Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 575/2013
PDF · 154.75 KB
No categories available
III. ÚS 575/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
10. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUD. J. V., V., vo veci namietaných
porušení základných práv na súkromie podľa čl. 16 ods. 1, na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3 a práva na
slobodnú voľbu povolania podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a postupom a zásahom príslušníka Zboru
väzenskej a justičnej stráže v priebehu výberového konania na funkciu sudcu okresného
súdu vedeného pod sp. zn. Spr. 1043/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. V. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2013
doručená sťažnosť JUDr. J. V., V. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie
základných práv na súkromie podľa čl. 16 ods. 1, na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3 a práva na
slobodnú voľbu povolania podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj
„ministerstvo“) a konaním príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v priebehu
výberového konania na funkciu sudcu okresného súdu vedeného pod sp. zn. Spr. 1043/2012.
Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ namieta postup príslušníka Zboru
väzenskej a justičnej stráže – psychologičky vykonávajúcej psychologické posudzovanie
jeho osoby v priebehu výberového konania, ktoré prebiehalo 6. marca 2013. Samotný
priebeh vyšetrenia, ako aj celkové závery posúdenia považuje sťažovateľ za nesprávne,
nezákonné a nepreskúmateľné. Namieta najmä písomné a ústne kladenie otázok výsostne
súkromného charakteru a spôsob vedenia psychodiagnostického rozhovoru, ktorý zasahoval
do jeho základného práva na nedotknuteľnosť súkromia a na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života a ktorý bol v zrejmom rozpore s vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 483/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení neskorších predpisov. Z toho
dôvodu sťažovateľ podal 5. apríla 2013 sťažnosť proti postupu psychologičky jej
nadriadenému, riaditeľovi Ústavu... Zároveň podal 5. apríla 2013 na Najvyššom súde
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) žalobu o konanie o ochrane pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v konaní vedenom pod sp. zn. ÚVTOS
a ÚVV-5-8/21-3-2013.
Zo strany ministerstva došlo k nezákonnému zásahu, ktorým boli porušené
sťažovateľove práva zverejnením zápisnice z výberového konania na funkciu sudcu
pod sp. zn. Spr. 1043/2012 na internetovej stránke ministerstva, pretože v zápisnici sa
nachádza aj obsah záverov z psychologického vyšetrenia uchádzača, čo je podľa
sťažovateľa zásahom do jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním a iným zneužívaním údajov.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v jeho veci takto
rozhodol:
„1. Základné práva JUDr. J. V., V., na nedotknuteľnosť súkromia podľa čl. 16 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na ochranu pred
neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov podľa
čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, na slobodnú voľbu povolania podľa čl. 35 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti
a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky a postupom a zásahom príslušníka Zboru väzenskej
a justičnej stráže - kpt. Mgr. S. P., počas psychologického posudzovania dňa 06. 03. 2013 a
následným zverejnením obsahu Záverov z psychologického posudzovania z 06. 03. 2013, v
rámci Zápisnice z výberového konania na funkciu sudcu na Okresnom súde Dunajská
Streda pod Spr. č. 1043/2012, na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky, porušené boli.
2. Psychologické posúdenie JUDr. J. V., V., ako uchádzača o výkon funkcie sudcu
na Okresnom súde Dunajská Streda vo výberovom konaní pod Spr. 1043/2012, ako
protiústavné sa zrušuje a vracia sa na ďalšie konanie.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky, aby odstránil zo svojej internetovej stránky text obsahujúci obsah Záverov
z psychologického posudzovania JUDr. J. V., , V., z 06. 03. 2013, nachádzajúci sa na strane
č. 8 Zápisnice z výberového konania na funkciu sudcu na Okresnom súde Dunajská Streda
pod Spr. č. 1043/2012, zverejnený na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky od dňa 08. 03. 2013, a to v lehote 10 kalendárnych dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. JUDr. J. V., V., sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR, ktoré
je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky povinné vyplatiť mu v lehote do 30
kalendárnych dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
Žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ tým, že
„nezákonným zverejnením obsahu Záverov z psychologického posúdenia z 06. 03. 2012 som
bol výraznou mierou poškodený, pričom požadovanie výsostne súkromných informácií, ako
predpokladu úspešnosti vo výberovom konaní, výrazným spôsobom zasiahlo do mojich
ľudských práv a slobôd.
Domnievam sa, že vzhľadom aj na moje postavenie ako advokáta, jedine obnovenie
pôvodného stavu v danej veci, v kombinácii s uvedeným finančným zadosťučinením, je
primeranou satisfakciou za vážny a nezákonný zásah do mojich základných práv a slobôd.“.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v správnom
súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 246 ods. 2 písm. b) OSP je najvyšší súd vecne príslušný na konanie podľa
štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný
orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
Po preskúmaní sťažnosti ústavný súd konštatuje nedostatok svojej právomoci
na rozhodnutie predloženej sťažnosti. Právomoc ústavného súdu pri prerokovaní ústavných
sťažností je vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci limitovaná v ustanovení čl. 127
ods. 1 ústavy princípom subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje o individuálnych
sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv
alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Uvedené ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov
rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že
ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu
túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy (III. ÚS 60/06). Podľa stabilnej judikatúry
ústavného súdu z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy
(čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou
opravnou inštitúciou všeobecných súdov, ktorá je zavŕšená najvyšším súdom (II. ÚS 1/95,
Ústavný súd musí pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadniť platnú právnu úpravu
v oblasti rozdelenia právomoci, a to sa týka aj správneho súdnictva.
Z podania a jeho príloh vyplýva, že sťažovateľ napadol postup orgánov verejnej
moci žalobou na najvyššom súde. Keďže vo veci ochrany základných práv sťažovateľa koná
iný súd, ústavný súd nemal inú možnosť, ako odmietnuť sťažnosť sťažovateľa pre
nedostatok svojej právomoci, bránil mu v tom princíp subsidiarity v postupe orgánov
verejnej moci.
Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojich práv fyzickou osobou pri
„psychologickom posudzovaní“, má dostatok kvalifikácie na to, aby si svoje práva
obhajoval žalobou pred všeobecným súdom podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Po preskúmaní sťažnosti a jej príloh ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažnosť nemá
všetky zákonom predpísané náležitosti, ktorých nedostatok bráni jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Sťažovateľ neuviedol dôkazy, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s namietaným
porušením základných práv a slobôd zaručených v ústave. Postupoval tak napriek tomu, že
ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konanie (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd zdôrazňuje, že zákonná úprava konania o sťažnosti fyzickej osoby
v konaní pred ústavným súdom vyžaduje právne zastúpenie advokátom.
K podaniu sťažovateľ nepripojil ani splnomocnenie na svoje zastupovanie
advokátom, tak ako to vyžaduje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Túto požiadavku
potvrdzuje aj ustálená prax ústavného súdu, podľa ktorej „sa povinnosť právneho zastúpenia
v konaní pred ústavným súdom vzťahuje aj na advokátov“ (uznesenie ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 311/05 z 9. novembra 2005 publikované v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 107/2005); k podobným záverom dospel
ústavný súd aj vo svojich ďalších rozhodnutiach (napr. III. ÚS 37/02, III. ÚS 14/01,
I. ÚS 125/03, II. ÚS 284/2010).
Ústavný súd preto na základe uvedených skutočností rozhodol o odmietnutí sťažnosti
sťažovateľa, a to pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2013