Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-277-2006.pdf
PDF · 146.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/277/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou E.. T. B. v právnej veci žalobcu: J. Z. spol. s r.o., so sídlom XXX XX F. W., P. cesta XX, O.: XX XXX XXX, zastúpený: I. kancelária E. & F., s.r.o., so sídlom H. XX, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, proti žalovanému: D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX R., zastúpený D.. E. G., advokátom so sídlom M. bašta 7, XXX XX F. W., o zaplatenie XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. J. konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4,4 % ročne zo sumy 560,31 eur od 18.10.2006 do zaplatenia z a s t a v u j e. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.269,70 eur s úrokom z omeškania:
- vo výške 9,5 % ročne zo sumy 601,68 eur od 14.2.2007 do zaplatenia,
- vo výške 5,5% ročne zo sumy 376,82 eur od 14.2.2007 do zaplatenia,
- vo výške 3,3% ročne zo sumy 291,20 eur od 14.2.2007 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. IV. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 90% jeho trov. V. Štátu súd priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.12.2006 domáhal od žalovaného zaplatenia celkovej sumy 752.392,-Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 24.974,84 eur/ a to titulom náhrady škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný v čase od 5.5.2003 do 18.10.2006 bez právneho dôvodu zadržiaval a užíval osobné motorové vozidlo Citroen Xantia modrej metalízy, EČ NZ-064 AD, ktorého vlastníkom bol žalobca. Z uvedeného dôvodu bol žalobca, vzhľadom na potrebu riadneho vykonávania svojej podnikateľskej činnosti, s ktorou súvisela potreba používania tohto motorového vozidla, nútený obstarať si náhradné vozidlo Land Rover Discovery 2,5 TD5A. Užívacie právo k tomuto vozidlu nadobudol žalobca na základe leasingovej zmluvy uzavretej so spoločnosťou CAC Leasing Slovakia, a.s., pričom preddavok na nájomné bolo vo výške 274.400,- Sk. Uvedenú sumu si žalobca uplatnil voči žalovanému titulom náhrady škody. Do októbra 2006 zaplatil žalobca na leasingových splátkach 326.871,- Sk / 16 splátok po 19.148,- Sk + jedna splátka 20.503,- Sk/. Aj túto sumu, avšak krátenú na sumu 318.223,-Sk /žalobca si totiž leasingovú splátku za mesiac október 2006 uplatňuje pomerne krátenú na sumu 10.500,- Sk/ si žalobca uplatnil voči žalovanému titulom náhrady škody. Okrem tejto sumy si žalobca titulom náhrady škody uplatnil voči žalovanému aj náhradu nákladov súvisiacich s plateným cestnej dane za zadržiavané vozidlo Citroen Xantia za rok 2005 vo výške 2.443,- Sk, ako alikvotnu časť z celkovej dane 3.700,- Sk a tiež zaplatené poistné na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke tohto motorového vozidla:
- za rok 2003 vo výške 6.775,- Sk ako alikvotnu časť zo sumy 10.260,- Sk,
- za rok 2004 vo výške 12.504,- Sk,
- za rok 2005 vo výške 11.352,- Sk,
- za rok 2006 vo výške 8.886,- Sk ako alikvotnu časť zo sumy 11.184,- Sk za obdobie roku 2006 do 17.10.2006. T.j. v rámci náhrady škody uplatnené poistné a cestná daň boli spolu uplatnené vo výške 41.960,- Sk. Okrem tejto sumy si žalobca ako škodu uplatnil voči žalovanému sumu 117.809,- Sk, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou predmetného motorového vozidla Citroen Xantia, ktorá bola v čase keď žalovaný vrátil uvedené vozidlo a všeobecnou cenou tohto vozidla ku dňu začatia neoprávneného zadržiavania vozidla. Celkovo si teda žalobca uplatnil voči žalovanému titulom náhrady škody sumu 752.392,- Sk, čo je v súčasnosti po prepočte na menu eur 24.974,84 eur. Žalobca si podanou žalobou okrem uvedenej istiny 24.974,84 eur uplatnil aj úroky z omeškania:
- vo výške 16,80 % ročne zo sumy 6.775,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 224,89 eur/ od 5.5.2003 do zaplatenia,
- vo výške 16,80 % ročne zo sumy 2.443,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 81,09 eur/ od 5.5.2003 do zaplatenia,
- vo výške 15,04 % ročne zo sumy 12.504,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 415,06 eur/ od 30.12.2003 do zaplatenia,
- vo výške 5,5 % ročne zo sumy 11.352,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 376,82 eur/ od 28.12.2004 do zaplatenia,
- vo výške 3,3 % ročne zo sumy 8.886,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 294,96 eur/ od 30.12.2005 do zaplatenia,
- vo výške 4,4 % ročne zo sumy 274.400,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 9.108,41 eur/ od 3.5.2005 do zaplatenia,
- vo výške 4,4 % ročne zo sumy 20.503,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 680,57 eur/ od 21.6.2005 do zaplatenia,
- vo výške 3,3 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 21.7.2005 do zaplatenia,
- vo výške 3,3 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 8.8.2005 do zaplatenia,
- vo výške 3,3 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 6.9.2005 do zaplatenia,
- vo výške 3,3 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 5.10.2005 do zaplatenia,
- vo výške 3,3 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 3.11.2005 do zaplatenia,
- vo výške 3,3 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 5.12.2005 do zaplatenia,
- vo výške 3,3 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 5.1.2006 do zaplatenia,
- vo výške 3,3 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 7.2.2006 do zaplatenia,
- vo výške 3,3 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 3.3.2006 do zaplatenia,
- vo výške 3,3 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 5.4.2006 do zaplatenia,
- vo výške 3,3 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 9.5.2006 do zaplatenia,
- vo výške 3,3 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 5.6.2006 do zaplatenia,
- vo výške 4,4 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 6.7.2006 do zaplatenia,
- vo výške 4,4 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 4.8.2006 do zaplatenia,
- vo výške 4,4 % ročne zo sumy 19.148,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 635,60 eur/ od 5.9.2006 do zaplatenia,
- vo výške 4,4 % ročne zo sumy 10.500,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 348,54 eur/ od 5.10.2006 do zaplatenia,
- vo výške 4,4 % ročne zo sumy 117.809,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 3.910,54 eur/ od 18.10.2006 do zaplatenia. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Súd vo veci vydal dňa 30.1.2007 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor a žiadal návrh zamietnuť. Žalovaný v odpore uviedol, že podľa neho žiadnu škodu žalobcovi nespôsobil. Tvrdil, že žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného a následný vznik škody, ako i príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Ďalej uviedol, že žalobca si nemusel zakúpiť vozidlo Landrover, respektíve si ho zaobstarať na leasing z dôvodov, že ho nevyhnutne potreboval na vykonávanie činnosti na miesto pôvodného vozidla Cintroen Xantia, ktoré zadržiaval žalovaný. Tiež nesúhlasil s náhradou škody v súvislosti so stratou hodnoty vozidla v rozpätí časového horizontu v ktorom zadržiaval motorové vozidlo. Taktiež nesúhlasil s náhradou škody týkajúcej sa platenia poistného za motorové vozidlo Citroen Xantia a cestnej dane. Žalovaný tvrdil, že nikdy nekonal protiprávne a taktiež nebolo preukázané, že by bol v dôsledku zadržiavania motorového vozidla trestne stíhaní. Ďalej tvrdil, že sa vždy riadil rozhodnutiami súdu a akonáhle tieto boli právoplatné, vozidlo vydal žalobcovi. Podaním odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona a súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. V priebehu konania účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalobca podaním urobeným do zápisnice o pojednávaní dňa 17.5.2012, vzal návrh v časti o zaplatenie istiny 560,31 eur späť. Toto čiastočné späťvzatie sa týkalo čiastkového nároku žalobcu a to vyčísleného rozdielu medzi všeobecnou hodnotou motorového vozidla Citroen Xantia, ktorá bola v čase keď žalovaný vrátil zadržiavané vozidlo a všeobecnou cenou vozidla ku dňu začatia neoprávneného zadržiavania vozidla. V žalobe bol tento nárok, resp. táto škoda pôvodne vyčíslená sumou 117.809,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 3.910,54 eur/. Z tejto sumy si však po znaleckom dokazovaní žalobca uplatňoval len sumu 100.929,- Sk / po prepočte na euro 3.350,23 eur/ a preto v časti o zaplatenie rozdielu medzi 3.910,54 eur a 3.350,23 eur, t.j. v časti o zaplatenie sumy 560,31 eur vzal návrh späť. Súčasne žalobca upravil aj úrok z omeškania pôvodne uplatnený zo sumy 117.809,- Sk / v súčasnosti po prepočte na menu euro 3.910,54 eur/ vo výške 4,4 % ročne od 18.10.2006 a to tak, že v súvislosti s čiastočným späťvzatím návrhu, žiadal potom priznať úrok z omeškania zo sumy 100.929,- Sk / po prepočte na euro 3.350,23 eur/ vo výške 4,4 % ročne. Súd prvej inštancie však rozhodol o čiastočnom späťvzatí len čo sa týka istiny 560,31 eur a to tak, že v tejto časti konanie zastavil a to v rozsudku č.k. 5C/277/2006-281. O zvyšku uplatneného nároku žalobcu súd prvej inštancie rozhodol taktiež rozsudkom č.k.5C/277/2006-281 zo dňa 17.5.2012. Právny vzťah účastníkov konania súd prvej inštancie / pri prvom rozhodovaní vo veci samej/ posúdil podľa ustanovenie § 420 a nasl. OZ . Zo skutkových zistení mal vtedy súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca si úspešne nemohol uplatňovať náhradu škody na leasingových splátkach za obdobie keď nemal v držbe motorové vozidlo Citroen Xantia. Mal zato, že v danom prípade dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi a tento nad akúkoľvek pochybnosť nepreukázal súdu, že k nadobudnutiu osobného motorového vozidla Land Rover Discovery bol nútený z dôvodov, že k svojej podnikateľskej činnosti nemal žiadne iné porovnateľné osobné motorové vozidlá. Podľa názoru súdu prvej inštancie škoda by žalobcovi vznikla len v tom prípade, ak by preukázal, že si na inkriminovanú dobu požičal, alebo prenajal motorové vozidlo, za ktoré platil prenájom. Okrem žalovaným zadržiavaného osobného motorového vozidla mal žalobca totiž k dispozícii ďalšie štyri , ktoré mohol využívať v rámci svojej podnikateľskej činnosti a teda nepreukázal, že si bolo potrebné zabezpečiť ďalšie motorové vozidlo. Súd prvej inštancie okrem uvedeného nepriznal žalobcovi v rámci náhrady škody ani ním uplatnenú cestnú daň za motorové vozidlo a to z dôvodov, že nepreukázal, že uvedenou škodou sa mu zmenšil majetok, pretože cestná daň sa platí na rok, bez ohľadu nato, či vozidlo je alebo nie je v prevádzke. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani uplatnenú škodu na poistnom za rok 2003, 2004,2005,2006. Mal zato , že aj toto poistné sa musí zaplatiť bez ohľadu na to, či vozidlo je v prevádzke, alebo napríklad stojí v garáži. Okrem uvedeného podľa súdu prvej inštancie mal žalobca možnosť vozidlo dočasne vyhlásiť z evidencie, keď zistil, že ho nemá v držbe, prípadne túto skutočnosť oznámiť poisťovni. Súd prvej inštancie priznal navrhovateľovi iba rozdiel hodnoty motorového vozidla v čase keď ho mal v držbe žalovaný, teda od 5.5.2003 do jeho vydania do 18.10.2006, podľa znaleckého posudku Ing. Ondreja Gumana, ktorý vo svojom znaleckom posudku vyčíslil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu 5.5.2003 a ku dňu 17.10.2006. Táto predstavuje rozdiel hodnoty v sume 83.097,-Sk čo v prepočte na euro predstavuje sumu 2.758,32 eur. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vyššie uvedeným rozsudkom č.k. 5C/277/2006-281, zo dňa 17.5.2012 rozhodol o žalobe tak, že konanie v časti o zaplatenie 560,31 eur zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 2.758,32 eur s úrokom z omeškania 4,4% ročne od 18.10.2006 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie aj žalobca aj žalovaný. Súd druhej inštancie o odvolaní účastníkov konania rozhodol tak, že rozsudok č.k. 5C/277/2006-283 zo dňa 17.5.2012 v časti o zastavení konania pre sumu istiny 560,31 eur potvrdil a vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd druhej inštancie mal zato, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia / v časti v ktorej bolo následne zrušené /
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.
3. Po čiastočnom zrušení napadnutého rozsudku tunajšieho súdu súdom druhej inštancie a vrátení veci na súd prvej inštancie, predmetom konania zostala istina 24.414,53 eur a úroky z omeškania: -vo výške 16,80 % ročne zo sumy 224,89 eur od 5.5.2003 do zaplatenia, -vo výške 16,80 % ročne zo sumy 81,09 eur od 5.5.2003 do zaplatenia, -vo výške 15,04 % ročne zo sumy 415,06 eur od 30.12.2003 do zaplatenia, -vo výške 5,5 % ročne zo sumy 376,82 eur od 28.12.2004 do zaplatenia, -vo výške 3,3 % ročne zo sumy 294,96 eur od 30.12.2005 do zaplatenia, -vo výške 4,4 % ročne zo sumy 9.108,41 eur od 3.5.2005 do zaplatenia, -vo výške 4,4 % ročne zo sumy 680,57 eur od 21.6.2005 do zaplatenia, -vo výške 3,3 % ročne zo sumy 635,60 eur od 21.7.2005 do zaplatenia, -vo výške 3,3 % ročne zo sumy 635,60 eur od 8.8.2005 do zaplatenia, -vo výške 3,3 % ročne zo sumy 635,60 eur od 6.9.2005 do zaplatenia, -vo výške 3,3 % ročne zo sumy 635,60 eur od 5.10.2005 do zaplatenia, -vo výške 3,3 % ročne zo sumy 635,60 eur od 3.11.2005 do zaplatenia, -vo výške 3,3 % ročne zo sumy 635,60 eur od 5.12.2005 do zaplatenia, -vo výške 3,3 % ročne zo sumy 635,60 eur od 5.1.2006 do zaplatenia, -vo výške 3,3 % ročne zo sumy 635,60 eur od 7.2.2006 do zaplatenia, -vo výške 3,3 % ročne zo sumy 635,60 eur od 3.3.2006 do zaplatenia, -vo výške 3,3 % ročne zo sumy 635,60 eur od 5.4.2006 do zaplatenia, -vo výške 3,3 % ročne zo sumy 635,60 eur od 9.5.2006 do zaplatenia, -vo výške 3,3 % ročne zo sumy 635,60 eur od 5.6.2006 do zaplatenia, -vo výške 4,4 % ročne zo sumy 635,60 eur od 6.7.2006 do zaplatenia, -vo výške 4,4 % ročne zo sumy 635,60 eur od 4.8.2006 do zaplatenia, -vo výške 4,4 % ročne zo sumy 635,60 eur od 5.9.2006 do zaplatenia, -vo výške 4,4 % ročne zo sumy 348,54 eur od 5.10.2006 do zaplatenia, -vo výške 4,4 % ročne zo sumy 3.910,54 eur od 18.10.2006 do zaplatenia.
4. Ako už bolo uvedené, žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy 24.414,53 eur titulom náhrady škody, ktorú mu mal spôsobiť žalobca protiprávnym konaním a to neoprávneným zadržiavaním a užívaním motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu. Uvedená škoda podľa žalobcu predstavuje:
- úhradu preddavku na nájomné/ v žalobe uplatnených 274.400,- Sk/ a leasingové splátky za osobné motorové vozidlo Land Rover Discovery 2,5 TD5A ku dňu vrátenia vozidla / v žalobe uplatnených 318.223,- Sk/, čo je spolu po prepočte na menu euro 19.671,48 eur,
- rozdiel medzi všeobecnou hodnotou motorového vozidla Citroen Xantia EČ NZ 064 AD ku dňu začatia a ku dňu skončenia neoprávneného užívania tohto vozidla žalovaným / pôvodne v žalobe uplatnených 117.809,- Sk/, ale v súčasnosti po prepočte na menu euro a po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania si uplatňuje 3.350,24 eur ,
- zaplatené poistné na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke predmetného Citroenu / pôvodne v žalobe uplatnených 39.517,-Sk čo je v súčasnosti po prepočte na menu euro 1.311,72 eur,
- zaplatenú cestnú daň za predmetný Citroen/ pôvodne v žalobe uplatnených 2.443,-Sk čo je v súčasnosti po prepočte na menu euro 81,09 eur.
5. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nespôsobil. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ/ sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore
s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo aj opomenutím tohto, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon je pritom protiprávny, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti , ktorá vyplýva buď zo zmlúv , iných právnych úkonov, alebo zo zákona. Pod pojmom škoda treba v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka chápať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie viac, ani menej. Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou musí byť v každom konkrétnom prípade bezpodmienečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Ďalšou podmienkou je zavinenie, ktoré môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné. V zmysle ustanovenia § 420 OZ sa zavinenie predpokladá a zbaví sa ho ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
6. Vo veci boli vypočutí účastníci konania, vykonané dokazovanie výsluchom svedka, znaleckým dokazovaním / znalecké posudky vypracoval súdny znalec Ing. Ondrej Guman/ a listinnými dôkazmi založenými v spise.
7. Účastníci počas celého súdneho konania zotrvávali na svojich tvrdeniach. Žalobca trval na tom, že mu žalovaný spôsobil škodu, ktorú si uplatňuje. Mal zato, že dostatočne preukázal svoj nárok na náhradu tejto škody. Tvrdil, že poistné a cestnú daň musel ako vlastník vozidla zaplatiť, vozidlo / Citroen/ mal pritom v neoprávnenej držbe žalovaný, tento ho mal vo svojej dispozícii a žalobca ho aj z uvedeného dôvodu, bez poskytnutia súčinnosti zo strany žalovaného odhlásiť s príslušnej evidencie nevedel. O uvedené výdavky na poistné a cestnú dňa v čase keď žalobca nemohol užívať auto, sa znížil jeho majetok. Čo sa týka zníženia hodnoty vozidla, žalobca tvrdil, že k jej zníženiu v čase neoprávnenej držby zo strany žalovaného skutočne došlo a toto zníženie hodnoty vozidla bolo vyrátané znalcom. Čo sa týka najväčšej položky v rámci uplatnenej náhrady škody a to preddavok na nájomné a leasingové splátky, súvisiace s dočasným zabezpečením náhradného vozidla /Landrover/, k tomu žalobca uviedol, že toto musel zabezpečiť pre účely svojej podnikateľskej činnosti a o náklady s tým spojené sa taktiež znížil majetok žalobcu. To, že tu bola potreba zabezpečiť náhradné vozidlo podľa žalobcu potvrdil aj v konaní vypočutý svedok. Pokiaľ by žalobcovi žalovaný neoprávnene nezadržiaval Citroen, nemusel si žalobca zaobstarať náhradné vozidlo. Uvedené výdavky žalobcu podľa neho predstavujú škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil neoprávneným zadržiavaním Citroenu. To, že zadržiavanie vozidla bolo neoprávnené podľa žalobcu sporné nebolo, keďže uvedené bolo riešené aj v rámci iných súdnych konaní, kde sa súdy k tejto otázke už vyjadrili a skonštatovali, že žalovaný neoprávnene zadržiaval Citroen, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu. Žalobca mal zato, že dostatočne preukázal, že mu škoda vznikla a že táto škoda vznikla protiprávnym konaním žalovaného. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobe vyhovieť. Naopak žalovaný mal zato, že žalobcovi žiadnu škodu nespôsobil a že žalobcovi vlastne žiadna škoda ani nevznikla. Mal zato, že vždy rešpektoval súdne rozhodnutia, a keď mu bolo uložené, aby vozidlo neužíval , tak ho užívať prestal a keď mu bolo uložené, aby vozidlo vydal, tak ho vydal. Čo sa týka leasingových splátok za Landrover, ktoré mal žalobca zaplatiť a ktorú výšku si uplatnil ako náhradu škody, žalovaný mal zato, že ide o vykonštruovanú okolnosť za účelom vylákania prostriedkov od žalovaného. Podľa žalovaného nebolo preukázané, že žalobca musel uzatvoriť leasingovú zmluvu na predmetný Landrover a platiť leasingové splátky z dôvodu , že Citroen Xantia sa nachádzal u žalovaného. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že vozidlo Landrover bolo omnoho drahšie vozidlo, ako Citroen v rozhodnom čase a to skoro trojnásobne tak drahé. Okrem uvedeného žalovaný poukázal aj na to, že žalobca disponoval v rozhodnom čase viacerými vozidlami, čo podľa neho vyplýva z príslušných evidencií. Trval na tom, že Citroen Xantia dostal do užívania od žalobcu z dôvodu výkonu funkcie spoločníka a konateľa a len on ho užíval. Vozidlo Landrover pritom nepoužíval žiadny zamestnanec žalobcu, ani žiadna iná osoba majetkovo alebo personálne prepojená so žalobcom. Čo sa týka rozdielu v hodnote vozidla v rozhodnom čase, mal žalovaný zato, že k strate na hodnote by došlo aj vtedy, ak by sa toto nachádzalo u žalobcu po celý čas. Čo sa týka cestnej dane, mal zato, že túto platí držiteľ vozidla a keďže nebolo vozidlo v držbe žalobcu za rozhodné obdobie, tento nemusel cestnú daň platiť. Pokiaľ ide o poistenie, mal žalovaný zato, že nebolo preukázané, že platby ktoré boli vykonávané žalobcom a ktorých náhradu si uplatnil v tomto konaní, boli za poistenie predmetného Citroenu, pretože žalobca vlastnil v tom čase dve vozidlá Citroen Xantia, ako aj iné vozidlá značky Citroen. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť. V konaní vypočutý svedok Jaroslav Benko uviedol, že začiatkom roka 2005
si vybral cez CAC leasing auto Landrover. Vtedy si to auto obstarala firma SONEZ ONALT spol. s r.o. od leasingovej spoločnosti, ale jazdil na ňom svedok, nakoľko svedok pre SONEZ ONALT spol. s r.o. zháňal prácu. Neskôr bolo to auto prepísané na svedka. Uviedol, že sa pohybuje v motosvete , čo sa týka áut a ich opráv. Kedysi dávnejšie, ešte pred rokom 2005 bol akýmsi tichým spoločníkom a súčasne aj zamestnancom jednej firmy, ktorá sa zaoberala predajom nadstavieb nákladných áut, predajom vložiek, termovložiek. Obdobné obchody, ako robil svedok v predchádzajúcej práci, začal sprostredkovávať aj pre žalobcu. Uviedol, že sa mu podarilo predať do Maďarska do pieskovej bane dve repasované tatrovky a že sprostredkoval aj nejaké obchody pre Štátne lesy, a to opravy ich nákladných áut a zabezpečil a vybavil nejaké školenie na nápravy SAF. Uviedol, že uvedená činnosť, ktorú vykonával pre žalobcu, sa dá považovať za činnosť obchodného zástupcu. Uviedol, že k uvedenej činnosti bolo potrebné motorové vozidlo. Ďalej uviedol, že mal so žalobcom uzavretú ústnu zmluvu. Svedok uviedol, že auto dostal od žalobcu za odmenu. Auto mohol používať aj v súkromí, ale pohonné hmoty súvisiace so súkromnými cestami si hradil sám. Svedok nevedel uviesť, či uvedenú činnosť vykonával pre žalobcu ako občan, alebo na základe nejakého iného oprávnenia. Z listinného dôkazu - Notárska zápisnica založená pod č.l. 360 v spise súd zistil, že dňa 7.8.2003 sa konalo valné zhromaždenie žalobcu, na ktorom bol žalovaný vyzvaný na vrátenie vozidla Citroen Xantia EČ: NZ 064 AD. Z listinného dôkazu - zápis o vydaní vozidla založený na č.l. 191 v spise mal súd preukázané, že žalovaný vydal vozidlo Citroen žalobcovi až 18.10.2006. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16C/184/2003, zo dňa 17.2.2005, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Nitra č.k.5Co 259/2005-209 zo dňa 9.8.2006 súd zistil, že žalovaný bol povinný vydať žalobcovi predmetný Citroen. Podľa citovaného rozhodnutia Krajského súdu Nitra žalovaný po rozhodnutí valného zhromaždenia spoločnosti SONEZ ONALT spol. s r.o./ žalobca/ zo dňa 7.8.2003 ohľadne povinnosti vydať predmetné vozidlo, toto užíval a zadržiaval bez právneho dôvodu.
8. Súd prvej inštancie, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a opätovné rozhodnutie skúmal, či konanie žalovaného spočívajúce v neoprávnenom zadržiavaní vozidla a v jeho nevydaní žalobcovi potom, čo ho žalobca ako vlastníka tento nato vyzval, je protiprávnym konaním. Na základe vyššie uvedeného dokazovania - výsluchom účastníkov konania, svedka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, má súd zato, že v čase od rozhodnutia valného zhromaždenia 7.8.2003 do vrátenia vozidla žalobcovi 18.10.2006 /ďalej len rozhodný čas/ , žalovaný toto vozidlo užíval bez právneho dôvodu. V konaní nebolo sporné, že vozidlo bolo vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný pritom nijakým spôsobom nepreukázal, že predmetné vozidlo v rozhodnom čase užíval, resp. mal v držbe na základe konkrétneho právneho dôvodu. Napr. že toto mu bolo žalobcom prenajaté, alebo že by mu bolo v rozhodnom čase / čase jeho zadržiavania/ poskytnuté na základe nejakého iného konkrétneho zmluvného vzťahu. Samotné tvrdenie žalovaného, že mu bolo auto spoločnosťou pridelené ako spoločníkovi a konateľovi spoločnosti, pretože sa na tom dohodli spoločníci, neobstojí. Žalovaný v podstate len tvrdil, že takáto dohoda tu je , čo žalobca poprel. Ako už bolo uvedené aj z odôvodnenia vyššie citovaného rozhodnutia Krajského súdu Nitra č.k. 5Co/259/2005-2009 vyplýva, že predchádzajúcu vzájomnú dohodu ohľadne užívania predmetného vozidla žalovaným anulovalo zasadnutie valného zhromaždenia spoločnosti SONEZ ONALT spol. s r.o., konané 7.8.2003, kedy bol žalovaný vyzvaný na vydanie vozidla. Žalovaný podľa súdu nepreukázal, že vozidlo v rozhodnom čase / od 7.8.2003 do 18.10.2006/ užíval, resp. mal vo svojej dispozícii na základe nejakého konkrétneho zmluvného vzťahu, resp. že by oprávnenie na takéto užívanie, držbu vyplývalo z konkrétneho zákonného ustanovenia či už Obchodného zákonníka/ ako spoločníkovi/, alebo na základe nejakého iného právneho predpisu. Žalovaný bol preto povinný bezodkladne potom, čo ho spoločnosť na to vyzvala / v rámci rozhodnutia valného zhromaždenia zo dňa 7.8.2003/ vozidlo žalobcovi- vlastníkovi vrátiť. Je bezpredmetná obrana žalovaného, že vozidlo vrátil žalobcovi akonáhle o tom rozhodli súdy. Naopak, s týmto sa už súd v inej veci vysporiadal. Ako už bolo uvedené, z rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/184/2003 vyplýva, že od 7.8.2003 žalovaný užíval vozidlo bez právneho dôvodu. Z dôvodu porušenia právnej povinnosti vrátiť žalobcovi/ vlastníkovi / vozidlo preto žalovaný, samozrejme za splnenia zákonných predpokladov, zodpovedá v zmysle § 420 a nasl. OZ za škodu, ktorá z dôvodu porušenia tejto povinnosti, vlastníkovi vozidla, t.j. žalobcovi skutočne vznikla. Súd preto skúmal, či žalobca preukázal, že mu škoda vznikla, v akej výške a či existuje príčinná súvislosti medzi prípadnou škodou a protiprávnym konaním žalovaného.
9. Z listinného dôkazu, z oznámenia ORPZ- Okresný dopravný inšpektorát Nové Zámky zo dňa 19.9.2007 súd zistil, že žalobca v období od 7.8.2003 do 8.10.2006 bol držiteľom motorových vozidiel jednak osobných a jednak nákladných, medzi osobnými motorovými vozidlami bol Citroen C15 - NZ 674 BO, Citroen Jumber - NZ 205 AD, Citroen Xantia NZ-824 AC, Citroen Xantia - NZ 064 AD, Land Rover
Discovery NZ 101 BU a Citroen YX NZ-204 AB. Z tohto listinného dôkazu súd zistil, že od 6.8.2001 do 17.5.2006 bol žalobca držiteľom aj motorového vozidla Škoda Favorit . Nie je zrejmé, z akého dôvodu držba tohto vozidla zanikla, ale bez prostredne potom bola uzavretá leasingová zmluva na Landrover.
10. Z ďalšieho listinného dôkazu, z potvrdenia Poisťovne Uniqa a.s. zo dňa 10.2.2012 súd zistil, že žalobca zaplatil na základe poistnej zmluvy č. 9258028322 poistné za motorové vozidlo Citroen Xantia v roku 2003 sumu 10.260,-Sk / za celý rok 2003/ , v roku 2004 - sumu 12.504,-Sk/ za celý rok 2004/ , v roku 2005 sumu 11.352,-Sk/ za celý rok 2005/, v roku 2006 sumu 11.184,-Sk /za celý rok 2003/, pričom z listinného dôkazu, prílohy k poistnej zmluve / založený na č.l. 66 v spise/ mal súd preukázané, že predmetom poistenia podľa vyššie uvedenej poistnej zmluvy č. 9258028322 bolo práve povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dotknutého Citroenu Xantia EVČ: MZ-064AD. Z listinného dôkazu založeného na č.l. 322 v spise mal súd preukázané, že podľa novej poistnej zmluvy na predmetný Citroen a to č. 9259154464 bolo ročné poistné od 1.9.2006 za predmetné vozidlo 10.092,- Sk. T.j. týmito listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že žalobca skutočne platil v rozhodnom čase/ čase zadržiavania vozidla/ poistné týkajúce sa tohto zadržiavaného vozidla. Čiastka zaplatená žalobcom na poistnom za rozhodné obdobie od 7.8.2003 do 18.10.2006 bola vo výške 1.220,24 eur. Táto suma pozostáva z :
- alikvotnej časti poistného za obdobie od 7.8.2003 do 31.12.2003, t.j. za 147 dní z celoročného poistného 10.260,- Sk = 4.132,11 Sk,
- celoročného poistného za rok 2004 vo výške 12.504,- Sk,
- z celoročného poistného za rok 2005 vo výške 11.352,- Sk,
- alikvotnej časti poistného za obdobie od 1.1.2006 ale len do 1.9.2006/ kedy došlo k stornovania zmluvy č. 9258028322, ako to vyplýva z oznámenia poisťovne zo dňa 10.2.2012- č.l. 274 v spise a preúčtovaniu časti zaplateného poistného na poistnú zmluvu č. 9259154464/ , t.j. za 243 dní z celoročného poistného 11.184,- Sk = 7.445,79 Sk,
- alikvotnej časti poistného za obdobie od 1.9.2006 do 18.10.2006/ podľa novej poistnej zmluvy na predmetný Citroen a to č. 9259154464 - č.l. 322 a nasl. v spise/ , t.j. za 48 dní z celoročného poistného 10.092,- Sk = 1.327,17 Sk, t.j. spolu zaplatené poistné vo výške 36.761,07 Sk , čo je po prepočte na menu euro 1.220,24 eur.
11. Z listinného dôkazu, bankového výpisu založeného na č.l. 58 v spise mal súd preukázané, že žalobca dňa 31.1.2003 zaplatil cestnú daň za motorové vozidlá, v rámci ktorej bola uhradená aj dňa za zadržiavaný Citroen vo výške 3.700,- eur. Pritom k úhrade tejto dane došlo ešte pred tým, ako došlo k neoprávnenému zadržiavaniu vozidla zo strany žalovaného. Alikvótna časť dane za rozhodné obdobie od 7.8.2003 do 31.12. 2003, t.j. alikvotna časť za 147 dní zo sumy 3.700,- Sk, predstavuje 1.490,14 Sk čo je po prepočte na menu euro 49,46 eur.
12. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov mal teda súd za preukázané, že žalobca zaplatil povinné zmluvné poistenie a cestnú daň za obdobie neoprávneného zadržiavania vozidla zo strany žalovaného spolu vo výške 1.269,70 eur / 1.220,24 eur + 49,46 eur/. O uvedenú sumu sa preukázateľne znížil majetok žalobcu v čase, keď tento nemohol používať vozidlo Citroen, nemal z neho žiadne úžitky, v podstate len uvedené výdavky súvisiace s úhradou poistného a dane. Tvrdenia žalovaného, že žalobca nemal poistné a daň za auto platiť, keď ho v tom čase neužíval, podľa súdu neobstoja. Ako bolo uvedené, cestnú daň žalobca zaplatil ešte pred vznikom neoprávneného užívania. Okrem toho z hľadiska práva a k tomu prislúchajúcich registrácií, bol oficiálnym / podľa dokladov/ držiteľom vozidla podľa príslušných evidencií na dopravnom inšpektoráte počas celého obdobia zadržiavania vozidla žalobca. Tento bol za vozidlo a aj prípadné škody spôsobené jeho prevádzkou zodpovedný , t.j. bol povinný platiť povinné zmluvné poistenie. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom a ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Keďže bolo preukázané, že v evidencii držiteľov motorových vozidiel príslušného dopravného inšpektorátu / č.l. 119 v spise/ bol jeho držiteľom v predmetnom období žalobca, bol povinný platiť povinné zmluvné poistenie. Opak, t.j. zánik poistenia niektorým zo spôsobov podľa § 9 cit zákona č. 381/2001 Z.z. preukázaný nebol. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že suma , ktorú žalobca zaplatil za rozhodné obdobie na poistnom a cestnej dani, predstavuje pre žalobcu škodu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného. Žalobca bol zo zákona povinný uvedené zaplatiť a to aj napriek tomu, že z dôvodu protiprávneho konania žalovaného / zadržiavania vozidla/, nemohol
vozidlo za ktoré sa daň aj poistné platilo užívať. Nemal z neho žiadne úžitky, len uvedené výdavky, pretože za prevádzku vozidla a prípadnú škodu spôsobenú jeho prevádzkou zodpovedal. Čím v tomto období došlo k zmenšeniu majetku žalobcu o sumu 1.269,70 eur, ktorá suma sa bezprostredne týka vozila, ktoré žalovaný nevydal žalobcovi ako vlastníkovi a zadržiaval ho bez právneho dôvodu. Existuje tu príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného / zadržiavaním vozidla/ a vzniknutou škodou/ výdavkami na poistné a daň za zadržiavané vozidlo, ktoré musel žalobca platiť bez ohľadu na to, že vozidlo využívať nemohol/. Túto sumu súd priznal žalobcovi titulom nároku na náhradu škody podľa § 420 a § 442 OZ. Žalovaný je s úhradou tejto sumy žalobcovi v omeškaní. Okrem žalovanej istiny si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania . Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase začiatku omeškania / 14.2.2007/ výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. 9,5 % ročne. Ohľadne zaplatenia tejto dlžnej sumy 1.269,70 súd priznal žalobcovi úrok u omeškania od 14.2.2007. Dňa 13.2.2007 bol žalovanému doručený platobný rozkaz v tejto veci aj s návrhom na začatie konania. Týmto dňom sa žalovaný dozvedel, že si od neho žalobca uplatňuje náhradu škody. Preto bol povinný plniť nasledujúcim dňom 14.2.2007 a to v zmysle § 563 OZ, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný plniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalobca totiž nepreukázal, že žalovaného vyzval na zaplatenie škody už skôr a na preukázanie tejto skutočnosti dôkazy nenavrhol vykonať. Žalobca si pritom podľa žaloby uplatnil úrok z omeškania zo škody ktorá predstavuje daň za motorové vozidlo vo výške 16,8 % ročne od 5.5.2003. Súd mu však priznal len škodu na dani vo výške 49,46 eur/ v žalobe však uplatnených viac a to 2443,-Sk/ a priznal mu z tejto sumy zákonný úrok 9,5 % ročne a odo dňa 14.2.2007. Žalobca si ďalej podľa žaloby uplatnil úrok z omeškania zo škody ktorá predstavuje alikvotnu časť zaplateného poistného za rok 2003 vo výške 16,8 % ročne od 5.5.2003. Súd mu však priznal škodu na poistnom za rok 2003 len vo výške 137,16 eur/ v žalobe však uplatnených viac a to 6.775,- Sk/ a priznal mu z tejto sumy zákonný úrok 9,5 % ročne a odo dňa 14.2.2007. Žalobca si ďalej podľa žaloby uplatnil úrok z omeškania zo škody ktorá predstavuje zaplatené poistné za rok 2004 vo výške 15,04 % ročne od 30.12.2003. Súd mu však priznal z tejto škody -sumy 415,06 eur zákonný úrok 9,5 % ročne a odo dňa 14.2.2007. Žalobca si ďalej podľa žaloby uplatnil úrok z omeškania zo škody ktorá predstavuje zaplatené poistné za rok 2005 vo výške 5,5 % ročne od 28.12.2004. Súd mu však priznal z tejto škody -sumy 376,82 eur ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne, ktorý nie je v rozpore so zákonnou výškou, ale len odo dňa omeškania, t.j. od 14.2.2007. Žalobca si ďalej podľa žaloby uplatnil úrok z omeškania zo škody ktorá predstavuje alikvotnu časť zaplateného poistného za rok 2006 vo výške 3,3 % ročne od 30.12.2005. Súd mu však priznal škodu na poistnom za rok 2006 len vo výške 291,20 eur/ v žalobe však uplatnených viac a to 8.886,- Sk/ a priznal mu z tejto sumy ním uplatnený úrok 3,3% ročne , ale len od omeškania, t.j. od 14.2.2007. T.j. súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 601,68 eur / 49,46 eur+137,16 eur+415,06 eur/ od 14.2.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 376,82 eur od 14.2.2007 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 3,3% ročne zo sumy 291,20 eur od 14.2.2007 do zaplatenia. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania z tejto sumy/ súm , súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný a preto vo zvyšku uplatneného úroku z týchto súm bola žalobu zamietnutá.
13. Okrem vyššie uvedeného si žalobca titulom náhrady škody uplatnil voči žalovanému výdavky na úhradu preddavku na nájomné a leasingové splátky za osobné motorové vozidlo Land Rover Discovery 2,5 TD5A ku dňu vrátenia vozidla vo výške 19.671,48 eur a rozdiel medzi všeobecnou hodnotou motorového vozidla Citroen Xantia EČ NZ 064 AD ku dňu začatia a ku dňu skončenia neoprávneného užívania tohto vozidla žalovaným vo výške 3.350,24 eur. Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. platného a účinného do 30.6.2016 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. platného a účinného do 30.6.2016 súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť skôr, ako vyhlási rozhodnutie vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Súd si splnil poučovaciu povinnosť, účastníkov konania poučil o povinnosti označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení na pojednávaní dňa 28.6.2016 a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Napriek uvedenému žalobca ďalšie dôkazy vykonať nenavrhol. Je pravda, že žalovaný navrhol vykonať dokazovanie a to zabezpečením účtovných dokladov od žalobcu na preukazujúcich uskutočnenia obchodov zo strany svedka pre žalobcu, ktoré obchody uvádzal svedok vo svojej
svedeckej výpovedi. Tiež žiadal od žalobcu zabezpečiť dôkazy preukazujúce, akým spôsobom žalobca účtovne zdokumentoval odovzdanie vozidla do bezodplatného užívania svedkovi. Súd však tento návrh žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol. Súd vychádzal zo základného princípu kontradiktórnosti konania , ktoré bolo charakteristické aj pre toto sporové konanie vedené v zmysle O.s.p. platného a účinného do 30.6.2016, t.j. do ukončenia dokazovania, podľa ktorého je povinnosťou predovšetkým žalobcu preukázať svoje tvrdenia, resp. oprávnenosť svojho žalovaného nároku. Táto povinnosť jednoznačne vyplýva z procesných predpisov, t.j. povinnosť uniesť dôkazné bremeno je v občianskom sporovom konaní jednoznačne na strane žalobcu. Bolo preto povinnosťou žalobcu navrhnúť dôkazy, ktoré by jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázali, že skutočne mu vznikla nutnosť zabezpečiť náhradné vozidlo a že v súvislosti so zabezpečením toho vozidla mu vznikla škoda, aká konkrétna škoda , v akej výške a že za ňu zodpovedá žalovaný. Len v prípade jednoznačného preukázania aj tejto škody, by vznikol žalobcovi nárok na jej nahradenie a len v takom prípade by sa mohol úspešne domáhať jej zaplatenia aj súdnou cestou. Na základe vykonaného a následne súdom vyhodnoteného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca svoje dôkazné bremeno v súdnom konaní v časti týkajúcej sa uplatnenej náhrady škody predstavujúcej náklady na zabezpečenie náhradného vozidla Landrover neuniesol. Len samotné preukázanie skutočnosť, že si žalobca počas zadržiavania vozidla Citroen žalovaným zabezpečil / prenajal/ náhradné vozidlo Landrover je nepostačujúce. Ako už bolo uvedené, na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno nielen čo sa týka tvrdenia, že bola uzavretá leasingová zmluva na vozidlo Landrover, ale aj že tento prenájom bol nutný, že existoval určitý relevantný dôvod na jeho zabezpečenie, aká konkrétna potreba si vyžiadala jeho zabezpečenie a zabezpečenie práve vozidla v takej cene, resp. za také nájomné a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný mal podľa oznámenia dopravného inšpektorátu viacero osobných motorových vozidiel. Žalobca síce tvrdil, že vozidlo zabezpečil pre potreby pána Benka Jaroslava/ ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok/, pretože tento pre navrhovateľa zháňal obchody. Z výsluchu žalobcu a ani z výsluchu svedka však súd nemal nad všetku pochybnosť preukázané, že svedok bol v nejakom konkrétnom, určitom zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, že medzi svedkom a žalobcom bola uzavretá zmluva s určitým obsahom a s akým konkrétnym obsahom. Ako už bolo uvedené žalobca tvrdiac, že dostatočne preukázal svoj nárok aj na náhradu tejto škoda, nemal potrebu ďalšie dôkazy navrhnúť a ani ich nenavrhol. Nenavrhol ďalšie dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, že so svedkom bol v zmluvnom vzťahu, v akom konkrétnom, s akým obsahom. Nepreukázal akým spôsobom sa právne a aj účtovne žalobca s poskytnutím auta Landrover do užívania svedkovi vysporiadal. Jednoznačne nepreukázal existenciu žiadneho / platne uzavretého/ zmluvného, alebo mimozmluvného vzťahu so svedkom, z ktorého vzťahu by vyplynula žalobcovi skutočná potreba zabezpečiť náhradné motorové vozidlo Landrover, ktorá potreba by bola priamo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Naopak, z dokazovania vyplynulo, že toto vozidlo nepoužíval žalobca, aj keď podľa leasingovej zmluvy bol leasingovým nájomcom, ale ho používal svedok. Pritom nebolo preukázané, že by tento bol v nejakom pracovnoprávnom, alebo platnom zmluvnom vzťahu so žalobcom. Svedok síce uviedol, že vykonával pre žalobcu činnosť obchodného zástupcu, avšak zmluva o obchodnom zastúpení vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu v zmysle § 652 ods. 4 Obchodného zákonníka a takáto uzavretá nebola/ svedok uviedol , že sa dohodli ústne/ . Okrem uvedeného činnosť obchodného zástupcu v zmysle § 652 ods 1 môže vykonávať len podnikateľ, pritom sám svedok nevedel uviesť, či v čase, keď mal vykonávať túto činnosť pre žalobcu bol živnostníkom, alebo nie. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru že nebolo nad všetku pochybnosť preukázané, že práve zadržiavanie vozidla žalovaným si vyžiadalo potrebu zabezpečiť náhradné vozidlo pre potreby žalobcu, keď tento to náhradné vozidlo preukázateľne ani nevyužíval, ale využívala ho cudzia osoba, ktorá nebola so žalobcom v pracovnoprávnom vzťahu a platne neuzavrela so žalobcom ani zmluvu o obchodnom zastúpení. Žalobca ani nepreukázal akým spôsobom bolo užívanie vozidla Landrover pánom Benkom v spoločnosti právne a účtovne evidované. Okrem uvedeného sa žalobca titulom náhrady škody domáhal úhrady rozdielu medzi všeobecnou hodnotou motorového vozidla Citroen Xantia EČ NZ 064 AD ku dňu začatia a ku dňu skončenia neoprávneného užívania vyčísleného v rámci znaleckého dokazovania. Súd má zato, že k zníženiu všeobecnej hodnoty vozidla by bolo došlo bez ohľadu nato, kde by sa auto nachádzali. Je pravda, že postupná strata hodnoty vozidla / amortizácia/, resp. akejkoľvek hnuteľnej veci predstavuje postupné znižovanie majetku vlastníka. Toto zníženie hodnoty majetku vlastníka však nespôsobil žalovaný , ale spôsobila ho objektívna skutočnosť a to plynutie času. Preto má súd zato, že neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného / zadržiavanie vozidla, resp. jeho nevydanie žalobcovi/ a znížením všeobecnej hodnoty tohto vozidla. Zníženie všeobecnej hodnoty vozidla podľa súdu žalovaný nespôsobil. Ani zo znaleckého dokazovania vykonaného v konaní totiž nevyplynulo, že by v rozhodnom čase došlo k nejakému nadmernému opotrebovaniu vozidla zo strany žalovaného, za ktoré by potom tento zodpovedal a ktoré by malo vplyv
na zníženie všeobecnej hodnoty, oproti bežnému opotrebovaniu, spôsobenému plynutím času. Súd má zato, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, že v konaní nebolo dostatočne a nad všetku pochybnosť preukázané, že existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a znížením majetku žalobcu v súvislosti s prenájmom Landroveru a v súvislosti so znížením všeobecnej hodnoty vozidla Citroen. Ako už bolo uvedené, existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou nemožno len predpokladať, ale musí byť v každom konkrétnom prípade bezpodmienečne preukázaná. Keďže v prípade tejto škody uvedené preukázané nebolo, aj v tejto časti súd žalobu zamietol.
14. Ďalej je potrebné ešte uviesť, že pôvodne sa žalobou žalobca domáhal od žalovaného okrem zaplatenia žalovanej istiny aj zaplatenia príslušenstva. V časti o zaplatenie istiny 560,31eur už bolo konanie právoplatne zastavené, ako je uvedené vyššie. Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcu do zápisnice upresnil, že žalobca mienil svojim podaním urobeným do zápisnice dňa 17.5.2012 vziať návrh späť okrem istiny 560,31 eur aj v časti k tomu prislúchajúcemu úroku , t.j. v časti o zaplatenie úroku z omeškania 4,4 % ročne zo sumy 560,31 eur od 18.10.2006 do zaplatenia. V časti o zaplatenie istiny 560,31 eur už bolo konanie právoplatné zastavené, preto je potrebné rozhodnúť aj o späťvzati príslušenstva k tejto istine. Žalovaný na pojednávaní dňa 28.6.2016 súhlasil s týmto čiastočným späťvzatím. Preto súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4,4% ročne zo sumy 560,31 eur od 18.10.2006 do zaplatenia zastavil a to s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok / ďalej len CSP/
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia v časti zastavil, žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej istiny 1.269,70 eur s prísl. a vo zvyšku súd žalobný návrh ako nepreukázaný zamietol.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby , má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Podľa § 256 CSP ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca si uplatnil pôvodne žalobou žalovanú sitinu 24.974,84 eur (100%), súd mu priznal 1.269,70 eur (5 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku (95 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Berúc do úvahy pomer úspechu a neúspechu účastníkov, úspešnejší v konaní bol žalovaný. Preto mu súd priznal 90 % (95-5 %) jeho trov proti žalovanému. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
18. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 259 CSP. Trovy štátu predstavujú z rozpočtových prostriedkov vyplatené znalečné súdnemu znalcovi a svedkovi priznané svedočné. Tieto trovy sú účastníci povinní zaplatiť taktiež podľa pomeru úspechu a neúspechu a ich vyčíslenie bude vykonané samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).