Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 494/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti DELTA WORK a. s., Krivá 21, Košice, zastúpenej Advokátskou kanceláriou

JUDr. Dušan Antol, Hlavná 108, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Dušan Antol,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

postupom Daňového úradu Košice V v bližšie neoznačenom

konaní a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti DELTA WORK a. s., o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DELTA WORK a. s. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej (ďalej len „ústava“) postupom Daňového úradu Košice V (ďalej aj „daňový

úrad“) v bližšie neoznačenom konaní.

Sťažovateľka svoju sťažnosť označila ako „sťažnosť pre porušenie práva v zmysle

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva

v zmysle č. v spojení s

Slovenskej republiky č. “. Následne uvádza, že v marci v roku 2009 bola

v priebehu opakovanej daňovej kontroly pravdepodobne účelovo uvedená do omylu, že túto

daňovú kontrolu vykonávajú miestne príslušní pracovníci Daňového úradu Košice IV.

Daňový úrad Košice IV prípisom č. /Dem.Ber. z 23. septembra

2008 oznámil sťažovateľke začatie výkonu opakovanej daňovej kontroly „uvedených daní

za uvedené zdaňovacie obdobie: Daň z pridanej hodnoty − október 2006“. Daňové

riaditeľstvo, pracovisko Košice, prípisom č. z 9. marca 2009

poverilo výkonom daňovej kontroly .

Sťažovateľka uvádza, že opakovanú daňovú kontrolu vykonali nasledovne:

„ od 27. 10. 2008 do 8. 3. 2009 pracovníčka DÚ KE IV

od 27. 10. 2008 do 8. 3. 2009 pracovníčka DÚ KE IV, od 9. 3. 2009

do 7. 9. 2009 pracovníčka DÚ KE V, od 9. 3. 2009 do 7. 9. 2009 pracovníčka DÚ

KE V.“ Namieta, že „obe pracovníčky DÚ KE V sa po celý čas vydávali za pracovníkov DÚ

KE IV, používali hlavičkový papier, všetky tlačivá a pečiatky KE IV“.

Podľa sťažovateľky teda opakovanú daňovú kontrolu vykonali pracovníci miestne

nepríslušného Daňového úradu Košice V, ktorí používali hlavičkový papier a pečiatky

Daňového úradu Košice IV. Uvedené podľa sťažovateľky môže potvrdiť jej ekonóm

Ing. Sabo, ktorý je zároveň aj súdnym znalcom zapísaným v zozname súdnych znalcov pre

odbor ekonomika. Sťažovateľka uvádza, že podľa nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 10. decembra 2009 „je právo účastníka daňového konania, aby v jeho veci

konal miestne príslušný správca dane tak, ako je to definované v ustanovení § 3 ods. 1

Zákona 511/92 o správe daní“. To, že daňovú kontrolu vykonával miestne nepríslušný

daňový úrad, však zistila až 3. apríla 2013 z výpovede svedkyne , ktorá

2

vypovedala na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo vedené Okresným súdom Košice II

pod sp. zn. proti .

Uvedený postup daňového úradu je podľa sťažovateľky v priamom rozpore s vtedy

platným a o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“). Týmto postupom daňového úradu

došlo podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovateľka sa so sťažnosťou v tejto veci už viackrát obrátila na ústavný súd,

pričom uvádza, že „naposledy mi pre nedostatok právomoci odmietli ako oneskorené

podanie − sťažnosť pre neprípustnosť, ale zároveň uznali procesnú chybu pri zjavnom

porušení zákona a údajne právomoc všeobecného súdu na prieskum označeného zásahu

orgánu verejnej moci nemohla zaniknúť“. Sťažovateľka zároveň uvádza: „viem,

že na opravné prostriedky Krajského súdu a Najvyššieho súdu SR už časového hľadiska nie

sú možné.“, zastáva však názor, že táto sťažnosť, ktorou sa teraz obrátila na ústavný súd,

sa podstatne líši od sťažnosti, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením

č. k. -11, pretože „podstatne poukazuje na ústavno-právnu relevanciu,

novým dôkazom a hlavne svojím petitom“. Taktiež uvádza, že sa chce dozvedieť, prečo

ústavný súd evidentné porušenie zákona o správe daní a poplatkov stále odmieta inak

napriek tomu, že jej sťažnosť je stále „pre rovnaké porušenie zákona zo strany štátneho

orgánu“.

Podľa nej „úprava daňového procesného práva v slovenskom právnom poriadku

je komplexne upravená v zákone o správe daní a poplatkov. Podobne ako iné orgány

verejnej moci aj orgány daňovej správy vydávajú pri vykonávaní svojej činnosti daňovo −

právne akty, ktorou sa uskutočňuje nariaďovacia a výkonná činnosť iných príslušných

orgánov, v uvedenom prípade policajného zboru a následne príslušného súdu.

Vyššie uvedené postupy správcu dane sú v rozpore so zásadami daňového konania

a v rozpore s ústavnými princípmi. Pri posudzovaní správnosti a úplnosti, či platnosti takto

vydaných aktov správcu dane je potrebné sa posudzovať aj z hľadiska základného problému

– t.j. existencie nedostatkov, ktoré môžu mať za následok nulitnosť, nezákonnosť alebo

neplatnosť takéhoto postupu či rozhodnutia. Zákon o správe daní a poplatkov sa týmito

otázkami nezaoberá, preto pri výklade týchto pojmov je nevyhnutné vychádzať z právnej

teórie a judikatúry. Nezákonný postup správcu dane zasiahol do ústavne chránených práv

sťažovateľa. Formálne síce konal miestne príslušný Daňový úrad KE IV, avšak v

skutočnosti to bol zamestnanci iného Daňového úradu, hoci miestne príslušní zamestnanci

neboli z daňového konania vylúčení a nebol oznámený ani špecifikovaný dôvod zmeny

kontrolórov.“.

Sťažovateľka zastáva názor, že keďže opakovanú daňovú kontrolu vykonávali

zamestnanci nepríslušného správcu dane, potom „rozhodnutia (záverečný protokol

o kontrole a výmery) č. /pav z 30. 10. 2009, č. /pav

zo dňa 10. 2. 2010, č. /pav z 30. 10. 2009 a č. /pav

z 16. 3. 2010“ je potrebné považovať za nulitné. Na základe opísaného skutkového stavu

a právneho stavu sa vydané rozhodnutia podľa sťažovateľky dostávajú do evidentnej

konfrontácie s právnou istotou.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

bolo porušené konaním pracovníkov DÚ Košice V v rozpore

s ust. a o s správe daní a poplatkov v rozpore s ust.

a ostatnými z. v platnom znení porušené bolo.

II. Konanie správcu dane bolo v rozpore splatnými právnymi predpismi a vydanie

daňovo − právnych aktov je nulitné.

III. Daňový úrad Košice IV je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov

konania do troch dní od právoplatnosti nálezu vo výške 331,13 EUR, a to advokátskej

kancelárii JUDr. Dušan Antol,

4

najneskôr do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa jedným z dôvodov, pre ktoré môže

ústavný súd návrh na začatie konania pri jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť,

je nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Podľa návrh na začatie konania musí obsahovať,

akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia

sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy...

Podľa návrh (sťažnosť) okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa sa k návrhu pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1

a postupom daňového úradu.

Napriek tomu, že sťažovateľka predložila ústavnému súdu sťažnosť prostredníctvom

kvalifikovaného právneho zástupcu, jej sťažnosť neobsahuje náležitosti sťažnosti, ktoré

vyžaduje. V sťažnosti absentuje kvalifikovaný petit (návrh

na rozhodnutie ústavného súdu), ktorý musí byť formulovaný presne, určito, zrozumiteľne

a pritom tak, aby zodpovedal právomoci, ktorú môže ústavný súd uplatniť v príslušnom

type konania, teda takým spôsobom, aby mohol byť právne nespochybniteľným

východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (m. m. , III. ÚS

234/04, ).

Sťažovateľka síce uvádza, že postupom Daňového úradu Košice V došlo k porušeniu

už označených základných práv, no žiadnym spôsobom v petite sťažnosti neuviedla,

v ktorom konkrétnom konaní k tomuto porušeniu malo dôjsť, a zároveň už v bode III petitu

žiada, aby ústavný súd uložil povinnosť priznať náhradu trov konania Daňovému úradu

Košice IV. Sťažovateľka tiež v sťažnosti žiadnym spôsobom neodôvodňuje, v čom by malo

6

spočívať porušenie jej základného práva podľa postupom daňového

úradu.

Rovnako sťažovateľka v petite svojej sťažnosti žiadnym spôsobom neoznačuje ani

rozhodnutia, resp. „právne akty“ správcu dane, ktoré považuje za „nulitné“. K sťažnosti

dokonca nepripojila ani rozhodnutia, ktorých zákonnosť napáda v odôvodnení svojej

sťažnosti, napriek tomu, že podľa ide o podstatné náležitosti

sťažnosti.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd pripomína, že podľa § 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde je viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti,

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd

poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej ústavný súd nie je povinný

odstraňovať nedostatky zákonom predpísaných náležitostí z úradnej povinnosti. Na taký

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov je advokát povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov,

ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. , ,

, ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky, ktorá

je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa požiadavky kvalifikovanej

sťažnosti, ktoré by zodpovedali požiadavkám obsiahnutým v § 20 a § 50 zákona o ústavnom

súde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky podľa

odmietol už pri predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že sťažovateľka sa v predmetnej

veci už viackrát obrátila na ústavný súd, kde až donedávna namietala porušenie svojich

rôznych základných práv podľa a práv podľa dohovoru postupom Daňového úradu

Košice IV a jeho protokolom č. /KOV zo 7. septembra 2009, pričom

ústavný súd jej prvú sťažnosť uznesením č. k. -12 z 28. augusta 2013

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a v posledných dvoch prípadoch jej

sťažnosti odmietol pre neprípustnosť (uznesenie č. k. -11 z 1. júla 2014

a uznesenie č. k. z 1. decembra 2015, pozn.). Napriek tomu sa

sťažovateľka opätovne obrátila na ústavný súd s obsahovo podobnou sťažnosťou, no bez

toho, aby jej sťažnosť tentokrát spĺňala všetky predpísané

náležitosti sťažnosti požadované v § 20 a § 50 citovaného zákona.

Ústavný súd však zdôrazňuje, že aj keby sťažnosť sťažovateľky obsahovala

predpísané náležitosti, vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1

, bola by jej sťažnosť proti postupu daňového úradu odmietnutá pre neprípustnosť,

pretože podľa judikatúry ústavného súdu práve všeobecné súdy sú primárne zodpovedné

za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z

8

alebo dohovoru (), preto právomoc ústavného súdu pri ochrane práva každého

účastníka konania nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov

(m. m. ) alebo ak všeobecné súdy neposkytnú ochranu označenému základnému

právu sťažovateľa v súlade s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú výkon

ich právomoci ().

Preto ak sťažovateľka nesúhlasila so závermi daňového úradu o vykonaní daňovej

kontroly, mala možnosť domáhať sa preskúmania jeho rozhodnutí žalobou o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 247 až § 250k Občianskeho

súdneho poriadku.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016