Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 254/2016
PDF · 147.89 KB
No categories available
II. ÚS 254/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, , zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Antolom,
Advokátska kancelária, Hlavná 108, Košice, vo veci namietaného porušenia základných
práv podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a čl. 28
Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky
a Daňového úradu Košice IV v konaní vedenom bez označenia spisovej značky a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára
2016 osobne do podateľne doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8 ods. 2 a čl. 28
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľstvo“), resp. Daňového
úradu Košice IV (ďalej len „úrad“) v konaní vedenom bez označenia spisovej značky.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bol
v inkriminovanom čase predsedom predstavenstva spoločnosti DELTA WORK, a. s. (ďalej
len „daňový subjekt“). V marci roku 2009 bol v priebehu opakovanej daňovej kontroly
podľa presvedčenia sťažovateľa pravdepodobne účelovo uvedený do omylu v tom zmysle,
že daňovú kontrolu vykonávajú pracovníci miestne príslušného úradu, hoci v skutočnosti
išlo o pracovníkov miestne nepríslušného Daňového úradu Košice V, ktorí používali
hlavičkový papier a pečiatky úradu. Túto skutočnosť môže potvrdiť Ing. , ekonóm
daňového subjektu, ktorý je zároveň aj súdnym znalcom.
Z nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 118/08 z 10. decembra 2009 vyplýva, že je
právom účastníka daňového konania, aby v jeho veci konal miestne príslušný správca dane.
Skutočnosť, že sa tak nestalo, bola zistená až 3. apríla 2013, a to z výpovede svedkyne na
hlavom pojednávaní v konaní vedenom Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný
súd“) pod sp. zn. 5 T 11/2012 v trestnej veci, v ktorej je sťažovateľ jedným z obžalovaných.
Sťažovateľ sa opakovane sťažoval na ústavnom súde, pričom naposledy mu
„šalamúnsky“ odmietli sťažnosť pre neprípustnosť, ale zároveň uznali procesnú chybu pri
zjavnom porušení zákona, pričom údajne právomoc všeobecného súdu na preskúmanie
označeného zásahu orgánu verejnej moci nemohla zaniknúť.
Sťažovateľ si uvedomuje, že opravné prostriedky cestou príslušného krajského súdu
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky už nie sú z časového hľadiska možné. Zdôrazňuje
tiež, že táto sťažnosť sa podstatne líši od sťažnosti vedenej pod sp. zn. III. ÚS 591/2015,
pričom poukazuje na ústavno-právne relevantný nový dôkaz, ako aj na terajší sťažnostný
petit.
Podľa zistenia ústavného súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 591/2015 bol sťažovateľom
daňový subjekt, ktorý napádal postup úradu.
Sťažovateľ ďalej zo skutkového hľadiska poukazuje na to, že listom úradu
č. 698/320/69997/2008/Dem.Ber. z 23. septembra 2008 bolo oznámené začatie výkonu
opakovanej daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za mesiac október 2006. Listom
riaditeľstva č. VI/320/116/1640/2009 z 9. marca 2009 boli poverení vykonaním daňovej
kontroly Ing. a p. . Následne potom opakovanú daňovú kontrolu vykonali
Ing. , pracovníčka úradu, v čase od 27. októbra 2008 do 8. marca 2009,
Ing. , pracovníčka úradu, v čase od 27. októbra 2008 do 8. marca 2009,
Ing. , pracovníčka Daňového úradu Košice V, v čase od 9. marca 2009 do
7. septembra 2009 a p. , pracovník Daňového úradu Košice V, v čase od 9. marca
2009 do 7. septembra 2009. Pritom obaja pracovníci Daňového úradu Košice V sa po celý
čas vydávali za pracovníkov úradu, používali jeho hlavičkový papier, tlačivá a pečiatky.
Sťažovateľ na hlavnom pojednávaní okresného súdu 3. apríla 2013 v trestnej veci
vedenej proti nemu sa z výpovede svedkyne Ing. dozvedel, kto a ako vykonával
daňovú kontrolu. Tento postup bol v priamom rozpore s ustanovením § 3 a § 24 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“).
Daňové procesné právo ako na to poukázal sťažovateľ je v slovenskom právnom
poriadku komplexne upravené v zákone o správe daní a poplatkov. Podobne ako iné orgány
verejnej moci aj orgány daňovej správy vydávajú pri vykonávaní svojej činnosti daňovo-
právne akty, ktorými sa uskutočňuje nariaďovacia a výkonná činnosť iných príslušných
orgánov, v uvedenom prípade Policajného zboru a následne príslušného súdu.
Uvedené postupy správcu dane sú podľa sťažovateľa v rozpore so zásadami
daňového konania a s ústavnými zásadami. Pri posudzovaní správnosti a úplnosti, resp.
platnosti takto vydaných aktov správcu dane je potrebné ich posudzovať aj z hľadiska
základného problému, teda existencie nedostatkov, ktoré môžu mať za následok nulitnosť,
nezákonnosť alebo neplatnosť takéhoto postupu či rozhodnutia. Zákon o správe daní
a poplatkov sa týmito otázkami nezaoberá, preto pri výklade týchto pojmov je nevyhnutné
vychádzať z právnej teórie a judikatúry. Nezákonný postup správcu dane zasiahol do
ústavne chránených práv sťažovateľa. Formálne síce konal miestne príslušný úrad, avšak
v skutočnosti to boli zamestnanci iného daňového úradu, hoci miestne príslušní zamestnanci
neboli z daňového konania vylúčení a nebol oznámený ani špecifikovaný dôvod zmeny
kontrolórov.
Z dôvodu, že opakovanú daňovú kontrolu vykonávali nekompetentní zamestnanci
a nekompetentný správca dane, príslušné rozhodnutia z nej vyplývajúce treba podľa
sťažovateľa považovať za nulitné. Ide o záverečný protokol o kontrole a výmery
č. 698/230/26683/08/pav z 30. októbra 2009, č. 698/230/80588/09/pav z 10. februára 2010,
č. 698/230/26677/09/pav z 30. októbra 2009 a č. 698/230/21180/10/pav zo 16. marca 2010.
Uvedené rozhodnutia sa dostávajú do evidentnej konfrontácie s právnou istotou.
Sťažovateľ žiada vydať tento nález:
„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a čl. 28 Listiny základných práv a slobôd a právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a v rozpore s ust. § 3 a ostatnými zákona č. 511/1990 Zb. v platnom
znení porušené bolo.
II. Konanie správcu dane bolo v rozpore s platnými právnymi predpismi a vydanie
daňovo-právnych aktov je nulitné.
III. Daňový úrad Košice IV. je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov
konania do troch dní od právoplatnosti nálezu vo výške 331,13 EUR, a to advokátskej
kancelárii JUDr. Dušan Antol(...) najneskôr do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Podľa údajov sťažovateľa opakovanú daňovú kontrolu v čase od 9. marca 2009 do
7. septembra 2009 vykonávali protiprávne pracovníci miestne nepríslušného Daňového
úradu Košice V Ing. a p. . Daňovo-právne akty, vyslovenia nulitnosti
ktorých sa sťažovateľ domáha, boli vydané v období od 30. októbra 2009 do 16. marca
2010. O skutočnosti, že opakovanej daňovej kontroly sa zúčastnili dvaja pracovníci miestne
nepríslušného Daňového úradu Košice V, sa sťažovateľ dozvedel na hlavnom pojednávaní
okresného súdu v trestnej veci sp. zn. 5 T 11/2012, v ktorej je sťažovateľ jedným
z obžalovaných, a to 3. apríla 2013.
Z uvedených údajov jednoznačne vyplýva, že sa sťažovateľ o tvrdenom porušení
označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru dozvedel ešte 3. apríla 2013. Zákonná
dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde preto skončila 3. júna 2013
(pracovný pondelok). Znamená to, že sťažnosť podanú osobne do podateľne ústavného súdu
26. februára 2016 treba považovať za oneskorenú.
Nad rámec dosiaľ uvedeného považuje ústavný súd za potrebné poukázať aj na to, že
sťažovateľa treba považovať aj za osobu zjavne neoprávnenú, ktorá nemá aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie tejto sťažnosti. Opakovaná daňová kontrola sa totiž nevykonávala
u sťažovateľa ako u fyzickej osoby, ale u daňového subjektu ako právnickej osoby, ktorej
bol sťažovateľ v inkriminovanom čase štatutárnym orgánom. Obdobne ani daňovo-právne
akty, vyslovenia nulitnosti ktorých sa sťažovateľ domáha, nesmerovali voči sťažovateľovi
ako voči fyzickej osobe, ale voči daňovému subjektu ako právnickej osobe.
Napokon ústavný súd ešte poznamenáva, že zo skutkového stavu uvedeného
v sťažnosti nevyplýva ani len náznakom akákoľvek možnosť porušenia práva sťažovateľa
na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 ústavy, čl. 8 ods. 2 listiny a čl. 5 dohovoru, resp. jeho
práva na spravodlivú odmenu za prácu a na uspokojivé pracovné podmienky podľa čl. 28
listiny, a to či už v rámci výkonu opakovanej daňovej kontroly pracovníkmi miestne
nepríslušného daňového úradu, alebo vydaním údajne nulitných právnych aktov.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2016