Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 670/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného

advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a 2 a Slovenskej

republiky a čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv

postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. OS-GA-V-10-1/2013

a jeho príkazom na domovú prehliadku z 8. februára 2013, postupom Krajského súdu

v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 18. februára

2014 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 25. septembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára 2015

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom

Gavalcom, Teodora Tekela 23, Trnava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa a 2 a (ďalej len „“)

a čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. OS-GA-V-10-1/2013 a jeho príkazom na domovú prehliadku z 8. februára 2013

(ďalej len „príkaz na domovú prehliadku“), postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 18. februára 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie najvyššieho súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 22. októbra 2013 uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d), ods. 2 písm. a) a e)

, za čo mu bol (okrem iného) uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody v trvaní 13 rokov. Proti označenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 18. februára

2014 tak, že odvolanie sťažovateľa (rovnako ako odvolanie krajského prokurátora, pozn.)

zamietol.

Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie z dôvodov uvedených

v , a , o ktorom rozhodol najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 25. septembra 2014 tak, že ho podľa § 382 písm. c)

odmietol.

Sťažovateľ uplatňuje proti napadnutým rozhodnutiam všeobecných súdov jedinú

sťažnostnú námietku, v zmysle ktorej je jeho odsúdenie založené na nezákonne získaných

dôkazoch – dôkazoch získaných v rámci nezákonnej domovej prehliadky.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že „v jeho trestnej veci malo byť začaté

trestné stíhanie len a len uznesením o začatí trestného stíhania, pretože len po začatí

trestného stíhania, a teda len v rámci trestného stíhania mohol byť vydaný príkaz

na domovú prehliadku, pretože tu nešlo o neodkladný úkon, nehrozilo nebezpečenstvo

z omeškania.

Toto je podstata obhajobných námietok sťažovateľa.

... Sťažovateľ teda chcel, aby mu súdy dali odpoveď na túto zásadnú námietku jeho

obhajoby, čo sa nestalo, súdy sa zaoberali viac menej otázkou, že trestné stíhanie bolo

začaté vykonaním prehliadky osobného motorového vozidla EČ GA 389DN, nie podstatou

obhajobnej námietky, že malo byť začaté uznesením.“.

Podľa názoru sťažovateľa nešlo v jeho trestnej veci o prípad, kedy hrozilo

nebezpečenstvo z omeškania, ktoré by odôvodňovalo začatie trestného stíhania vykonaním

neodkladného a neopakovateľného úkonu. Polícia už od 1. februára 2013 a s určitosťou

od 4. februára 2013, teda 4 dni pred vydaním príkazu na domovú prehliadku, disponovala

podľa sťažovateľa konkrétnymi informáciami o tom, že sťažovateľ predal drogy, kde

a komu ich predal, pričom tieto informácie boli podľa jeho názoru postačujúce aj

na vznesenie obvinenia. Sťažovateľ navyše poukazuje na to, že domová prehliadka bola

vykonaná policajnými orgánmi až tri dni po vydaní príkazu na domovú prehliadku

okresným súdom.

Podľa názoru sťažovateľa sa krajský súd ani najvyšší súd nevysporiadali s jeho

kľúčovou námietkou ústavne akceptovateľným spôsobom, keďže „samotným základom

obhajoby sa... nezaoberali“. Sťažovateľ na podporu svojej argumentácie poukazuje aj

na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, konkrétne rozhodnutia vo veciach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

takto rozhodol:

„Konaním Krajského súdu v Trnave, Najvyššieho súdu SR a Okresného súdu

Galanta v trestnej veci sťažovateľa vedenej na Krajskom súde v Trnave pod č. k. 3

a na Najvyššom súde SR č. k. zo dňa 25. 9. 2014 a rozhodnutím

Okresného súdu Galanta č. k. OS-GA-V-10-1/2013 dňa 8. 2. 2013, došlo k porušeniu

ústavného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a k porušeniu ústavného práva na spravodlivé súdne konanie (aj

porušenie článku čl. 8 ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a najmä článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyhlásený pod č. 209/1992

Zb.), ako aj ústavného práva sťažovateľa na domovú slobodu podľa článku 21 ods. 1, ods. 2

SR.

Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. zo dňa 18. 2. 2014

a uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 25. 9. 2014 sa zrušujú.“

Sťažovateľ si tiež uplatnil nárok na úhradu trov konania v sume 340,89 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv

a slobôd podľa a listiny a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. OS-GA-V-10-1/2013 a jeho príkazom na domovú

prehliadku z 8. februára 2013

Vo vzťahu k okresnému súdu sťažovateľ namieta, že k zásahu do jeho práv došlo

vydaním príkazu na domovú prehliadku z 8. februára 2013.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(pozri napr. , , ).

Z príloh sťažnosti (ani zo sťažnosti samotnej) nemožno síce zistiť, kedy presne sa

sťažovateľ o vydaní príkazu na domovú prehliadku dozvedel (dá sa len usudzovať, že sa

o ňom dozvedel až pri samotnom výkone domovej prehliadky, t. j. 11. februára 2013,

pozn.), avšak z odvolania sťažovateľa proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu, ktoré

tvorí prílohu sťažnosti, celkom zjavne vyplýva, že prinajmenšom v čase podania odvolania

(v roku 2013) musel byť sťažovateľ oboznámený s obsahom príkazu na domovú prehliadku.

Toto konštatovanie je dostatočné pre posúdenie toho, či sťažnosť v tejto časti bola podaná

v zákonom ustanovenej lehote.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa

v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. OS-GA-V-

10-1/2013 a jeho príkazu na domovú prehliadku z 8. februára 2013 bola podaná zjavne

po uplynutí lehoty ustanovenej v . Ústavný súd preto

túto časť sťažnosti odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv

a slobôd podľa a listiny a práv podľa dohovoru postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 18. februára 2014

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa smerujúce proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že proti nemu mohol podať dovolanie (čo aj urobil),

o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu

rozhodnúť o dovolaní vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť

sťažnosti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

II.3 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv

a slobôd podľa a listiny a práv podľa dohovoru postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. septembra 2014

Pri preskúmavaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie jej

opodstatnenosti. Vychádzal pritom z už citovaného ,

z ktorého vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež

posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného

súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Ústavný súd zároveň považuje za potrebné poukázať na svoje ústavné postavenie,

z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ),

a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,

ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok

porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. , ,

atď.).

Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd považuje za potrebné poukázať

na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že všeobecný súd

nemôže porušiť základné právo na súdnu ochranu zaručené v , ako

aj ďalšie práva vyplývajúce z a dohovoru, ak koná v súlade s platným a účinným

zákonom, t. j. procesnými a hmotnoprávnymi predpismi konania v trestnoprávnej veci

(m. m. , , ). V posudzovanej veci je takýmto predpisom

v znení neskorších predpisov.

Rovnako ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právo na súdnu ochranu,

ako aj právo na spravodlivé súdne konanie sa v trestnom konaní účinne zaručuje len vtedy,

ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých trestnoprávny súd môže

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred trestným súdom

vrátane konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podľa ôsmej hlavy tretej časti

. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia

a nasl. (druhý diel ôsmej hlavy tretej časti).

Vychádzajúc z uvedených východísk, ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní

tejto časti sťažnosti smerujúcej proti rozhodnutiu najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu

sústredil na posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Na tento účel

bolo nevyhnuté zaujať aspoň rámcový hodnotiaci postoj k námietke sťažovateľa uvedenej

v časti I tohto uznesenia.

Z priloženej dokumentácie ústavný súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Galanta ČVS: ORO-71/OVK-GA-2013 z 11. februára 2013

(ďalej len „uznesenie o začatí trestného stíhania“) bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného

poriadku začaté trestné stíhanie vo veci zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

a z dôvodu, že „páchateľ od presnejšie

nezisteného dňa až do 20.40 hod. dňa 11. 02. 2013 na nezistenom mieste, nezisteným

spôsobom si neoprávnene zadovážil a následne v byte č. na poschodí bytového domu

č. na ul. do 20.40 hod. dňa 11. 02. 2013 neoprávnene

prechovával 19 ks plastových injekčných striekačiek o objeme 20 ml, s bielou kryštalickou

látkou, z čoho 18 ks s obsahom cca po 20 ml bielej kryštalickej látky a 1 ks s obsahom

cca 12 ml bielej kryštalickej látky a 1 ks plastovú injekčnú striekačku o objeme 2,5 ml,

s obsahom cca 0,6 ml bielej kryštalickej látky, vykazujúce znaky omamných

a psychotropných látok, ktoré dňa 11. 02. 2013 o 20.40 hod. na výzvu príslušníkov PZ pred

vykonaním domovej prehliadky, na vykonanie ktorého vydal príkaz Okresný súd v Galante

pod č. p.: OS-GA-V-10-1/2013, zo dňa 8. 2. 2013, dobrovoľne vydal.

Trestné stíhanie bolo začaté vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu,

prehliadkou iných priestorov a pozemkov, osobného motorového vozidla zn. Opel Corsa,

EČV: zo dňa 11. 2. 2013 v čase o 19.35 hod.“.

Z príkazu okresného súdu na domovú prehliadku z 8. februára 2013 vyplýva, že ním

bol vydaný na základe návrhu prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta príkaz

na domovú prehliadku v byte č. užívanom sťažovateľom na ulici v

z dôvodu existujúceho podozrenia, že v byte sa nachádzajú veci dôležité pre trestné

konanie, a to omamné, psychotropné látky, prípadne ďalšie drogy, nástroje slúžiace na ich

váženie, pestovanie, prípravu a balenie, finančné prostriedky pochádzajúce z predaja drog.

Z odôvodnenia príkazu na domovú prehliadku vyplýva, že „ je

dôvodne podozrivý z distribúcie drog. Prostredníctvom informátora konajúceho v prospech

polície bola získaná kriminálna informácia obsahom ktorej je skutočnosť, že menovaný sa

od doby návratu z výkonu trestu odňatia slobody 31. 7. 2012 opäť zaoberá drogovou

trestnou činnosťou, a to hlavne predajom pervitínu. Podozrivý má svoju

klientelu, ktorej týždenne predáva 300 až 500 jednorazových dávok pervitínu. Predmetné

informácie boli následne preverené, pričom bolo zistené, že podozrivý

od konca mesiaca október 2012 býva v na ulici v byte číslo , vo vchode

číslo na poschodí v obytnom bloku s. č. , ktorého vlastníkom je podľa listu

vlastníctva č. : ... Okrem toho bolo zistené, že

na distribúciu používa podozrivý motorové vozidlo značky Opel Corsa, evidenčné číslo:

, čiernej farby, ktoré je evidované na matku podozrivého ...

Uvedené motorové vozidlo však počas dňa riadi iná doposiaľ nestotožnená osoba. A to

z dôvodu zákazu činnosti vedenia motorového vozidla uloženého .

Podozrivý v uvedenom motorovom vozidle sedí ako spolujazdec. V priebehu dňa distribuuje

drogy mimo teritoriálneho územia obvodu OR PZ Galanta, najmä do Nitry, Dvorníkov,

Hlohovca a podobne. Vo večernej resp. nočnej dobe príležitostne predáva aj v meste Sereď

na ulici , naposledy dňa 4. 2. 2013 takým spôsobom, že v čase o 20.45 hod.

vyšiel podozrivý z vchodu činžiaku, v ktorom býva, pred vchodom ho čakali dvaja

narkomani, s ktorými zašiel za roh oproti stojaceho obytného bloku a asi za 10 sekúnd si

vymenili drogy za peniaze. Podozrivý sa vrátil do vchodu a narkomani z ulice

odišli s osobným motorovým vozidlom značky Škoda Felícia combi, červenej

farby, s evidenčným číslom mesta . Obdobným spôsobom došlo k predaju drog v ten

istý deň o 23.20 hod. v , kde čakala nezistená osádka

v tmavej Octávii na miesto z ulice prišlo OMV opel corsa ( ) zastavili

vedľa seba, vymenili tovar za peniaze a z miesta činu odišli. Taktiež boli získané informácie

o tom, že na adrese v

na poschodí prechováva časť drog určených na predaj.

Vyhotovenie fotodokumentácie predmetného bytového domu z verejného

priestranstva nebolo možné realizovať, nakoľko by hrozila dekonšpirácia a následne

zmarenie operatívneho preverovania.“.

Podľa ak nie je dôvod na postup podľa

alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia

trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia.

Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním

zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní

vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto

úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí

oznamovateľa a poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr

do 48 hodín.

Podľa neodkladný úkon je taký úkon, ktorého

vykonanie vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu

trestného konania odklad na čas, kým sa začne trestné stíhanie.

Podľa neopakovateľný úkon je taký úkon, ktorý

v ďalšom konaní už nemožno vykonať.

Podľa domovú prehliadku možno vykonať, ak je

dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo

v priestoroch k nim patriacim (ďalej len „obydlie“) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo

že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať

zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.

Podľa nariadiť domovú prehliadku je oprávnený

predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh

prokurátora sudca pre prípravné konanie. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto

príslušného predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť

predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, v ktorého obvode sa

má prehliadka vykonať. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť

odôvodnený. V príkaze sa uvedie opis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť

pri domovej prehliadke, ak je známa. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia

pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá

bránila doručeniu.

Podľa prehliadku iných priestorov alebo prehliadku

pozemku je oprávnený nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo

v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný

písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo

pozemku, alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr

do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že jedným zo spôsobov,

ktorým môže začať trestné stíhanie, je vykonanie zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného

úkonu alebo neodkladného úkonu podľa .

V trestnej veci sťažovateľa došlo k začatiu trestného stíhania vykonaním prehliadky

iných priestorov, a to osobného motorového vozidla Opel Corsa 11. februára 2013. V tento

deň bolo vyšetrovateľom vydané uznesenie o začatí trestného stíhania.

Pred začatím trestného stíhania v trestnej veci sťažovateľa sudkyňa pre prípravné

konanie okresného súdu vydala podľa na návrh prokurátora

napadnutý príkaz na domovú prehliadku, ktorý bol aj podľa názoru ústavného súdu riadne

a podrobne odôvodnený.

Sťažovateľ nesúhlasí s tým, že v jeho trestnej veci boli splnené podmienky na začatie

trestného stíhania vykonaním neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu, a je

presvedčený, že trestné stíhanie malo byť začaté vydaním uznesenia o začatí trestného

stíhania. Sťažovateľ zastáva názor, že najvyšší súd sa s jeho zásadnou námietkou

nevysporiadal. Ústavný súd sa s touto argumentáciou sťažovateľa nestotožňuje.

Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu totiž vyplýva, že sa s kľúčovou

námietkou sťažovateľa (uplatnenou tak v dovolacom konaní, ako aj v konaní pred ústavným

súdom) primeraným spôsobom vysporiadal. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje

na odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom sa vo vzťahu k tejto námietke uvádza:

„K podstatnej dovolacej námietke obvineného opierajúcej dovolací dôvod

o ustanovenie je treba uviesť, že príkaz na prehliadku iných

priestorov a pozemkov, konkrétne osobného motorového vozidla zn. Opel Corsa

EČV: bol vydaný vyšetrovateľom v súlade s ustanovením

so súhlasom prokurátora dňa 11. februára 2013. Rovnako aj príkaz na domovú prehliadku

bol vydaný ešte pred začatím trestného stíhania sudcom pre prípravné konanie a v súlade

s ustanovením Príkaz bol sudcom pre prípravné konanie náležite

odôvodnený. To konštatuje najvyšší súd v zhode s tým, ako to zistil i krajský súd.

Vo veci konal vyšetrovateľ a priebeh týchto úkonov zodpovedal vyššie citovaným

ustanoveniam , ako aj ustanoveniu Skutočnosť, že

od vydania príkazu na domovú prehliadku po jej realizáciu uplynula lehota troch dní,

nespochybňuje jej legálnosť.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , na ktoré

poukázal obvinený, sa na daný prípad nevzťahuje.

Nie v každom prípade je nevyhnutné nariaďovať sledovanie osôb a vecí podľa § 113

Ak sa prostriedkami podľa zákona o Policajnom zbore zistilo podozrenie z toho, že

konkrétna osoba môže mať u seba v dome alebo iných priestoroch veci pochádzajúce

z trestnej činnosti, potom sa už predpokladá postup podľa , v danom

prípade podľa a

V teraz posudzovanej veci obidva úkony boli nariadené pred začatím trestného

stíhania s tým, že sa pri nich postupovalo podľa ustanovení , vo veci

konal vyšetrovateľ a nebolo v rozpore s , ak sa úkony skoncentrovali

do toho istého časového obdobia, keď vyvstala potreba vykonať aj prehliadku iných

priestorov, pričom prehliadka iných priestorov a to uvedeného osobného motorového

vozidla sa uskutočnila o niekoľko minút skôr, než sa začala domová prehliadka, čo bolo aj

logické, keď ju vykonával ten istý vyšetrovateľ spolu s ďalšími tými istými príslušníkmi

policajného zboru.

Keďže ako prvý bol vykonaný úkon prehliadkou osobného motorového vozidla

začatej 11. februára 2013 o 19.35 hod., správne sa v uznesení o začatí trestného stíhania

z tohto dňa konštatuje, že týmto úkonom z uvedeného dňa o 19.35 hod. sa začalo aj trestné

stíhanie. Neodkladnosť tohto úkonu spočívala v tom, že pokiaľ by sa uskutočnila najprv

domová prehliadka a až potom by vyšetrovateľ žiadal súhlas s vykonaním prehliadky iných

priestorov, nebolo možné vylúčiť, že by sa mohol zmariť účel tohto úkonu.

Pri domovej prehliadke boli nájdené veci pochádzajúce z trestnej činnosti, ale

obvinený nebol žiadnym spôsobom donucovaný k sebaobviňovaniu vydaním veci. Išlo

o zákonný postup pri prehliadke, ak podľa bola osoba, u ktorej sa

úkon vykonával, vyzvaná na dobrovoľné vydanie veci a obvinený tak aj urobil. Dovolacia

námietka obvineného, že nemožno použiť dôkaz získaný na základe takého postupu

pri domovej prehliadke, je neopodstatnená.“

Ústavný súd zastáva názor, že citovaná časť odôvodnenia napadnutého uznesenia

najvyššieho súdu je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a preto nemá dôvod

na to, aby ho akýmkoľvek spôsobom spochybňoval. Na podporu tohto záveru ústavný súd

považuje za vhodné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, ktorý sa

k otázke posudzovania neodkladnosti či neopakovateľnosti vyšetrovacích úkonov

v rozhodnutí sp. zn. , na ktoré poukazuje aj sťažovateľ, vyjadril takto:

„Je nutno zdůraznit, že Ústavní soud, který otázku neodkladnosti

či neopakovatelnosti vyšetřovacích úkonů posuzuje ex post, někdy se značným časovým

odstupem a zpravidla pouze ze spisového materiálu, by měl být ve své aktivitě ohledně

přezkoumávání neodkladnosti či neopakovatelnosti vyšetřovacích úkonů maximálně

zdrženlivý, nejde-li o extrémní případy zjevného zneužití tohoto institutu. Jestliže již Ústavní

soud k takovému přezkumu přistoupí, měl by k intervenci do působení orgánů činných

v trestním řízení přikračovat jen tehdy, jestliže pro provedení úkonu jako neodkladného

či neopakovatelného nebyly dány ani žádné věcné důvody, nikoliv pouze pro nedostatečné

zdůvodnění neodkladnosti, respektive neopakovatelnosti. Byť nedostatečné zdůvodnění

neodkladnosti, respektive neopakovatelnosti úkonu je vadou řízení, nejde o takovou vadu,

která dosahuje ústavněprávní roviny, a která by měla být důvodem pro rušení příslušných

rozhodnutí (obdobně viz opět usnesení Ústavního soudu sp. zn. .).“

Na tomto základe ústavný súd po preskúmaní priloženej dokumentácie konštatuje,

že z obsahu napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že sa s námietkou

sťažovateľa v dostatočnom rozsahu zaoberal, pričom jeho odôvodnenie nemožno považovať

za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené. Tvrdenie sťažovateľa o absencii odôvodnenia

vo vzťahu k jeho kľúčovej námietke nemá vzhľadom na citované oporu v obsahu

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.

Sumarizujúc svoje závery, ústavný súd konštatuje, že medzi obsahom práv, ktorých

porušenie sťažovateľ namieta, a obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu

neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti

sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd

preto túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2016