Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 641/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. augusta 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a zo sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Ďuricom,

SNP 711/25, Veľký Krtíš, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava

sp. zn. z 8. februára 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Ďuricom, SNP 711/25, Veľký Krtíš, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 8. februára 2016 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

Na základe výzvy ústavného súdu z 11. mája 2016 právny zástupca sťažovateľky

prípisom z 23. mája 2016 doplnil sťažnosť o kópiu sťažnosťou napadnutého uznesenia

okresného súdu opatreného doložkou právoplatnosti.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd na základe návrhu

navrhovateľa  dlžníka obchodnej spoločnosti HYDINÁR, a. s., ČSA 1403, Gbely (ďalej

len „dlžník“), uznesením sp. zn. z 13. novembra 2015 začal reštrukturalizačné

konanie voči dlžníkovi. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku

č. 223/2015 z 20. novembra 2015. Následne okresný súd uznesením sp. zn.

z 26. novembra 2015 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Súčasne vyzval veriteľov dlžníka,

aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Do funkcie

reštrukturalizačného správcu bola ustanovená ADVO INSOLVENCY k. s., Hollého 10,

Nitra (ďalej len „reštrukturalizačný správca“). Predmetné uznesenie bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku č. 233/2015 zo 4. decembra 2015 a právoplatnosť nadobudlo

5. decembra 2015.

Sťažovateľka si do predmetného reštrukturalizačného konania prihlásila svoju

pohľadávku v sume 125 334,40 € spôsobom podľa a nasl.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) a stala sa tak

účastníčkou tohto konania. Pohľadávka sťažovateľky bola reštrukturalizačným správcom

zistená v sume 104 078,12 €.

Sťažovateľka uvádza, že „v reštrukturalizačnom konaní sa dňa 8. 2. 2016 konala

prvá schôdza veriteľov, ktorej obligatórnym bodom bolo okrem iného i hlasovanie

o vyhlásení konkurzu na dlžníka. Na schôdzi sa zúčastnilo spolu 15 veriteľov, z ktorých

14 boli oprávnení hlasovať s celkovým počtom 950.284 hlasov s tým, že za vyhlásenie

konkurzu boli veritelia, ktorých hlasy predstavovali spolu 481.160 hlasov /proti bolo

469.120 hlasov/. Tento výsledok hlasovania predstavoval teda nadpolovičnú väčšinu,

pretože bolo potrebné kvórum 475.143, hlasovať teda v rozdiele cca 6.000 hlasov.“.

Následne okresný súd napadnutým uznesením sp. zn. z 8. februára 2016

zastavil reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok

dlžníka a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil

.

Zároveň okresný súd predmetným uznesením uložil ustanovenému správcovi

povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o konkurznom konaní všetkých známych

veriteľov dlžníka, ktorí majú zvyčajné miesto pobytu, trvalé bydlisko alebo registrované

sídlo v iných členských štátoch Európskej únie, o spôsobe prihlasovania pohľadávok

v súlade s čl. 40 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní,

vyzval veriteľov dlžníka, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia

konkurzu, a dal veriteľom poučenie podľa príslušných ustanovení zákona o konkurze

a reštrukturalizácii.

Uznesenie okresného súdu sp. zn. z 8. februára 2016 bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku č. 32/2016 zo 17. februára 2016 a právoplatnosť nadobudlo

18. februára 2016.

V úvodnej časti sťažnosti sťažovateľka popisuje skutkový stav, pri ktorom malo

dôjsť k porušeniu ňou označených základných práv podľa a práva podľa dohovoru,

z ktorého vyplýva, že «na základe požiadavky sťažovateľky nám boli zaslané správcom

konkrétne výsledky hlasovania a ďalšie podklady, z ktorých vyplýva, že v prospech

„vyhlásenia konkurzu“ hlasovala aj spoločnosť TOMIS PLUS s. r. o., so sídlom Stred 178,

023 54 Turzovka, IČO: 47590068. Z konečného zoznamu pohľadávok v danej veci vyplýva,

že spoločnosť TOMIS PLUS s. r. o. mala zistenú pohľadávku v celkovej výške 88.808,66 Eur

a mala priznaný na schôdzi 78.442 hlasov, pričom rozdiel tvorila zmluvná pokuta

prihlásená týmto veriteľom. Sťažovateľka tvrdí, že celá prihlásená pohľadávka tohto

veriteľa mala mať zistené poradie „podriadená pohľadávka“ bez ohľadu na právny titul,

pretože samotná táto právnická osoba bola spriaznenou osobou k dlžníkovi.

Na túto skutočnosť upozorňoval pred schôdzou aj jeden zabezpečený veriteľ, pokiaľ

je mi známe išlo o Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. ... Sťažovateľka poukazuje,

že pokiaľ by tento veriteľ nehlasoval pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, nebol by

konkurz na dlžníka vyhlásený...

Poukazujeme pritom, že právnym titulom prihlášky veriteľa TOMIS PLUS s. r. o.

je zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 19. 12. 2014, kedy TOMIS PLUS s. r. o.

ako postupník nadobudol pohľadávky postupcu DeHeus, a. s., Marefy 144, Bučovice, ČR,

IČO: 25321498.

Tento deň treba považovať za deň vzniku pohľadávky v zmysle ust. ,

pretože v ten deň sa daný veriteľ vôbec stal veriteľom vo vzťahu k dlžníkovi, ale presne

v tom období až do 27. 1. 2015 bol členom dozornej rady dlžníka osoba

s uvedeným bydliskom . Táto istá osoba je u veriteľa TOMIS

PLUS s r. o. počnúc 21. 01. 2014 prokuristom, zároveň od 11. 02. 2015 konateľom

a od 21. 01. 2014 stopercentným spoločníkom s menom s bydliskom

. Takže je zjavné, že tieto dve osoby sú príbuzné a blízke

osoby. Preto potom postavenie tohto veriteľa bolo potrebné subsumovať podľa ust.

ods. 1/ písm. e) a teda v prípade uvedeného veriteľa išlo o spriaznenú osobu v postavení

ku dlžníkovi HYDINÁR a. s. minimálne v období od 19. 12. 2014 do 27. 01. 2015, čo stačí

na to, aby celá prihlásená pohľadávka mala mať poradie podriadenej pohľadávky a preto

nemal tento veriteľ mať vôbec hlasovacie právo.».

V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na argumentáciu, ktorú uviedla vo svojom

podnete na zvolanie opätovnej schôdze veriteľov dlžníka adresovanom okresnému súdu

(podnet bez uvedenia dátumu, doručený okresnému súdu poštou 16. februára 2016, pozn.),

že „výsledok hlasovania o návrhu na vyhlásenie konkurzu na schôdzi veriteľov konanej dňa

8. 2. 2016 by nebol prijatý. Pre tento prípad, ak by neprešiel návrh na vyhlásenie konkurzu,

postavenie sťažovateľky, ako nezabezpečenej veriteľky by bolo lepšie, lebo v povolenej

reštrukturalizácii by bola aspoň čiastočne uspokojená.“.

Sťažovateľka namieta, že jej práva „boli zjavne takýmto hlasovaním porušené,

pričom námietku priamo na schôdzi vzniesť nemohla, pretože o tomto postavení a priznaní

hlasov danému veriteľovi nevedela, preto sa so svojim podnetom adresovaným Okresnému

súdu v Trnave zo dňa 12. 02. 2016 doručeného súdu dňa 16. 02. 2016. dovolávala uloženia

pokynu zvolať opätovnú schôdzu veriteľov, na ktorej bude možné vykonať opätovné

hlasovanie o vyhlásení konkurzu s tým, že spriaznený veriteľ TOMIS PLUS s. r. o. nebude

mať priznané hlasovacie práva. Pre sťažovateľku v danom momente neexistoval žiadny iný

právny prostriedok, akým by bolo možné opraviť hlasovanie, resp. prepočítať hlasy tak, aby

hlasy spriazneného veriteľa neboli brané do celkového počtu veriteľov oprávnených

hlasovať.

Okresný súd v Trnave písomne oznámil sťažovateľke oznámením zo dňa 31. 03. 2016

doručeného právnemu zástupcovi sťažovateľky dňa 08. 04. 2016, že zvolanie opätovnej

schôdze nie je možné, nakoľko súd už rozhodol o zastavení reštrukturalizácie a vyhlásení

konkurzu. Súd v oznámení zdôraznil, že pohľadávka TOMIS PLUS s. r. o. nebola popretá,

naopak bola zistená v čase konania schôdze veriteľov a správca pri zachovaní odbornej

starostlivosti nemal vedomosť o spriaznenosti veriteľa TOMIS PLUS s.r.o. Súd poukázal

na možnosť sťažovateľky využiť právo podať podnet správcovi v zmysle ust. § 124 ods. 3

.“.

Podľa sťažovateľky napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu jej

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ktoré

„spočíva v absencii akéhokoľvek opravného prostriedku a vo vydaní napadnutého

uznesenia bez nariadenia pojednávania“.

Sťažovateľka ďalej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1

, pretože «ak by bol dodržaný zákonný postup v tom smere, že by za vyhlásenie

konkurzu nehlasovala spriaznená spoločnosť a dlžník by sa nebol dostal do konkurzu,

potom by uspokojenie jednotlivých veriteľov, ako aj sťažovateľky bolo nepochybne vyššie,

nakoľko je zásadný rozdiel v „kvalite“ vlastníctva pohľadávky a ich uspokojenie v konkurze

a iný v reštrukturalizácii».

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa / SR v spojení

s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava č. k. -173

z 8. 2. 2016 porušené bolo.

2. Právo sťažovateľky na ochranu vlastníctva podľa / SR

uznesením Okresného súdu Trnava č. k. -173 z 8. 2. 2016 porušené bolo.

3. Uznesenie Okresného súdu v Trnave č. k. -173 z 8. 2. 2016 zrušuje

a vec sa vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie s tým, že Okresný súd Trnava

je povinný pred samotným rozhodnutím nariadiť pojednávanie a následne rozhodnúť vo

veci samej.

4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľke náhradu trov konania (trov

právneho zastúpenia) vo výške 149,16 Eur v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu na účet advokáta JUDr. Petra Ďuricu...“

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľka tiež

navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu

sp. zn. z 8. februára 2016 do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu

vo veci samej.

II.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti (§ 25 ods. 1 v spojení s § 31

ods. 1 a 2 ) ústavný súd prípisom zo 14. júna 2016 vyzval okresný

súd na zaujatie písomného stanoviska k opodstatnenosti sťažnosti. Súčasne požiadal

okresný súd o predloženie reštrukturalizačného spisu sp. zn. .

Predseda okresného súdu v písomnom stanovisku sp. zn. z 24. júna

2016, doručenom ústavnému súdu 29. júna 2016, v podstatnom uviedol:

«Uznesením zo dňa 26. 11. 2015 č. 23 -151 súd povolil reštrukturalizáciu

dlžníka HYDINÁR, a. s.

Dňa 8. 2. 2016 o 10.00 hod. sa konala schôdza veriteľov, na ktorej správca poučil

veriteľov a oboznámil ich o priebehu reštrukturalizácie. Na schôdzi prítomný veriteľ

žiadal hlasovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, pričom za tento

návrh hlasovali veritelia s počtom hlasov 481.160, čo predstavovalo nadpolovičnú väčšinu.

Správca zároveň na schôdzi vyzval veriteľov, aby sa vyjadrili, či vznášajú námietku

voči zvolaniu schôdze, priebehu alebo vedeniu schôdze, prípadne inú námietku – žiadna

námietka na schôdzi veriteľov vznesená nebola.

Nakoľko príslušný a kompetentný vyšší súdny úradník (ako zástupca súdu) bol

prítomný na schôdzi veriteľov, a priamo na schôdzi prevzal zápisnicu zo schôdze veriteľov

(v súlade s , ods. 2, písm. d) ), uznesením zo dňa 8. 2. 2016 č. 23 -173

súd zastavil reštrukturalizačné konanie, a vyhlásil na majetok dlžníka konkurz.

Uznesenie bolo riadne zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 17. 2. 2016,

čím v zmysle , ods. 3 zanikli účinky reštrukturalizačného konania.

Dňa 16. 2. 2016 (teda po tom, čo súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka) bol súdu

doručený podnet veriteľa (sťažovateľka), prostredníctvom jej právneho

zástupcu JUDr. Petra Ďuricu, na zvolanie opätovnej schôdze veriteľov dlžníka HYDINÁR,

a. s. - ako dôvod uviedla že na schôdzi hlasoval veriteľ TOMIS PLUS, s. r. o., ktorý hlasoval

„ZA“ vyhlásenie konkurzu. Veriteľ TOMIS PLUS, s. r. o. mal v čase schôdze zistené

pohľadávky v celkovej výške 88.808,66 €, a mal priznaných 78.442 hlasov, pričom rozdiel

tvorila zmluvná pokuta. Podľa názoru sťažovateľky mala mať však celá pohľadávka veriteľa

TOMIS PLUS, s. r. o. zistené poradie „podriadená pohľadávka“, nakoľko veriteľ

TOMIS PLUS, s. r. o. je spriaznenou osobou dlžníka; ak by veriteľ TOMIS PLUS, s. r. o.

na schôdzi nehlasoval (podľa sťažovateľky nemal mať hlasovacie práva z dôvodu

podľa , ods. 3 ), návrh na vyhlásenie konkurzu by nebol na schôdzi veriteľov

schválený nadpolovičnou väčšinou, a postavenie sťažovateľky ako nezabezpečeného

veriteľa by bolo lepšie, keďže v reštrukturalizácii by bola aspoň čiastočne uspokojená.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že námietku priamo na schôdzi vzniesť nemohla, pretože

o postavení a priznaní hlasov veriteľovi TOMIS PLUS, s. r. o. nevedela, a preto žiadala

uložiť správcovi pokyn zvolať opätovnú schôdzu veriteľov, na ktorej sa bude hlasovať

o vyhlásení konkurzu, pričom veriteľ TOMIS PLUS s. r. o. nebude mať hlasovacie práva.

Súd na podnet odpovedal listom zo dňa 31. 3. 2016 v ktorom uviedol, že pohľadávka

veriteľa TOMIS PLUS, s. r. o. nebola popretá, naopak bola zistená v čase konania schôdze

veriteľov. Správca vo svojom vyjadrení uviedol, že pri zachovaní odbornej starostlivosti

nemal vedomosť o tom, že by veriteľ TOMIS PLUS, s. r. o. mohol byť spriaznenou osobou

dlžníka. Dlžník taktiež túto skutočnosť v zozname spriaznených osôb neuviedol, a táto

skutočnosť nevyplývala ani z iných verejných registrov, preto pohľadávky tohto veriteľa boli

zistené tak, ako to uviedol správca vo svojom zozname pohľadávok.

Súd k veci ďalej uvádza, že správca ADVO Insolvency, k. s. doručil tunajšiemu súdu

dňa 5. 2. 2016 zoznam pohľadávok s vyznačením popretia, z ktorého vyplýva že veriteľ

TOMIS PLUS, s. r. o. si prihlásil do reštrukturalizácie istinu 49.147,00 €, zmluvnú pokutu

vo výške 10.367,01 €, a sumu 10.896,45 € označenú správcom ako trovy konania, pričom

poradie každej jednotlivej sumy uviedol veriteľ ako „iná pohľadávka“.

Správca veriteľovi TOMIS PLUS, s. r. o. poprel dňa 1. 2. 2016 poradie pohľadávky -

zmluvná pokuta vo výške 10.367,01 €, keď poradie určil ako „podriadená pohľadávka“

(táto skutočnosť vyplýva aj z predloženého zoznamu pohľadávok).

Tvrdenie sťažovateľky, že námietku nemohla vzniesť priamo na schôdzi veriteľov

dňa 8. 2. 2016, pretože o postavení a priznaní hlasov veriteľovi TOMIS PLUS, s. r. o.

nevedela neobstojí, nakoľko už pred konaním schôdze bol vyhotovený zoznam pohľadávok

s vyznačením zistených súm, popretého poradia, a priznanými hlasovacími právami veriteľa

TOMIS PLUS, s. r. o. - sťažovateľka tak mala možnosť sa s týmto zoznamom oboznámiť

jednak na súde, alebo v kancelárii správcu; taktiež na schôdzi veriteľov správca informoval

o výške zistených pohľadávok pričom uviedol, že traja veritelia boli zistení s iným poradím.

Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že sťažovateľka mohla využiť postup

podľa , ods. 3 . Súd tak s prihliadnutím na skutočnosť, že v čase doručenia

podnetu veriteľa bol už na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, pričom v konkurznom

a reštrukturalizačnom konaní nie je prípustná obnova konania, a s poukazom na to,

že sťažovateľka nevyužila možnosť podľa , ods. 3 , a ani možnosť podať námietku

priamo na schôdzi veriteľov, jej žiadosti na zvolanie opätovnej schôdze súd nevyhovel.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť sťažovateľky je neopodstatnená a nedôvodná, súd

vo veci plynulo a efektívne konal, preto žiadam aby Ústavný súd sťažnosti nevyhovel.»

Po nahliadnutí do súdneho spisu sp. zn. ústavný súd konštatuje zhodu

tvrdení okresného súdu s obsahom predmetného reštrukturalizačného spisu, najmä

existenciu podstatných skutočností z hľadiska predmetu sťažnosti (zoznam pohľadávok

dlžníka s vyznačením popretých pohľadávok, zoznam spriaznených osôb dlžníka, zápisnica

o priebehu schôdze veriteľov konanej 8. februára 2016, vybavenie podnetu sťažovateľky

na zvolanie opätovnej schôdze veriteľov).

Keďže ústavný súd nezistil rozpor vyjadrenia vo veci konajúceho všeobecného súdu

s obsahom reštrukturalizačného spisu, nepovažoval za nevyhnutné požiadať sťažovateľku

o zaujatie stanoviska k tomuto vyjadreniu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila

sťažovateľka, a to predovšetkým pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia , , ,

, , ).

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane poukazuje na to, že nie je

súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že jeho

úlohou pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je určená princípom

subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade,

ak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa a a práva podľa dohovoru uznesením

okresného súdu sp. zn. z 8. februára 2016.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania, ktorý je koncentrovane vyjadrený v jeho petite.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podstatou sťažnostnej argumentácie sťažovateľky je jej tvrdenie, že okresný súd

zastavením reštrukturalizačného konania a vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka

na základe nezákonného hlasovania veriteľov na schôdzi veriteľov dňa 8. februára 2016

bez možnosti opravného prostriedku a bez nariadenia pojednávania porušil jej základné

právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa sťažovateľky „absencia akéhokoľvek opravného

prostriedku pre sťažovateľku znamená, že nemá na súde reálne právo domáhať sa nápravy

nezákonného stavu, ktorý vznikol v dôsledku hlasovania veriteľa, ktorý podľa jej názoru

nemal hlasovacie práva... Absencia akéhokoľvek opravného prostriedku v danom prípade

znamená porušenie zásady na spravodlivé súdne konanie, pretože účinky uznesenia

Okresného súdu v Trnave nie je možné nijako zvrátiť.“. Tým, že okresný súd v predmetnej

veci na prerokovanie námietok sťažovateľky ako účastníčky reštrukturalizačného konania

nenariadil pojednávanie, „jej nebolo umožnené, aby sa súd oboznámil s argumentáciou

účastníka reštrukturalizačného konania“.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť (, ).

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa

v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom

právnom poriadku, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne

každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej

právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej

normy na zistený stav veci.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,

vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je

absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie

obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo

bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6

ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú

legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto

cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Ústavný súd opakovane pripomína svoj ustálený právny názor, v zmysle ktorého

zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov,

ktoré viedli k rozhodnutiu vo veci samej alebo k inému súdnemu rozhodnutiu, ktorým končí

konanie pred nimi. Tento prístup je dôsledkom toho, že všeobecné súdy vychádzajú

pri prerokúvaní a rozhodovaní vecí patriacich do ich právomoci zo zákonnej úpravy

a z vlastnej interpretácie zákonov a podzákonných úprav. Ústavný súd je však oprávnený

a povinný posúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach,

v ktorých niet iného, nadriadeného alebo opravného súdu, ktorý by chránil základné právo

účastníka konania pred súdom nižšieho stupňa (, ). V súlade

s uvedeným právnym názorom ústavný súd postupoval aj vo veci sťažovateľky.

Právomoc súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní možno

vyvodiť z . prostredníctvom blanketovej normy obsiahnutej

v čl. 143 ods. 2 odkazuje na zákon, ktorý okrem iného podrobne upraví pôsobnosť súdov

a konanie pred nimi. Za zákon vydaný na základe blanketovej normy obsiahnutej v čl. 143

ods. 2 nepochybne možno považovať aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý

v rámci tretej časti nazvanej „Reštrukturalizácia“ upravuje v jej piatej hlave aj ingerenciu

všeobecných súdov v procese reštrukturalizácie, a to formou dohľadu súdu nad činnosťou

dlžníka, správcu a veriteľských orgánov (§ 131 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii) a v taxatívne vymenovaných prípadoch ex offo aj rozhodnutím

o zastavení reštrukturalizačného konania, o začatí konkurzného konania a o vyhlásení

konkurzu (§ 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

V posudzovanej veci okresný súd najprv na návrh dlžníka po zistení, že sú splnené

zákonné podmienky, uznesením sp. zn. z 26. novembra 2015 povolil

reštrukturalizáciu dlžníka. Následne však okresný súd jedným uznesením

sp. zn. z 8. februára zastavil reštrukturalizačné konanie vedené proti dlžníkovi,

začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Išlo o postup

a rozhodnutie, ktoré korešponduje s § 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

keďže v jeho zmysle môže príslušný reštrukturalizačný súd zastaviť reštrukturalizačné

konanie aj bez návrhu, začať konkurzné konanie a vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka,

ak nastane niektorá z uvedených hypotéz:

a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,

b) správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,

c) správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,

d) schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo

na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,

e) záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné

schválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote,

f) veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo

predložený návrh plánu zamietol,

g) správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,

h) za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala

nadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou

všetkých hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,

i) predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na potvrdenie plánu

súdom.

V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci okresný súd zastavenie

reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu podľa § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii založil na svojom zistení, že „dňa 8. 2. 2016 sa konala schôdza

veriteľov, na ktorej veriteľ navrhol, aby predmetom

schôdze bolo hlasovanie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Keďže návrh podal

veriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň 10 % zo všetkých hlasov prítomných veriteľov,

správca dal hlasovať o návrhu veriteľa . Za vyhlásenie

konkurzu hlasovali veritelia, ktorých hlasy spolu predstavovali 481 160 hlasov, čo je

nadpolovičná väčšina hlasov prítomných veriteľov. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol

prijatý.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov..., Schôdza veriteľov

je uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň traja veritelia oprávnení hlasovať. Schôdza

veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Právo hlasovať

na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov

zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy

pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Podriadený veriteľ ani veriteľ, ktorý by sa v konkurze

uspokojoval v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov, ani

právo byť volený do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov

hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí

od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať

splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov rozsahu podmienenej

pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu

podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. Toto právo podmienenému

veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným;

o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti

dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla.

Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú

istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými

podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva

pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Ak to navrhne

veriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň 10% zo všetkých hlasov prítomných veriteľov,

predmetom schôdze veriteľov je vždy aj hlasovanie, aby súd vyhlásil konkurz. Ak sa na tom

schôdza veriteľov uznesie, správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

Podľa súd bez návrhu jedným uznesením zastaví

reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz,

ak zistí, že schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľsky výbor

alebo na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz.

Podľa v uznesení podľa odseku 2 súd ustanoví správcu postupom

podľa § 40 ods. 1. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením

uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania,

funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi,

ktorého v uznesení ustanovil.

Podľa , správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením;

za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu

na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov

schválených ministerstvom: to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze

veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku;

uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zastavil reštrukturalizačné konanie, začal

konkurzné konanie, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a ustanovil správcu náhodným

výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti SR ( ).“.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia možno vyvodiť, že okresný súd dospel

k záveru, že schôdza veriteľov sa zákonným postupom uzniesla na tom, aby súd vyhlásil

konkurz na majetok dlžníka [čo je v zmysle § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii dôvodom pre obligatórnu konverziu reštrukturalizácie na konkurz].

Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či okresný súd preskúmal uvedenú otázku

(zákonnosť hlasovania o vyhlásení konkurzu na schôdzi veriteľov) ústavne udržateľným

spôsobom, teda vyhodnotiť, či okresný súd svoj právny názor dostatočne, a teda ústavne

akceptovateľným spôsobom odôvodnil a či ho nemožno považovať za arbitrárny.

Ústavný súd je toho názoru, že pri vyhodnocovaní aspektov ústavnosti napadnutého

uznesenia je potrebné prihliadať na všetky skutkové a právne okolnosti týkajúce sa

predmetného reštrukturalizačného konania.

Podľa § 131 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd počas

reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov.

Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu

reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný v určenej lehote poskytnúť.

Jednou z dôležitých úloh reštrukturalizačného správcu v procese reštrukturalizácie

je zisťovanie a popieranie prihlásených pohľadávok, ktoré je upravené v § 124 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii. Právo preskúmavať a popierať prihlásené pohľadávky má

len správca. Samotný dlžník ani veriteľ toto právo nemá, má len právo v zmysle § 124

ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii podať správcovi podnet, aby prihlásenú

pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou

vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal,

ako podnet vybavil.

V procese popierania (podľa § 124 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok) správca každú prihlásenú

pohľadávku s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou

dokumentáciou dlžníka, so zoznamom záväzkov dlžníka, ktorý bol vyhotovený pri podaní

návrhu na reštrukturalizáciu, prihliada aj na samotné vyjadrenie dlžníka a iných osôb

a vykoná aj vlastné šetrenie. Úlohou správcu je s odbornou starostlivosťou posúdiť právny

dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie

zabezpečovacieho práva prihlásenej pohľadávky a v prípade, že vyhodnotí niektorú

z už uvedených skutočností ako spornú, je povinný ju poprieť.

Zákonná povinnosť správcu poprieť spornú pohľadávku ustanovenú v § 124 ods. 1

zákona o konkurze a reštrukturalizácii je odrazom skutočnosti, že nepopretie spornej

pohľadávky nie je možné v rámci reštrukturalizačného konania nijakým spôsobom zhojiť,

pričom takáto pohľadávka by musela byť zaradená do reštrukturalizačného plánu

a v prípade potvrdenia schváleného plánu súdom následne uspokojená v rozsahu

stanovenom potvrdeným a schváleným plánom.

Podľa § 123 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii po uplynutí lehoty

na popieranie pohľadávok správca najneskôr do troch dní od uplynutia tejto lehoty doručí

jeden rovnopis zoznamu pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok na súd;

pre posúdenie, v akom rozsahu sú prihlásené pohľadávky popreté, sú údaje zapísané

do zoznamu pohľadávok doručeného súdu rozhodujúce.

Zoznam pohľadávok tvorí súčasť správcovského spisu. Okrem zoznamu pohľadávok

správca vedie osobitnú evidenčnú pomôcku o veriteľoch prihlásených pohľadávok

a o ich hlasovacích právach s vyznačením tých veriteľov, ktorí sú spriaznenými osobami

s dlžníkom podľa § 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z hľadiska možnosti byť

členom veriteľského výboru v reštrukturalizačnom konaní a práva hlasovať na schôdzi

veriteľov správca musí zisťovať, či v reštrukturalizačnom konaní ide o spriaznené

pohľadávky.

Ústavný súd z predloženého reštrukturalizačného spisu zistil, že reštrukturalizačný

správca vyhotovený zoznam pohľadávok s vyznačením popretia a evidenčnú pomôcku

a hlasovacími právami veriteľov doručil okresnému súdu v zákonnej lehote

5. februára 2016. Zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že do reštrukturalizačného konania

prihlásilo 30 veriteľov pohľadávky v celkovej sume 2 144 644,23 €. Správca zistil

pohľadávky 27 veriteľov v celkovej výške 1 913 708,59 €, z toho 3 veritelia boli zistení

s iným poradím (podriadené pohľadávky) celkovo v sume 919 278,69 €.

Dňa 4. februára 2016 (čiže pred konaním schôdze veriteľov, pozn.) bola

reštrukturalizačnému správcovi doručená žiadosť zabezpečeného veriteľa Slovenská

záručná a rozvojová banka, a. s., Štefánikova 27, Bratislava, o preskúmanie prihlásených

pohľadávok veriteľov , TOMIS PLUS, s. r. o.,

, a sťažovateľky, z hľadiska ich spriaznenosti vo vzťahu k dlžníkovi

v zmysle § 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda či bude uvedeným veriteľom

priznané právo hlasovať na schôdzi veriteľov a právo byť volený do veriteľského výboru

v zmysle § 126 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Vo vyjadrení reštrukturalizačného správcu z 5. februára 2016 adresovanom

Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a. s., sa uvádza, že „všetky doručené prihlášky

všetkých veriteľov v tejto reštrukturalizácii (ale aj v iných veciach, v ktorých pôsobíme)

sú vždy kontrolované a posudzované s vynaložením odbornej starostlivosti správcu, rovnako

to bolo aj v tejto veci. Všetky prihlášky, ktoré boli doručené boli posudzované zákonnými

kritériami ustanovenými aktuálnym a súvisiacimi právnymi predpismi

(najmä a ).

Správca postupoval pri popieraní a zisťovaní pohľadávok v zmysle ust.

(účinného od 29. 4. 2015), teda vykonával aj vlastné šetrenie. Výsledkom tohto posúdenia

je konečný zoznam prihlásených pohľadávok, v ktorom je pri každom veriteľovi vyznačené

zistenie a popretie právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti poradia atď. a tento konečný

zoznam bol odovzdaný v zákonnej lehote príslušnému súdu aj veriteľom, ktorí oň požiadali,

vrátane Vás ako veriteľa. Ohľadne Vami uvádzaných veriteľov máme za to, že pri jednom

z nich by teoreticky mohlo ísť o spriazneného veriteľa.

Veriteľ TOMIS PLUS, s. r. o., IČO: 47 590 068, Stred 178, 023 54 Turzovka do dňa

27. 01. 2015, kedy skončila účasť ako člena DR HYDINÁR, a. s. mohol byť

spriaznenou osobou za predpokladu, že osoby a (jediný

spoločník TOMIS PLUS, s. r. o. od 21. 01. 2014) boli blízke osoby (o čom by mohlo

nasvedčovať, že majú obaja trvalý pobyt vo ) a pohľadávka, ktorú si uplatňujú

vznikla pred týmto dátumom, o takejto skutočnosti ale správca nemá žiadnu informáciu,

dlžník túto spoločnosť v zozname spriaznených osôb neuviedol a z verejných registrov

nebolo možné túto informáciu zistiť, preto pohľadávky tohto veriteľa:

- č. 177 až 206 titulom neuhradenej kúpnej ceny a príslušenstva boli zistené ako iné

pohľadávky

- č. 207 vo výške 10.367,01 € zistená ako podriadená pohľadávka, ale z dôvodu,

že išlo o prihlásenú zmluvnú pokutu

- č. 208 a 209 titulom istiny a príslušenstva ako iné pohľadávky.

O tom, ktorí veritelia podali incidenčnú žalobu, budeme vedieť po uplynutí 30 dňovej

lehoty, ktorá veriteľom plynie od doručenia oznámenia správcu o popretí.“.

Z obsahu zápisnice zo schôdze veriteľov konanej 8. februára 2016, ktorej

neoddeliteľnou súčasťou bol zoznam prítomných veriteľov, ústavný súd zistil, že

- schôdza veriteľov bola uznášaniaschopná, pretože na schôdzi bolo prítomných

14 veriteľov s celkovým počtom hlasov 950 284,

- veritelia boli zákonným spôsobom oboznámení s termínom, časom a programom

schôdze veriteľov (oznam o zvolaní schôdze bol zverejnený v Obchodnom vestníku

č. 248/2015 z 29. decembra 2015, v Obchodnom vestníku č. 17/2016 z 27. januára

2016 reštrukturalizačný správca zverejnil zmenu času konania schôdze),

- podľa § 126 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii reštrukturalizačný správca

poučil veriteľov o skutočnosti, že schôdzi veriteľov predsedá reštrukturalizačný

správca pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka

(za okresný súd bola na schôdzi veriteľov prítomná ,

poverená vyššia súdna úradníčka okresného súdu),

- reštrukturalizačný správca poučil veriteľov o ich právach a povinnostiach spojených

s ich účasťou na schôdzi veriteľov, najmä o tom, že:

- právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky,

- právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase

konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; veriteľ

má 1 hlas na každé 1 € zistenej sumy pohľadávky,

- schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov,

- podriadený veriteľ nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov a ani právo byť

volený do veriteľského výboru,

- zástupca dlžníka je povinný odpovedať na otázky správcu,

- veriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň 10 % zo všetkých hlasov prítomných

veriteľov, má právo navrhnúť hlasovanie, aby súd vyhlásil na dlžníka konkurz,

- veritelia si volia päťčlenný alebo trojčlenný veriteľský výbor na účely výkonu

svojich práv; ak nebudú zvolení členovia veriteľského výboru, správca musí

požiadať súd o vyhlásenie konkurzu.

Z obsahu zápisnice vyplýva, že na základe návrhu oprávneného veriteľa

za vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka na schôdzi veriteľov hlasovali veritelia, ktorých

hlasy spolu predstavovali 481 160 hlasov, čo je nadpolovičná väčšina hlasov

prítomných veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať. Sťažovateľka ako účastníčka

reštrukturalizačného konania bola prítomná na schôdzi veriteľov a hlasovala proti

vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka.

Zo zápisnice taktiež vyplýva, že reštrukturalizačný správca poučil prítomných

veriteľov, či vznášajú námietku voči zvolaniu, priebehu či vedeniu tejto schôdze veriteľov

alebo inú relevantnú námietku. Žiadna námietka zo strany prítomných veriteľov (vrátane

sťažovateľky, pozn.) na schôdzi veriteľov nebola vznesená.

Odpis podpísanej zápisnice zo schôdze veriteľov reštrukturalizačný správca v zmysle

§ 126 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii doručil prítomnému poverenému

zástupcovi okresného súdu priamo na schôdzi veriteľov.

Okresný súd napadnutým uznesením sp. zn. z 8. februára 2016 zastavil

reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka

a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil

. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 32/2016

zo 17. februára 2016 a právoplatnosť nadobudlo 18. februára 2016.

Až následne po rozhodnutí okresného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka

bol okresnému súdu 16. februára 2016 doručený podnet sťažovateľky na zvolanie opätovnej

schôdze veriteľov dlžníka z dôvodu ňou tvrdeného porušenia jej práv veriteľa hlasovaním

na schôdzi veriteľov. Ústavný súd zistil, že obsah podnetu sťažovateľky je porovnateľný

s obsahom sťažnosti, ktorú sťažovateľka 13. apríla 2016 doručila ústavnému súdu.

Okresný súd prípisom z 31. marca 2016 právnemu zástupcovi sťažovateľky

doručeným 8. apríla 2016 sťažovateľke v podstatnom oznámil, že „pohľadávka veriteľa

TOMIS PLUS s. r. o. nebola popretá, naopak bola zistená v čase konania schôdze veriteľov.

Správca vo svojom vyjadrení uviedol, že pri zachovaní odbornej starostlivosti nemal

vedomosť o tom, že by veriteľ TOMIS PLUS s. r. o. mohol byť spriaznenou osobou dlžníka.

Dlžník takúto spoločnosť v zozname spriaznených osôb neuviedol a táto skutočnosť

nevyplývala ani z iných verejných registrov a preto pohľadávky tohto veriteľa boli zistené,

tak ako to uviedol správca vo svojom konečnom zozname.

Súd poukazuje na skutočnosť, že veriteľ mala možnosť využiť svoje

právo a podať podnet správcovi v zmysle .

Súd na základe uvedeného schôdzu veriteľov zvolávať nebude.“.

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd považuje za nutné poznamenať,

že v preskúmavanej veci sťažovateľka všetku svoju argumentáciu o porušení svojich práv

ako účastníčky reštrukturalizačného konania predložila správcovi a okresnému súdu

ako reštrukturalizačnému súdu až po konaní schôdze veriteľov a po rozhodnutí okresného

súdu o vyhlásení konkurzu ex offo v zmysle § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol prisvedčiť tvrdeniu

sťažovateľky, že svoje práva, ktoré jej zákon o konkurze a reštrukturalizácii umožňoval

uplatniť, dovtedy v reštrukturalizačnom konaní uplatniť nemohla, „pretože o tomto

postavení a priznaní hlasov danému veriteľovi nevedela...“.

Pritom je nesporné, že reštrukturalizačný správca už prípisom z 2. februára 2016,

doručeným okresnému súdu 5. februára 2016, t. j. tri dni pred konaním schôdze veriteľov,

doručil okresnému súdu zoznam pohľadávok s vyznačením popretia a evidenčnú pomôcku

s uvedením hlasovacích práv veriteľov na schôdzi veriteľov, do ktorého sťažovateľka

ako účastníčka reštrukturalizačného konania mohla kedykoľvek nahliadnuť tak na okresnom

súde, ako aj v kancelárii správcu. Nič teda nebránilo sťažovateľke, aby včas nadobudla

vedomosť o zistení a popretí pohľadávok veriteľov a ich spriaznenosti pre účely hlasovania

na schôdzi veriteľov a včas podala podnet správcovi v zmysle § 124 ods. 3 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii, aby prihlásenú pohľadávku veriteľa, o ktorom

sa domnievala, že je spriazneným veriteľom voči dlžníkovi, poprel, poprípade z rovnakého

dôvodu vzniesla námietku priamo na schôdzi veriteľov 8. februára 2016, na ktorej bola

prítomná.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že v priebehu reštrukturalizačného konania

pred konaním schôdze veriteľov prejavil spomedzi účastníkov určitú procesnú aktivitu

iba zabezpečený veriteľ Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., ktorý v zmysle § 126

ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii požiadal reštrukturalizačného správcu

o preskúmanie prihlásených pohľadávok viacerých veriteľov z hľadiska ich spriaznenosti

s dlžníkom v zmysle § 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, okrem iných aj veriteľa

TOMIS PLUS, s. r. o., a aj sťažovateľky. Je nesporné, že sťažovateľka, ako vyplýva

zo súdneho spisu, zostala až do skončenia schôdze veriteľov a rozhodnutia okresného súdu

o zastavení reštrukturalizačného konania a vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka

uznesením z 8. februára 2016 nečinná.

Na uvedenom závere nič nemení ani to, že sťažovateľka až po schôdzi prejavila

procesnú aktivitu tým, že podala okresnému súdu podnet na zvolanie opätovnej schôdze

veriteľov.

K dosiaľ uvedenému treba dodať, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej

preukazovala), že podnet v zmysle § 124 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

ako aj námietky na schôdzi veriteľov k ňou tvrdenej nezákonnosti hlasovania o vyhlásení

konkurzu na majetok dlžníka nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka v danej veci neprejavila dostatočnú

aktivitu do konania schôdze veriteľov (hoci na to mala možnosť), neupozornila včas

reštrukturalizačného správcu a dohliadajúci okresný súd na možné pochybenia, ktoré potom

následne považovala za argument odôvodňujúci tvrdenie o nezákonnosti hlasovania

o vyhlásení konkurzu na schôdzi veriteľov. Ústavný súd v konkrétnych okolnostiach

posudzovanej veci považuje za podstatné, že sťažovateľka vo forme podnetu podľa § 124

ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii svoju námietku neuplatnila do schôdze

veriteľov a ani na schôdzi veriteľov, a to napriek poučeniu zo strany reštrukturalizačného

správcu.

Za uvedených okolností totiž okresný súd, vychádzajúc z výsledkov hlasovania

na schôdzi veriteľov veriteľmi pohľadávok zistených v čase konania tejto schôdze, rozhodol

v zmysle § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii uznesením

z 8. februára 2016 o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného konania

a vyhlásení konkurzu na majetok dlžník, proti ktorému v zmysle § 198 ods. 1 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii nie je odvolanie prípustné.

Na základe konfrontácie tvrdení účastníkov konania s obsahom súdneho spisu

okresného súdu sp. zn. ústavný súd považuje za dôvodné prisvedčiť

hodnoteniam, faktickým a právnym záverom okresného súdu prezentovaným v odôvodnení

napadnutého uznesenia a podrobnejšie zdokumentovaným vo vyjadrení okresného súdu

z 24. júna 2016. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej postup súdu v súlade s platným a účinným zákonom (v danom prípade

zákonom o konkurze a reštrukturalizácii) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných

práv (napr. , , , , ). Je vecou

všeobecného súdu, ktorú normu z právneho poriadku v danom prípade aplikuje a ako ju

interpretuje. Všeobecné súdy vychádzajú pri rozhodovaní vo veci zo zákonnej,

a nie ústavnej úpravy. Ústavný súd je však oprávnený posúdiť len neústavnosť konania

(rozhodovania) všeobecných súdov (napr. , , ,

).

Ústavný súd pri hodnotení postupu uplatneného okresným súdom vychádzal

z celkového charakteru a konštrukcie procesu reštrukturalizácie zakotveného v zákone

o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorej nepochybne vyplýva, že zodpovednosť za priebeh

a dosiahnutie cieľa reštrukturalizačného konania je rozdelená medzi veriteľské orgány,

správcu a súdy. Súd je v zmysle § 131 zákona o konkurze a reštrukturalizácii poverený

dohľadom nad činnosťou dlžníka, správcu i veriteľských orgánov a v prípade, ak bude

naplnený niektorý z dôvodov ustanovených v § 131 ods. 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, môže reštrukturalizačné konanie jedným uznesením, proti ktorému nie

je odvolanie prípustné, zastaviť, začať konkurzné konanie a vyhlásiť konkurz na majetok

dlžníka, čo sa aj v danom prípade stalo.

Ústavný súd nezistil existenciu skutočností nasvedčujúcich tomu, že by napadnuté

uznesenie okresného súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené,

resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu, pretože okresný súd

postupoval v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, prihliadajúc na účel

a zmysel právnej úpravy a aplikovateľných právnych inštitútov vyplývajúcich z použitého

zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd svoje uznesenie ústavne akceptovateľným

spôsobom odôvodnil a pritom postupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou,

ústavný súd dospel k záveru, že ho nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska za neospravedlniteľné, resp. neudržateľné. Samotná

skutočnosť, že sa sťažovateľka s rozhodnutím okresného súdu nestotožňuje, nemôže viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho postupu, resp. rozhodnutia

(, resp. ).

Pokiaľ sťažovateľka v súvislosti s tvrdeným porušením svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru namieta, že okresný súd

napadnuté rozhodnutie vydal bez nariadenia pojednávania k jej námietkam ako účastníčky

reštrukturalizačného konania, ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že rozhodnutie

o tom, či v reštrukturalizačnom konaní o návrhu na postup podľa § 131 ods. 2 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii (obligatórna konverzia reštrukturalizácie na konkurz, pozn.)

bude príslušný všeobecný súd rozhodovať s nariadením alebo bez nariadenia pojednávania,

na ktoré predvolá účastníkov, je podľa názoru ústavného súdu vecou úvahy všeobecného

súdu, v rámci ktorej zohľadňuje konkrétne okolnosti prípadu ().

Na druhej strane je však žiaduce, aby tento postup príslušný všeobecný súd

účastníkom konania odôvodnil. Za významnejšiu v okolnostiach prípadu považuje ústavný

súd však skutočnosť, že rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, na ktorom by sa

sťažovateľka (a ostatní účastníci konania) mohla k veci vyjadriť, prichádza do úvahy

iba v prípade, ak takýto postup bez akýchkoľvek pochybností nebude na ujmu procesným

právam účastníkov a ich právu na spravodlivé súdne konanie.

V posudzovanej veci však sťažovateľka podľa názoru ústavného súdu zrejme

opomenula, že k hlasovaniu veriteľov o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka došlo

na schôdzi veriteľov konanej 8. februára 2016 v zmysle § 126 ods. 3 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, na ktorej bol prítomný aj poverený zástupca okresného súdu a aj

sťažovateľka. Samotnú schôdzu veriteľov správca zvoláva v zmysle § 126 ods. 1 citovaného

zákona na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok, pričom však je

nesporné, že prítomná sťažovateľka žiadne námietky, prípadne stanovisko na schôdzi

veriteľov nevzniesla, aj keď takúto možnosť mala, napriek tomu ju nevyužila. Zastavenie

reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka uznesením

okresného súdu z 8. februára 2016 bolo už len obligatórnym následkom naplnenej

podmienky v zmysle § 131 ods. 2 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd je toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

V súvislosti s namietaným porušením základného práva vyplývajúceho z čl. 20 ods. 1

ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jeho porušenie sťažovateľka namieta

v príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 ústav, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. Ak ústavný súd za takejto situácie dospel k záveru, že v posudzovanej veci

nemohlo dôjsť napadnutým uznesením okresného súdu k porušeniu základného práva podľa

a ani práva podľa dohovoru, tak potom neprichádza

do úvahy ani vyslovenie porušenia základného práva podľa .

Na základe uvedeného ústavný súd pre predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky aj v tejto časti podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. augusta 2016