Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 872/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti obchodnej spoločnosti SONEZ

ONALT, spol. s r. o., Komárňanská cesta 11, Nové Zámky, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s. r. o., Palárikova 14, Bratislava, zastúpenej

konateľom a advokátom JUDr. Jánom Majlingom, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Nové Zámky, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti SONEZ ONALT, spol. s r. o.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Nové Zámky p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti SONEZ ONALT spol. s. r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto eur), ktorú jej j e Okresný súd Nové

Zámky p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume

296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. Jána Majlinga, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SONEZ ONALT, spol. s r. o., Komárňanská

cesta 11, Nové Zámky (ďalej len „sťažovateľka“, v sťažnosti aj „sťažovateľ“), zastúpenej

Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s. r. o., Palárikova 14, Bratislava,

zastúpenej konateľom a advokátom JUDr. Jánom Majlingom, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Nové Zámky

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. o zaplatenie sumy

752 392 Sk s príslušenstvom.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ – SONEZ ONALT, spol. s r. o... ako navrhovateľ podal na príslušnom

súde OS Nové Zámky návrh na začatie konania o zaplatenie 752.392,- Sk s príslušenstvom

doručený súdu 22. 12. 2006. Dňa 30. 01. 2007 OS Nové Zámky vydal v predmetnom konaní

platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor. Prvé

pojednávanie bolo príslušným súdom vytýčené na 23. 04. 2007, vzhľadom k ospravedlneniu

odporcu sa vo vytýčenom termíne meritórne pojednávanie neuskutočnilo, odročené

bolo na 21. 06. 2007. Nasledujúce pojednávania v dňoch 21. 06. 2007, 18. 09. 2007

a 13. 11. 2007 sa meritórne opäť neuskutočnili, až v termíne 13. 12. 2007 boli vypočutí

účastníci konania, pričom pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom pokusu

o mimosúdne doriešenie sporu. Meritórnemu pojednávaniu v danej veci došlo až dňa

27. 01. 2011, na ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná

2

doprava. Predmetný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním znalec – ,

predložil súdu 02. 06. 2011. Sporové strany

sa k uvedenému znaleckému posudku č. 7/2011 vyjadrili 09. 08. 2011 zo strany

navrhovateľa, resp. dňa 28. 11. 2011 zo strany odporcu. Vo veci konajúca sudkyňa si dňa

16. 12. 2011 vyžiadala vyjadrenie od poisťovne UNIQA Bratislava, ktorá vyžiadané

skutočnosti oznámila súdu 15. 02. 2012. Okresný súd Nové Zámky rozhodol rozsudkom

č. -211 zo dňa 17. 05. 2012, vzhľadom k tomu, že obe sporové strany podali

voči uvedenému rozsudku odvolanie, vo veci ďalej rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý

uznesením -309 zo dňa 24. 10. 2013 v zastavujúcej časti rozsudok potvrdil

a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zrušil. Spis bol OS Nové Zámky vrátený dňom

10. 12. 2013...

Okresný súd Nové Zámky výzvou zo dňa 22. 07. 2014, ktorá bola do kancelárie

právneho zástupcu navrhovateľa doručená 25. 07. 2014, žiadal navrhovateľa o predloženie

zmluvy o zákonnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového

vozidla Citroen Xantia...

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v lehote stanovenej súdom

zaslal ako prílohu listu zo dňa 11. 08. 2014... požadovanú zmluvu o zákonnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla Citroen Xantia,

a to zo dňa 17. 12. 2001 s prílohami a zo dňa 16. 05. 2006 s prílohami.

Vzhľadom k nečinnosti súdu v uvedenom konaní č. navrhovateľ

prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 09. 07. 2015... žiadal o urýchlenie

konania, nakoľko od vyššie uvedeného predloženia vyžiadaných dôkazov prebehlo časové

obdobie viac ako 10 mesiacov. Navrhovateľ mal za to, že uvedené obdobie je dostatočné pre

posúdenie predložených dôkazov, no napriek tomu súd nevykonal žiaden úkon. Uvedená

žiadosť navrhovateľa o urýchlenie konania ostala bez vyjadrenia príslušného súdu.

Nakoľko ani po uplynutí takmer dvoch mesiacov sa súd k vyššie uvedenej

žiadosti zo dňa 09. 07. 2015, navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal dňa

06. 08. 2015 sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní proti sudcovi Okresného súdu Nové

Zámky, adresovanú k rukám predsedu súdu...

V uvedenej sťažnosti navrhovateľ poukázal na skutočnosti poukazujúce na zbytočné

prieťahy v konaní, najmä na fakt, že od podania dôkazov zo strany navrhovateľa uplynulo

takmer 12 mesiacov, a to bez jediného úkonu súdu, bez vyjadrenia k dôvodnej žiadosti

o urýchlenie konania...

Predseda Okresného súdu Nové Zámky listom zo dňa 11. 09. 2015 odpovedal

na vyššie uvedenú sťažnosť na prieťahy v konaní . V odpovedi uznal

sťažnosť na prieťahy za čiastočne opodstatnenú, pričom argumentoval skutočnosťou, že

k 01. 09. 2015 má konajúca sudkyňa v zmysle jej žiadosti funkciu

sudcu prerušenú. O žiadostiach sudcov, ktorí požiadali o preloženie na tunajší súd sú

údajne v procese rozhodovania, v oddelení vyššie menovanej sudkyne je v zmysle vyjadrenia

predsedu súdu evidujú 437 nerozhodnutých vecí a 704 nevybavených vecí...

Ďalším bodom pri poukázaní na nečinnosť súdu a teda skutočnosť o zbytočných

prieťahoch v konaní je časové obdobie od vrátenia spisu z Krajského súdu Nitra a to odo

dňa 10. 12. 2013, čo je ku dnešnému dňu viac ako 22 kalendárnych mesiacov. Za uvedené

obdobie 22 kalendárnych mesiacov bol jediným procesným úkonom – výzva súdu

navrhovateľovi zo dňa 22. 07. 2014 na predloženie dôkazu – zmluvy o zákonnom poistení

predmetného motorového vozidla. Navrhovateľ v súdom stanovenej 15-dňovej lehote

predložil predmetný dôkaz.

S ohľadom na uvedené sťažovateľ má za to, že dlhodobou nečinnosťou súdu, takmer

12 mesiacov dlhému obdobiu bez jediného vykonaného procesného úkonu, došlo

k porušeniu ústavného práva navrhovateľa, aby jeho vec bola prerokované bez zbytočných

prieťahov.

Ďalej dávame do pozornosti skutočnosť, že súd síce na základe urgencií, sťažnosti

na prieťahy v konaní vytýčil termín pojednávania na deň 24. 11. 2015 o 10:00, ale nakoniec

k prejednaniu veci vôbec nedošlo. Právny zástupca navrhovateľa sa v doobedných hodinách

telefonicky informoval, či sa predmetné pojednávanie bude konať a bola mu poskytnutá

pozitívna odpoveď, a teda že sa vytýčené pojednávanie konať bude.

Avšak menej ako 24 hodín pred týmto termínom pojednávania, bol právny zástupca

navrhovateľa telefonicky kontaktovaný zo strany súdu s tým, že termín pojednávania

je zrušený a odročený na neurčito.“

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

4

„1. Základné právo sťažovateľa na to, aby jeho vec bola prerokovaná verejne a bez

zbytočných prieťahov, podľa článku 48 ods. 1 Slovenskej bolo porušené.

2. Sťažovateľovi – SONEZ ONALT, spol. s r. o., so sídlom: Komárňanská

cesta 11, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 151 061 priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

5.000,- EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému súdu Nové Zámky prikazuje v konaní vedenom pod č.

konať bez ďalších zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred

Ústavným súdom SR, a to vo výške 988,15 EUR, ktoré je okresný súd Nové Zámky povinný

uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa – Advokátska kancelária MAJLING &

NINČÁK, s. r. o., a to do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní uznesením č. k.

9 zo 17. decembra 2015 prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“)].

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 20. januára 2016 predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania a aby sa vyjadril

aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 159/16 k prijatej sťažnosti

z 22. februára 2016, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 26. februára 2016, uviedol:

„Navrhovateľ návrh na začatie konania doručil súdu 22. 12. 2006. Konajúca

sudkyňa úpravou zo dňa 02. 01. 2007 vyrubila súdny poplatok za návrh a súčasne žiadala

pripojiť spis tunajšieho súdu . Následne dňa 30. 01. 2007 bol vo veci vydaný

platobný rozkaz, voči ktorému odporca podal včas dňa 19. 02. 2007 odpor s odôvodnením.

Vzhľadom na žiadosť odporcu, úpravou zo dňa 19. 03. 2007 mu bolo doručené tlačivo na

oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré mal súdu predložiť spolu so svojím daňovým

priznaním za rok 2004-2005. Odporca dňa 17. 4. 2007 požiadal o predĺženie súdom

stanovenej lehoty.

Úpravou konajúcej sudkyne zo dňa 23. 04. 2007 bol vo veci vytýčený termín

pojednávania, na ktoré sa odporca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom

zástupcu, z dôvodu kolízie pojednávaní. Z toho dôvodu sa meritórne pojednávanie

neuskutočnilo, bolo odročené na deň 21. 06. 2007.

Navrhovateľ písomné stanovisko k podanému odporu predložil 13. 06. 2007.

Pojednávanie dňa 21. 06. 2007 sa meritórne neuskutočnilo, bolo odročené na deň

18. 09. 2007 za účelom doplnenia dokazovania tak ako to vyplýva z uznesenia zápisnice.

Ďalšie pojednávanie určené na dni 18. 09. 2007 a 13. 11. 2007 sa meritórne

neuskutočnili z dôvodu choroby zástupcu odporcu. Až na pojednávaní dňa 13. 12. 2007 boli

vypočutý účastníci konania, pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom pokusu

o mimosúdne doriešenie veci. Ďalšie pojednávania určené na dni 09. 10. 2008,

15. 01. 2009, 17. 04. 2009, 26. 05. 2009, 06. 10. 2009, 12. 11. 2009, 11. 02. 2010,

04. 05. 2010, 06. 07. 2010, 02. 11. 2010 neboli meritórne prejednané, boli zakaždým

odročené z dôvodov uvedených v jednotlivých zápisniciach.

K meritórnemu prejednaniu veci došlo dňa 27. 01. 2011, na ktorom bolo nariadené

znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava. Znalec znalecký posudok spolu

s vyúčtovaním predložil súdu 02. 06. 2011. Úpravou sudkyne zo dňa 11. 07. 2011 bolo

uložené znalecký posudok doručiť za účelom oboznámenia sa. Vyjadrenie navrhovateľa

k posudku bolo predložené do spisu dňa 09. 08. 2011 a stanovisko odporcu dňa

28. 11. 2011.

Úpravou zo dňa 16. 12. 2011 konajúca sudkyňa učinila dotaz na poisťovňu

, ktorá požadované skutočnosti súdu oznámila 15. 02. 2012. Následne bol určený

ďalší termín pojednávania na deň 17. 05. 2012, na ktorom bol vynesený rozsudok, voči

ktorému podali obaja účastníci odvolanie. Po ich doručení a vyrubení súdneho poplatku

za odvolanie bol spis úpravou zo dňa 10. 09. 2012 predložený na Krajský súd Nitra dňom

19. 09. 2012. Odvolací súd uznesením -309 zo dňa 24. 10. 2013 v zastavujúcej

časti rozsudok potvrdil a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zrušil. Spis bol vrátený

tunajšiemu súdu 10. 12. 2013. Úpravou zo dňa 04. 02. 2014 bolo uložené doručiť

6

predmetné rozhodnutie účastníkom, ďalšou úpravou zo dňa 03. 06. 2014 bol navrhovateľ

vyzvaný na predloženie zmluvy o zákonnom poistení predmetného motorového vozidla. Na

túto výzvu navrhovateľ reagoval podaním došlým súdu dňa 14. 08. 2014 vrátane príloh.

Dňa 13. 07. 2015 navrhovateľ doručil do spisu písomnú žiadosť o urýchlenie konania.

Na základe žiadosti konajúcej sudkyne v súlade s § 24 odsek 4

Zákona číslo o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, od 1. 9. 2015 došlo u nej k prerušeniu funkcie sudcu. Dvaja sudcovia z iných

okresných súdov požiadali o preloženie na tunajší súd s tým, že dňa 1. 10. 2015 bola

sudkyňa preložená na výkon funkcie na tunajší súd. Na základe

dodatku č. 7 k rozvrhu práce na rok 2015 od 15. 10. 2015 tejto sudkyni bol upravený nápad

vecí a pridelené nevybavené veci z pôvodného oddelenia v počte 596

vecí C, 21 vecí CPr, všetky neskončené a nerozhodnuté veci Er, Ro.

Sudkyňa úpravou zo dňa 30. 10. 2015 určila vo veci

termín pojednávania na deň 24. 11. 2015. Zástupca odporcu dňa 16. 11. 2015 písomne

ospravedlnil svoju a odporcovu neúčasť na pojednávaní, žiadal zmenu termínu vzhľadom

na to, že dňa 24. 11. 2015 sa má zúčastniť ústnej časti advokátskej skúšky svojej

koncipientky. Uvedená skutočnosť bola mailom daná na vedomie navrhovateľovi. Ďalší

termín pojednávania bol určený na 14. 01. 2016, ktorý sa neuskutočnil pre ospravedlnenie

zástupcu odporcu, ktorý požiadal o zmenu termínu pre kolíziu pojednávaní na skôr

vytýčenom hlavnom pojednávaní v trestnej veci . Z týchto dôvodov bol zrušený

termín pojednávania na deň 16. 02. 2016, ktorý sa neuskutočnil taktiež pre kolíziu

pojednávaní zástupcu odporcu. V súčasnosti je vo veci určený termín pojednávania na deň

01. 03. 2016.

V predmetnej veci potom ako bol spis vrátený z Krajského súdu Nitra aj keď neboli

zo strany zákonnej sudkyne jednotlivé úkony vykonávané plynule v primeraných lehotách,

táto skutočnosť bola ovplyvnená objektívnymi okolnosťami spočívajúcimi v extrémnom

zvýšení nápadu vecí do oddelenia C s tým, že od januára 2014 bol priemerný mesačný

nápad 195 vecí ktorý sa k januáru 2015 zvýšil na 611 vecí v priemere mesačne. V čase ako

bol predmetný spis vrátený z KS t. j. v mesiaci december 2013 mala sudkyňa

vo svojom oddelení C evidovaných 446 nevybavených vecí a 360 nerozhodnutých

vecí a k 31. 08. 2015 mala v oddelení C evidovaných 674 nevybavených vecí a 428

nerozhodnutých vecí pričom k tomuto dátumu tejto sudkyne v priemere mesačne napadlo

okolo 65 nových vecí. Vzhľadom na uvedené sa dá skonštatovať, že tak ako aj ostatní

sudcovia tohto súdu, bola aj táto sudkyňa v uvedenom období neprimerane zaťažená.

Bezpečne vyšší počet sudcov a k tomu primeraný vyšší počet administratívnych síl by

bezpochyby ovplyvnil plynulosť vybavovania vecí, avšak obsadenosť súdu ako aj celkový

nápad vecí do jednotlivých oddelení nie je žiadnym spôsobom ovplyvniteľný zo strany

vedenia súdu.“

Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku súčasne uviedol, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Sťažovateľka vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 30. marca 2016

(doručenom ústavnému súdu 19. apríla 2016) okrem iného uviedla:

«Porušovateľ – Okresný súd Nové Zámky vo vyjadrení zo dňa 22. 02. 2016

k predmetnej ústavnej sťažnosti uviedol chronologický prehľad, resp. postup v konaní

č. , a to najmä, že navrhovateľ návrh na začatie konania doručil súdu dňa

22. 12. 2006, pričom platobný rozkaz bol vydaný dňa 30. 01. 2007. Nakoľko odporca

v zákonnej lehote podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu, konajúca sudkyňa

vytýčila v danej veci pojednávanie. Pojednávania 21. 06. 2007, 19. 09. 2007 a 13. 11. 2007

sa meritórne neuskutočnili z dôvodu choroby zástupcu odporcu. Až na pojednávaní dňa

13. 12. 2007 boli vypočutí účastníci konania, a z dôvodu pokusu o mimosúdne

doriešenie veci bolo pojednávanie odročené na neurčito. Ďalšie pojednávania, a to v dňoch

09. 10. 2008, 15. 10. 2009, 26. 05. 2009, 06. 10. 2009, 12. 11. 2009, 11. 02. 2010,

04. 05. 2010, 06. 07. 2010 a 02. 11. 2010 neboli opäť meritórne prejednané. K meritórnemu

prejednaniu veci došlo dňa 27. 01. 2011, na ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie

znalcom z odboru cestná doprava. Na nasledujúcom pojednávaní dňa 15. 02. 2012 bol

vynesený rozsudok, proti ktorému obaja účastníci konania podali odvolanie. Po rozhodnutí

Krajského súdu Nitra zo dňa 24. 10. 2013 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu OS

Nové Zámky dňa 10. 12. 2013. Dňa 03. 06. 2014 bol navrhovateľ vyzvaný na predloženie

listinného dôkazu – Zmluvy o zákonnom poistení predmetného motorového vozidla.

Navrhovateľ bez zbytočného odkladu vyžiadaný listinný dôkaz predložil súdu.

8

Okresný súd Nové Zámky prostredníctvom predsedu súdu

vo vyjadrení uvádza skutočnosť, že oddelenie C tunajšieho súdu bolo ovplyvnené extrémnym

nápadom vecí...

Porušovateľ vo vyjadrení zo dňa 22. 02. 2016 uvádza, že zo strany zákonnej sudkyne

neboli jednotlivé úkony vykonávané plynule v primeraných lehotách, avšak táto skutočnosť

bola ovplyvnená objektívnymi okolnosťami, ktoré spočívajú v extrémnom zvýšení nápadu

vecí do oddelenia C. Porušovateľ tak ďalej dodáva, že tak ako aj ostatní sudcovia tohto

súdu, bola aj zákonná sudkyňa v predmetnom období neprimerane zaťažená...

Porušovateľ ďalej vo vyjadrení zo dňa 22. 02. 2016 uvádza, že nová zákonná

sudkyňa po preložení na tunajší súd dňa 01. 10. 2015 vo veci

určila termín pojednávania na deň 24. 11. 2015. K uvedenému dávam do pozornosti

skutočnosť, že súd síce na základe urgencií, sťažnosti na prieťahy v konaní vytýčil termín

pojednávania na deň 24. 11. 2015 o 10:00 hod., ale nakoniec k prejednaniu veci vôbec

nedošlo. Právny zástupca navrhovateľa sa v doobedných hodinách telefonicky informoval,

či sa predmetné pojednávanie bude konať a bola mu poskytnutá pozitívna odpoveď, a teda,

že sa vytýčené pojednávanie konať bude.

Avšak menej ako 24 hodín pred týmto termínom pojednávania bol právny zástupca

navrhovateľa telefonicky kontaktovaný zo strany súdu s tým, že termín pojednávania je

zrušený a odročený na neurčito. Na dopyt právneho zástupcu navrhovateľa čo je dôvodom

odročenia pojednávania mu zo strany súdu bola poskytnutá informácia, že dôvodom je

ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu odporcu na pojednávaní, a to z dôvodu, že „bol

pozvaný na advokátske skúšky svojej koncipientky“. Právny zástupca navrhovateľa si o tejto

skutočnosti vyžiadal aj písomné potvrdenie – emailom zo dňa 23. 11. 2015...

Máme za nevyhnutné uviesť, že uvedený dôvod neúčasti právneho zástupcu odporcu

nie je v žiadnom prípade ospravedlniteľný...

V zmysle vyššie uvedeného si dovolíme zastávať názor, že účasť na advokátskych

skúškach koncipientky právneho zástupcu odporcu, bola právnemu zástupcovi odporcu

vopred známa, a teda nie je podľa nášho názoru ospravedlniteľný dôvod pre odročenie

termínu pojednávania. V tejto súvislosti poukazujem aj na skutočnosť, že odporca vyslovene

netrval na tom, aby bol zastúpený práve právnym zástupcom, ktorý sa ocitol v tejto situácii

– potreba účasti na advokátskych skúškach, preto máme za nepochopiteľné, že právny

zástupca odporcu neudelil substitučnú plnú moc na jeho zastúpenie, a to aj za účelom

ochrany práva svojho klienta.

Tým, že súd akceptoval podľa nášho názoru nedôvodné a nedostatočne odôvodnené

ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu odporcu, došlo k odňatiu

garantovaného práva navrhovateľa na súdnu ochranu, čím bola jednoznačne narušená

právna istota navrhovateľa, resp. sťažovateľa.»

Sťažovateľka okrem toho vo svojom vyjadrení zopakovala časť tvrdení uvedených

v pôvodnej sťažnosti a zopakovala aj znenie petitu sťažnosti.

Sťažovateľka súčasne oznámila, že netrvá na konaní ústneho pojednávania a súhlasí

s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

10

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

je žaloba o zaplatenie 752 392 Sk s príslušenstvom. V označenom konaní

okresného súdu sťažovateľka vystupuje ako navrhovateľka. Podľa názoru ústavného súdu

ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ktorá

nevykazuje znaky skutkovej ani právnej zložitosti. Z hľadiska skutkovej zložitosti veci

vzhľadom na potrebu vykonať znalecké dokazovanie možno považovať vec za čiastočne

skutkovo zložitú. Táto skutočnosť však nemohla ovplyvniť dĺžku konania v rokoch 2007

až 2010, pretože okresný súd dospel k potrebe nariadiť znalecké dokazovanie až v januári

2011. Nijaké skutočnosti však nemôžu ospravedlniť neodôvodnene dlhý čas konania

a rozhodovania okresného súdu (viac ako deväť rokov) bez vydania právoplatného

rozhodnutia v tejto veci, keďže vyhlásený rozsudok okresného súdu č. k. -281

zo 17. mája 2012 krajský súd na základe odvolaní oboch účastníkov konania uznesením

č. k. -309 z 24. októbra 2013 v určujúcom výroku zrušil a vrátil

ho okresnému súdu na ďalšie konanie.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd zastáva názor, že správanie sťažovateľky ako navrhovateľky v napadnutom konaní

v zásade nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie ich veci bez zbytočných

prieťahov podľa , bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré

začalo v roku 2006.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrení predsedníčky okresného súdu

a zákonnej sudkyne (s podrobným prehľadom úkonov okresného súdu počas celého konania

vo veci) ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol návrh na zaplatenie sumy 752 392 Sk

s príslušenstvom doručený 22. decembra 2006.

Okresný súd vydal 30. januára 2007 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca

19. februára 2007 odpor.

12

Okresný súd následne v roku 2007 nariadil päť pojednávaní: štyri pojednávania

nariadené na 23. apríl 2007, 21. jún 2007, 18. september 2007 a 13. november 2007

sa neuskutočnili z dôvodov ospravedlnenia odporcu. Až na pojednávaní nariadenom

na 13. december 2007 boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo odročené

na neurčito na účely pokusu o mimosúdne vyriešenie veci.

Okresný súd v ďalšom období rokov 2008 až 2010 nariadil (a postupne odročil)

spolu desať pojednávaní (na 9. október 2008, 15. január 2009, 17. apríl 2009, 26. máj 2009,

6. október 2009, 12. november 2009, 11. február 2010, 4. máj 2010, 6. júl 2010

a 2. november 2010).

Až na pojednávaní uskutočnenom 27. januára 2011 okresný súd nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy. Po predložení znaleckého posudku

2. júna 2011 a po vyjadreniach účastníkov k predmetnému znaleckému posudku okresný

súd nariadil pojednávanie na 17. máj 2012. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok

vo veci samej č. k. -281, podľa ktorého odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi (sťažovateľovi) 2 758,32 € s ročným úrokom z omeškania 4,4 %

od 18. októbra 2006 do zaplatenia. Okresný súd ďalej zastavil konanie v časti istiny

560,31 €.

Proti označenému rozsudku okresného súdu podali obaja účastníci konania

odvolanie, ktoré okresný súd aj so spisom predložil 19. septembra 2012 Krajskému súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) ako súdu odvolaciemu.

Krajský súd uznesením č. k. -309 z 24. októbra 2013 v časti

o zastavení konania pre výšku istiny 560,31 € rozsudok potvrdil a vo zvyšnej časti

napadnutý rozsudok okresného súdu (v časti vyhovujúcej a v časti zamietajúcej) zrušil pre

nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, konštatujúc, že „s poukazom na túto

nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa bola

účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom...“, a vrátil ho tomuto súdu na

ďalšie konanie (10. decembra 2013).

V ďalšom priebehu konania okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu

účastníkom konania a 3. júna 2014 vyzval sťažovateľa na predloženie ďalších písomných

dôkazov. Sťažovateľ vyžiadané listiny predložil do spisu 14. augusta 2014, pričom

po nečinnosti okresného súdu vo veci počas ďalších mesiacov doručil 13. júla 2015 tomuto

súdu žiadosť o urýchlenie konania.

Od 1. septembra 2015 došlo k prerušeniu výkonu funkcie zákonnej sudkyne a vec

bola pridelená novej zákonnej sudkyni, ktorá nariadila pojednávanie na 24. november 2015.

Pojednávanie nariadené na tento termín sa neuskutočnilo z dôvodov ospravedlnenia

sa právneho zástupcu odporcu. Ani ďalšie pojednávania nariadené na 14. január 2016,

16. február 2016 a 1. marec 2016 sa neuskutočnili pre prekážky a ospravedlnenia zo strany

právneho zástupcu odporcu v konaní.

Od vrátenia veci okresnému súdu sa v období po zrušení rozsudku krajským súdom

(po 10. decembri 2013) vo veci neuskutočnilo žiadne pojednávanie.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu,

ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase

(m. m. napr. , , ).

Ústavný súd nemohol v tejto súvislosti akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení

predsedu okresného súdu, že „aj keď neboli zo strany zákonnej sudkyne jednotlivé úkony

vykonávané plynule v primeraných lehotách, táto skutočnosť bola ovplyvnená objektívnymi

okolnosťami spočívajúcimi v extrémnom zvýšení nápadu vecí do oddelenia C s tým,

že od januára 2014 bol priemerný mesačný nápad 195 vecí ktorý sa k januáru 2015 zvýšil

na 611 vecí v priemere mesačne. V čase ako bol predmetný spis vrátený z KS t. j. v mesiaci

december 2013 mala sudkyňa vo svojom oddelení C evidovaných 446

nevybavených vecí a 360 nerozhodnutých vecí a k 31. 08. 2015 mala v oddelení C

evidovaných 674 nevybavených vecí a 428 nerozhodnutých vecí pričom k tomuto dátumu

14

tejto sudkyne v priemere mesačne napadlo okolo 65 nových vecí. Vzhľadom na uvedené

sa dá skonštatovať, že tak ako aj ostatní sudcovia tohto súdu, bola aj táto sudkyňa

v uvedenom období neprimerane zaťažená. Bezpečne vyšší počet sudcov a k tomu

primeraný vyšší počet administratívnych síl by bezpochyby ovplyvnil plynulosť vybavovania

vecí, avšak obsadenosť súdu ako aj celkový nápad vecí do jednotlivých oddelení nie je

žiadnym spôsobom ovplyvniteľný zo strany vedenia súdu.“.

V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr.

, ), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalší počet pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

, , ), vychádzajúc predovšetkým z povahy veci,

zo samotnej dĺžky napadnutého konania viac ako deväť rokov, ale aj z priebehu konania

poznačeného predovšetkým faktickou nečinnosťou okresného súdu v období viac ako

jedného a pol roka od augusta 2014, resp. od vrátenia spisu krajským súdom od decembra

2013, ale tiež od začiatku neefektívnou činnosťou okresného súdu v rámci nariaďovania

pojednávaní (18 nariadených, resp. odročených, ale neuskutočnených pojednávaní vo veci,

iba 3 uskutočnené pojednávania meritórneho významu) a vykonávania dokazovania, keď

tento súd dosiaľ – ani po vrátení veci odvolacím súdom – nedokázal účinne ustáliť

a vyhodnotiť právnu situáciu sťažovateľky, uzavrel, že v namietanom konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľky

na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo

postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa , ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, ktoré

odôvodňuje takto:

„V dôsledku vzniku vyššie uvedenej právnej neistoty, spôsobenej nečinnosťou súdu,

dôvodnej obavy o porušení ústavného práva sťažovateľa, považujem za primerané finančné

zadosťučinenie sumu vo výške 5.000,- EUR. Sťažovateľ je právnickou osobou, prieťahy

v predmetnom súdnom konaní, v ktorom sa domáha zaplatenia 24.416,95 EUR

s príslušenstvom je sumou, ktorá negatívne ovplyvňuje podnikateľskú činnosť

a podnikateľské možnosti sťažovateľa.“

16

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť,

že konanie vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 500 € sťažovateľke za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom a konateľom

JUDr. Jánom Majlingom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka bez bližšej špecifikácie vyčíslila trovy konania sumou 988,15 €

za tri úkony právnej služby urobené právnym zástupcom sťažovateľky.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby urobené v roku 2015 (prevzatie

a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13 ods. 1

písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), za každý úkon po 139,83 €, spolu s režijným paušálom

2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 296,44 €. Ústavný súd nepriznal

sťažovateľke náhradu za tretí úkon právnej služby urobený v roku 2016, pretože podľa jeho

názoru tento úkon už neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2016

18