Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 486/2016
PDF · 220.75 KB
No categories available
I. ÚS 486/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 48 ods. 1 a 2
a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), 3 a 4 a čl. 6
ods. 1 a ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Okresného súdu Nitra sp. zn. 33 Tk 2/2015 z 24. novembra 2015, uzneseniami
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. PK-1T/39/2015-11248 zo 17. decembra
2015 a č. k. PK-1T/39/2015-11294 zo 17. decembra 2015 a uzneseniami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tost 45/2015 zo 7. januára 2016 a sp. zn. 2 Ndt 27/2015
z 11. januára 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. februára
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), 3 a 4 a čl. 6
ods. 1 a ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 33 Tk 2/2015
z 24. novembra 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“), uzneseniami
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný súd“)
č. k. PK-1T 39/2015-11248 zo 17. decembra 2015 a č. k. PK-1T 39/2015-11294
zo 17. decembra 2015, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) sp. zn. 2 Ndt 27/2015 z 11. januára 2016, ako aj porušenie svojich
základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1
písm. c), 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost 45/2015
zo 7. januára 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“; spolu aj
„napadnuté rozhodnutia“).
2.1 Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi a ďalším obvineným je
okresným súdom vedené trestné konanie pre obzvlášť závažný zločin poisťovacieho
podvodu podľa § 223 ods. 1 a 3 písm. c) a ods. 5 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138
písm. b) a i) Trestného zákona v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona. Okresný súd 24. novembra 2015 uznesením podľa § 244 ods. 1 písm. a)
zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“) postúpil predmetnú trestnú vec špecializovanému trestnému súdu, pretože dospel
k záveru, že na prerokovanie veci nie je príslušný, pretože v predmetnej trestnej veci bol
skutok spáchaný zločineckou skupinou podľa § 129 ods. 4 Trestného zákona, a nie
organizovanou skupinou podľa § 129 ods. 2 Trestného zákona, ako to je uvedené
v obžalobe. Sťažovateľ následne podal prostredníctvom svojho obhajcu špecializovanému
trestnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby zo 14. decembra 2015. Dňa 17. decembra
2015 špecializovaný trestný súd uznesením č. k. PK-1T/39/2015-11248 podľa § 244 ods. 1
písm. a) Trestného zákona per analogiam vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť, čím vyvolal
spor o príslušnosť. Následne uznesením č. k. PK-1T/39/2015-11294 (ďalej len „rozhodnutie
o väzbe“) rozhodol, že podľa § 72 ods. 1 písm. b) a § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť
sťažovateľa o prepustenie z väzby zo 14. decembra 2015 zamieta. Zároveň podľa § 72
ods. 1 písm. b) a § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprijal jeho písomný sľub,
podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol jeho návrh na nahradenie
väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a podľa § 81 ods. 1 a 2 písm. b)
Trestného poriadku neprijal ani ponúknutú peňažnú záruku. Proti rozhodnutiu
špecializovaného trestného súdu o väzbe podal sťažovateľ sťažnosť. Najvyšší súd
uznesením sp. zn. 2 Tost 45/2015 zo 7. januára 2016 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku zamietol sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu o väzbe špecializovaného
trestného súdu ako nedôvodnú. V ostatnom podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.
2.2 Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že napadnutými rozhodnutiami boli porušené jeho
základné práva, a to „právo na zákonného sudcu uvedené v čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 48 ods. 1
Ústavy a čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, právo na osobnú
slobodu uvedené v čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 Dohovoru, právo
byť vzatý do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia
súdu uvedeného v čl. 17 ods. 5 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a ods. 4 Dohovoru,
právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a zásada rovnosti zbraní podľa čl. 48
ods. 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovor a tiež právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6
ods. 3 písm. b) Dohovoru“.
3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti nachádza porušenie svojich označených práv
v niekoľkých rovinách.
3.1 V prvej rovine svojej argumentácie sťažovateľ poukazuje na to, že „Okresný súd
Nitra počas celého prípravného konania vychádzal z toho, že skutok, pre ktorý bola väzba
uvalená, bol spáchaný organizovanou skupinou, avšak po podaní obžaloby zrazu zaujal
vo veci konajúci Okresný súd Nitra iné stanovisko, a to, že ide o skutok spáchaný
zločineckou skupinou. Tak významná okolnosť trestného činu, akou je posúdenie právnej
kvalifikácie foriem trestnej súčinnosti a v dôsledku toho aj príslušnosti súdu, musela byť
Okresnému súdu Nitra známa už skôr, pričom k zmene právneho posúdenia (po podaní
obžaloby) došlo bez toho, aby sa zistili nové okolnosti, na základe ktorých by bolo možné
zmeniť právnu kvalifikáciu.“. V ďalšom poukazuje na to, že „... je obžalovaný z trestného
činu poisťovacieho podvodu podľa § 223 Tr. zák. Nakoľko sa podľa ustálenej súdnej praxe
za miesto spáchania trestného činu podvodu, považuje jednak miesto, kde páchateľ uviedol
niekoho do omylu, alebo využil niečí omyl, či zamlčal podstatné okolnosti, ďalej miesto, kde
poškodenému vznikla škoda, a tiež miesto, kde sa páchateľ obohatil (viď. Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.1.2012, sp. zn. 5 Ndt 17/2012), pričom ani
jedna z týchto okolností sa neuskutočnila v obvode Okresného súdu Nitra, nemožno Okresný
súd Nitra považovať za miestne príslušný, a teda ani za zákonný. ... Ak teda Okresný súd
Nitra po podaní obžaloby skúmal svoju príslušnosť, musel dospieť k záveru, že je miestne
nepríslušný a predmetnú trestnú vec Sťažovateľa postúpiť na Okresný súd v Banskej
Bystrici, nakoľko na tomto mieste dochádzalo v zmysle obžaloby k uvedeniu poškodenej
poisťovne do omylu, alebo na Okresný súd v Bratislave, nakoľko v zmysle obžaloby tu
vznikla poškodenému škoda (sídlo poisťovne), a tu došlo aj k obohateniu.“.
3.2 V druhej rovine svojej argumentácie sťažovateľ skonštatoval, že „Špecializovaný
trestný súd v Pezinku... Uznesením zo dňa 17.12.2015, č. k. PK-1T/392015-11248
rozhodol o svojej nepríslušnosti, a následne, v ten istý deň, rozhodol Uznesením č. k. PK - 1
T/392015-11294 o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu tak, že žiadosť
zamietol“. Podľa názoru sťažovateľa „Týmto postupom Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku došlo k neprípustnému zásahu... do práva na zákonného sudcu, práva na osobnú
slobodu, práva byť vzatý do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe
rozhodnutia súdu a práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko
Špecializovaný trestný súd v Pezinku napriek vysloveniu svojej nepríslušnosti rozhodol
o žiadosti Sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, čím porušil práva Sťažovateľa
uvedené v čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4
a čl. 6 ods. Dohovoru. Špecializovaný trestný súd v Pezinku mal podľa názoru Sťažovateľa
postupovať tak, že akonáhle vyjadril svoju vecnú nepríslušnosť, mal predmetnú trestnú vec
postúpiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom o žiadosti o prepustenie z väzby
na slobodu nemal rozhodnúť, nakoľko nebol na rozhodnutie príslušný, a taktiež bol
dostatočný časový priestor na rozhodnutie o žiadosti až po vysporiadaní sa súdov so svojou
príslušnosťou, čím by bola zachovaná aj rýchlosť rozhodovania o väzbe ako aj právo
na zákonného (príslušného) sudcu.“.
3.3 V ďalšej rovine skonštatoval, že rozhodnutím špecializovaného trestného súdu
o väzbe a následne uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost 45/2015 došlo aj k zásahu
do jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 5
ods. 1 písm. c) a ods. 3 dohovoru, tiež do základného práva byť vzatý do väzby iba
z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu uvedeného v čl. 17
ods. 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), 3 a 4 dohovoru z dôvodu, že podľa jeho
názoru pri rozhodovaní o väzbe po podaní obžaloby by mali byť dôvody väzby zosilnené
oproti predchádzajúcemu štádiu trestného konania. Sťažovateľ po poukázaní na príslušnú
judikatúru ústavného súdu, ako aj Európskeho súde pre ľudské práva zastáva názor,
že v jeho prípade neexistovala žiadna dôvodná obava, že by v prípade prepustenia z väzby
na slobodu mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti, pričom špecializovaný trestný súd
ani najvyšší súd nepodložili túto obavu žiadnymi relevantnými dôkazmi, na základe ktorých
by mala byť väzba opodstatnená.
3.4 Vo štvrtej rovine svojej argumentácie poukázal taktiež na to, že zo strany
okresného súdu, špecializovaného trestného súdu, ako aj najvyššieho súdu bolo porušené
jeho právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru a zásada
rovnosti zbraní vyjadrená v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že nebol
upozornený na zmenu právnej kvalifikácie skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v súlade
s § 244 ods. 2 Trestného poriadku. Za zmenu právnej kvalifikácie sťažovateľ považuje to,
že okresný súd pri predbežnom prerokovaní obžaloby na neverejnom zasadnutí dospel
k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bol spáchaný zločineckou skupinou,
a nie organizovanou skupinou.
3.5 V ostatnom namietol, že konaním okresného súdu, špecializovaného trestného
súdu, ale aj najvyššieho súdu bolo porušené aj jeho základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1
dohovoru, pretože od podania obžaloby okresnému súdu po podanie sťažnosti ústavnému
súdu uplynuli viac ako 4 mesiace a vec je stále v rovnakom štádiu konania, ako bola
pri podaní obžaloby, pričom od jeho vzatia do väzby už uplynulo 21 mesiacov,
čo podľa sťažovateľa nemožno považovať za konanie bez zbytočných prieťahov.
4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť
na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na zákonného sudcu uvedené v čl. 17
ods. 1, 2 a 5, čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 a čl. 6 ods. 1
Dohovoru Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Ndt 27/2015 zo dňa
11.01.2016 porušené bolo.
2. ... na osobnú slobodu uvedené v čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 písm. c)
a ods. 3 Dohovoru Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Tost 45/2015 zo dňa
07.01.2016 porušené bolo.
3. ... byť vzatý do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe
rozhodnutia súdu uvedeného v čl. 17 ods. 5 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a ods. 4
Dohovoru Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Tost 45/2015 zo dňa
07.01.2016 porušené bolo.
4. ... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1
Dohovoru Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Tost 45/2015 zo dňa
07.01.2016 porušené bolo.
5. ... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1
Dohovoru Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Ndt 27/2015 zo dňa
11.01.2016 porušené bolo.
6. ... na obhajobu uvedené v čl. 50 ods. 3 Ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Ndt 27/2015 zo dňa 11.01.2016
porušené bolo.
7. ... na zásadu rovnosti zbraní podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Ndt 27/2015 zo dňa 11.01.2016
porušené bolo.
8. ... na zákonného sudcu uvedené v čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 5
ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru Uznesením Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku zo dňa 17.12.2015, č. k. PK-1T/39/2015-11248 porušené bolo.
9. ... na osobnú slobodu uvedené v čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 písm. c)
a ods. 3 Dohovoru Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa
17.12.2015, č. k. PK-1 T/39/2015-11294 porušené bolo.
10. ... byť vzatý do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe
rozhodnutia súdu uvedeného v čl. 17 ods. 5 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a ods. 4
Dohovoru Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 17.12.2015,
č. k. PK-1 T/39/2015-11294 porušené bolo.
11. ... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1
Dohovoru Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 17.12.2015,
č. k. PK-1 T/39/2015-11248 porušené bolo.
12. ... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1
Dohovoru Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 17.12.2015,
č. k. PK-1 T/39/2015-11294 porušené bolo.
13. ... na obhajobu uvedené v čl. 50 ods. 3 Ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru
Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 17.12.2015,
č. k. PK-1T/39/2015-11294 porušené bolo.
14. ... na zásadu rovnosti zbraní podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 17.12.2015,
č. k. PK-1 T/39/2015-11294 porušené bolo.
15. ... na zákonného sudcu uvedené v čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 5
ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru Uznesením Okresného súdu v Nitre
sp. zn. 33Tk/2/2015 zo dňa 24.11.2015 porušené bolo.
16. ... na osobnú slobodu uvedené v čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 písm. c)
a ods. 3 Dohovoru Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 33 Tk/2/2015 zo dňa
24.11.2015 porušené bolo.
17. ... byť vzatý do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe
rozhodnutia súdu uvedeného v čl. 17 ods. 5 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a ods. 4
Dohovoru Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 33Tk/2/2015 zo dňa 24.11.2015
porušené bolo.
18. ... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1
Dohovoru Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 33Tk/2/2015 zo dňa 24.11.2015
porušené bolo.
19. ... na obhajobu uvedené v čl. 50 ods. 3 Ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru
Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 33Tk/2/2015 zo dňa 24.11.2015 porušené bolo.
20. ... na zásadu rovnosti zbrani podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 33Tk/2/2015 zo dňa 24.11.2015 porušené bolo.
21. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Ndt 27/2015 zo dňa
11.01.2016 sa zrušuje.
22. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Tost 45/2015 zo dňa
07.01.2016 sa zrušuje.
23. Uznesenie Špecializovaného trestného sudu v Pezinku zo dňa 17.12.2015,
č. k. PK-1T/392015-11294 sa zrušuje.
24. Uznesenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 17.12.2015,
č. k. PK-1T/392015-11248 sa zrušuje.
25. Uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 24.11.2015, sp. zn. 33Tk/2/2015 sa
zrušuje.
26. Okresnému súdu v Nitre sa prikazuje, aby sťažovateľa prepustil
neodkladne z väzby na slobodu.
27. Sťažovateľovi Ústavný súd SR priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 363,79 EUR ...“
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrh z dôvodu nedostatku
svojej právomoci na jeho prejednanie, ak právomoci ústavného súdu prechádza právomoc
iného orgánu verejnej moci. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý
znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa
zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv
pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd
teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný
súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,
že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,
prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym
orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,
II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Každá fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, preto musí rešpektovať
postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je
kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (II. ÚS 148/02,
IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04, II. ÚS 372/08). Naostatok, zásada subsidiarity
reflektuje okrem iného aj na princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci
všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov
(I. ÚS 66/98). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné dôvody zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,
predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní
dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou
sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany
dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska
požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08, IV. ÚS 362/09).
9. Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti, argumentácie v nej použitej,
ako aj zohľadňujúc sťažovateľom označené rozhodnutia všeobecných súdov, a to
uznesenie okresného súdu sp. zn. 33 Tk 2/2015 z 24. novembra 2015, uznesenia
špecializovaného trestného súdu č. k. PK-1T/39/2015-11248 zo 17. decembra 2015
a č. k. PK-1T/39/2015-11294 zo 17. decembra 2015 a uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.
2 Tost 45/2015 zo 7. januára 2016 a sp. zn. 2 Ndt 27/2015 z 11. januára 2016, ktorými malo
byť zasiahnuté do jeho základných práv zaručených čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 48 ods. 1 a 2
a čl. 50 ods. 3 ústavy, čl. 5 ods. 1 písm. c), 3 a 4, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) dohovoru,
konštatuje, že dospel k záveru, že je po všetkých stránkach zhodná/totožná so sťažnosťami
spoluobžalovaných vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2918/2016 týkajúcej sa
sťažovateľa , sp. zn. Rvp 2928/2016 týkajúcej sa a sp. zn.
Rvp 2694/2016 týkajúcej sa , o ktorých ústavný súd rozhodol
svojimi uzneseniami č. k. II. ÚS 319/2016-22 zo 14. apríla 2016 a č. k. II. ÚS 348/2016-15
z 26. apríla 2016 ich odmietnutím v ich merite z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti
a nedostatku právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na totožnosť
označených základných práv a slobôd, ktorých porušenie sa namieta, rozhodnutí
všeobecných súdov, skutkových okolností, ako aj zhodnú sťažovateľom použitú
argumentáciu (sťažnosti koncipované obhajcom Mgr. Dávidom Štefankom, pozn.) sa preto
ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí
č. k. II. ÚS 319/2016-22 zo 14. apríla 2016 a č. k. II. ÚS 348/2016-15 z 26. apríla 2016,
s odkazom na ktoré odmieta aj túto sťažovateľom podanú sťažnosť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti a nedostatku svojej
právomoci.
10. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších
procesných návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný
súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2016