Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 542/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Advokátskou kancelároiu OLEXOVA

VASILISIN s. r. o., Gorkého 6, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Marcel Vasilišin,

LLM, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov „podľa čl. 46

ods. 2“ (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«(...) Dňa 27.6.2008 bol na Okresnom súde Bratislava I (ďalej ako „OS BA I“)

podaný návrh sťažovateľa na začatie konania proti odporcovi KOOPERATIVA poisťovňa,

a.s. Vienna Insurance Group(...), o náhradu za stratu na zárobku. Konanie bolo vedené na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. . (...)

Dňa 29.01.2014 vydal OS BA I v tejto veci rozsudok, ktorým zamietol návrh

sťažovateľa. Následne bolo v zákonom stanovenej lehote podané odvolanie zo strany

sťažovateľa OS BA I. (...)

Na základe telefonického dohovoru sme zistili, že spis spolu s podaným odvolaním

bol dňa 24.07.2014 predložený Krajskému súdu Bratislava (ďalej ako „KS BA“), kde je

vedený pod sp. zn. . V následnosti na to, sťažovateľ telefonicky urgoval KS

BA, aby vo veci rozhodol, avšak do dnešného dňa sa tak nestalo. (...)

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , Ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú:

1. právna a skutková zložitosť veci

2. správanie účastníkov konania

3. postup súdu

Ad 1) Právna a skutková zložitosť veci

Predmetom odvolania je odlišný právny názor Sťažovateľa, ktorý má za to, že má od

odporcu právo na náhradu za stratu zárobku.

Vec nie je zložitá, otvorené ostali dve otázky výkladu dvoch ustanovení zákona,

pričom k jednému z nich existuje ustálená súdna prax, ktorú súd pri riešení veci

nerešpektoval.

Ide teda len o konania, ktoré majú právnu stránku veci bez skutkovej, nevykonáva sa

teda akékoľvek dokazovanie, a môže sa rozhodovať tzv. „od stola“.

Nie je bez významu aj to, že vo veci nebol doteraz vykonaný žiadny úkon zo strany

Porušiteľa, t.j. Sťažovatelia nemajú ani vedomosť, či bolo Odvolanie predložené

odvolaciemu orgánu príslušnému o ňom rozhodnúť. Samotné predloženie veci odvolaciemu

orgánu tým väčšmi nemôže byť právne a skutkovo zložitou vecou.

Ad 2) Správanie účastníkov konania

Navrhovateľ je napriek svojmu mladému veku invalidným dôchodcom s mierou

zníženia pracovných schopností viac než 70%, a to v dôsledku zranení, ktoré žiadnym

spôsobom nezavinil. Tieto mu preukázateľne zabránili ďalej študovať a úplne ho pripravili

o plnohodnotný pracovný a súkromný život, na ktorý sa ako mladý pripravoval. Je

doživotne odkázaný len na príjem z nízkeho invalidného dôchodku (momentálne 249,10

EUR). Akékoľvek vecne neopodstatnené nároky voči nemu neprimerane sťažujú jeho životné

podmienky.

Dovoľujeme si poznamenať, že ku skutočnosti zakladajúcej žalobcovi nárok na

finančné vyrovnanie došlo dňa 31.05.2003 - odvtedy neoprávnený zásah do jeho zdravia nie

je ničím vyvážený a navrhovateľ napriek svojej situácii 12 rokov úveruje nadnárodnú

poisťovňu s najväčším objemom obchodu v SR.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sme sa snažili urgovať rozhodnutie

krajského súdu už v októbri 2014, avšak neúspešne.

Ad 3) Postup súdu

Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, Porušiteľ do dnešného dňa po takmer 12

mesiacoch nevykonal vo veci ani jeden úkon, čo presahuje všeobecnú dobu zakladajúcu

neprimeranosť dĺžky konania podľa praxe Ústavného súdu.

III. Vyjadrenie sa Krajského súdu v Bratislave k sťažnosti na prieťahy v konaní

V danej veci ešte v konaní pred OS BA I došlo k podaniu sťažnosti na prieťahy

v konaní na Okresný súd Bratislava I. Ten sa však k sťažnosti nevyjadril. Následne keď sa

konanie opätovne dostalo pred rozhodovanie Krajského súdu v Bratislave a Krajský súd

vo veci dlhodobo nekonal došlo k podaniu sťažnosti na prieťahy v konaní, keďže odvolanie

voči rozhodnutiu OS BA I. bolo podané ešte pred začiatkom roka 2014 a vo veci nedošlo ku

konaniu.

KS BA sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú, avšak zaťaženosť súdov je podľa neho príliš

veľká a najskôr sa môže rozhodnúť až začiatkom roka 2016. Vyjadrenie KS BA považujeme

za odmietnutie, svojím obsahom KSBA uznal dôvodnosť sťažnosti, avšak navrhovaný postup

prieťah nerieši, fakticky vytvára ďalší prieťah. Zaťaženosť súdov je však problémom štátu,

nie účastníka ani sudcu, nie je to kritérium pri hodnotení prieťahov podľa ESĽP.

Navrhovateľ je invalidný dôchodca a žije zo životného minima, preto považujeme dva

roky na začatie riešenia pred KS BA, ktoré sa celkovo tiahne už od roku 2008 v konaní

o nároku v tomto prípade za extrém. (...)

Keďže o ochrane práv sťažovateľa iný súd nerozhoduje, a Sťažovateľ využil všetky

opravné prostriedky, ktoré mu zákon účinne poskytuje, navrhuje, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky túto sťažnosť neodmietol, po predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti

ju prijal na ďalšie konanie a vo veci samej vydal tento NÁLEZ

Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd, Krajskému súdu v Bratislave, v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi Ústavný súd priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

5.000, - € (slovom: dvetisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Sťažovateľovi Ústavný súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

355,73 € (slovom: tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktoré je Krajský súd

v Bratislave povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu OLEXOVA VASILISIN, s.r.o.(...)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov „podľa v “ , avšak zrejme došlo k pisárskej chybe,

pretože z celého textu jeho sťažnosti vyplýva, že namieta , čo ústavný

súd akceptoval, ako aj porušenie svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Vychádzajúc zo sťažnosti, ako aj z informácií, ktoré krajský súd v danej veci

poskytol, ústavný súd zistil, že napadnuté konanie sa na odvolacom súde začalo 24. júla

2014, keď bol krajskému súdu doručený spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa, pričom krajský súd rozhodol

o uvedenom uplatnenom opravnom prostriedku 21. októbra 2015.

Ústavný súd v okolnostiach danej veci predovšetkým poukazuje na svoju doterajšiu

judikatúru (napr. , , ), podľa ktorej nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že

ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že napadnuté konanie trvalo

na krajskom súde jeden rok a tri mesiace a hoci postup odvolacieho súdu v danej veci nebol

bez prieťahov, prihliadajúc aj na primeranú dobu na prípravu veci na rozhodnutie

v odvolacom konaní, možno zistiť, že sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a

dohovoru (mutatis mutandis ). Niet pochýb o tom, že krajský súd v napadnutom

konaní najmä v kontexte celkového trvania predmetného konania rozhodoval dlho, vo veci

však po podaní sťažnosti predsedovi krajského súdu po pomerne krátkom období rozhodol,

pričom celková doba rozhodovania krajského súdu bola na hranici akceptovateľnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska komplexného

posúdenia inkriminovaného konania považovať postup krajského súdu v ňom za porušenie

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.

2 . Postup krajského súdu, aj keď nebol celkom efektívny, sa nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl.

48 ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2016