Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 254/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Antolom,

Advokátska kancelária, Hlavná 108, Košice, vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a , a

Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky

a Daňového úradu Košice IV v konaní vedenom bez označenia spisovej značky a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2016 osobne do podateľne doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17

ods. 1 a (ďalej len „“), a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľstvo“), resp. Daňového

úradu Košice IV (ďalej len „úrad“) v konaní vedenom bez označenia spisovej značky.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bol

v inkriminovanom čase predsedom predstavenstva spoločnosti DELTA WORK, a. s. (ďalej

len „daňový subjekt“). V marci roku 2009 bol v priebehu opakovanej daňovej kontroly

podľa presvedčenia sťažovateľa pravdepodobne účelovo uvedený do omylu v tom zmysle,

že daňovú kontrolu vykonávajú pracovníci miestne príslušného úradu, hoci v skutočnosti

išlo o pracovníkov miestne nepríslušného Daňového úradu Košice V, ktorí používali

hlavičkový papier a pečiatky úradu. Túto skutočnosť môže potvrdiť Ing. , ekonóm

daňového subjektu, ktorý je zároveň aj súdnym znalcom.

Z nálezu ústavného súdu sp. zn. z 10. decembra 2009 vyplýva, že je

právom účastníka daňového konania, aby v jeho veci konal miestne príslušný správca dane.

Skutočnosť, že sa tak nestalo, bola zistená až 3. apríla 2013, a to z výpovede svedkyne na

hlavom pojednávaní v konaní vedenom Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. v trestnej veci, v ktorej je sťažovateľ jedným z obžalovaných.

Sťažovateľ sa opakovane sťažoval na ústavnom súde, pričom naposledy mu

„šalamúnsky“ odmietli sťažnosť pre neprípustnosť, ale zároveň uznali procesnú chybu pri

zjavnom porušení zákona, pričom údajne právomoc všeobecného súdu na preskúmanie

označeného zásahu orgánu verejnej moci nemohla zaniknúť.

Sťažovateľ si uvedomuje, že opravné prostriedky cestou príslušného krajského súdu

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky už nie sú z časového hľadiska možné. Zdôrazňuje

tiež, že táto sťažnosť sa podstatne líši od sťažnosti vedenej pod sp. zn. ,

pričom poukazuje na ústavno-právne relevantný nový dôkaz, ako aj na terajší sťažnostný

petit.

Podľa zistenia ústavného súdu vo veci sp. zn. bol sťažovateľom

daňový subjekt, ktorý napádal postup úradu.

Sťažovateľ ďalej zo skutkového hľadiska poukazuje na to, že listom úradu

č. /Dem.Ber. z 23. septembra 2008 bolo oznámené začatie výkonu

opakovanej daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za mesiac október 2006. Listom

riaditeľstva č. z 9. marca 2009 boli poverení vykonaním daňovej

kontroly Ing. a p. . Následne potom opakovanú daňovú kontrolu vykonali

Ing. , pracovníčka úradu, v čase od 27. októbra 2008 do 8. marca 2009,

Ing. , pracovníčka úradu, v čase od 27. októbra 2008 do 8. marca 2009,

Ing. , pracovníčka Daňového úradu Košice V, v čase od 9. marca 2009 do

7. septembra 2009 a p. , pracovník Daňového úradu Košice V, v čase od 9. marca

2009 do 7. septembra 2009. Pritom obaja pracovníci Daňového úradu Košice V sa po celý

čas vydávali za pracovníkov úradu, používali jeho hlavičkový papier, tlačivá a pečiatky.

Sťažovateľ na hlavnom pojednávaní okresného súdu 3. apríla 2013 v trestnej veci

vedenej proti nemu sa z výpovede svedkyne Ing. dozvedel, kto a ako vykonával

daňovú kontrolu. Tento postup bol v priamom rozpore s ustanovením § 3 a § 24 zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“).

Daňové procesné právo  ako na to poukázal sťažovateľ  je v slovenskom právnom

poriadku komplexne upravené v zákone o správe daní a poplatkov. Podobne ako iné orgány

verejnej moci aj orgány daňovej správy vydávajú pri vykonávaní svojej činnosti daňovo-

právne akty, ktorými sa uskutočňuje nariaďovacia a výkonná činnosť iných príslušných

orgánov, v uvedenom prípade Policajného zboru a následne príslušného súdu.

Uvedené postupy správcu dane sú podľa sťažovateľa v rozpore so zásadami

daňového konania a s ústavnými zásadami. Pri posudzovaní správnosti a úplnosti, resp.

platnosti takto vydaných aktov správcu dane je potrebné ich posudzovať aj z hľadiska

základného problému, teda existencie nedostatkov, ktoré môžu mať za následok nulitnosť,

nezákonnosť alebo neplatnosť takéhoto postupu či rozhodnutia. Zákon o správe daní

a poplatkov sa týmito otázkami nezaoberá, preto pri výklade týchto pojmov je nevyhnutné

vychádzať z právnej teórie a judikatúry. Nezákonný postup správcu dane zasiahol do

ústavne chránených práv sťažovateľa. Formálne síce konal miestne príslušný úrad, avšak

v skutočnosti to boli zamestnanci iného daňového úradu, hoci miestne príslušní zamestnanci

neboli z daňového konania vylúčení a nebol oznámený ani špecifikovaný dôvod zmeny

kontrolórov.

Z dôvodu, že opakovanú daňovú kontrolu vykonávali nekompetentní zamestnanci

a nekompetentný správca dane, príslušné rozhodnutia z nej vyplývajúce treba podľa

sťažovateľa považovať za nulitné. Ide o záverečný protokol o kontrole a výmery

č. /pav z 30. októbra 2009, č. /pav z 10. februára 2010,

č. /pav z 30. októbra 2009 a č. /pav zo 16. marca 2010.

Uvedené rozhodnutia sa dostávajú do evidentnej konfrontácie s právnou istotou.

Sťažovateľ žiada vydať tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, a Listiny základných práv a slobôd a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a v rozpore s ust. a ostatnými v platnom

znení porušené bolo.

II. Konanie správcu dane bolo v rozpore s platnými právnymi predpismi a vydanie

daňovo-právnych aktov je nulitné.

III. Daňový úrad Košice IV. je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov

konania do troch dní od právoplatnosti nálezu vo výške 331,13 EUR, a to advokátskej

kancelárii JUDr. Dušan Antol(...) najneskôr do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa údajov sťažovateľa opakovanú daňovú kontrolu v čase od 9. marca 2009 do

7. septembra 2009 vykonávali protiprávne pracovníci miestne nepríslušného Daňového

úradu Košice V Ing. a p. . Daňovo-právne akty, vyslovenia nulitnosti

ktorých sa sťažovateľ domáha, boli vydané v období od 30. októbra 2009 do 16. marca

2010. O skutočnosti, že opakovanej daňovej kontroly sa zúčastnili dvaja pracovníci miestne

nepríslušného Daňového úradu Košice V, sa sťažovateľ dozvedel na hlavnom pojednávaní

okresného súdu v trestnej veci sp. zn. , v ktorej je sťažovateľ jedným

z obžalovaných, a to 3. apríla 2013.

Z uvedených údajov jednoznačne vyplýva, že sa sťažovateľ o tvrdenom porušení

označených práv podľa , listiny a dohovoru dozvedel ešte 3. apríla 2013. Zákonná

dvojmesačná lehota podľa preto skončila 3. júna 2013

(pracovný pondelok). Znamená to, že sťažnosť podanú osobne do podateľne ústavného súdu

26. februára 2016 treba považovať za oneskorenú.

Nad rámec dosiaľ uvedeného považuje ústavný súd za potrebné poukázať aj na to, že

sťažovateľa treba považovať aj za osobu zjavne neoprávnenú, ktorá nemá aktívnu vecnú

legitimáciu na podanie tejto sťažnosti. Opakovaná daňová kontrola sa totiž nevykonávala

u sťažovateľa ako u fyzickej osoby, ale u daňového subjektu ako právnickej osoby, ktorej

bol sťažovateľ v inkriminovanom čase štatutárnym orgánom. Obdobne ani daňovo-právne

akty, vyslovenia nulitnosti ktorých sa sťažovateľ domáha, nesmerovali voči sťažovateľovi

ako voči fyzickej osobe, ale voči daňovému subjektu ako právnickej osobe.

Napokon ústavný súd ešte poznamenáva, že zo skutkového stavu uvedeného

v sťažnosti nevyplýva ani len náznakom akákoľvek možnosť porušenia práva sťažovateľa

na osobnú slobodu podľa , listiny a dohovoru, resp. jeho

práva na spravodlivú odmenu za prácu a na uspokojivé pracovné podmienky podľa čl. 28

listiny, a to či už v rámci výkonu opakovanej daňovej kontroly pracovníkmi miestne

nepríslušného daňového úradu, alebo vydaním údajne nulitných právnych aktov.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2016