Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 375/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., Tichá 45,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Boris Reken, vo veci namietaného

porušenia základného práva zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu

inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: UIS-234/IOZ-V-2007 a postupom Okresnej prokuratúry Bratislava V a jej

rozhodnutím č. k. -4 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Borisom Rekenom, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu

inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ Bratislava (ďalej len „inšpekcia“)

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: UIS-234/IOZ-V-2007 a postupom Okresnej

prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“) a jej rozhodnutím č. k.

-4.

Sťažovateľ uviedol, že podáva „sťažnosť proti porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého sa

mali dopustiť orgány verejnej moci, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia

kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby západ, sp. zn.

ČVS:OIS-234/IOZ-V-2007 Okresná prokuratúra Bratislava V, sp. zn. -4“,

pretože už viac ako 7 rokov je trestne stíhaný napriek tomu, že sa nedopustil trestného činu.

Okresná prokuratúra, ktorá vybavovala sťažovateľovu sťažnosť na prieťahy

v trestnom konaní, mu listom z 12. februára 2016 oznámila, že prieťahy v konaní nezistila.

Sťažovateľ v sťažnosti ústavnému súdu namietal, že «Slovenská republika ako štát

musí zodpovedať za prieťahy v konaní a nie účelovo a sofistikovane sa snažiť o zbavenie sa

zodpovednosti, resp. o zmiernenie závažnosti konaní jednotlivých štátnych orgánov

konajúcich v moje trestnej veci tak, že prieťahy bude posudzovať izolovane. Ak by sa totiž

konanie neposudzovalo ako jeden celok, ale naopak, izolovane zvlášť vo vzťahu ku každému

štátnemu orgánu, resp. v danom prípade ku každému policajtovi a prokurátorovi, mohlo by

sa dospieť inak k neakceptovateľnému záveru, že nikto prieťahy nespôsobil. Takéto úvahy sú

však nelogické a navyše právne neudržateľné.

V je uvedené: „Vyšetrovanie obzvlášť závažných

zločinov je potrebné skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia; v ostatných

prípadoch do štyroch mesiacov“. Z citovaného ustanovenia nesporne vyplýva, že

vyšetrovanie v mojej veci bolo potrebné skončiť do štyroch mesiacov od vznesenia

obvinenia. V mojom prípade vznesenie obvinenia sa viaže na dátum 24.09.2008.

Z uvedeného vyplýva, že lehota vyšetrovania je dosiaľ prekročená viac ako 22 násobne.

O to je viac prekvapivé a neudržateľné konštatovanie dozorujúceho prokurátora, že nezistil

žiadne prieťahy v tomto konaní...

Namietam neefektívnu, nesprávnu a neodbornú činnosť orgánov verejnej moci, čo

v konečnom dôsledku je primárnou príčinou tejto neúnosnej doby trvania trestného konania

(89 mesiacov do doby spracovania tejto sťažnosti), ktorú v zmysle stabilnej judikatúry

ústavného súdu a štrasburskej judikatúry možno považovať za extrémne neprimeranú, a to

o to viac, že nejde o civilné konanie ale o konanie trestné.».

Okrem vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľ navrhol, aby mu ústavný

súd priznal aj finančné zadosťučinenie, čo odôvodňuje tým, že „v dôsledku dlhotrvajúceho

trestného konania, prejavujúceho sa nesústredenou, neodbornou, neefektívnou činnosťou

orgánov verejnej moci (vyšetrovateľa PZ i dozorujúceho prokurátora) v prebiehajúcom

trestnom konaní ako celku - zatiaľ len v prípravnom konaní tzv. policajnom vyšetrovaní sa

dlhodobo (trvalo) nachádzam v stave právnej neistoty a v ťažkej životnej situácii. Žiadam

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 11 000,- Eur z dôvodu, že

finančné zadosťučinenie je jediné a iste dôraznejšie (účinnejšie) voči orgánom verejnej

moci Slovenskej republiky - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, sekcii kontroly a

inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ a Okresnej

prokuratúry Bratislava V, než len prikázanie, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov...

Nad rámec uvádzam, že som stratil absolútnu dôveru v zákonnosti a spravodlivosti

činností vykonávaných orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky aj z dôvodu, že som

extrémne dlho a trvalo vystavený neistote o výsledku trestného procesu, úzkosti a stresu,

s tým spojeným.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„I. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom orgánov verejnej moci - v aktuálnom štádiu konania - Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby,

odbor inšpekčnej služby západ, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, sp. zn. ČVS:UIS-234/IOZ-

-2007 a Okresnou prokuratúrou Bratislava V, Prokofievova ulica č. 4, 851 01 Bratislava,

sp. zn. -4, porušené bolo.

II. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 11 000,- € (slovom

jedenásťtisíc tisíc eur), ktoré sú mu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia

kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby západ,

Pribinova 2, 812 72 Bratislava a Okresná prokuratúra Bratislava V, Prokofievova ulica

č. 4, 851 01 Bratislava, povinní vyplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Orgánom verejnej moci - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, sekcii

kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby západ,

Pribinova 2, 812 72 Bratislava a Okresnej prokuratúre Bratislava V, Prokofievova ulica

č. 4, 851 01 Bratislava prikazuje, aby v konaní vedenom pod číslom konania ČVS:UIS-

234/IOZ-V-2007, resp. -4 konali bez zbytočných prieťahov.

IV. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto

nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Borisa Rekena.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , , , ).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

inšpekcie v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: UIS-234/IOZ-V-2007 a postupom okresnej

prokuratúry a rozhodnutím č. k. -4 došlo k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj porušeniu

práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pretože podľa jeho názoru v týchto konaniach dochádza k prieťahom.

Ústavný súd z vyhodnotenia obsahu sťažnosti sťažovateľa, priložených písomností,

vyjadrenia okresnej prokuratúry, ako aj vlastným zisťovaním dospel k záveru, že sťažnosť

treba považovať za zjavne neopodstatnenú. Vychádzal pritom z preskúmania postupu

inšpekcie i okresnej prokuratúry v namietaných konaniach.

Dňa 11. októbra 2007 bolo podľa uznesením

inšpekcie sp. zn. ČVS: UIS-234/IOZ-V-2007 začaté trestné stíhanie vo veci prečinu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa .

Dňa 24. septembra 2008 bolo uznesením inšpekcie sp. zn. ČVS: UIS-234/IOZ-V-

2007 podľa voči sťažovateľovi začaté trestné stíhanie

za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Trestného

zákona, pretože „v priestoroch Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava dňa

02.08.2006 zadal na výrobu a následne aj vydal identifikačnú kartu - povolenie na pobyt

č. SK19061528 na meno v Slovinsku a to napriek tomu,

že žiadosť občana Európskeho hospodárskeho priestoru o vydanie dokladu na meno

nie je zaevidovaná v protokole žiadostí občanov Európskeho hospodárskeho

priestoru, nie je uvedená ani v informačnom systéme evidencie cudzincov a nenachádza sa

ani v spisovom materiáli cudzinca, predmetnú identifikačnú kartu č. SK19061528 vydal aj

napriek tomu, že neznehodnotil skôr vydanú identifikačnú kartu č. SK19101302, vystavenú

dňa 26.07.2004 na meno , čím porušil základné povinnosti policajta uvedené

v ustanovení o štátnej službe príslušníkov PZ, nakoľko

nepostupoval podľa Pokynu riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ

č. 8/2005 o vedení administratívnych pomôcok na útvaroch služby cudzineckej polície

Policajného zboru a Rozkazu riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ

č. 53/2005 na zabezpečenie postupu vo veciach pobytu cudzincov na území SR.“.

Dňa 15. októbra 2008 sťažovateľ podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia

sťažnosť.

Dňa 1. decembra 2008 prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry uznesením sp. zn.

OPv 422/07 podľa sťažnosť obvineného proti

uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol, pretože sťažnosť nebola dôvodná.

Dňa 30. marca 2009 inšpekcia uznesením sp. zn. ČVS: UIS-234/IOZ-V-2007 trestné

stíhanie prerušila až do zrealizovania procesného úkonu – výsluchu svedka ,

pretože ten sa nenachádzal na území Slovenskej republiky.

Dňa 16. februára 2015 na základe oznámenia Národnej ústredne Interpolu

Ministerstvu vnútru Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru, úradu medzinárodnej

policajnej spolupráce bolo zistené, že svedok sa nachádza v nápravno-

výchovnom zariadení ,,Canton Monbello“ v Brescii na území Talianskej republiky.

Dňa 18. februára 2015 inšpekcia uznesením sp. zn. ČVS: UIS-234/IOZ-V-2007

podľa pokračovala v trestnom stíhaní, lebo dôvod

na prerušenie trestného stíhania pominul.

Dňa 28. februára 2015 bol vyhotovený návrh na vyžiadanie právnej pomoci

dožiadaním v cudzine.

Dňa 5. mája 2015 bola zaslaná žiadosť o právnu pomoc prostredníctvom Krajskej

prokuratúry v Bratislave a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky generálnej

prokuratúre pri apelačnom súde v Brescii.

Dňa 7. januára 2016 boli okresnej prokuratúre prostredníctvom Krajskej prokuratúry

v Bratislave od justičných orgánov Talianskej republiky doručené výsledky poskytnutej

právnej pomoci spočívajúcej vo vykonaní výsluchu svedka . Po preložení

výsledkov právnej pomoci do slovenského jazyka boli 25. februára 2016 predložené

vyšetrovateľovi.

Na základe tvrdení svedka pristúpil vyšetrovateľ k zisťovaniu

existencie sprostredkovateľa a k opätovnému výsluchu svedkyne

, ktorý mal byť vykonaný 31. marca 2016.

Dňa 10. mája 2016 po vykonaní vyšetrovacích úkonov vyšetrovateľ pristúpil

k ukončeniu skráteného vyšetrovania. Bol vypracovaný návrh na podanie obžaloby.

Okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedla:

„... prípravné konanie trvalo od 11.10.2007 do 10.04.2009, kedy nadobudlo

právoplatnosť rozhodnutie vyšetrovateľa PZ o prerušení trestného stíhania a od

18.02.2015, teda od vydania rozhodnutia o pokračovaní v trestnom stíhaní, až doteraz.

Uznesenie o prerušení trestného stíhania má totiž povahu rozhodnutia vo veci samej, aj keď

ide o rozhodnutie predbežnej povahy, lebo pre konečné vybavenie veci je potrebné vydať

ďalšie rozhodnutie, ktorým sa trestné stíhanie skončí. Dôvodom, pre ktoré bolo trestné

stíhanie prerušené, bola neprítomnosť svedka , ktorý sa na území Slovenskej

republiky nezdržiaval minimálne od jari 2006 a jeho súčasný pobyt bol až do 16.02.2015

neznámy a nemožnosť pre jeho neprítomnosť vec náležite objasniť.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti poukázal aj na prieťahy v prebiehajúcom trestnom

konaní.

S týmto záverom sťažovateľa nie je možné takisto súhlasiť, nakoľko podľa môjho

názoru skrátené vyšetrovanie je vykonávané plynule a bez akýchkoľvek prieťahov, čo bolo

konštatované aj v oznámení zo dňa 12.02.2016 o preskúmaní postupu vyšetrovateľa PZ,

ktoré bolo zaslané obvinenému a jeho obhajcovi JUDr. Borisovi

Rekenovi a doposiaľ nebolo ukončené výlučne z objektívnych dôvodov a to pre

neprítomnosť svedka . O aktivite dozorového prokurátora svedčia jeho

záväzné pokyny zo dňa 31.10.2006, 29.05.2008 a 15.12.2008, uložené vyšetrovateľovi PZ v

zmysle ustanovenia a previerky plynulosti a

rýchlosti konania, ktoré boli vykonané dozorovým prokurátorom v dňoch 29.05.2008,

18.03.2009 a 12.02.2016.“

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na jednotlivé úseky medzi úkonmi vyšetrovateľa

s vyznačením časovej vzdialenosti medzi nimi, podľa neho neprimeranej. Ústavný súd však

v úseku po vznesení obvinenia proti sťažovateľovi v postupe vyšetrovateľa nezaznamenal

neprimerané úseky nečinnosti.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

či inom konaní pred orgánom verejnej moci má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na kratšie

obdobia nečinnosti orgánu verejnej moci ústavný súd spravidla prihliada len vtedy,

keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku

súdneho konania (obdobne napr. , , ).

Ústavný súd konštatuje, že inšpekcia (vyšetrovateľ) i okresná prokuratúra v tejto veci

priebežne konali, vykonali potrebné množstvo procesných úkonov.

Prípravné konanie v namietanej veci trvalo 21 mesiacov, preto ústavný súd

konštatuje, že priebeh prípravného konania zodpovedá obsahu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom

namietané obdobie ojedinelej nečinnosti nedosiahlo takú úroveň a intenzitu, ktorá by

znamenala porušenie označených práv. Obdobie od 30. marca 2009 do 18. februára 2015,

v ktorom podľa sťažovateľa namietané orgány nevykonávali úkony, nemožno považovať

za obdobie nečinnosti týchto orgánov, pretože v tomto období bolo konanie prerušené.

Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m.

) konštatuje, že prerušenie konania možno považovať za prekážku konania.

Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným zákonom,

nemožno v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Ústavný súd preto

nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu

neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. , , ).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd považuje sťažnosť

sťažovateľa za zjavne neopodstatnenú, a preto ju na predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2016