Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 302/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátska kancelária, Dlhý rad 16, Bardejov,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

a práva „na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, bez zbytočných prieťahov“

postupmi Okresného súdu Bratislava V, Krajského súdu v Bratislave, Krajskej prokuratúry

v Bratislave a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. februára 2016 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu a práva „na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, bez zbytočných

prieťahov“ postupmi Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“), Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len

„krajská prokuratúra“) a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „Sťažovateľ, ako navrhovateľ, v súdnom konaní

Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. proti odporcom v 1., 2., 3., a 4. rade sa

dožadoval rozhodnutia súdu o neplatnosť kúpnej zmluvy a zmluvy o záložnom práve.

Dňa 17.08.2005 uzatvoril s , ktorý zomrel

16.10.2006 bratom odporcov v 1. a 2. rade v uvedenom konaní a jeho dedičmi zmluvu

o budúcej zmluve. Predmetom tejto ZoBZ bol záväzok uzatvoriť

s navrhovateľom kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva 1 izbového bytu s príslušenstvom

za dohodnutú kúpnu cenu 600.000 Sk, a to do 3 mesiacov po tom, čo sa

stane vlastníkom predmetného bytu. dohodnutú kúpnu cenu vo výške 600.000 Sk

vyplatil už 12.09.2005. kúpnu zmluvu s

neuzavrel.

Z uvedeného dôvodu podal dňa 24.01.2006 návrh o nahradenie prejavu

vôle proti žalovanému v 1. rade a v 2. rade ,

dedičom po Okresnému súdu Bratislava V, sp. zn. ,

ktoré nie je právoplatne ukončené a prebieha, čo bolo súdu v konaní

bezpečne preukázané.

Napriek tomu prvostupňový súd v konaní rozhodol, že moju žalobu

zamieta. Uvedené rozhodnutie rozsudkom, sp. zn. , odvolací súd potvrdil...“.

3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uviedol:

„Uvedené súdy v tejto veci rozhodli vecne nesprávne, lebo vec nesprávne posúdili.

Súdne konanie trvalo neprimeranú lehotu. Právoplatným rozsudkom Krajský

súd v Bratislave poškodil práva sťažovateľa na súdnu a právnu ochranu a jeho právo

na súkromné vlastníctvo a na prejednanie záležitosti v primeranej dobe, bez zbytočných

prieťahov. Týmto rozhodnutím súdu vznikla sťažovateľovi finančná ujma vo výške

600 000 Sk, t. j. 19 916,35 €, ktoré na základe ZaBZ sťažovateľ zaplatil

.“

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na súdnu a právnu ochranu a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, bez zbytočných prieťahov bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva nárok na odškodnenie sťažovateľovi

vo výške 19 916,35 €, spôsobené nesprávnym konaním a rozhodnutím súdu, ktoré Krajský

súd v Bratislave je povinný zaplatiť sťažovateľovi do 60 dní od rozhodnutia.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Bratislave,

aby zdržal vykonávanie právoplatného rozsudku sp. zn. a odporcom

v 1.,2.,3.,a 4. rade v tejto veci ukladá, aby sa dočasne zdržali výkonu uvedeného v rozsudku

a prikazuje Krajskému súdu v Bratislave opätovne v tejto veci konať

a rozhodnúť.

4. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 €, ktoré je Krajský

súd v Bratislave povinný zaplatiť do 60 dní od rozhodnutia k rukám sťažovateľa.

5. Sťažovateľ si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia...“

5. V podaní označenom ako „Doplnenie sťažnosti“, ktoré bolo doručené ústavnému

súdu 11. apríla 2016, sťažovateľ uviedol, že „Dňa 5.1.2016 som podal na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29.10.2015 č. k. -192,

ktorým odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu

Bratislava V z 18.7.2012 č. k. -149...

Predmetným rozsudkom boli porušené moje ústavné práva a naliehavý právny

záujem, pretože s právnym predchodcom som mal riadne uzavretú kúpnu zmluvu.

... Preto Generálna prokuratúra SR alebo v zastúpení Krajská prokuratúra

Bratislava mala podať v tejto veci mimoriadne dovolanie.

Krajská Prokuratúra Bratislava v mene generálneho prokurátora Slovenskej

republiky môj podnet na podanie mimoriadneho dovolania v tejto veci rozhodnutím

Kc 9/16/1100-6 zo dňa 24.02.2016 odložila.

Tým, že prokuratúra mimoriadne dovolanie nepodala a môj podnet na podanie

mimoriadneho dovolania odložila, porušila moje ústavné práva v tejto veci.

Preto moju sťažnosť rozširujem o porušovateľov základného práva alebo slobody

o subjekty 3. a 4. (krajská prokuratúra a generálna prokuratúra, pozn.).

Zároveň žiadam finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 €, ktoré sú porušovatelia

povinní zaplatiť k rukám sťažovateľa do 60 dní od rozhodnutia...“.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či

nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Ústavný súd zdôrazňuje, že

viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých

osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

9. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej doplnenia ústavný súd konštatuje, že

sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom –

advokátom, nespĺňa zákonom predpísané náležitosti návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom ustanovené v a .

10. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ v petite predloženého

návrhu koncipovaného kvalifikovaným zástupcom neuviedol, proti komu sťažnosť smeruje,

a neoznačil právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, ktorým mali byť porušené

jeho označené práva. Sťažovateľ za porušovateľov svojich práv označil v sťažnosti okresný

súd a krajský súd, avšak len v záhlaví návrhu, nie aj v jeho petite. V doplnení sťažnosti opäť

len v záhlaví sťažovateľ označil za porušovateľov svojich práv aj krajskú prokuratúru

a generálnu prokuratúru bez toho, aby označil postupy a nimi vydané rozhodnutia, ktorými

malo dôjsť k porušeniu jeho práv, a zároveň upravil (rozšíril) aj petit návrhu. Sťažovateľ

v petite sťažnosti neoznačil práva, ktoré mali byť v jeho prípade porušené, uvedením

príslušných článkov , resp. medzinárodnej zmluvy, pričom tam uvedené práva sú

konkretizované nejednoznačne a zmätočne. Napokon sťažnosť ani jej doplnenie nemá

kvalifikované odôvodnenie, pretože okrem opísania skutkových okolností neobsahuje

právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu (, ).

12. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný

súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom

z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť a jej doplnenie

vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať

splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju

z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2016