Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 486/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 48 ods. 1 a 2

a a práv podľa , 3 a 4 a

ods. 1 a ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Nitra sp. zn. z 24. novembra 2015, uzneseniami

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. -11248 zo 17. decembra

2015 a č. k. -11294 zo 17. decembra 2015 a uzneseniami Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. januára 2016 a sp. zn.

z 11. januára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. februára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich základných práv podľa , 2 a 5, a 2 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), 3 a 4 a čl. 6

ods. 1 a ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 24. novembra 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“), uzneseniami

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný súd“)

č. k. -11248 zo 17. decembra 2015 a č. k. -11294

zo 17. decembra 2015, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 11. januára 2016, ako aj porušenie svojich

základných práv podľa , 2 a 5 a a 2 a práv podľa

písm. c), 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

zo 7. januára 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“; spolu aj

„napadnuté rozhodnutia“).

2.1 Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi a ďalším obvineným je

okresným súdom vedené trestné konanie pre obzvlášť závažný zločin poisťovacieho

podvodu podľa a a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na

písm. b) a i) v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa

. Okresný súd 24. novembra 2015 uznesením podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) postúpil predmetnú trestnú vec špecializovanému trestnému súdu, pretože dospel

k záveru, že na prerokovanie veci nie je príslušný, pretože v predmetnej trestnej veci bol

skutok spáchaný zločineckou skupinou podľa , a nie

organizovanou skupinou podľa , ako to je uvedené

v obžalobe. Sťažovateľ následne podal prostredníctvom svojho obhajcu špecializovanému

trestnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby zo 14. decembra 2015. Dňa 17. decembra

2015 špecializovaný trestný súd uznesením č. k. -11248 podľa § 244 ods. 1

písm. a) per analogiam vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť, čím vyvolal

spor o príslušnosť. Následne uznesením č. k. -11294 (ďalej len „rozhodnutie

o väzbe“) rozhodol, že podľa a žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby zo 14. decembra 2015 zamieta. Zároveň podľa § 72

ods. 1 písm. b) a neprijal jeho písomný sľub,

podľa zamietol jeho návrh na nahradenie

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a podľa § 81 ods. 1 a 2 písm. b)

neprijal ani ponúknutú peňažnú záruku. Proti rozhodnutiu

špecializovaného trestného súdu o väzbe podal sťažovateľ sťažnosť. Najvyšší súd

uznesením sp. zn. zo 7. januára 2016 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku zamietol sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu o väzbe špecializovaného

trestného súdu ako nedôvodnú. V ostatnom podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.

2.2 Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že napadnutými rozhodnutiami boli porušené jeho

základné práva, a to „právo na zákonného sudcu uvedené v čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 48 ods. 1

a , ods. 3, ods. 4 a Dohovoru, právo na osobnú

slobodu uvedené v SR a a ods. 3 Dohovoru, právo

byť vzatý do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia

súdu uvedeného v SR a , ods. 3 a ods. 4 Dohovoru,

právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a zásada rovnosti zbraní podľa čl. 48

ods. 2 a Dohovor a tiež právo na obhajobu podľa SR a

ods. 3 písm. b) Dohovoru“.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti nachádza porušenie svojich označených práv

v niekoľkých rovinách.

3.1 V prvej rovine svojej argumentácie sťažovateľ poukazuje na to, že „Okresný súd

Nitra počas celého prípravného konania vychádzal z toho, že skutok, pre ktorý bola väzba

uvalená, bol spáchaný organizovanou skupinou, avšak po podaní obžaloby zrazu zaujal

vo veci konajúci Okresný súd Nitra iné stanovisko, a to, že ide o skutok spáchaný

zločineckou skupinou. Tak významná okolnosť trestného činu, akou je posúdenie právnej

kvalifikácie foriem trestnej súčinnosti a v dôsledku toho aj príslušnosti súdu, musela byť

Okresnému súdu Nitra známa už skôr, pričom k zmene právneho posúdenia (po podaní

obžaloby) došlo bez toho, aby sa zistili nové okolnosti, na základe ktorých by bolo možné

zmeniť právnu kvalifikáciu.“. V ďalšom poukazuje na to, že „... je obžalovaný z trestného

činu poisťovacieho podvodu podľa § 223 Tr. zák. Nakoľko sa podľa ustálenej súdnej praxe

za miesto spáchania trestného činu podvodu, považuje jednak miesto, kde páchateľ uviedol

niekoho do omylu, alebo využil niečí omyl, či zamlčal podstatné okolnosti, ďalej miesto, kde

poškodenému vznikla škoda, a tiež miesto, kde sa páchateľ obohatil (viď. Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.1.2012, sp. zn. ), pričom ani

jedna z týchto okolností sa neuskutočnila v obvode Okresného súdu Nitra, nemožno Okresný

súd Nitra považovať za miestne príslušný, a teda ani za zákonný. ... Ak teda Okresný súd

Nitra po podaní obžaloby skúmal svoju príslušnosť, musel dospieť k záveru, že je miestne

nepríslušný a predmetnú trestnú vec Sťažovateľa postúpiť na Okresný súd v Banskej

Bystrici, nakoľko na tomto mieste dochádzalo v zmysle obžaloby k uvedeniu poškodenej

poisťovne do omylu, alebo na Okresný súd v Bratislave, nakoľko v zmysle obžaloby tu

vznikla poškodenému škoda (sídlo poisťovne), a tu došlo aj k obohateniu.“.

3.2 V druhej rovine svojej argumentácie sťažovateľ skonštatoval, že „Špecializovaný

trestný súd v Pezinku... Uznesením zo dňa 17.12.2015, č. k. -11248

rozhodol o svojej nepríslušnosti, a následne, v ten istý deň, rozhodol Uznesením č. k. PK - 1

T/392015-11294 o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu tak, že žiadosť

zamietol“. Podľa názoru sťažovateľa „Týmto postupom Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku došlo k neprípustnému zásahu... do práva na zákonného sudcu, práva na osobnú

slobodu, práva byť vzatý do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe

rozhodnutia súdu a práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko

Špecializovaný trestný súd v Pezinku napriek vysloveniu svojej nepríslušnosti rozhodol

o žiadosti Sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, čím porušil práva Sťažovateľa

uvedené v , 2 a 5, a , ods. 3, ods. 4

a čl. 6 ods. Dohovoru. Špecializovaný trestný súd v Pezinku mal podľa názoru Sťažovateľa

postupovať tak, že akonáhle vyjadril svoju vecnú nepríslušnosť, mal predmetnú trestnú vec

postúpiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom o žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu nemal rozhodnúť, nakoľko nebol na rozhodnutie príslušný, a taktiež bol

dostatočný časový priestor na rozhodnutie o žiadosti až po vysporiadaní sa súdov so svojou

príslušnosťou, čím by bola zachovaná aj rýchlosť rozhodovania o väzbe ako aj právo

na zákonného (príslušného) sudcu.“.

3.3 V ďalšej rovine skonštatoval, že rozhodnutím špecializovaného trestného súdu

o väzbe a následne uznesením najvyššieho súdu sp. zn. došlo aj k zásahu

do jeho základného práva na osobnú slobodu podľa a práva podľa

ods. 1 písm. c) a ods. 3 dohovoru, tiež do základného práva byť vzatý do väzby iba

z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu uvedeného v čl. 17

ods. 5 a práv podľa , 3 a 4 dohovoru z dôvodu, že podľa jeho

názoru pri rozhodovaní o väzbe po podaní obžaloby by mali byť dôvody väzby zosilnené

oproti predchádzajúcemu štádiu trestného konania. Sťažovateľ po poukázaní na príslušnú

judikatúru ústavného súdu, ako aj Európskeho súde pre ľudské práva zastáva názor,

že v jeho prípade neexistovala žiadna dôvodná obava, že by v prípade prepustenia z väzby

na slobodu mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti, pričom špecializovaný trestný súd

ani najvyšší súd nepodložili túto obavu žiadnymi relevantnými dôkazmi, na základe ktorých

by mala byť väzba opodstatnená.

3.4 Vo štvrtej rovine svojej argumentácie poukázal taktiež na to, že zo strany

okresného súdu, špecializovaného trestného súdu, ako aj najvyššieho súdu bolo porušené

jeho právo na obhajobu podľa a dohovoru a zásada

rovnosti zbraní vyjadrená v a dohovoru z dôvodu, že nebol

upozornený na zmenu právnej kvalifikácie skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v súlade

s . Za zmenu právnej kvalifikácie sťažovateľ považuje to,

že okresný súd pri predbežnom prerokovaní obžaloby na neverejnom zasadnutí dospel

k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bol spáchaný zločineckou skupinou,

a nie organizovanou skupinou.

3.5 V ostatnom namietol, že konaním okresného súdu, špecializovaného trestného

súdu, ale aj najvyššieho súdu bolo porušené aj jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa a

dohovoru, pretože od podania obžaloby okresnému súdu po podanie sťažnosti ústavnému

súdu uplynuli viac ako 4 mesiace a vec je stále v rovnakom štádiu konania, ako bola

pri podaní obžaloby, pričom od jeho vzatia do väzby už uplynulo 21 mesiacov,

čo podľa sťažovateľa nemožno považovať za konanie bez zbytočných prieťahov.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť

na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na zákonného sudcu uvedené v čl. 17

ods. 1, 2 a 5, a , ods. 3, ods. 4 a

Dohovoru Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

11.01.2016 porušené bolo.

2. ... na osobnú slobodu uvedené v SR a

a ods. 3 Dohovoru Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

07.01.2016 porušené bolo.

3. ... byť vzatý do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe

rozhodnutia súdu uvedeného v SR a , ods. 3 a ods. 4

Dohovoru Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

07.01.2016 porušené bolo.

4. ... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1

Dohovoru Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

07.01.2016 porušené bolo.

5. ... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1

Dohovoru Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

11.01.2016 porušené bolo.

6. ... na obhajobu uvedené v a Dohovoru

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.01.2016

porušené bolo.

7. ... na zásadu rovnosti zbraní podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.01.2016

porušené bolo.

8. ... na zákonného sudcu uvedené v , 2 a 5, a

ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru Uznesením Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku zo dňa 17.12.2015, č. k. -11248 porušené bolo.

9. ... na osobnú slobodu uvedené v SR a

a ods. 3 Dohovoru Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa

17.12.2015, č. k. PK-1 -11294 porušené bolo.

10. ... byť vzatý do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe

rozhodnutia súdu uvedeného v SR a , ods. 3 a ods. 4

Dohovoru Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 17.12.2015,

č. k. PK-1 -11294 porušené bolo.

11. ... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1

Dohovoru Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 17.12.2015,

č. k. PK-1 -11248 porušené bolo.

12. ... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1

Dohovoru Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 17.12.2015,

č. k. PK-1 -11294 porušené bolo.

13. ... na obhajobu uvedené v a Dohovoru

Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 17.12.2015,

č. k. -11294 porušené bolo.

14. ... na zásadu rovnosti zbraní podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

Uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 17.12.2015,

č. k. PK-1 -11294 porušené bolo.

15. ... na zákonného sudcu uvedené v , 2 a 5, a

ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru Uznesením Okresného súdu v Nitre

sp. zn. zo dňa 24.11.2015 porušené bolo.

16. ... na osobnú slobodu uvedené v SR a

a ods. 3 Dohovoru Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. zo dňa

24.11.2015 porušené bolo.

17. ... byť vzatý do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe

rozhodnutia súdu uvedeného v SR a , ods. 3 a ods. 4

Dohovoru Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 24.11.2015

porušené bolo.

18. ... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1

Dohovoru Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 24.11.2015

porušené bolo.

19. ... na obhajobu uvedené v a Dohovoru

Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 24.11.2015 porušené bolo.

20. ... na zásadu rovnosti zbrani podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

Uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 24.11.2015 porušené bolo.

21. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

11.01.2016 sa zrušuje.

22. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

07.01.2016 sa zrušuje.

23. Uznesenie Špecializovaného trestného sudu v Pezinku zo dňa 17.12.2015,

č. k. -11294 sa zrušuje.

24. Uznesenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 17.12.2015,

č. k. -11248 sa zrušuje.

25. Uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 24.11.2015, sp. zn. sa

zrušuje.

26. Okresnému súdu v Nitre sa prikazuje, aby sťažovateľa prepustil

neodkladne z väzby na slobodu.

27. Sťažovateľovi Ústavný súd SR priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v

sume 363,79 EUR ...“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrh z dôvodu nedostatku

svojej právomoci na jeho prejednanie, ak právomoci ústavného súdu prechádza právomoc

iného orgánu verejnej moci. V je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý

znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa

zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv

pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd

teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (, , , , ,

). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Každá fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, preto musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je

kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (,

, , , ). Naostatok, zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj na princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov

(). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ). Za iné dôvody zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,

predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou

sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany

dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska

požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (, ).

9. Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti, argumentácie v nej použitej,

ako aj zohľadňujúc sťažovateľom označené rozhodnutia všeobecných súdov, a to

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 24. novembra 2015, uznesenia

špecializovaného trestného súdu č. k. -11248 zo 17. decembra 2015

a č. k. -11294 zo 17. decembra 2015 a uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

zo 7. januára 2016 a sp. zn. z 11. januára 2016, ktorými malo

byť zasiahnuté do jeho základných práv zaručených čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 48 ods. 1 a 2

a , , 3 a 4, a 3 písm. b) dohovoru,

konštatuje, že dospel k záveru, že je po všetkých stránkach zhodná/totožná so sťažnosťami

spoluobžalovaných vedených ústavným súdom pod sp. zn. týkajúcej sa

sťažovateľa , sp. zn. týkajúcej sa a sp. zn.

týkajúcej sa , o ktorých ústavný súd rozhodol

svojimi uzneseniami č. k. -22 zo 14. apríla 2016 a č. k. -15

z 26. apríla 2016 ich odmietnutím v ich merite z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti

a nedostatku právomoci podľa . Vzhľadom na totožnosť

označených základných práv a slobôd, ktorých porušenie sa namieta, rozhodnutí

všeobecných súdov, skutkových okolností, ako aj zhodnú sťažovateľom použitú

argumentáciu (sťažnosti koncipované obhajcom Mgr. Dávidom Štefankom, pozn.) sa preto

ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí

č. k. -22 zo 14. apríla 2016 a č. k. -15 z 26. apríla 2016,

s odkazom na ktoré odmieta aj túto sťažovateľom podanú sťažnosť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti a nedostatku svojej

právomoci.

10. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný

súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016