Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 328/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti FUTURE INVEST, a. s.

v „likvidácii“, v konkurze, Košická 52, Bratislava, zastúpenej advokátkou Mgr. Ivetou

Vajdovou, Bárdošova 25, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa , a postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 18. decembra 2012 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. februára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti FUTURE INVEST, a. s. v „likvidácii“, v konkurze

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti FUTURE INVEST, a. s. v „likvidácii“,

v konkurze, Košická 52, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3

a (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 18. decembra 2012 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 27. februára 2015.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že podaním doručeným okresnému

súdu 27. augusta 2012 uplatnila návrh na obnovu konania.

V texte sťažnosti podrobne argumentovala, v čom podľa jej názoru pochybil okresný

súd a v odvolacom konaní aj krajský súd, keď jej návrh na obnovu konania zamietli. Okrem

iného konkrétne konštatovala, že „má za to, že postupom súdov, tak prvostupňového ako aj

odvolacieho, ktoré návrh na obnovu konania zamietli z dôvodu nedostatku aktívnej

legitimácie, nedoručili sťažovateľovi vyjadrenie správkyne konkurznej podstaty, riadne

neodôvodnili svoje rozhodnutie a nezaoberali sa rozhodujúcimi argumentmi sťažovateľa

a dôslednou aplikáciou zákonnej úpravy...“.

Sťažovateľka taktiež namietala „dĺžku konania pred prvostupňovým

a druhostupňovým súdom“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti

rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 18. decembra 2012 a postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. mája 2015 boli

porušené jej základné práva na súdnu ochranu podľa , na rovnosť

účastníkov konania podľa a právo vyjadrovať sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa . Zároveň navrhla napadnuté uznesenie

krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Sťažovateľka taktiež navrhla vysloviť porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a napokon sťažovateľka žiadala priznať náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

a uznesením okresného súdu z 18. decembra 2012

a uznesením krajského súdu z 27. februára 2015

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody

sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovanej zástupkyne,

ktorá koncipovala aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom nedoručila aj

napadnuté uznesenie tak okresného súdu, ako aj krajského súdu. Predloženie rozhodnutí

všeobecných súdov, proti ktorým sťažnosti smerujú, je pritom podľa § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti

ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. , ,

, , , , ,

, , ). Podľa § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto

ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí

právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2

).

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu a krajského súdu

Sťažovateľka v sťažnosti namietala aj porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. , pričom v sťažnosti sama

uviedla, že ,,prvostupňový súd vo veci rozhodol po 7 mesiacoch od podania návrhu

na obnovu konania a druhostupňový súd o odvolaní zo dňa 30.1.2013 rozhodol až

27.2.2015“. Na inom mieste sťažnosti sťažovateľka konštatovala, že krajský súd

v odvolacom konaní potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -18

z 18. decembra 2012 v spojení s doplňujúcim uznesením č. k. -39

z 15. mája 2014.

Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. ,

, ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte

mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv

zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho

veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (,

). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza

k porušovaniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2

, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

(, ).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Keďže sťažnosť bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď napadnuté konania

vedené pred okresným súdom a krajským súdom boli už právoplatne skončené, ústavný súd

aj túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. mája 2016