Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 528/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval vyhlásenie , ,

t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, , že odmieta sudkyňu

Ústavného súdu Slovenskej republiky Mariannu Mochnáčovú pre jej predpojatosť vo veci

vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Marianna Mochnáčová n i e j e

v y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája

2016 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. Mariannou Lechmannovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

, pričom obsahom VII. časti sťažnosti je „námietka zaujatosti konajúcej

sudkyne“ Marianny Mochnáčovej pre jej predpojatosť v tejto veci.

2. Sťažovateľ podanú námietku predpojatosti odôvodnil tým, že na sudkyňu

ústavného súdu Mariannu Mochnáčovú „podal trestné oznámenie pre korupčné správanie,

ohováranie osoby sťažovateľa a pod., a to priamo na Generálnu prokuratúru SR. Existencia

podaného trestného oznámenia bez ohľadu na výsledok trestného konania je odôvodnená

pre vylúčenie sudkyne z prejednávania právnej veci sťažovateľa, keďže vznikli dôvodné

pochybnosti o objektívnosti a nezaujatosti tejto sudkyne.“. Sťažovateľ text trestného

oznámenia nepriložil.

3. Sudkyňa ústavného súdu Marianna Mochnáčová vo svojom vyjadrení

zo 16. mája 2016 oznámila, že sa necíti byť predpojatá vo veci.

4. Ústavný súd lustráciou zistil, že rovnakú námietku v inej veci už sťažovateľ

uplatnil a ústavný súd uznesením sp. zn. rozhodol o nevylúčení sudkyne

Marianny Mochnáčovej.

II.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je sudca

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

predpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa

dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu

zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku

konania (porov. Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press 2008, s. 101

a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať.

Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov

konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa

sua; porov. bod 5 usnesení Nejvyššího správního soudu České republiky z 11. 6. 2010, čj.

Nao 46/2010-78; www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu súdnictva a práva.

Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú

povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému.

7. Z pohľadu ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako

komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj

„ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti. Táto judikatúra sa vyvíja už viac ako 30

rokov (Piersack v. Belgium, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v.

Poland, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu

a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské

práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak

vo všeobecnosti (Olujić v. Croatia, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod 57), ale

osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. The Czech Republic, sťažnosť č. 42856/06,

rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absencia zaujatosti či

predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym

a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné

presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prejednávanej veci. Osobná nestrannosť

sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom

prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov

vyhradí prejednanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená

len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test

teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne

pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného

pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. „Justice must not only be done, it

must also be seen to be done.“ Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné

skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle

môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy

v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v.

Lithuania, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok z 10. 10. 2000, bod 32). Pozícia namietajúceho

má v objektívnom teste dôležitý význam, avšak rozhodujúce je, či je jeho obava aj

objektívne akceptovateľná.

8. V predmetnej veci sťažovateľ namieta, že podal na sudkyňu trestné oznámenie

a že táto skutočnosť bez ďalšieho a bez ohľadu na výsledok trestnej veci má viesť k jej

vylúčeniu. Z uznesenia sp. zn. (bod 4) ústavný súd zistil, že námietka

sťažovateľa môže tiež súvisieť s rozhodovaním vo veci sp. zn. , kde I. senát

ústavného súdu rozhodol o porušení práv sťažovateľa s tým, že mu nebolo priznané

finančné zadosťučinenie.

9. Vychádzajúc z vyjadrenia sudkyne (bod 3), možno konštatovať, že o subjektívnu

zaujatosť tu nejde, a nemožno o nej uvažovať ani z iných skutočností.

10. Z hľadiska objektívneho testu by sa mohlo na prvý pohľad, ľudsky prirodzene,

zdať, že samotné podanie trestného oznámenia vzbudí v označenej osobe negatívne emócie,

a tak predpojatosť. Právny pohľad je však odlišný. Podaním trestného oznámenia by

účastník konania mohol manipulovať s pozíciou zákonného sudcu, ktorá je objektívne daná.

Okrem tohto sudcovia sú vybavení profesionalitou, ktorá ich robí odolnými proti takýmto

podnetom (Zvlášť konanie o prieťahoch je rutinnou súčasťou rozhodovacej činnosti

ústavného súdu.). Samotné podanie trestného oznámenia bez pristúpenia iných relevantných

skutočností nemôže viesť k vylúčeniu sudcov. Ústavný súd to vo vzťahu k Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky naznačil v uznesení sp. zn. . Rozdielna situácia

nastala, ak trestné oznámenie podal sudca (). Ústavný súd konštantne odmietal

námietky predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý na niektorých sudcov

ústavného súdu tiež podal trestné oznámenie (), s výnimkou situácie, keď

k tomu pristúpili ďalšie okolnosti ().

11. Zhodne to nachádzame aj v právnej histórii, keďže v § 61 ods. 3 občianskeho

sporového poriadku z roku 1911 je už uvedené (In: Občiansky sporový poriadok. 2. vyd.,

Bratislava 1943, s. 45): „Urážka na cti alebo pomluva, spáchané proti sudcovi vo vzťahu

k jeho úradnej povinnosti, alebo trestné alebo disciplinárne oznámenie podané proti nemu

po začatí sporu, nie sú samy o sebe dôvodom pochybnosti.“

12. Taktiež nie je dôvodom vylúčenia sudcu postup v iných konaniach (Dôvodom na

vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej

veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach; ).

13. V uznesení sp. zn. ústavný súd uviedol, že rozhodovanie podľa

na základe vyhlásenia sťažovateľa zo 14. mája 2015 nie

je v tomto prípade dôvodné. Z obsahu predloženého vyhlásenia je totiž zrejmé, že

sťažovateľom uplatnený dôvod vylúčenia sudkyne Marianny Mochnáčovej spočíva

primárne v postupe prvého senátu vo veci vedenej pod sp. zn. , kde prvý

senát ústavného súdu síce rozhodol o porušení práv sťažovateľa, ale mu nepriznal primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa názoru ústavného súdu podanie trestného oznámenia

nemôže byť automaticky samo osebe dôvodom na jeho vylúčenie z rozhodovania

o sťažnosti sťažovateľa, ktorý trestné oznámenie podal. Keďže po preskúmaní vyhlásenia

sťažovateľa zo 14. mája 2015 a vyjadrenia sudkyne ústavného súdu Marianny Mochnáčovej

z 18. mája 2015 druhý senát ústavného súdu nezistil také skutočnosti, ktoré by podľa § 27

ods. 1 viedli k jej vylúčeniu z výkonu sudcovskej funkcie v danej

veci, rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

14. Ústavný súd konštatuje, že podanie trestného oznámenia samostatne, prípadne

s trestným oznámením súvisiacim s postupom sudkyne Marianny Mochnáčovej

v predchádzajúcom konaní sp. zn. nenapĺňajú podmienky na vylúčenie

sudkyne pre predpojatosť, rovnako ako bolo rozhodnuté v uznesení sp. zn. ,

preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2016