Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 365/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D. a. s., K., zastúpenej advokátom JUDr. D. A.,

K., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1

a základného práva na súdnu ochranu podľa

a základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 8 ods. 2 a práva na spravodlivú odmenu

za prácu podľa čl. 28 Listiny základných práv a slobôd a práva na slobodu a bezpečnosť

podľa čl. 5 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Daňového úradu Košice IV – vydaním

protokolu č. /KOV a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti D. a. s. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2013

doručená sťažnosť spoločnosti D. a. s., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. D. A., K., pre namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 1 a základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 8 ods. 2 a

práva na spravodlivú odmenu za prácu podľa čl. 28 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Daňového úradu Košice IV (ďalej len „daňový úrad“) – vydaním

protokolu č. /KOV zo 7. septembra 2009.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľka namieta nezákonný postup

daňového úradu pri vykonávaní opakovanej daňovej kontroly v období od 27. októbra 2008

do 9. marca 2009. Podľa sťažovateľky daňovú kontrolu vykonávali pracovníci daňového

úradu, ktorý nebol miestne príslušný, čo je podľa nej v priamom rozpore s ustanovením § 3

a o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

Na základe tejto skutočnosti považuje sťažovateľka rozhodnutia, ktoré boli prijaté v rámci

uvedenej kontroly, za nulitné – najmä záverečný protokol o kontrole a výmery. Závery

daňovej kontroly viedli k začatiu trestného stíhania predsedu predstavenstva sťažovateľky.

Sťažovateľka ďalej uvádza:

«Uvedené postupy správcu dane sú v rozpore so zásadami daňového konania

a v rozpore s ústavnými princípmi. Pri posudzovaní správnosti a úplnosti, či platnosti takto

vydaných aktov správcu dane je potrebné sa posudzovať aj z hľadiska základného problému

– t. j. existencie nedostatkov, ktoré môžu mať za následok nulitnosť, nezákonnosť alebo

neplatnosť takéhoto postupu či rozhodnutia. Zákon o správe daní a poplatkov sa týmito

otázkami nezaoberá, preto pri výklade týchto pojmov je nevyhnutné vychádzať z právnej

teórie a judikatúry.

Z dôvodu, že opakovanú daňovú kontrolu vykonávali nekompetentní zamestnanci

a nekompetentný správca dane, potom takéto rozhodnutie, za ktoré sa považujú rozhodnutia

(záverečný protokol o kontrole a výmery) č. /pav zo dňa 30. 10. 2009,

č. /pav zo dňa 10. 2. 2010, č. /pav zo dňa 30. 10. 2009

a č. /pav zo dňa 16. 3. 2010 je potrebné považovať za nulitné.

Na základe opísaného skutkového stavu a právneho stavu sa vydané rozhodnutia

dostávajú do konfrontácie s právnou istotou.

Nedostatek působnosti státního orgánu má za následek nicotnost vydaného aktu

a tuto nicotnost soud vysloví z úřední povinnosti bez ohledu na to, zda taková žalobní

námitka byla uplatněná. (Zbierka SJS 67/2004), rozsudek NSS ČR sp. zn.: .

Taktiež z rozhodnutia publikovaného pod SJS 261/1998 vyplýva právny názor

„Nedostatek věcné příslušnosti správního orgánu má za následek nulitu správního aktu.“

Nulitnosť (ničotnosť) právneho aktu je dôsledkom takých závažných nedostatkov

rozhodnutia, že aj napriek vydaniu takéhoto rozhodnutia, považuje sa rozhodnutie za

právne neúčinné, nenadobudne ani právoplatnosť ani vykonateľnosť. Takéto rozhodnutie

teda nemá schopnosť vyvolať právne následky.

NS ČR uviedol, že za ničotné rozhodnutie sa považuje také daňové rozhodnutie,

ktorému chýba niektorá zo základných náležitostí (formálny aspekt) a zároveň sa musí

jednať o náležitosť zásadného charakteru (materiálny aspekt). Tieto nedostatky musia byť

tak závažné, že nemožno od adresátov takéhoto rozhodnutia spravodlivo žiadať, aby ho

rešpektovali. (Rozsudok NSS ČR vo veci, sp. zn.: ).

Ničotný právny akt má tak závažné vady (napr. nezmyselné a neurčité rozhodnutie,

nedostatok príslušnosti orgánu verejnej moci, požiadavka nemožného plnenia), že ho za akt

aplikácie ani nemôžeme považovať a súd k jeho ničotnosti musí prihliadnuť z úradnej

povinnosti. (Rozsudok rozšíreného senátu NSS ČR, sp. zn.: z 22. júla 2005)...

Rozhodovacia činnosť daňových orgánov má dôležité ústavné medze –

preskúmateľnosť zákonnosti ich rozhodnutí súdom v rámci správneho súdnictva ako súčasť

garantovaných základných práv a slobôd podľa . Rovnako tak

ústavná kompetenčná norma ( ) stanovuje, že súčasťou právomoci

všeobecných súdov je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy

a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon.

Preskúmavanie zákonnosti rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy správnymi

súdmi je pritom založené na princípe generálnej klauzuly, z ktorej vyplýva, že súdom je

preskúmateľné v zásade každé rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane toho, o ktorom

zákon výslovne neuvádza, že je preskúmateľné. Zároveň však princíp generálnej klauzuly

umožňuje, aby zákonom boli z preskúmavania súdmi vylúčené na princípe negatívnej

enumerácie rozhodnutia, ktorých súdny prieskum je vylúčený. Takto však z právomoci súdu

nemôže ani zákon vylúčiť preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Sťažovateľ sa o tomto závažnom porušení správcu dane kvalifikovane dozvedel až

dňa 33. 4. 2013, čiže nemohol pred týmto dátumom túto skutočnosť namietať a tak hájiť

svoje záujmy.

Následne takto definované a deklarované postupy nezákonnosti majú za následok aj

vedenie trestného konania, čo je v rozpore so základnými zásadami trestného konania

uvedené v . V odseku 2, je vyjadrená zásada zdržanlivosti

nadväzujúca na zásadu riadeného zákonného procesu a prezumpcie neviny dotýkajúca sa

akéhokoľvek postavenia osoby v trestnom konaní,

uvádza: „Do základných práv a slobôd osôb

v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie

účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.“

Tento postup je v aj rozpore s čl. 5 Európskeho dohovoru.

V analógii veci poukazujeme aj na vec Heaton v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť

č. 6728/74 (1978) v ktorom sa konštatuje, že úkolom Komisie a Súdu je určiť, či zatknutie

bolo zákonné, nie či bolo oprávnené.“

Konaním správneho (daňového) orgánu, došlo aj k porušeniu článku 6 Dohovoru,

pretože správny orgán poruší! zásadu rovnosti zbraní, napr. vec Delcourt, A-11 (1970),

v ktorej ESĽP konštatoval, že žiadna zo strán nesmie mať v konaní podstatnú výhodu;

pričom sa vo veci Le Compete ai., A-43, 1981 konštatovalo, že článok 6 nerozlišuje

skutkové a právne otázky, a podľa veci Le Compete, A-58, ods. 29, 1983, Zásada

spravodlivého procesu sa vzťahuje tiež na rozhodnutie správneho orgánu, ak nezodpovedá

požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru a podlieha následne kontrole súdneho orgánu s

plnou jurisdikciou...

Sťažovateľ sa o nezákonnom postupe správcu dane, ktorý je v rozpore s princípmi

správneho poriadku dozvedel na pojednávaní v trestnej veci sp. zn.: . Postup

Daňového úradu Košice IV., číslo protokolu: /KOV zo dňa 7. 9. 2009

(a súbor súvisiacich listín uvedených v prílohe), ktorého závery viedli aj k oznámeniu

o podozrení zo spáchania trestného činu (list č. /KOV zo dňa 19. 11.

2009) a začatiu trestného stíhania, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice II. pod

spisovou značkou .

Konanie správcu dane a vydanie „súboru“ jednotlivo uvádzaných a vzájomne

súvisiacich daňovo-právnych aktov je potrebné považovať za nulitné a vedenie trestné

konania za nezákonné.

V zmysle sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Posledný deň lehoty na podanie sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky

v zmysle uvedeného ustanovenia pripadá na 3. 6. 2013. Sťažovateľ teda podáva sťažnosť

v zákonnej lehote.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti

vydal tento nález:

„I. Daňový úrad Košice IV., vydaním protokolu č.: /KOV

zo dňa 7. 9. 2009 (a súbor súvisiacich listín uvedených v prílohe), ktorého závery viedli

k oznámeniu o podozrení zo spáchania trestného činu (list č. /KOV zo dňa

19. 11. 2009) a začatiu trestného stíhania, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice II. pod

spisovou značkou , porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

či. 17 ods. 1 a , a č1. 28 Listiny

základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Protokol Daňového úradu Košice IV. č.: /KOV zo dňa 7. 9.

2009 (a súbor súvisiacich listín uvedených v prílohe), ktorého závery viedli k oznámeniu

o podozrení zo spáchania trestného činu (list č. /KOV zo dňa 19. 11.

2009) a začatiu trestného stíhania, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice II. pod

spisovou značkou , spolu s rozhodnutiami (záverečný protokol o kontrole

a výmery) č. /pav zo dňa 30. 10. 2009, č. /pav zo dňa

10. 2. 2010, č. /pav zo dňa 30. 10. 2009 a č. /pav zo

dňa 16. 3. 2010 sa zrušujú a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie miestne.

Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá orgánom činným v trestnom konaní vykonať

neodkladné úkony na ukončenie trestného stíhania JUDr. M. Z. vedeného na Okresnom

súde Košice II. pod spisovou značkou .

III. Daňový úrad Košice IV. je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov

konania do troch dní od právoplatností nálezu vo výške 331,13 EUR, a to advokátskej

kancelárii JUDr. D. A... najneskôr do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť proti postupu daňového úradu bolo potrebné

odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu. Právomoc ústavného súdu pri

prerokovaní sťažnosti je vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci limitovaná v čl. 127

ods. 1 princípom subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje o individuálnych

sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej aj „sťažovatelia“) vo veci

porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd. Toto citované ustanovenie limituje hranice právomoci

ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa

na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť

všeobecné súdy (). Z podania a jeho príloh vyplýva, že napadnuté protokoly

a súvisiace listiny sú dôkazným prostriedkom v trestnom konaní vedenom proti predsedovi

predstavenstva sťažovateľky pod sp. zn. na Okresnom súde Košice II

a v priebehu konania má sťažovateľka možnosť namietať prípadnú nulitnosť týchto

dôkazov.

Ústavný súd zároveň uvádza, že v prípade, ak sťažovateľka nebola stotožnená,

resp. nesúhlasila so závermi daňového úradu o vykonaní daňovej kontroly, mala možnosť

domáhať sa preskúmania jeho rozhodnutí žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu podľa až . Sťažovateľka

disponovala vo vzťahu k napádaným protokolom daňového úradu dostupnými a účinnými

prostriedkami nápravy, ktorých včasné využitie mohlo zabezpečiť účinnú ochranu jej

základných práv a slobôd.

Ústavný súd preto na základe uvedeného rozhodol o odmietnutí sťažnosti

sťažovateľky, a to pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2013