Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 412/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Milanom Slebodnikom, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -248

z 10. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Slebodnikom, Štúrova 20, Košice, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k dohovoru rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -248 z 10. februára 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Napadnutým rozhodnutím krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -205 z 1. októbra 2014, ktorým okresný súd

zamietol návrh sťažovateľa (žalobcu) na začatie konania o určenie predmetu dedičstva.

Uvedeným návrhom na začatie konania sa sťažovateľ domáhal určenia, že hodnota

prevedenej nehnuteľnosti – bytu č. na V. poschodí, vchod č. bytového domu, súpisné

číslo , na parc. a parc. na ulici , podielu na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti

254/10000, zapísanej na LV č. , k. ú. , obec , sa má

započítať na dedičský podiel dedičky

(žalovanej), a uplatnil si náhradu konania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Rozsudkom okresného súdu, ktorým návrh sťažovateľa voči žalovanej

zamietol, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu, došlo k porušeniu

základných práv a slobôd sťažovateľa. Skutkové a právne závery okresného aj krajského

súdu, ktoré boli podkladom pre uvedený výrok, sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal za to, že by sa bolo jednalo

pri uzavretí kúpnej zmluvy o simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie,

pretože zistené okolnosti uskutočneného právneho úkonu vylučujú bezplatnosť predmetného

prevodu ako podstatnej náležitosti darovacej zmluvy. Súd dospel k záveru, že v danom

prípade za predmet prevodu, t.j. za byt bola zo strany žalovanej ako jeho nadobúdateľky

poskytnutá osobná starostlivosť o rodičov v čase ich odkázanosti na ňu v dôsledku svojho

veku a zdravotného stavu. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového

súdu, že zo strany žalovanej došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti bytu č. na piatom poschodí, vchod č. bytového domu súp. č.

na parc. č. a parc. č. ul. , podielu na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti

2

254/10000-in, zapísanej na LV č. , kat. úz. ,

v súlade s dobrými mravmi, pričom vzal do úvahy skutočnosť, že v symbolickej kúpnej cene

za byt je zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť žalovanej o rodičov. Odvolací súd

ďalej uviedol, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, všeobecne uznávané pravidlá

slušnosti, ohľaduplnosti a vzájomného rešpektovania, poskytnutie ochrany uplatnenému

právu sťažovateľa na započítanie rozdielu trhovej ceny bytu a odplaty by bolo v rozpore

s dobrými mravmi.“

Sťažovateľ okrem iného v sťažnosti uviedol, že „v priebehu dedičského konania...

došlo medzi sťažovateľom a žalovanou k spornej skutočnosti, ktorou

je započítanie hodnoty nehnuteľností na dedičský podiel dedičky ..., ktoré

poručiteľ a jeho manželka nebohá jej odpredali

kúpnou zmluvou uzavretou dňa 25. októbra 2007 za kúpnu cenu 1,- Sk“.

Podľa názoru sťažovateľa nie je možné započítavať do kúpnej ceny hypotetické

a nevyčísliteľné hodnoty ako napríklad osobnú starostlivosť o rodičov. Sťažovateľ

v sťažnosti taktiež uviedol, že „je zároveň nesporné, že kúpna zmluva, ktorej predmetom

je byt v hodnote 70.000,- €, ak v nej bola dohodnutá kúpna cena 1,- Sk, je simulovaným

právnym úkonom, ktorým malo byť zastreté darovanie... Z vykonaného dokazovania

je zrejmé, že sťažovateľov nárok na započítanie je oprávnený a daný, bez ohľadu na to,

či išlo o darovanie alebo o kúpu za 1,- Sk. Zodpovedá to aj právnemu názoru Krajského

súdu v Košiciach vyslovenému v rámci prejednania dedičstva po našom otcovi poručiteľovi

.“.

V súvislosti s vysloveným názorom krajského súdu v jeho napadnutom rozhodnutí,

že poskytnutie ochrany uplatnenému právu sťažovateľa na započítanie trhovej ceny bytu

a odplaty by bolo v rozpore s dobrými mravmi, sťažovateľ uviedol, že „... nie je na mieste

poukazovať na konanie sťažovateľa, ako na konanie proti dobrým mravom. Sťažovateľ

využil iba svoje legitímne právo priznané mu , navrhnúť, aby

sa hodnota prevedenej nehnuteľnosti započítala na dedičský podiel žalovanej... toto

ustanovenie má teda umožniť, aby niektorý z dedičov nenadobudol v rozpore s dobrými

mravmi viac z majetku poručiteľa. Preto práve naopak, ak nebolo návrhu sťažovateľa

3

vyhovené, má to za následok stav, ktorý je v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj s § 484

.“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR,

právo na vlastníctvo podľa SR, právo na majetok podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -248

zo dňa 10. 2. 2016 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. -248 zo dňa 10. 2. 2016 a vracia vec Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie

konanie.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania, ktorú je Krajský súd v Košiciach

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu v lehote 2 mesiacov od doručenia tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

4

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

(, , , , ,

).

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

5

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základných práv podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno zistiť podstatnú

odlišnosť ().

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , ako aj práv podľa dohovoru a podľa dodatkového

protokolu rozsudkom krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu

z 1. októbra 2014, ktorým okresný súd zamietol návrh sťažovateľa na začatie konania

o určenie predmetu dedičstva.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ nesúhlasí s právnymi názormi okresného

súdu, ako aj odvolacieho súdu v predmetnom konaní, ktoré kvalifikuje ako nesprávne

právne posúdenie veci a považuje ich za neodôvodnené a arbitrárne. Predovšetkým

nesúhlasí s názorom, že kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je byt v hodnote 70 000 €,

ak v nej bola dohodnutá kúpna cena 1 Sk, všeobecné súdy nepovažovali za simulovaný

právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie, pretože predmetný prevod nevykazoval

znaky bezplatnosti ako podstatnej náležitosti darovacej zmluvy, keďže za predmet prevodu

bola zo strany žalovanej ako nadobúdateľky poskytnutá osobná starostlivosť o rodičov.

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal

zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (,

6

, ), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska

predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku

komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového

ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Ústavný súd preto v prvom rade preskúmal rozsudok okresného súdu

č. k. -205 z 1. októbra 2014 o zamietnutí návrhu sťažovateľa na určenie

predmetu dedičstva, ktorým sťažovateľ žiadal, aby súd určil, že hodnota prevedenej

nehnuteľnosti (bližšie špecifikovanej v samotnom návrhu na začatie konania) sa má

započítať na dedičský podiel dedičky – žalovanej , a z jeho odôvodnenia

zistil, že okresný súd považoval za preukázané, že rodičia účastníkov konania previedli

dotknutú nehnuteľnosť na žalovanú kúpnou zmluvou za kúpnu cenu 1 Sk a za okolností

preukázaných v konaní ovplyvňujúcich výšku dohodnutej kúpnej ceny, ktoré spočívali

v poskytovaní osobnej starostlivosti o rodičov zo strany žalovanej počas ich života. Okresný

súd nepovažoval za preukázané, že by pri uzatváraní kúpnej zmluvy išlo o simulovaný

právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie, pretože zistené okolnosti uskutočneného

právneho úkonu (prevod bytu za odplatu) vylučujú bezplatnosť predmetného prevodu

ako podstatnej náležitosti darovacej zmluvy. Okresný súd dospel k záveru, že v danom

prípade za predmet prevodu bola zo strany žalovanej poskytnutá osobná starostlivosť

o rodičov v čase ich odkázanosti na ňu v dôsledku ich veku a zdravotného stavu.

So zreteľom na všetky okolnosti prípadu, uplatniac všeobecne uznávané pravidlá slušnosti,

ohľaduplnosti a vzájomného rešpektovania, okresný súd dospel k názoru, že poskytnutie

ochrany uplatnenému právu žalobcu na započítanie rozdielu trhovej ceny bytu a odplaty,

za ktorú žalovaná kúpnou zmluvou uvedenú nehnuteľnosť nadobudla od svojich rodičov,

by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom za odporujúce zásadám mravného poriadku

považoval okresný súd skutočnosť, že žalovaná aj za cenu upustenia od možnosti vlastnej

profesionálnej realizácie a materiálneho zabezpečenia pre seba a svojho syna poskytla

svojim rodičom potrebnú pomoc v čase, keď na ňu boli odkázaní, v súvislosti ktorej jej

rodičia predali predmetný byt za dohodnutú cenu 1 Sk, ktorá mala ňou poskytovanú

starostlivosť zohľadniť.

7

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rozsudok okresného

súdu z 1. októbra 2014 potvrdil podľa a , lebo

je vecne správny, okresný súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil,

odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a ako odvolací súd sa s jeho

odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil.

Výhrady žalobcu, že v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by

prisvedčoval tomu, že rodičia byt predali žalovanej za jej osobnú starostlivosť za 1 Sk,

že išlo o kúpnu zmluvu, ktorá má charakter simulovaného právneho úkonu, berúc na zreteľ

hodnotu kúpnej ceny, a že je právne vylúčené, aby osobnú starostlivosť žalovanej bolo

možné zahrnúť do kúpnej ceny, považoval krajský súd za neopodstatnené.

Krajský súd vzal na zreteľ, že okresný súd k zamietnutiu žaloby viedli predovšetkým

skutočnosti, že v danom prípade bola žalovanou poskytnutá osobná starostlivosť o rodičov

v čase ich odkázanosti na ňu a vzal taktiež do úvahy skutočnosť, že v prípade, ak by rodičia

účastníkov mali v úmysle predmetnú nehnuteľnosť žalovanej darovať, uzavreli by s ňou

darovaciu zmluvu, a nie zmluvu kúpnopredajnú, aj keď cena za predanú nehnuteľnosť

je symbolická. Možno vyvodiť opodstatnený záver, že v dohodnutej cene za túto

nehnuteľnosť bola rodičmi účastníkov konania zohľadnená dlhoročná a obetavá

starostlivosť žalovanej o rodičov, že teda rodičia dcéru – žalovanú „odmenili“ tak, že sa jej

starostlivosť o nich odzrkadlila v kúpnej cene za byt a že jej touto formou vrátili to, čo sa

nedalo zaplatiť. Dôvody, ktoré vedú účastníkov zmluvy k dohode o kúpnej cene, vrátane jej

výšky, nie sú podstatnými náležitosťami zmluvy, do zmlúv sa neuvádzajú a iba pre nízku

cenu bytu nemožno bez všetkého uzavrieť, že ide o simulovaný právny úkon, ako to tvrdí

žalobca.

Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaná dostala byt

(nehnuteľnosť) bezplatne, i keď hodnota plnenia, ktoré im poskytovala (osobná

starostlivosť), nemá povahu finančného plnenia, ktoré je však potrebné zohľadniť.

Ide o plnenie, v ktorom sú obsiahnuté etické a morálne hodnoty (láska k rodičom), ktoré sa

nedajú vyčísliť v peniazoch, a teda vzhľadom na okolnosti prípadu sa možno stotožniť

so záverom okresného súdu, že poskytnutie ochrany uplatnenému právu žalobcu

8

na započítanie rozdielu trhovej ceny bytu a odplaty, za ktorú žalovaná kúpnou zmluvou

uvedenú nehnuteľnosť nadobudla od svojich rodičov, by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , , ).

Úlohou ústavného súdu zásadne nie je posudzovať celkovú zákonnosť rozhodnutia,

proti ktorému bola sťažnosť podaná, ale jeho úlohou pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

je zistiť, či napadnutým rozhodnutím mohlo byť zasiahnuté do alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd

sťažovateľa. V tomto zmysle sa ústavný súd nezaoberá právnou argumentáciou

všeobecných súdov, ale iba ústavnoprávnymi aspektmi konkrétnej veci ().

Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu zaručuje

každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (I.

ÚS 26/94). zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom

9

a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom

spore (, ).

Ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci

a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti

z rodičov účastníkov konania na žalovanú, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu

1 Sk nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Vôľa

účastníkov právneho úkonu uzavrieť darovaciu zmluvu totiž nebola v konaní preukázaná.

Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda

o kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti zmluvy darovacej, keďže v nej bola dohodnutá

kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je, naopak,

bezodplatnosť. Pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny, tá je vo všeobecnosti stanovená

predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy v zásade nie sú obmedzovaní v dojednaní

výšky kúpnej ceny okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje cenová regulácia upravená

cenovým predpisom. Môžu si preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od obvyklej (trhovej)

ceny. Neprimerane nízka cena sama osebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu

z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa (pozri k tomu

Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., /Fečík, M., /Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.

II. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015. s. 2085). V danom prípade sa

účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene 1 Sk, pričom ústavný súd sa stotožňuje so záverom

krajského súdu, že v symbolickej dohodnutej kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť bola

rodičmi účastníkov zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť žalovanej o rodičov, čo je

v súlade s dobrými mravmi a predmetnú kúpnu zmluvu, preto nie je možné považovať

za bezodplatný právny úkon. K uvedenému ústavný súd uvádza, že poskytnutie ochrany

uplatnenému právu žalobcu na započítanie rozdielu trhovej ceny nehnuteľnosti a odplaty,

za ktorú žalovaná kúpnou zmluvou uvedenú nehnuteľnosť nadobudla od svojich rodičov,

resp. všeobecne postup podľa , by v tomto prípade vzhľadom

na skutočnosť, že k prevodu predmetnej nehnuteľnosti nedošlo na základe bezodplatného

právneho úkonu, nebol možný.

10

Ústavný súd považuje postup krajského súdu pri preskúmavaní rozhodnutia

prvostupňového súdu za ústavne konformný prejav nezávislého súdneho rozhodovania

s ústavným kritériám zodpovedajúcou mierou interpretácie na vec aplikovaných zákonných

ustanovení a vylučujúci možnosť porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru.

Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím

krajského súdu a namietaným porušením v sťažnosti označených práv, sťažnosť v časti

namietaného porušenia základných práv sťažovateľa podľa a práva

podľa dohovoru odmietol podľa pri jej

predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.

Napokon sa ústavný súd zaoberal aj namietaným porušením základného práva

sťažovateľa vlastniť majetok podľa , ako aj práva podľa

dodatkového protokolu. Ústavný súd uvádza, že všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto

porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy

vyplývajúce z až . V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou

inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa

v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový

základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy

(obdobne napr. , ).

Keďže ústavný súd sťažnosť v časti, v ktorej namieta porušenie základného práva

podľa , ako aj práva podľa dohovoru označeným

rozhodnutím krajského súdu, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, odmietnutie

ďalšej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 20

ods. 1 , ako aj práva podľa dodatkového protokolu, bolo už len nevyhnutným

11

dôsledkom vyplývajúcim zo vzájomného vzťahu medzi právami hmotnoprávneho

charakteru a ústavno-procesnými princípmi z perspektívy ich možného porušenia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

požiadavkami, ktoré v nej sťažovateľ nastolil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2016

12