Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 591/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DELTA WORK, a. s., Krivá 21,

Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Antolom, advokátska kancelária,

Zbrojničná 12, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu

zaručeného v a Listiny základných

práv a slobôd, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

, základného práva na spravodlivú odmenu za prácu a na

uspokojivé pracovné podmienky zaručeného v čl. 28 Listiny základných práv a slobôd, práv

na slobodu a bezpečnosť zaručených v čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Daňového úradu Košice

IV a jeho protokolom č. /KOV zo 7. septembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti DELTA WORK, a. s., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. októbra

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DELTA WORK, a. s., Krivá 21, Košice

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na osobnú slobodu

zaručeného v (ďalej len „“) a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručeného v , základného práva na spravodlivú odmenu

za prácu a na uspokojivé pracovné podmienky zaručeného v čl. 28 listiny, práv na slobodu

a bezpečnosť zaručených v čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom Daňového úradu Košice IV (ďalej len „daňový úrad“) a jeho

protokolom č. /KOV zo 7. septembra 2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka porušenie označených

základných práv zaručených a listinou a práv zaručených dohovorom vidí

v okolnosti, že opakovanú daňovú kontrolu, ktorá u nej bola začatá 14. januára 2009,

vykonávali od 9. marca 2009 pracovníčky nepríslušného Daňového úradu Košice V.

Sťažovateľka takýto postup považuje za v rozpore s vtedy účinnými ustanoveniami § 3

a o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Predseda predstavenstva sťažovateľky , ,

sa o tejto skutočnosti dozvedel až 3. apríla 2013 v trestnom konaní vedenom Okresným

súdom Košice II pod sp. zn. , a to z výpovede svedkyne na hlavnom

pojednávaní.

Podľa názoru sťažovateľky takto bolo porušené jej základné právo „na súdnu

ochranu v zmysle SR a základné právo na spravodlivé súdne konanie

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Medzi také

konanie sťažovateľ zaraďuje aj konanie pred daňovým orgánom“.

Listom z 5. februára 2013 sa sťažovateľka obrátila na Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) so žiadosťou o preskúmanie

rozhodnutia daňového úradu mimo odvolacieho konania, ktorú finančné riaditeľstvo

prípisom z 18. marca 2013 vybavilo podľa sťažovateľky tak, že sa „odvoláva na

premlčanie možného opravného prostriedku z dôvodov lehoty troch rokov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia“.

2

K tomu však sťažovateľka uviedla, že nemohla vedieť „až do doby výpovede“

svedkyne v trestnom konaní, že táto nebola zamestnankyňou daňového úradu, pretože

„všetky listiny a protokoly boli signované a opečiatkované Daňovým úradom Košice IV…

a na poverení neboli kontrolné daňové orgány príslušného úradu špecifikované tak, aby

bolo možné jednoznačne špecifikovať, ku ktorému daňovému úradu patria“.

Sťažovateľka uviedla, že v jej veci „formálne síce konal miestne príslušný Daňový

úrad Košice IV, avšak v skutočnosti daňovú kontrolu vykonávali zamestnanci iného

daňového úradu, hoci miestne príslušní zamestnanci neboli z daňového konania vylúčení

a nebol špecifikovaný dôvod zmeny kontrolórov“.

Ako sťažovateľka pokračuje, „Dňa 9. 3. 2009 v priebehu výkonu opakovanej

daňovej kontroly a dokazovania poverilo Daňové riaditeľstvo bez oznámenia zmeny

miestnej príslušnosti a dôvodu zmeny daňových kontrolórov na výkon daňovej kontroly…

pracovníčky Daňového úradu Košice V. V tom čase už prebiehala opakovaná daňová

kontrola z dôvodu zamietnutia doplatku dane riadnej daňovej kontroly pracovníkmi

Daňového úradu Košice IV. Toto rozhodnutie po vrátení veci na opakovanú kontrolu vydalo

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky s tým, že ho má vykonať Daňový úrad Košice IV

už dňa 2. 12. 2008. Týmto rozhodnutím Daňové riaditeľstvo… vydalo dve rozhodnutia,

ktoré si vzájomne odporujú a toto svoje rozhodnutie nijako zákonne nezdôvodnilo, aj

napriek tomu, že v zmysle to bola jeho povinnosť…

V uvedenom čase nemohlo byť zákonne vydané poverenie na výkon daňovej kontroly,

nakoľko riadna daňová kontrola začala 3. 12. 2007 a bola ukončená 25. 4. 2008. Od toho

času už prebiehala opakovaná daňová kontrola pracovníkmi Daňového úradu KE IV a tak

už nemohlo byť vydané poverenie na daňovú kontrolu iným nie miestne príslušným orgánom

Daňového úradu KE V.“.

Sťažovateľka tvrdí, že keď „opakovanú daňovú kontrolu vykonávali nekompetentní

zamestnanci a nekompetentný správca dane, potom takéto rozhodnutie, za ktoré sa považujú

rozhodnutia (záverečný protokol o kontrole a výmery) č. /pav

z 30. 10. 2010, č. /pav zo dňa 10. 2. 2010, č. /pov

z 30. 10. 2010 a č. /pav zo 16. 3. 2010, je potrebné považovať za nulitné“.

Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 5 dohovoru, sťažovateľka ho vidí v tom,

že na základe postupu a rozhodnutia daňového úradu je proti predsedovi predstavenstva

sťažovateľky vedené trestné konanie.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti

meritórne nálezom takto rozhodol:

„I. Daňový úrad Košice IV vydaním protokolu č.: /KOV

zo 7. 9. 2009 (a súbor súvisiacich listín uvedených v prílohe až pod listinu z 18. 3. 2014),

porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, a Listiny základných práv a slobôd a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a v rozpore s ust. a ostatnými 0Zb. z. v platnom

znení, ak pri opakovanej daňovej kontrole a vydávaním listín a protokolov a pod hlavičkou

miestne nepríslušného daňového úradu nekonal v tom čase v súlade s platnými právnymi

predpismi,.

II. Protokol Daňového úradu Košice IV č.: /KOV zo 7. 9. 2009

(a súbor súvisiacich listín uvedených v prílohe, až po listinu z 18. 3. 2014), ktorého závery

viedli k oznámeniu o podozrení zo spáchania trestného činu (list č. /KOV

zo dňa 19. 11. 2009) a začatiu trestného stíhania, ktoré je vedené na Okresnom súde

Košice II. pod spisovou značkou , spolu s rozhodnutiami (záverečný protokol

o kontrole a výmery) č. /pav zo dňa 30. 10. 2009,

č. /pav z 10. 2. 2010, č. /pav zo dňa 30. 10. 2009

a č. /pav zo 16. 3. 2010 sa zrušujú a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie miestne.

III. Daňový úrad Košice IV. je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov

konania do troch dní od právoplatností nálezu vo výške 331,13 EUR, a to advokátskej

kancelárii JUDr. Dušan Antol,.. najneskôr do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

4

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Zo svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa už skoršou

sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. júna 2013 domáhala vyslovenia porušenia

svojich základných práv a práv, tak ako sú uvedené v záhlaví tohto uznesenia, práve

postupom daňového úradu, ktorý spočíval vo vydaní protokolu

č. /KOV zo 7. septembra 2009. Ústavný súd uznesením

č. k. -12 z 28. augusta 2013 sťažnosť sťažovateľky odmietol pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie, keď dospel k záveru, že „ak sťažovateľka nebola

stotožnená, resp. nesúhlasila so závermi daňového úradu o vykonaní daňovej kontroly,

mala možnosť domáhať sa preskúmania jeho rozhodnutí žalobou o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu podľa až .

Sťažovateľka disponovala vo vzťahu k napádaným protokolom daňového úradu dostupnými

a účinnými prostriedkami nápravy, ktorých včasné využitie mohlo zabezpečiť účinnú

ochranu jej základných práv a slobôd.“.

Opätovne sa sťažovateľka v podstate s rovnakou sťažnosťou obrátila na ústavný súd

aj 16. mája 2014. O tejto sťažnosti ústavný súd rozhodol uznesením č. k.

11 z 1. júla 2014 tak, že ju odmietol pre neprípustnosť, keďže vzhľadom na rozhodnutie

ústavného súdu č. k. -12 z 28. augusta 2013 išlo o „prípad procesnej

prekážky rei iudicatae, ktorej identifikácia v konaní pred ústavným súdom musí podľa...

viesť k odmietnutiu sťažnosti pre neprípustnosť“.

Ústavný súd konštatuje, že aktuálnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu

27. októbra 2014 sťažovateľka opäť žiada ústavný súd o vyslovenie porušenia tých istých

práv, tým istým „porušovateľom“ a tým istým jeho rozhodnutím. Ide o absolútne identický

petit – návrh rozhodnutia, ktorým je ústavný súd podľa

viazaný. Pritom odôvodnenie súčasnej sťažnosti sa oproti dvom predchádzajúcim líši len

minimálne bez ústavnoprávnej relevancie týchto odchýlok.

Ako v predošlom rozhodnutí ústavného súdu z 1. júla 2014, tak aj teraz ústavný súd

poukazuje na , podľa ktorého návrh nie je prípustný,

ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd je nútený znovu zopakovať, že jeho uznesenie č. k. -12

z 28. augusta 2013 bolo rozhodnutím o nesplnení procesných podmienok konania podľa

, avšak charakter konštatovanej procesnej prekážky vylučuje možnosť

jej budúceho pominutia. Ak totiž v konaní o skoršej sťažnosti túto ústavný súd odmietne pre

nedostatok vlastnej právomoci na podklade záveru o danosti právomoci iného

(všeobecného) súdu preskúmať kritizovaný zásah orgánu verejnej moci, potom pri

predbežnom prerokovaní neskoršej sťažnosti namietajúcej ten istý verejno-mocenský zásah

nemôže byť podmienka právomoci ústavného súdu dodatočne splnená, keďže s účinkami

pro preaterito nemohla právomoc všeobecného súdu na prieskum označeného zásahu orgánu

verejnej moci v relevantných časových okolnostiach zaniknúť.

6

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 24 písm. a)

odmietol pre neprípustnosť z dôvodu prekážky veci rozhodnutej.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bezpredmetné zaoberať sa jej ďalšími

procesnými požiadavkami.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015