho zástupcu odporcu. Ani ďalšie pojednávania nariadené na 14. január 2016,
16. február 2016 a 1. marec 2016 sa neuskutočnili pre prekážky a ospravedlnenia zo strany
právneho zástupcu odporcu v konaní.
Od vrátenia veci okresnému súdu sa v období po zrušení rozsudku krajským súdom
(po 10. decembri 2013) vo veci neuskutočnilo žiadne pojednávanie.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu,
ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase
(m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd nemohol v tejto súvislosti akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení
predsedu okresného súdu, že „aj keď neboli zo strany zákonnej sudkyne jednotlivé úkony
vykonávané plynule v primeraných lehotách, táto skutočnosť bola ovplyvnená objektívnymi
okolnosťami spočívajúcimi v extrémnom zvýšení nápadu vecí do oddelenia C s tým,
že od januára 2014 bol priemerný mesačný nápad 195 vecí ktorý sa k januáru 2015 zvýšil
na 611 vecí v priemere mesačne. V čase ako bol predmetný spis vrátený z KS t. j. v mesiaci
december 2013 mala sudkyňa vo svojom oddelení C evidovaných 446
nevybavených vecí a 360 nerozhodnutých vecí a k 31. 08. 2015 mala v oddelení C
evidovaných 674 nevybavených vecí a 428 nerozhodnutých vecí pričom k tomuto dátumu
14
tejto sudkyne v priemere mesačne napadlo okolo 65 nových vecí. Vzhľadom na uvedené
sa dá skonštatovať, že tak ako aj ostatní sudcovia tohto súdu, bola aj táto sudkyňa
v uvedenom období neprimerane zaťažená. Bezpečne vyšší počet sudcov a k tomu
primeraný vyšší počet administratívnych síl by bezpochyby ovplyvnil plynulosť vybavovania
vecí, avšak obsadenosť súdu ako aj celkový nápad vecí do jednotlivých oddelení nie je
žiadnym spôsobom ovplyvniteľný zo strany vedenia súdu.“.
V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr.
I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase
konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalší počet pracovníkov na súde, ktorý
oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom
na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní
a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce
zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 260/04,
IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010), vychádzajúc predovšetkým z povahy veci,
zo samotnej dĺžky napadnutého konania viac ako deväť rokov, ale aj z priebehu konania
poznačeného predovšetkým faktickou nečinnosťou okresného súdu v období viac ako
jedného a pol roka od augusta 2014, resp. od vrátenia spisu krajským súdom od decembra
2013, ale tiež od začiatku neefektívnou činnosťou okresného súdu v rámci nariaďovania
pojednávaní (18 nariadených, resp. odročených, ale neuskutočnených pojednávaní vo veci,
iba 3 uskutočnené pojednávania meritórneho významu) a vykonávania dokazovania, keď
tento súd dosiaľ – ani po vrátení veci odvolacím súdom – nedokázal účinne ustáliť
a vyhodnotiť právnu situáciu sťažovateľky, uzavrel, že v namietanom konaní vedenom
okresným súdom pod sp. zn. 5 C 277/2006 bolo porušené základné právo sťažovateľky
na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky
na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo
postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.
5 C 277/2006 konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej
sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, ktoré
odôvodňuje takto:
„V dôsledku vzniku vyššie uvedenej právnej neistoty, spôsobenej nečinnosťou súdu,
dôvodnej obavy o porušení ústavného práva sťažovateľa, považujem za primerané finančné
zadosťučinenie sumu vo výške 5.000,- EUR. Sťažovateľ je právnickou osobou, prieťahy
v predmetnom súdnom konaní, v ktorom sa domáha zaplatenia 24.416,95 EUR
s príslušenstvom je sumou, ktorá negatívne ovplyvňuje podnikateľskú činnosť
a podnikateľské možnosti sťažovateľa.“
16
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
5 C 277/2006, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť,
že konanie vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne
skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 500 € sťažovateľke za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré
jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom a konateľom
JUDr. Jánom Majlingom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľka bez bližšej špecifikácie vyčíslila trovy konania sumou 988,15 €
za tri úkony právnej služby urobené právnym zástupcom sťažovateľky.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá
bola 839 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby urobené v roku 2015 (prevzatie
a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13 ods. 1
písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), za každý úkon po 139,83 €, spolu s režijným paušálom
2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 296,44 €. Ústavný súd nepriznal
sťažovateľke náhradu za tretí úkon právnej služby urobený v roku 2016, pretože podľa jeho
názoru tento úkon už neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. apríla 2016
18