Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)II. ÚS 528/2016
PDF · 141.52 KB
No categories available
II. ÚS 528/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval vyhlásenie , ,
t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, , že odmieta sudkyňu
Ústavného súdu Slovenskej republiky Mariannu Mochnáčovú pre jej predpojatosť vo veci
vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 6123/2016, a takto
rozhodol:
Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Marianna Mochnáčová n i e j e
v y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 6123/2016.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája
2016 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátkou JUDr. Mariannou Lechmannovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice,
vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 69/2008, pričom obsahom VII. časti sťažnosti je „námietka zaujatosti konajúcej
sudkyne“ Marianny Mochnáčovej pre jej predpojatosť v tejto veci.
2. Sťažovateľ podanú námietku predpojatosti odôvodnil tým, že na sudkyňu
ústavného súdu Mariannu Mochnáčovú „podal trestné oznámenie pre korupčné správanie,
ohováranie osoby sťažovateľa a pod., a to priamo na Generálnu prokuratúru SR. Existencia
podaného trestného oznámenia bez ohľadu na výsledok trestného konania je odôvodnená
pre vylúčenie sudkyne z prejednávania právnej veci sťažovateľa, keďže vznikli dôvodné
pochybnosti o objektívnosti a nezaujatosti tejto sudkyne.“. Sťažovateľ text trestného
oznámenia nepriložil.
3. Sudkyňa ústavného súdu Marianna Mochnáčová vo svojom vyjadrení
zo 16. mája 2016 oznámila, že sa necíti byť predpojatá vo veci.
4. Ústavný súd lustráciou zistil, že rovnakú námietku v inej veci už sťažovateľ
uplatnil a ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 413/2015 rozhodol o nevylúčení sudkyne
Marianny Mochnáčovej.
II.
5. Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je sudca
vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
predpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže
ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.
6. Ústavný súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa
dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu
zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku
konania (porov. Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press 2008, s. 101
a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať.
Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov
konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa
sua; porov. bod 5 usnesení Nejvyššího správního soudu České republiky z 11. 6. 2010, čj.
Nao 46/2010-78; www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu súdnictva a práva.
Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú
povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému.
7. Z pohľadu ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako
komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj
„ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti. Táto judikatúra sa vyvíja už viac ako 30
rokov (Piersack v. Belgium, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v.
Poland, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu
a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské
práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak
vo všeobecnosti (Olujić v. Croatia, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod 57), ale
osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. The Czech Republic, sťažnosť č. 42856/06,
rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absencia zaujatosti či
predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym
a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné
presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prejednávanej veci. Osobná nestrannosť
sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom
prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov
vyhradí prejednanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená
len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test
teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne
pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného
pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. „Justice must not only be done, it
must also be seen to be done.“ Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné
skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle
môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy
v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v.
Lithuania, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok z 10. 10. 2000, bod 32). Pozícia namietajúceho
má v objektívnom teste dôležitý význam, avšak rozhodujúce je, či je jeho obava aj
objektívne akceptovateľná.
8. V predmetnej veci sťažovateľ namieta, že podal na sudkyňu trestné oznámenie
a že táto skutočnosť bez ďalšieho a bez ohľadu na výsledok trestnej veci má viesť k jej
vylúčeniu. Z uznesenia sp. zn. II. ÚS 413/2015 (bod 4) ústavný súd zistil, že námietka
sťažovateľa môže tiež súvisieť s rozhodovaním vo veci sp. zn. I. ÚS 579/2014, kde I. senát
ústavného súdu rozhodol o porušení práv sťažovateľa s tým, že mu nebolo priznané
finančné zadosťučinenie.
9. Vychádzajúc z vyjadrenia sudkyne (bod 3), možno konštatovať, že o subjektívnu
zaujatosť tu nejde, a nemožno o nej uvažovať ani z iných skutočností.
10. Z hľadiska objektívneho testu by sa mohlo na prvý pohľad, ľudsky prirodzene,
zdať, že samotné podanie trestného oznámenia vzbudí v označenej osobe negatívne emócie,
a tak predpojatosť. Právny pohľad je však odlišný. Podaním trestného oznámenia by
účastník konania mohol manipulovať s pozíciou zákonného sudcu, ktorá je objektívne daná.
Okrem tohto sudcovia sú vybavení profesionalitou, ktorá ich robí odolnými proti takýmto
podnetom (Zvlášť konanie o prieťahoch je rutinnou súčasťou rozhodovacej činnosti
ústavného súdu.). Samotné podanie trestného oznámenia bez pristúpenia iných relevantných
skutočností nemôže viesť k vylúčeniu sudcov. Ústavný súd to vo vzťahu k Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky naznačil v uznesení sp. zn. IV. ÚS 385/2011. Rozdielna situácia
nastala, ak trestné oznámenie podal sudca (IV. ÚS 38/09). Ústavný súd konštantne odmietal
námietky predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý na niektorých sudcov
ústavného súdu tiež podal trestné oznámenie (I. ÚS 40/2014), s výnimkou situácie, keď
k tomu pristúpili ďalšie okolnosti (I. ÚS 287/2013).
11. Zhodne to nachádzame aj v právnej histórii, keďže v § 61 ods. 3 občianskeho
sporového poriadku z roku 1911 je už uvedené (In: Občiansky sporový poriadok. 2. vyd.,
Bratislava 1943, s. 45): „Urážka na cti alebo pomluva, spáchané proti sudcovi vo vzťahu
k jeho úradnej povinnosti, alebo trestné alebo disciplinárne oznámenie podané proti nemu
po začatí sporu, nie sú samy o sebe dôvodom pochybnosti.“
12. Taktiež nie je dôvodom vylúčenia sudcu postup v iných konaniach (Dôvodom na
vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej
veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach; § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
13. V uznesení sp. zn. II. ÚS 413/2015 ústavný súd uviedol, že rozhodovanie podľa
§ 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde na základe vyhlásenia sťažovateľa zo 14. mája 2015 nie
je v tomto prípade dôvodné. Z obsahu predloženého vyhlásenia je totiž zrejmé, že
sťažovateľom uplatnený dôvod vylúčenia sudkyne Marianny Mochnáčovej spočíva
primárne v postupe prvého senátu vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 579/2014, kde prvý
senát ústavného súdu síce rozhodol o porušení práv sťažovateľa, ale mu nepriznal primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa názoru ústavného súdu podanie trestného oznámenia
nemôže byť automaticky samo osebe dôvodom na jeho vylúčenie z rozhodovania
o sťažnosti sťažovateľa, ktorý trestné oznámenie podal. Keďže po preskúmaní vyhlásenia
sťažovateľa zo 14. mája 2015 a vyjadrenia sudkyne ústavného súdu Marianny Mochnáčovej
z 18. mája 2015 druhý senát ústavného súdu nezistil také skutočnosti, ktoré by podľa § 27
ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k jej vylúčeniu z výkonu sudcovskej funkcie v danej
veci, rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
14. Ústavný súd konštatuje, že podanie trestného oznámenia samostatne, prípadne
s trestným oznámením súvisiacim s postupom sudkyne Marianny Mochnáčovej
v predchádzajúcom konaní sp. zn. I. ÚS 579/2014 nenapĺňajú podmienky na vylúčenie
sudkyne pre predpojatosť, rovnako ako bolo rozhodnuté v uznesení sp. zn. II. ÚS 413/2015,
preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2016