Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 60/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2006

predbežne prerokoval sťažnosť L., a. s., so sídlom B., zastúpenej advokátom JUDr. R. D.,

B., ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

rozhodnutím Daňového úradu Bratislava V

sp. zn. zo 4. marca 2003, platobným výmerom Daňového úradu

Bratislava V sp. zn. zo 4. marca 2003 a rozhodnutiami Daňového

riaditeľstva Slovenskej republiky, pracoviska Bratislava, sp. zn. II/256/5298/2003/1050

zo 14. augusta 2003 a sp. zn. II/256/5297/2003/1050 zo 14. augusta 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2006 doručená sťažnosť L., a. s., so sídlom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. R. D., B., ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa

a (ďalej len „“) rozhodnutím

Daňového úradu Bratislava V (ďalej aj „daňový úrad“ a „správca dane“)

sp. zn. zo 4. marca 2003, platobným výmerom daňového

úradu sp. zn. zo 4. marca 2003 a rozhodnutiami Daňového riaditeľstva

Slovenskej republiky, pracoviska Bratislava (ďalej len „daňové riaditeľstvo“),

sp. zn. II/256/5298/2003/1050 zo 14. augusta 2003 a sp. zn. II/256/5297/2003/1050

zo 14. augusta 2003.

Sťažovateľka uviedla, že v zdaňovacom období december 2001 si uplatnila nárok

na odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 277 795,10 Sk. Sťažovateľka uviedla,

že doklady o uskutočnenom zdaniteľnom plnení boli riadne vystavené dodávateľom,

a to na základe zmluvy z 29. júna 2001, pričom zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo v dňoch,

dátumy ktorých boli totožné s dátumami vystavenia dokladov (4. december 2001

a 17. december 2001). Sťažovateľka uviedla, že daň z pridanej hodnoty za uskutočnené

zdaniteľné plnenie vyplatila dodávateľovi v dňoch 14. decembra 2001 a 21. decembra 2001.

Vzhľadom na uplatnený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vykonal daňový úrad

u sťažovateľky daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2001. Na základe

výsledkov daňovej kontroly správca dane rozhodnutím sp. zn.

zo 4. marca 2003 nepriznal sťažovateľke nadmerný odpočet, ale určil jej vlastnú daňovú

povinnosť a platobným výmerom sp. zn. zo 4. marca 2003 jej určil

zvýšenie dane.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že správca dane prostredníctvom miestne príslušného

daňového úradu vykonal miestne zisťovanie u jej dodávateľa, výsledkom čoho bolo

zistenie, že príslušnému daňovému úradu sa nepodarilo skontaktovať s konateľom

dodávateľa Ľ. D., ktorý podľa sťažovateľky vyhotovil „sporné“ daňové doklady. Na

základe tohto zistenia správca dane požiadal miestne príslušný daňový úrad o vypočutie

iného konateľa spoločnosti E. P. Ten však uviedol, že zmluvy so sťažovateľkou neuzatvoril,

zdaniteľné plnenia neuskutočnil a ani nevystavil žiadne daňové doklady. Zároveň uviedol,

že sťažovateľku nepozná a nikdy s ňou neobchodoval. V tejto súvislosti sťažovateľka

namietala, že E. P. bol konateľom dodávateľa do 18. decembra 2001 a od 19. decembra

2001 bol konateľom Ľ. D. Sťažovateľka sa domnieva, že príslušné daňové orgány

neskúmali tieto skutočnosti, pričom za prioritné v danej veci pokladali vyjadrenie E. P.,

ktorý nemal vedomosť o sťažovateľke a ani o žiadnych obchodných stykoch s ňou.

Proti rozhodnutiu daňového úradu sp. zn. zo 4. marca 2003,

ako aj proti platobnému výmeru daňového úradu sp. zn. zo 4. marca 2003

sa sťažovateľka odvolala. V odvolaní argumentovala tým, že ako účastníkovi konania

jej nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k zisteniam miestne príslušného daňového úradu,

ktorý vykonal miestne zisťovanie u dodávateľa. Sťažovateľka poukázala aj na skutočnosť,

že príslušný daňový úrad sa uspokojil len s vyjadrením E. P., pričom Ľ. D. k veci

nevypočul. V odvolacom konaní však daňové riaditeľstvo napadnuté rozhodnutie a platobný

výmer rozhodnutiami sp. zn. zo 14. augusta 2003 a sp. zn.

II/256/5297/2003/1050 zo 14. augusta 2003 potvrdilo.

Sťažovateľka uviedla, že 24. októbra 2003 podala na Krajskom súde v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti a postupu daňového riaditeľstva.

Krajský súd rozsudkom č. k. -17 z 19. januára 2005 žalobu sťažovateľky zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu sa sťažovateľka 8. marca 2005 odvolala. V rámci

odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

rozsudkom sp. zn. 3 Sž-o-KS 41/2005 z 9. septembra 2005 potvrdil rozhodnutie krajského

súdu.

V postupe daňových orgánov vidí sťažovateľka porušenie svojho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a základného práva byť prítomný

pri prerokovaní svojej veci a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48

ods. 2 .

Na základe toho sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že rozhodnutím

daňového úradu sp. zn. , platobným výmerom daňového úradu sp. zn.

a rozhodnutiami daňového riaditeľstva sp. zn. II/256/5298/2003/1050

a sp. zn. II/256/5297/2003/1050 boli porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 , namietané rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom skúmal, či spĺňa zákonom

predpísané náležitosti podľa a a či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti vychádzal z toho, že podľa je viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov ustanovených v zákone.

Podľa ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Pri prejednaní sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie základných práv

rozhodnutiami daňového úradu a daňového riaditeľstva, ústavný súd vychádzal z princípu

subsidiarity podľa . Toto vyššie citované ustanovenie limituje hranice

právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody

sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť

všeobecné súdy.

Ústavný súd zistil, že v namietanej veci sťažovateľka podala na všeobecnom

(krajskom) súde žalobu o preskúmanie zákonnosti a postupu daňového riaditeľstva

a v rámci odvolacieho konania podala proti rozsudku krajského súdu č. k. -17

z 19. januára 2005 odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 Sž-o-KS

41/2005 z 9. septembra 2005 tak, že rozhodnutie krajského súdu potvrdil. Z uvedeného je

zrejmé, že sťažovateľka v súlade s ustanovením

vyčerpala všetky opravné prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv

účinne poskytuje a na ktorých použitie bola oprávnená podľa osobitných predpisov.

Aj napriek tomu, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená

ňou zvoleným právnym zástupcom, v petite sťažnosti (východisko pre rozhodnutie

ústavného súdu) namietala rozhodnutia daňového úradu a daňového riaditeľstva.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebol príslušný na preskúmanie namietaných rozhodnutí daňového úradu

a daňového riaditeľstva, pretože preskúmanie týchto rozhodnutí patrilo do právomoci

všeobecných súdov (krajského súdu a najvyššieho súdu). V súvislosti s namietaným

porušením označených základných práv by bolo z ústavného hľadiska pre ústavný súd

podstatné a určujúce len preskúmanie rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sž-o-KS 41/2005

z 9. septembra 2005 (obdobne napr. , , ).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd aj s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie

sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného

súdu na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2006