Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 579/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2015 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej

prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Peružekom, Radlinského 1, Hlohovec, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Petra

Peružeka, Radlinského 1, Hlohovec.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. z 24. septembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a

práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa podanou žalobou doručenou 2. apríla 2007

Okresnému súdu Nitra domáhal „ochrany svojich osobnostných práv“, ktorý ju postúpil

okresnému súdu 11. mája 2007. Konanie nie je právoplatne skončené a okresný súd vo veci

ešte ani raz meritórne nerozhodol.

3. Sťažovateľ podal v apríli 2014 predsedníčke okresného súdu v zmysle § 62 ods. 1

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sťažnosť

na prieťahy v súdnom konaní, ktorú uznala za dôvodnú s prihliadnutím na celkovú dĺžku

konania.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby nálezom vyslovil,

že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo

podľa a právo podľa dohovoru a prikázal okresnému súdu

vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa domáha priznania finančného

zadosťučinenia v sume 10 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia.

5. Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr. 3654/2014 doručeným ústavnému súdu 14. novembra 2014, v ktorom

uviedol:

„... K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. uvádzam vykonané procesné úkony súdu a účastníkov konania, a

to od postúpenia návrhu na začatie konania tunajšiemu súdu dňa 11.05.2007. V návrhu sa

navrhovateľ domáhal pôvodne (pred rozšírením okruhu odporcov) proti odporcom

1) Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,

2) Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, uloženia

povinnosti zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 200.000, Sk...

Dňa 02.08.2007 súd uznesením vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu

na začatie konania.

Dňa 16.08.2007 bolo doručené vyjadrenie navrhovateľa ktorým zároveň požiadal

o ustanovenie advokáta.

Dňa 30.06.2008 uznesením navrhovateľovi oslobodenie od platenia

súdneho poplatku nepriznal.

Dňa 05.09.2008 sa navrhovateľ odvolal voči uzneseniu č.l. 20, ktorým súdu

oslobodenie od platenia súdneho poplatku nepriznal.

Dňa 12.05.2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

o odvolaní navrhovateľa.

Dňa 30.10.2009 odvolací súd zmenil uznesenie tunajšieho súdu a priznal

navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdneho poplatku; spis vrátený tunajšiemu súdu

dňa 18.11.2009.

Dňa 03.02.2010 súd uznesením č.l. 28 navrhovateľovi ustanovil zástupcu

.

Dňa 23.02.2010 podal odvolenie voči uzneseniu č.l. 28 ktorým

bol ustanovený za zástupcu navrhovateľa.

Dňa 25.05.2010 súd uznesením č.l. 30 vyhovel odvolaniu

a zmenil právneho zástupcu navrhovateľa na .

Dňa 11.06.2010 z dôvodu svojej práceneschopnosti podal

odvolenie voči uzneseniu č.l. 30 ktorým bol ustanovený za zástupcu navrhovateľa.

Dňa 07.09.2010 súd uznesením č.l. 35 vyhovel odvolaniu

a zmenil právneho zástupcu navrhovateľa na .

Dňa 14.10.2010 súd uznesením vyzval navrhovateľa prostredníctvom ustanoveného

zástupcu na odstránenie vád návrhu.

Dňa 22.10.2010 PZ navrhovateľa požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie vád

podania do 30.11.2010 z dôvodu zahraničnej cesty do USA.

Dňa 01.04.2011 navrhovateľ prostredníctvom svojho PZ doručil úpravy petitu,

označenia účastníkov a zároveň požiadal o pripustenie ďalších účastníkov na starne

odporcu do konania.

Dňa 15.06.2011 súd uznesením č.l. 46 pripustil vstup Ústavu na výkon väzby

Leopoldov, Ústavu na výkon väzby Nitra, a Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre

do konania na strane odporcov.

Dňa 22.06.2011 bol daný pokyn zákonnej sudkyne na zrealizovanie výzvy na

vyjadrenie a doručenie návrhu odporcom.

Dňa 14.07.2011 sa vyjadril odporca 3/. Dňa 26.08.2011 sa vyjadril odporca 1/. Dňa

14.09.2014 sa vyjadril k návrhu odporca 4/. Dňa 18.10.2011 sa vyjadril k návrhu odporca

2/

Dňa 21.11.2011 odporca 3/ doplnil svoje vyjadrenie k návrhu.

Dňa 22.12.2011 odporca 5/ sa vyjadril k návrhu.

Dňa 06.02.2012 súd doručoval právnemu zástupcovi navrhovateľa vyjadrenia

odporcov.

Dňa 12.03.2012 bolo doručené podanie navrhovateľa s tým, že jeho PZ do 30 dní

vyjadrenie doplní.

Dňa 29.05.2012 PZ navrhovateľa doložil podanie ktorým sa vyjadril vo veci samej,

navrhol pripustenie vstupu odporcu 6/, 11 a 8/, a upravil žalobný petit.

Dňa 08.06.2012 súd uznesením č.l. 82 pripustil vstup navrhovaných odporcov. Dňa

02.10.2012 sudca dal pokyn spisovej kancelárii na realizácii výzvy k návrhu odporcov 6), 7)

a 8).

Dňa 25.10.2012 sa vyjadril odporca II k žalobnému návrhu. Dňa 08.11.2012 sa

vyjadril odporca 8/ k žalobnému návrhu.

Dňa 17.12.2012 súd zasielal vyjadrenia odporcov právnemu zástupcovi

navrhovateľa.

Dňa 14.01.2013 oznámenie KR PZ v Nitre o procesnom nástupníctve.

Dňa 07.02.2013 bolo doručené vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu odporcov 1)

a 2).

Dňa 13.05.2013 súd doručil oznámenie KR PZ v Nitre o procesnom nástupníctve

a vyzval navrhovateľa aby upravil aktuálny okruh účastníkov.

Dňa 07.06.2013 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu upravil

okruh účastníkov na strane odporcu.

Dňa 15.07.2013 súd vytýčil pojednávanie na 07.10.2013.

Dňa 18.09.2013 právny zástupca navrhovateľa požiadal o odročení e pojednávania

nariadeného na 07.10.2013 z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 19.09.2013 sudkyňa zmenila termín pojednávania na 25.11.2013.

Dňa 15.11.2013 doručené doplnenie vyjadrenia k návrhu odporcu 8/.

Dňa 21.11.2013 pojednávanie zrušené z dôvodu PN sudkyne.

Dňa 23.01.2014 vytýčený nový termín pojednávania na 06.03.2014

Dňa 06.03.2014 bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom vypočutia

navrhovateľa dožiadaným súdom...

Dňa 13.06.2014 súčasný zákonný sudca určil otázky za účelom vypočutia

navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu OS Trnava a zároveň vytýčil termín

pojednávania na 02.12.2014.

Dňa 05.09.2014 bolo vybavenie dožiadania dožiadaným súdom OS Trnava doručené

tunajšiemu súdu.

Dňa 12.09.2014 dal sudca pokyn na doručenie vyjadrení a zápisnice z výsluchu

navrhovateľa účastníkom konania.

Termín pojednávania je vytýčený na 02.12.2014.

K meritu veci uvádzam, že na celkovú dĺžku konania malo vplyv aj správanie

sťažovateľa v dôsledku podania nedostatočného návrhu, potreby zmeny ustanovených

právnych zástupcov, žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu na strane právneho

zástupcu navrhovateľa. Predĺženie konania bolo zapríčinené aj tým, že v konaní došlo

k zmene zákonného sudcu, ako aj potreba rozhodnúť o procesných návrhoch navrhovateľa

(žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, zmena petitu, návrh na vstup ďalších

účastníkov do konania). Ďalej by som rada poukázala na skutočnosť, že od pridelenia veci

súčasnému zákonnému sudcovi, súd koná priebežne a bez zbytočných prieťahov.

V prípade, ak Ústavný súd... dospeje k záveru, že právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem si požiadať Ústavný súd..., aby pri

rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne

dôvody a aby sťažovateľke uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej

výške. Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu...“

6. Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie úkonov, aké

uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

7. Navyše, ústavný súd zistil, že 28. júla 2014 (zápisnica o výsluchu č. l. 175 až 180)

sa prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Trnava reálne uskutočnil výsluch

sťažovateľa v (predtým 7. júla 2014 sťažovateľ

po predvedení odmietol vypovedať, pretože mu nebolo doručené predvolanie a nestihol sa

dostatočne pripraviť).

Dňa 2. decembra 2014 okresný súd konanie uznesením zastavil (č. l. 202 až 206),

pretože navrhovateľ pred podaním návrhu nepostupoval v súlade s „§ 15 ods. 1 zák.

č. “ s tým, že po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania bude vec

„postúpená Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti...

a Ministerstvom vnútra“.

Pokynom z 31. decembra 2014 zákonný sudca (č. l. 207) uložil doručiť predmetné

uznesenie účastníkom konania.

8. Právny zástupca sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 1. decembra

2014 sa vyjadril k stanovisku okresného súdu takto: „Správanie navrhovateľa

, nemalo vplyv na rýchlosť, plynulosť uvedenej veci. V prvom rade súd od

16.08.2007 do 30.06.2008 hľadal súd advokáta pre navrhovateľa. Dňa 30.06.2008 súd

vyrátal takmer po jednom roku súdny poplatok.

Dňa 05.09.2008 podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd

Bratislava začal rozhodovať až po predložení súdneho spisu po 9 mesiacoch. Krajský súd

Bratislava vrátil spis súdu prvého stupňa dňa 18.11.2009, ale súd prvého stupňa začal

konať až po 4 mesiacoch.

Navrhovateľ , neovplyvnil rozhodovania advokátov, že nechceli

(nemohli) prevziať obhajobu v tejto právnej veci.

Prieťahy v predmetnom konaní nastali aj v tom, že súd prvého stupňa nedostatočne

rýchlo rozoslal návrhy navrhovateľa odporcom, pričom títo sa vyjadrovali

viac ako 6 mesiacov.

Máme za to, že za vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní je jednoznačne

zodpovedná sudkyňa .“

9. K veci sa okrem právneho zástupcu vyjadril aj samotný sťažovateľ v podaniach

doručených ústavnému súdu 11. a 15. decembra 2014, v ktorých poukázal na neefektívnu

činnosť okresného súdu a trval na dôvodoch podanej sťažnosti a súčasne nesúhlasil

s názorom, že by sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na doterajšej dĺžke konania. Domáha

sa priznania finančného zadosťučinenia v požadovanej výške poukazujúc na rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva za spôsobenú nemajetkovú ujmu, duševné utrpenie, stres

a krivdy zdĺhavým postupom okresného súdu.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom...

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu

vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K

vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iného štátneho orgánu ().

13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

15.1 Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd zo spisu nezistil, že

by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec. Sťažovateľ sa domáhal od viacerých odporcov

(Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

a neskôr aj ďalších, Ústavu na výkon väzby Leopoldov, Ústavu na výkon väzby Nitra

a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Generálneho riaditeľstva Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky) zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume

200 000 Sk za to, že boli porušené jeho základné právo na súkromie a ďalšie osobnostné

práva podľa tým, že mu nebola umožnená plánovaná návšteva

jeho blízkych 17. marca 2007 v , a to

tým, že pred tým 13. marca 2007 bol eskortovaný do na účely

vykonania vyšetrovacieho úkonu „výsluchu svedka – poškodeného“, ako aj z dôvodu, že mu

nebolo umožnené v tomto ústave „sledovanie televízie“ (vyplýva to z č. l. 44b súdneho

spisu – z podania jeho právneho zástupcu doručeného okresnému súdu 1. apríla 2011).

15.2 Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v konaní, dospel ústavný súd k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania

v podstatnej miere prispeli aj niektoré okolnosti na strane sťažovateľa. Návrh sťažovateľa na

začatie konania nemal zákonom požadované náležitosti, preto bol sťažovateľ vyzvaný

na odstránenie nedostatkov návrhu. Obdobne sťažovateľ niekoľkokrát dopĺňal návrh

na začatie konania a jeho petit a tiež navrhoval ďalších účastníkov na strane odporcov

(naposledy 7. júna 2013 č. l. 99 spisu) a na jeho ťarchu možno pripísať aj to, že na výzvu

okresného súdu na odstránenie nedostatkov návrhu zo 14. októbra 2010, ktorá bola

doručená 21. októbra 2010, reagoval jeho právny zástupca s oneskorením viac ako štyroch

mesiacov (1. apríla 2011), hoci bol osobne nahliadnuť do spisu už 16. novembra 2014 (č. l.

40 spisu). K doterajšej dĺžke konania čiastočne prispeli aj žiadosti o odročenie pojednávania

jeho právneho zástupcu, napr. pojednávanie určené na 7. október 2013 bolo odročené

na 21. november 2013 z dôvodu kolízie s iným pojednávaním vedeným na inom súde.

Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy to, že ako účastník konania

nesporne má právo na tieto procesné úkony, ktoré urobil. Za prieťahy vzniknuté v dôsledku

uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba,

ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci (). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú

na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach ústavný súd nezapočítal

do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (obdobne ,

).

15.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej

veci a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 7 rokov a 8 mesiacov je už samo

osebe neprimerané. Okresný súd rozhodoval v priebehu konania o procesných otázkach, ako

to vyplýva z uvedenej chronológie jeho úkonov, ale tieto úkony spočiatku vykonával

s veľkým časovým odstupom a tiež neefektívne. Svedčí o tom skutočnosť, že o žiadosti

sťažovateľa doručenej okresnému súdu 16. augusta 2007 rozhodol až po viac ako 10

mesiacoch (30. júna 2008), keď mu nepriznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Takisto po podaní odvolania proti tomuto uzneseniu (5. september 2008) spis predložil

Krajskému súdu v Bratislave až viac ako po 8 mesiacoch (12. mája 2009), ktorý jeho

uznesenie zmenil, a vyhovel tak žiadosti sťažovateľa. Hoci okresnému súdu v ďalšom

období od roku 2010 nemožno uprieť zvýšenú aktivitu v tejto veci (nariaďoval

pojednávania, rozhodoval o návrhoch sťažovateľa a jeho právneho zástupcu a podobne, ako

to vyplýva z uvedenej chronológie úkonov), do podania sťažnosti ústavnému súdu (22. júl

2014) však nedokázal vo veci rozhodnúť, čo nemožno vzhľadom na doterajšiu dĺžku

konania akceptovať. Na druhej strane však v priebehu konania o sťažnosti doručenej

ústavnému súdu 2. decembra 2014 okresný súd už rozhodol o zastavení konania z takých

dôvodov, ktoré smerujú k právoplatnému skončeniu veci.

16. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za

zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho

neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že

doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn.

, došlo aj k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

18. Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci

sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

19. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

20. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Ústavný súd môže podľa , ale aj nemusí

priznať finančné zadosťučinenie osobe domáhajúcej sa ochrany svojich práv na ústavnom

súde.

21. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 € z dôvodu, že „v tomto konaní súd nezabezpečil a neposkytol

garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.

22. Podľa názoru ústavného súdu neprichádza v tomto prípade do úvahy priznanie aj

finančného zadosťučinenia. Z ďalšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (sťažovateľ podal

celkom 67 sťažností, pozn.) je známe, že sťažovateľ opakovane podáva na súdy

nekvalifikované podania, ktorými zaťažuje súdne a iné štátne orgány v Slovenskej

republike. Rovnako zneužíva vyťaženosť orgánov ochrany ľudských práv v Európskej únii,

ktoré niekedy dobre nerozpoznajú skutočné ciele a zámery sťažovateľa (právoplatne

odsúdeného za závažné trestné činy) získať zo svojich káuz čo najviac finančných

prostriedkov bez ohľadu na podstatu týchto sporov. K tomuto konštatovaniu o nepriznaní

finančného zadosťučinenia sťažovateľovi podľa (bod 3

výroku) však prispeli aj iné okolnosti danej veci (správanie sťažovateľa bod 15.2)

a najmä súčasný stav konania (bod 15.3), ktorý už po podaní sťažnosti smeruje

k právoplatnému skončeniu veci (zastaveniu konania).

23. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa

trovy konania vyčíslil sumou 284,08 €, a to za dva úkony právnej služby.

24. Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu

284,08 €.

25. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015