Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 10/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2008

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. F., K., zastúpeného advokátkou Mgr. M. D., K.,

vo veci namietaného porušenia a 2 , základných

práv podľa a 4, a ,

práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa

čl. 3 ods. 1, 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. I. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2007

doručená sťažnosť Ing. I. F., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

Mgr. M. D., K., vo veci namietaného porušenia a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1

a , práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 3 ods. 1, 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru

o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

„(...) Sťažovateľ Ing. I. F. je otcom mal. detí a to mal. V. F., (...) a mal. B. F., (...).

Na Okresnom súde Košice II bolo pod sp. zn. vedené konanie na návrh

navrhovateľky Ing. C. F. proti odporcovi Ing. I. F. za účasti maloletých detí V. F., (...)

a B. F., (...), zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

K. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva

k mal. V. F. a mal. B. F. (...)

Sťažovateľ Ing. I. F. namieta proti postupu a rozhodnutiu Okresného súdu Košice II

v konaní vedenom pod sp. zn. vo veci úpravy práv a povinností k maloletým

deťom pre čas po rozvode manželstva a proti postupu a rozhodnutiu Krajského súdu

v Košiciach ako odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a to namieta, že postupom a vydanými rozsudkami Okresného súdu Košice II a Krajského

súdu v Košiciach došlo k porušeniu: (...)

Porušenie uvedeného Článku 41 ods. 1 a ods. 4

sťažovateľ Ing I. F. namieta s z dôvodu, že ani Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod

sp. zn. , a ani Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

, neposkytol a ani neprejavil snahu skutočne poskytnúť ochranu rodine

sťažovateľa, ochranu právu otca ako rodiča mal. deti na výchovu a starostlivosť o maloleté

deti a ani neprejavil svojim postupom žiadnu snahu o poskytnutie osobitnej ochrany

záujmov jeho maloletých detí.

Rozsudok prvostupňového Okresného súdu Košice II sp. zn. -261

zo dňa 24. 3. 2006, ktorého výroky o zverení mal. detí pre čas po rozvode do výchovy matky,

vo výroku o určení výživného odporcovi - otcovi na mal. deti pre čas po rozvode a o výroku

o úprave styku otca s mal. deťmi nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3. 4. 2007

a ani rozsudok odvolacieho súdu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -323

zo dňa 12. 1. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3. 4. 2007,

nerešpektovali základné právo na ochranu rodiny, osobitnú ochranu mal. detí a právo otca

ako rodiča mal. detí na starostlivosť a výchovu mal. detí, ale uvedené rozhodnutia boli

podriadené predovšetkým osobným záujmom matky mal. detí Ing. C. F. udržiavať nerušene

intímny vzťah so ženatým mužom Ing. V. T., ktorý záujem matky bol nadradený nad

základné právo mal. detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť a nad základné právo

na osobitnú ochranu detí a mladistvých, ako aj nad základné právo otca ako rodiča

na starostlivosť a výchovu mal. detí.

Mal. dcéra V. F. mala stanovenú diagnózu detská depresia, pričom pre pacienta

s uvedenou diagnózou akákoľvek náhla zmena prostredia, školy, priateľov a odlúčenie

od otca, ku ktorému má dobrý citový vzťah, znamenala zhoršenie jej zdravotného stavu,

pričom aj v tomto prípade pri rozhodovaní súdu bol záujem matky, ktorá odsťahovala

mal. deti z K. do R. a vnútila im prítomnosť Ing. V. T. v byte v R., nadradený nad záujem

na zdravom psychickom a citovom vývoji mal V. F. a B. F., napriek tomu, že matka

v prvostupňovom konaní súdu uviedla, že jej mal. dcéra V. jej priateľa Ing. V. T. neprijala

a súdu bolo zrejmé, že nahradenie neprítomného otca Ing. I. F. v rodine, ku ktorému

biologickému otcovi mala mal. V. hlboký citový vzťah, cudzím mužom Ing. V. T. v novo

zriadenej domácnosti v R. bude mal. V. F. citovo zraňovať a zle vplývať na jej zdravý

psychický vývoj. (...)

Porušenie uvedeného Článku 46 ods. 1 sťažovateľ

namieta aj z dôvodu, že napriek základnému pravú zakotvenému v Článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky domáhať sa práva na nezávislom a nestrannom súde, postup

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a postup Krajského

súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. vo vzťahu k sťažovateľovi

Ing. I. F. ako otcovi - rodičovi mal. detí nebol ani nestranný ani nezávislý a ani navonok

sa ako nestranný a nezávislý nejavil a preto sťažovateľ namieta, že bol postupom

Okresného súdu Košice II, ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach porušený základný

princíp nezávislosti súdnictva vyjadrený v Článku 141 a v

o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a v zákona

č. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, podľa ktorého

súdne konanie a rozhodnutie nielen že majú byť objektívne a nestranné, ale objektívnymi

a nestrannými sa majú javiť aj navonok. (...)

Sťažovateľ Ing. I. F. namieta, že Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

nevenoval žiadnu mimoriadnu starostlivosť tomuto konaniu vzhľadom

na predmet konania a s vedomím vopred prejudikovanej veci, že mal. deti budú na čas

po rozvode aj tak zverené do výchovy matke Ing. C. F., nemal snahu vec urýchlene

rozhodnúť uzrozumený s tým, že čím dlhší čas budú deti vo výchove matky odlúčené od otca,

tým sa každým dňom znižuje reálna možnosť otca dosiahnuť vydanie rozhodnutia súdu

o zverení mal. detí do jeho výchovy, lebo sa jednak poskytne príliš dlhý časový priestor

matke na negatívne ovplyvňovanie mal. deti proti otcovi a odlúčením detí od otca sa oslabí

hlboký citový vzťah mal. detí k otcovi ako rodičovi vybudovaný počas každodenného

spolužitia. (...)

Sťažovateľ Ing. I. F. namieta, že v jeho prípade sa postupovalo obvyklým spôsobom

ako vo väčšine prípadov pri rozhodovaní súdov na území Slovenskej republiky, v ktorých

prípadoch sú otcovia ako rodičia mal. detí pri rozhodovaní súdov o zverení mal. detí

do výchovy na čas po rozvode manželstva, ako aj na čas do rozvodu manželstva niektorému

z rodičov, diskriminovaní z titulu svojho pohlavia popieraním existencie rovnako silného

a hlbokého citového vzťahu medzi otcom a dieťaťom ako je vzťah medzi matkou a dieťaťom

a to aj v tých prípadoch, keď otec od narodenia dieťaťa poskytoval mal dieťaťu

intenzívnejšiu starostlivosť ako jeho matka. (...)

Činnosť kolízneho opatrovníka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny K.

ako zástupcu mal detí v konaní o úpravu práv a povinností k mal deťom na čas po rozvode

manželstva, ktorý sa opakovane nezúčastnil súdnych pojednávaní, bola výlučne len

formálna. Návšteva kolízneho opatrovníka v byte matky Ing. C. F. bola vopred s matkou

dohodnutá. (...) Formálnosť úlohy kolízneho opatrovníka v tomto prípade je zrejmá aj z tej

skutočnosti, že napriek tomu, že predmetom konania súdu malo byť rozhodnutie o tom,

či mal. V. a mal. B. budú na čas po rozvode manželstva zverené do výchovy matky alebo

do výchovy otca, kolízny opatrovník nikdy nepreskúmal pomery v byte otca, čím dal svojim

postupom svojim konaním taktiež najavo, že je vopred rozhodnuté, že mal. deti budú

zverené na čas po rozvode do výchovy matky. (...)

Sťažovateľ Ing. I. F. namieta porušenie Článku 3 ods. 1 a ods. 2 a Článku 12 ods. 1

a ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa z dôvodu, že v predmetnom konaní vedenom

na Okresnom súde Košice II a na Krajskom súde v Košiciach súd ako prvoradé hľadisko

vzal do úvahy ochranu práv matky na slobodu pohybu a na súkromie a nie záujem

maloletých detí a svoje rozhodnutia podriadil záujmu matky udržiavať vzťah so ženatým

mužom Ing. V. T., čo bolo jedinou príčinou odsťahovania mal. detí z K. do R., pre ktorý

faktický stav maloleté deti každé dva týždne trávia časť víkendu v motorovom vozidle

na ceste z K. do R. a späť a stýkajú sa so svojim otcom - sťažovateľom Ing. I. F., ku ktorému

majú hlboký citový vzťah len 4 dni v mesiaci a ktorý záujem matky Ing. C. F. sa nadradil

nad záujem na zdravom psychickom vývoji mal. V. F., ktorá je silne neurotickým dieťaťom,

napriek tomu, že druha matky Ing. V. T. podľa vyjadrenia samotnej matky neprijala,

je nútená s ním žiť v spoločnej domácnosti v R.

Sťažovateľ Ing. I. F. namieta porušenie Článku 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa

podľa lebo nebola zabezpečená ochrana jeho mal. deťom a starostlivosť nevyhnutná

pre ich blaho a nebol braný ohľad na práva a povinnosti rodičov a neboli urobené za týmto

účelom všetky administratívne opatrenia, lebo po tom, čo na poslednom pojednávaní

konanom na Okresnom súde Košice II súd z výpovede svedka Ing. V. T. zistil, že matka

Ing. C. F. zatajila v súdnom konaní podstatnú skutočnosť týkajúcu sa výchovného

prostredia mal. detí a to, že naďalej udržiava vzťah s Ing. V. T., ktorý sa zdržuje v

domácnosti matky v R. v byte spolu s maloletými deťmi sa touto otázkou súd viac

nezaoberal, aj keď bolo zrejmé že obidve znalecké posudky znalkyne Mgr. O. D. a znalca

Doc. PhDr. M. S. boli vypracované na základe nepravdivých údajov poskytnutých zo strany

matky o výchovnom prostredí, v ktorom mal. deti v R. žili.

Sťažovateľ Ing. I. F. namieta, že napriek tomu, že na tomto poslednom pojednávaní

konanom na Okresnom súde Košice II dňa 24. 3. 2006, na ktorom bolo vyhlásený výrok

rozsudku Okresným súdom Košice II, ktorým boli mal. deti zverené pre čas po rozvode

manželstva do výchovy matky, svedok Ing. V. T. potvrdil, že bol pred 11 rokmi

hospitalizovaný na psychiatrickej liečebni pre depresie, pričom súd sa touto skutočnosťou

vôbec nezaoberal, nepreveril dôvody hospitalizácie Ing. V. T. na psychiatrickej liečebni,

jeho súčasný zdravotný stav a či pre svoj zdravotný stav nemôže ohroziť zdravý psychický

a fyzický vývoj mal. deti, ktorým sa podľa svojej výpovede venuje a v čase, keď matka nevie

zabezpečiť opateru u starších rodičov, tak že sa o nich postará, navarí im a pod. (...)

Krajský súd v Košiciach na strane 7 napadnutého rozsudku sp. zn.

zo dňa 12. 1. 2007 skonštatoval, že výsledky vykonaného dokazovania odôvodňujú záver,

že doterajšie výchovné prostredie u matky je v každom smere vhodným a optimálnym

prostredím pre výchovu a aj do budúcnosti im toto výchovné prostredie u matky

zabezpečuje podmienky pre ich všestranný fyzický a psychicky vývoj. Túto skutočnosť

potvrdil aj kolízny opatrovník na základe šetrení vykonaných priamo v rodine

navrhovateľky.

Uvedené odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach neguje skutočnosti,

ktoré vyšli najavo počas konania a odobruje správanie matky ako rodiča, ktoré správanie

vštepuje mal. deťom do vedomia, také vzorce správania, ktoré sú nevhodné pre ich zdravý

sexuálny a morálny vývoj a ktoré sú v rozpore so základným právom zakotveným v Čl. 41

ods. 1 podľa ktorého manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod

ochranou zákona. (...)

Sťažovateľ Ing. I. F. namieta, že v predmetnom konaní vedenom na Okresnom súde

Košice II a Krajskom sude v Košiciach bolo porušené jeho základné právo zakotvené

v Článku 12 ods. 1 a Článku 12 ods. 2, lebo bol diskriminovaný z titulu svojho pohlavia

ako rodič - otec a to tým, že súd vyhodnotil aj negatívne správanie matky ako správanie

pozitívne a to konkrétne negatívne správanie matky, ktorá v prvostupňovom konaní

na Okresnom súde Košice II zatajila pred obidvoma znalcami podstatnú skutočnosť

týkajúcu sa výchovného prostredia, v ktorom maloleté deti žili v R. a to, že neprerušila

intímny vzťah s Ing. V. T., ktorý sa zdržiaval v byte v R. spolu s mal. deťmi aj bez

jej prítomnosti. (...)

Na otázku položenú na pojednávaní dňa 24. 3. 2006 znalcovi Doc. PhDr. S., CSc.

prečo si znalec nepozval na vyšetrenie deti spolu s otcom tak, ako pozval spolu s matkou

znalec udáva: Ja som to neuznal za vhodné a potrebné a podľa môjho názoru

nič by to nezmenilo na objektivite posudku.

Samotný postup znalca Doc. PhDr. M. S., CSc. v tomto konkrétnom prípade,

kde bol konštatovaný dobrý citový vzťah mal. detí k obidvom rodičom a to, že neuznal

za vhodné a potrebné aby si predvolal mal. deti na vyšetrenie za prítomnosti otca,

ale aby si ich predvolal na vyšetrenie za prítomnosti matky to za vhodné a potrebné

považoval, je z hľadiska pohlavia rodiča jednoznačne diskriminačný. (...)

V znaleckom posudku znalec Doc. PhDr. M. S., CSc. v bode 3 záveru posudku

uviedol citujem: «V súčasnosti by presťahovanie mal. detí do K. k otcovi mohlo mať

negatívny vplyv na ich ďalší vývoj», ale pritom na pojednávaní konanom dňa 24. 3. 2006

na otázku či sa pýtal deti, či by chceli, aby sa presťahovali spolu s matkou do K., pričom

umožnilo by sa tak častejší styk otcovi s deťmi znalec odpovedal citujem: «Ja som sa na to

detí nepýtal, pýtal som sa na to matky» (...)

Ak nebol rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, zbavený svojich

rodičovských práv a povinností alebo mu neboli žiadnym spôsobom obmedzené, tento rodič

má naďalej právo prijímať rozhodnutia v zásadných otázkach týkajúcich sa mal. dieťaťa.

Toto právo sťažovateľa Ing. I. F. ako rodiča - otca vzhľadom na postup súdu v konaní

o úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva ostalo právom len

v čisto teoretickej rovine, pričom v skutočnosti v reálnom živote sťažovateľ ako otec

maloletej V. a B. nemá možnosť prijať žiadne rozhodnutie v zásadných otázkach týkajúcich

sa jeho maloletých detí a nemá žiadne reálne možnosti poskytnúť im ochranu, keď sa matka

mal. detí rozhodla žiť v spoločnej domácnosti, vo vzťahu k mal. deťom s cudzím mužom,

Ing. V. T., ktorého spôsobilosťou vychovávať maloleté deti vzhľadom na jeho zdravotný

stav, pre ktorý bol v minulosti hospitalizovaný na psychiatrickej liečebni a ani kladný alebo

odmietavý citový vzťah mal. detí k uvedenej osobe súd, kolízny opatrovník ani znalci

neskúmali a odmietli sa touto otázkou zaoberať. (...)

Sťažovateľ Ing. I. F. namieta, že Okresný súd Košice II a Krajský súd v Košiciach,

znalci Mgr. O. D. a Doc. PhDr. M. S., CSc. ako aj ustanovený kolízny opatrovník mal. detí,

ktorý mali všetky svoje postupy podriadiť záujmu maloletých deti mali z informácii

dostupných zo spisu vedomosť o tom, že matka zneužíva mal. V. a B. na boj proti

sťažovateľovi, že klame o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa zdravotného stavu

mal. detí a výchovného prostredia v ktorom žijú, že v jej rukách sa stávajú mal. deti

prostriedkami citového vydierania a manipulovania, ale napriek tomu, len z toho dôvodu,

že pre rozhodovaciu činnosť súdu bolo jednoduchšie postupovať stereotypným, zaužívaným

spôsobom počas celého konania až do právoplatného rozhodnutia veci zjavne

neodôvodnene ignorovali toto negatívne správanie matky a v odôvodnení napadnutého

rozsudku Krajského súdu v Košiciach označil súd výchovné prostredie u matky v každom

smere za vhodné a optimálne prostredie pre výchovu, čo považuje sťažovateľ za zjavne

neodôvodnené a svojvôľu pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom.

(...)

Sťažovateľ Ing. I. F. si v tomto konaní uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške

50.000,- Sk z dôvodu, že sa cíti byť ako rodič - otec postupom súdu a ostatných subjektov

právne za jeho mal. deti zodpovedných, poškodený, diskriminovaný a neodôvodnene

obmedzený v jeho práve rodiča podieľať sa na riadne výchove a starostlivosti o mal. V. a B.

Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o sťažnosti sťažovateľa

(...) rozhodol:

Základné právo sťažovateľa Ing. I. F. podľa Článku 12 ods. 1 a ods. 2

Slovenskej republiky, podľa Článku 41 ods. 1 a ods. 4 , podľa

Článku 46 ods. 1 , podľa Článku 141 ods. 1 Slovenskej

republiky, podľa Článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa

Článku 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a Článku 12 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Dohovoru o právach

dieťaťa postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

na návrh navrhovateľky - matky Ing. C. F. proti odporcovi otcovi Ing. I. F. za účasti

maloletých detí V. F. a B. F., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny K., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom

a postupom Krajského súdu v Košiciach v odvolacom konaní vedenom v uvedenej veci pod

sp. zn. porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 2007,

ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3. 4. 2007 a rozsudok Okresného súdu

Košice II sp. zn. -261 zo dňa 24. 3. 2006 v časti výrokov o zverení mal. detí

do výchovy, výživného, úpravy styku, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 3. 4. 2007 sa zrušujú a vec sa vracia súdu na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- Sk (...).

4. Okresný súd Košice II a Krajský súd v Košiciach sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi Ing. I. F. trovy právneho zastúpenia v sume 5.812,- Sk

(...) na účet právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. M. D. advokátky do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Ako právna zástupkyňa sťažovateľa si týmto uplatňujem náhradu trov konania

sťažovateľa za 2 úkony právnej pomoci v celkovej výške 5.812,- Sk podľa § 1, § 11, § 14

ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov s tým, že predmet konania podľa Čl. 127 Slovenskej

republiky pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorým sú základné práva a slobody,

ktorých porušenie sťažovateľ namieta v zásade nie oceniteľný peniazmi (za prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti: r. paušál 176,- Sk x 2 = 252,- Sk, spolu

5.812,- Sk).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.

Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;

deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe

zákona.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé

a nestranné súdy.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým

hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými

zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými

orgánmi.

Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami

tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú

pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných

zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné

zákonodarné administratívne opatrenia.

Podľa čl. 3 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami

tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné

za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi,

zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu, ako aj

kompetentného dozoru.

Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo

tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom

sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje

najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré

sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu,

pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho

zákonodarstva.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až 56 vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Pri prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie označených

práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj jeho

rozsudkom z 24. marca 2006 vyhláseným v danej veci, ústavný súd vychádzal z princípu

subsidiarity podľa . Toto citované ustanovenie limituje hranice

právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody

sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť

všeobecné súdy.

Ústavný súd zistil, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv

k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 24. marca 2006. Proti konkrétnym výrokom prvostupňového rozhodnutia

podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 12. januára 2007 tak, že časť výrokov napadnutého rozsudku potvrdil

a časť zmenil.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebol príslušný na preskúmanie namietaného postupu a rozsudku okresného

súdu, pretože to patrilo do právomoci všeobecného (krajského) súdu rozhodujúceho v rámci

odvolacieho konania ( a nasl. ). Z uvedeného dôvodu

ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

(obdobne napr. , , , ).

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie označených práv postupom

a rozsudkom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 24. marca 2006 rozviedol manželstvo sťažovateľa a navrhovateľky,

maloleté deti V. a B. zveril do výchovy a opatery matke, rozhodol o vyživovacej povinnosti

sťažovateľa voči maloletým deťom a upravil styk maloletých detí so sťažovateľom ako ich

otcom. Okresný súd zároveň rozhodol o trovách konania, a to tým spôsobom, že účastníkom

konania nepriznal ich náhradu, pričom sťažovateľa a navrhovateľku zaviazal zaplatiť trovy

štátu. Proti tomuto rozsudku ohľadom výroku o zverení maloletých detí do výchovy

a opatery matke, výroku o výživnom, ako aj výroku o úprave styku sťažovateľa

s maloletými deťmi podal sťažovateľ odvolanie. O odvolaní rozhodol krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 12. januára 2007 tak, že napadnutý rozsudok

okresného súdu vo výroku o zverení maloletých detí na čas po rozvode do výchovy

navrhovateľke a vo výroku o určení výživného pre maloleté deti potvrdil, vo výroku

o úprave styku sťažovateľa s maloletými deťmi zmenil, vo výroku o povinnosti

navrhovateľky zaplatiť trovy štátu potvrdil a vo výroku o povinnosti sťažovateľa nahradiť

trovy štátu zmenil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol obsah napadnutého rozsudku

okresného súdu vrátane skutočností, ktoré viedli súd prvého stupňa k vyslovenému

právnemu záveru. Krajský súd zároveň poukázal na argumenty sťažovateľa obsiahnuté

v odvolaní, pričom v odôvodnení rozhodnutia ich takto konkretizoval: „Predovšetkým záver

znalca Doc. PhDr. S. CSc. o tom, že v súčasnosti by presťahovanie mal. detí k otcovi do K.

mohlo mať negatívny vplyv na ich ďalší vývoj považoval za neodôvodnený. Taktiež

nesúhlasil so záverom tohto znalca, že považuje za najoptimálnejší súčasný rozsah styku

detí s odporcom ako otcom, pretože ani tento záver nijako neodôvodnil. Pokiaľ znalec

považoval otcom navrhovanú striedavú výchovu rodičov vo vzťahu k mal. deťom

za absolútne nereálnu odporca tvrdil, že tento záver neobsahuje žiadne logické argumenty,

prečo by striedavá výchova nemohla byť reálna. Taktiež namietal, že skutočnosť, že matka

má všetky materiálne podmienky, aby sa mohla presťahovať do K. aj s deťmi a tým

by mohla umožniť svojim deťom možnosť sa s otcom denne vídať, súd nehodnotil

v neprospech matky napriek tomu, že znalec z posudku konštatoval, že po príchode do R.

sa mal. V. sama nevedela vysporiadať s rozchodom rodičov a museli s matkou vyhľadať

pomoc u psychológa, z čoho vyplýva, že neurotické prejavy mal. V. neustúpili,

ale sa zhoršili. Ďalej namietal, že znalec sa nevysporiadal s tým, že V. T. žije v spoločnej

domácnosti s matkou aj keď tohto človeka mal. V. neprijala, čo potvrdila aj znalkyňa

Mgr. D. a v podstate to potvrdila aj navrhovateľka. (...) Nepovažoval tiež za správne,

že znalec mal. B. a mal. V. vyšetril len za prítomnosti matky a nie za prítomnosti otca,

čo považuje za diskriminačný postup znalca vo vzťahu k otcovi a preto navrhoval opätovne

vypočuť tohto znalca. (...) Taktiež nesúhlasil ani s úpravou styku s mal. deťmi, ktorú

považuje za nedostatočnú a v prípade, že bude potvrdený výrok o zverení mal. detí

do výchovy matky, navrhoval, aby mu bolo umožnené stýkať sa každý týždeň s mal. deťmi

od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Taktiež nesúhlasil s výškou určeného

výživného namietajúc, že výživné nebolo určené s prihliadnutím na príjem otca v čase

vyhlásenia rozsudku a nebol ani skúmaný príjem matky...“

Krajský súd vychádzal aj z argumentov právnej zástupkyne sťažovateľa

prednesených na odvolacom pojednávaní, podstatou ktorých bola nespokojnosť so závermi

znaleckého dokazovania, ako aj zdôraznenie názoru, že presťahovanie maloletých detí

z K. do R. nebolo v súlade s ich záujmami.

Vo vzťahu k argumentom navrhovateľky k odvolaniu sťažovateľa, ako aj

k argumentom jej právnej zástupkyne predostretých na odvolacom pojednávaní krajský súd

v rozsudku konštatoval: „Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu

navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch potvrdiť, pretože

odporcom uvádzané argumenty sú len prejavom nespokojnosti s tým, že v konaní nedosiahol

výsledok, aký by zodpovedal jeho snahe dokázať jej, že nie je možné, aby ho beztrestne

opustila. (...) Pokiaľ ide o úpravu styku právna zástupkyňa navrhovateľky predniesla,

že styk otca s mal. deťmi sa realizuje každý druhý týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele

do 17.00 hod. a z tohto dôvodu navrhovateľka ako matka súhlasí aj s takouto úpravou styku

pre čas po rozvode. Na odvolacom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že v dôsledku

nezhôd v manželstve sa odsťahovala aj s mal. deťmi do R., kde má rodičov ako aj celú širšiu

rodinu a v tomto prostredí býva aj s deťmi už 4 roky, deti sa bez problémov adaptovali

na toto nové prostredie a nenastali žiadne problémy v súvislosti s tým, že sa presťahovali

do iného mesta. (...)“

Krajský súd zároveň uviedol, že kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie súdu prvého

stupňa v jeho napadnutých výrokoch potvrdiť s odôvodnením, že je v záujme maloletých

detí, aby boli zverené do výchovy matke, pričom za súladné s ich záujmami považoval

aj rozhodnutie súdu o úprave styku a výživnom.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd vyslovil názor: „Z vykonaného

dokazovania súdom prvého stupňa neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali

výrok prvostupňového rozsudku o zverení týchto detí navrhovateľke. Súd prvého stupňa

správne vychádzal zo záverov znaleckých posudkov v tejto veci, kedy obaja znalci navrhli

zveriť mal. deti do výchovy a starostlivosti matke detí, pretože aj keď mal. V. a mal. B. majú

kladný vzťah k otcovi, silnejšiu citovú väzbu majú vytvorenú k matke. Taktiež výsledky

vykonaného dokazovania odôvodňujú záver, že doterajšie výchovné prostredie u matky

je v každom smere vhodným a optimálnym prostredím pre ich výchovu a aj do budúcnosti

im toto výchovné prostredie u matky zabezpečuje podmienky pre ich všestranný fyzický

a psychický rozvoj. Túto skutočnosť potvrdil na odvolacom pojednávaní aj kolízny

opatrovník na základe šetrení vykonaných priamo v rodine navrhovateľky. (...) Pokiaľ

odporca vo svojom odvolaní spochybňoval zistenia a závery, ktoré vyplývajú z podaných

znaleckých posudkov v tejto veci, odvolací súd tieto odvolacie námietky považuje za úplne

neopodstatnené. Pokiaľ otec v konaní poukazoval na vhodnosť tzv. striedavej výchovy mal.

detí pre čas po rozvode, je treba poukázať na to, že zákon o rodine účinný do 31. 3.

2005, ale ani zákon o rodine č. 36/05 Z. z. účinný od 1. 4. 2005 neumožňoval upraviť

výchovu mal. detí pochádzajúcich z manželstva pre čas po rozvode tak, že mal. deti boli

zverené striedavo do výchovy otca ako aj matky. (...)

Aj odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa pokiaľ pri posudzovaní

príjmových pomerov odporcu vychádzal z príjmov, ktoré odporca dosahoval v spoločnosti

C., a. s., kde dosahoval otec čistý priemerný mesačný zárobok 26.125 Sk,- Sk, ktorý

pracovný pomer však skončil dohodou, a preto nevychádzal z príjmov, ktoré odporca

dosahoval v spoločnosti E., a. s., T. a kde podľa zistenia súdu tento príjem činil 14.753,- Sk

za obdobie od októbra do decembra 2005. (...) Súd prvého stupňa však pri posudzovaní

schopností a možností správne prihliadol k tomu, že odporca mal ročné príjmy aj z inej

činnosti, než z pracovného pomeru, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 2, ako aj z ust. § 75 ods. 1

ZR. (...)

Pokiaľ ide o úpravu styku odporcu s mal. V. a mal. B. pre čas po rozvode, odvolací

súd prihliadol k tomu, že v skutočnosti otec sa s týmito deťmi stýka v širšom rozsahu,

než ako styk upravil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (...) preto odvolací súd

v zmysle zmenil napadnutý rozsudok o úprave styku v tomto smere. (...)“

Krajský súd napadnutým rozsudkom súčasne rozhodol aj o trovách štátu a trovách

konania.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ,

).

Ústavný súd konštatuje, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(obdobne napr. , , , ).

V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd vyjadril aj názor, že právo

na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami,

resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom

konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci

všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny

a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať (napr. ,

, ).

Podstatou sťažovateľových námietok boli tvrdenia, že postupom a rozsudkom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom a rozsudkom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , predmetom ktorých

bol rozvod manželstva a úprava rodičovských práv k maloletým deťom na čas po rozvode,

nebola poskytnutá ochrana jeho rodičovským právam, pričom v dôsledku nespravodlivého

rozhodnutia súdu bol ako otec maloletých detí oproti ich matke znevýhodnený

a diskriminovaný. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že nespokojnosť sťažovateľa

s postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu (ako aj súdu prvého stupňa) spočívala v tom,

že sa nestotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, a tým ani s vysloveným právnym

záverom.

Ústavný súd zastáva názor, že namietaný rozsudok krajského súdu spĺňa parametre

zákonného rozhodnutia, pričom je aj náležite odôvodnený. Ústavný súd si neosvojil

argumentáciu sťažovateľa o porušení označených práv postupom a rozsudkom krajského

súdu, pretože skutočnosť, že krajský súd nerozhodol v súlade s predstavami a očakávaniami

sťažovateľa ešte neznamená, že došlo aj k porušeniu uvedených práv. Je nepochybné,

že odvolací súd vzal do úvahy argumenty oboch účastníkov konania predostretých nielen

v rámci prvostupňového konania, ale aj v rámci odvolacieho konania, výsledky znaleckého

dokazovania, keďže rozhodnutie krajského súdu záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré

treba odborné znalosti, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré následne vyhodnotil a svoj právny názor

vyjadril v rozsudku sp. zn. z 12. januára 2007. Ústavný súd je nezávislým

súdnym orgánom ochrany ústavnosti a skutkové a právne závery všeobecných súdov reparuje

jedine v prípade, ak sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne a zároveň majú za následok

porušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd však takéto pochybenia zo strany

krajského súdu nezistil, keďže jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické,

a preto aj celkom legitímne.

Úloha ústavného súdu v danom prípade nespočívala v skúmaní procesu hodnotenia

dôkazov, ktoré súd hodnotí podľa svojej úvahy pri splnení ďalších zákonných podmienok

uvedených v , ani v skúmaní myšlienkových

pochodov konkrétneho sudcu konajúceho v danej veci. Úloha ústavného súdu spočívala

v posúdení zlučiteľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu s označenými článkami

, dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa. V danom prípade ústavný súd nezistil

zo strany krajského súdu takú interpretáciu a aplikáciu príslušných všeobecne záväzných

právnych predpisov ani iné procesné vady, ktoré by závažným spôsobom mohli ovplyvniť

proces dokazovania, a tým aj verdikt tohto súdu. S prihliadnutím na spôsob a rozsah

odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré

sťažovateľ uviedol v predmetnej sťažnosti, ústavný súd nezistil také účinky, ktoré by mohli

vyvolať porušenie označených práv.

Sťažovateľ namietal aj porušenie čl. 3 ods. 1, 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru

o právach dieťaťa s tým, že krajský súd „ako prvoradé hľadisko vzal do úvahy ochranu

práv matky na slobodu pohybu a na súkromie a nie záujem maloletých detí“, s čím spája

porušenie uvedeného medzinárodného záväzku. V tejto časti ústavný súd poznamenáva,

že sťažovateľ v návrhu namietal porušenie svojich práv podľa

a nenamietal aj porušenie práv svojich detí. V danom prípade sa Dohovor o právach dieťaťa

vzťahuje na zaručenie práv detí, a v prípade, že tieto nie sú plnoleté, môže sa porušenia

týchto práv dožadovať aj právny zástupca maloletých detí. Vo veci však sťažovateľ

vystupuje sám za seba, nie ako právny zástupca maloletých detí, a keďže sťažovateľ

je podľa jeho vyjadrenia narodený..., z čoho vyplýva, že dosiahol plnoletosť, nemôže

požívať ochranu ktorú poskytuje Dohovor o právach dieťaťa.

Ústavný súd teda nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom

a rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením označených práv, a preto sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti už na predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Ústavný súd v závere poznamenáva, že aj keď sťažovateľ v petite sťažnosti okrem

iného žiadal, aby ústavný súd vyslovil, že uvedeným postupom všeobecných súdov bolo

porušené aj právo podľa čl. 12 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, možným porušením

tohto ustanovenia sa nezaoberal z dôvodu, že označená medzinárodná zmluva takého

zákonné ustanovenie nepozná.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa obsiahnutými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2008