Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/55/2014

Identifikačné číslo spisu: 2113011268 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Karabín Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:2113011268.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obvinenému V. B. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/, písm. e/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 25. septembra 2014 v Bratislave dovolanie obvineného V. B., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Juraja Gavalca, advokáta so sídlom Teodora Tekela 23 v Trnave, proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 18. februára 2014 sp. zn. a rozhodol

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného V. B. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 22. októbra 2013 sp. zn. bol obvinený V. B. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/, písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času dňa 31. januára 2013 až do 20:40 hod. dňa 11. februára 2013, kedy si na neznámom mieste neoprávnene zadovážil, prechovával v byte č. 6 na 1. poschodí bytového domu č. XXXX/XX na ul. Y. v M. 19 kusov zatavených plastových injekčných striekačiek o objeme 20 ml s obsahom svetložltého kryštalického materiálu s celkovou hmotnosťou 285,28 g, ktorý obsahoval metamfetamín s priemernou koncentráciou 78,2 % s obsahom 223,089 g absolútneho metamfetamínu a jeden kus zatavenej injekčnej striekačky o objeme 2 ml s obsahom bieleho kryštalického materiálu o hmotnosti 488 mg obsahujúceho metamfetamín s priemernou koncentráciou 74,6 % hmotnostného s obsahom 364 mg absolútneho metamfetamínu, pričom predpokladaná hodnota zaistených psychotropných látok na čiernom trhu predstavuje sumu 5.715,36 Eur až 15.717,24 Eur, pričom metamfetamín je v zmysle o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 8. januára 2010 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8. januára 2010 odsúdený pre zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa písmeno c/, písmeno d/ k trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Za to mu bol podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj trest prepadnutia veci - peňažnej hotovosti vo výške 3.795,- Eur, uložených na depozitnom účte Krajskej prokuratúry v Trnave.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie jednak krajský prokurátor v Trnave, ako aj obvinený V. B..

Krajský prokurátor v odvolaní namietal okresným súdom ustálenú hodnotu zaistených psychotropných látok, ktorá mala byť vyššia a potom aj skutok, ktorého sa obvinený dopustil, mal byť prísnejšie kvalifikovaný podľa § 172 ods. 3 Tr. zák.

Obvinený ako dôvody odvolania uviedol, že trestné stíhanie v predmetnej veci prebehlo na základe dôkazu získaného nezákonným spôsobom, a to dôkazy zabezpečené na základe príkazu na domovú prehliadku, ktorý vydal pred začatím trestného stíhania Okresný súd Galanta dňa 8. februára 2013 a na vykonanie predmetnej domovej prehliadky, ako neodkladného a neopakovateľného úkonu, neboli splnené podmienky, pretože polícia už prinajmenšom štyri dni pred vydaním príkazu disponovala konkrétnymi informáciami o tom, že obvinený predal drogy. Tieto informácie boli postačujúce nielen na začatie trestného stíhania vo veci podľa , ale aj na vznesenie obvinenia podľa Namietal, že príkaz na domovú prehliadku nebol odôvodnený konkrétnymi skutkovými okolnosťami vo vzťahu k nebezpečenstvu z omeškania, neodkladnosti a neopakovateľnosti a taktiež namietal, že bol hrozbou uloženia poriadkovej pokuty donútený predložiť proti sebe dôkaz, na základe ktorého došlo následne k jeho obvineniu, čo je v rozpore s ústavným právom nebyť donucovaný k sebaobviňovaniu. Za nezákonný považoval aj posudok znaleckého Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave a označil ho za nepoužiteľný z toho dôvodu, že uznesenie o pribratí znalca nebolo doručené obvinenému, čo je porušením jeho práva na obhajobu.

O týchto odvolaniach rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením z 18. februára 2014 sp. zn. tak, že ako odvolanie krajského prokurátora, tak aj odvolanie obvineného V. B. podľa zamietol.

Proti citovanému uzneseniu krajského súdu podal obvinený V. B. prostredníctvom obhajcu dovolanie, ktoré opieral o dovolacie dôvody podľa , a

Obvinený v dovolaní najprv predniesol argumenty vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa a uviedol, že trestné konanie v predmetnej veci prebehlo na základe dôkazu získaného nezákonným spôsobom, a síce na základe príkazu na domovú prehliadku vydaného pred začatím trestného stíhania Okresným súdom Galanta dňa 8. februára 2013, ktorého nezákonnosť vyplýva z absencie zákonnej požiadavky na nebezpečenstvo z omeškania, neodkladnosť a neopakovateľnosť úkonu, z absencie dostatočného odôvodnenia príkazu z pohľadu nebezpečenstva z omeškania a neodkladnosti a neopakovateľnosti úkonu a z vydania veci donútením.

Obvinený tvrdil, že už z odôvodnenia samotného príkazu súdu je zrejmé, že v danom prípade nemohol byť príkaz vydaný z dôvodu, že vo veci nebolo začaté trestné stíhanie, ktoré sa v súlade s ustanovením , druhej vety začne vydaním uznesenia. Z odôvodnenia príkazu, podľa obvineného, zároveň vyplýva, že v danej veci nešlo o prípad nebezpečenstva z omeškania, pretože polícia už od 1.

februára 2013 a s určitosťou minimálne od 4. februára 2013, t. j. 4 dni pred vydaním príkazu, disponovala celkom konkrétnymi informáciami o tom, že obvinený predal drogy, kde ich predal a komu a odkázal na úradné záznamy, pričom tieto informácie boli, podľa neho, dostačujúce aj na vznesenie obvinenia podľa konkrétnej osobe, nielen na začatie trestného stíhania uznesením podľa

Vyvodzoval z uvedeného, že polícia aj chcela postupovať podľa , keď požiadala o vydanie príkazu na domovú prehliadku a zároveň postupovať aj podľa , keď vykonáva naďalej operatívne preverovanie, čo je neprípustné.

Skutočnosť, že domovú prehliadku policajné orgány vykonali až 11. februára 2013, hoci príkaz bol vydaný 8. februára 2013, ako aj skutočnosť, že polícia ani nechcela vykonaním domovej prehliadky vo veci začať trestné stíhanie, podľa obvineného, potvrdzujú, že nebezpečenstvo z omeškania nehrozilo, pretože v uznesení o začatí trestného stíhania zo dňa 11. februára 2013 sa deklaruje, že trestné stíhanie bolo začaté vykonaním prehliadky osobného motorového vozidla EČ: Q., t. j. pred vykonaním domovej prehliadky.

Obvinený poznamenal, že za týchto okolností je vylúčené začínať trestné stíhanie vykonaním domovej prehliadky, keď zákon vyžaduje uznesenie podľa , čo sa nestalo, nebezpečenstvo z omeškania nehrozilo a na začatie trestného stíhania sa pritom použili až dôkazy získané z domovej prehliadky. Podotkol, že uvedené sa vzťahuje aj na vykonanie prehliadky vyššie označeného osobného motorového vozidla, pretože nemožno dospieť k záveru, že policajné orgány nemali čas na formálne začatie trestného stíhania uznesením tak, ako to vyžaduje ustanovenie

V danej súvislosti obvinený poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. a ), ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky k otázke použiteľnosti dôkazov vychádzajúcich z nezákonného dôkazu, ako aj k otázke neodkladnosti úkonu.

Ďalej obvinený poukazoval na nedostatočné odôvodnenie príkazu na domovú prehliadku a na prehliadku motorového vozidla, čo súvisí s vyššie uvedeným, pričom konštatoval, že pokiaľ by súd chcel odôvodniť, prečo v danom prípade hrozí nebezpečenstvo z omeškania, musel by dospieť k záveru, že taký dôvod neexistuje a príkaz by nevydal.

Obvinený namietal, že bol nezákonným spôsobom, hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, donútený predložiť proti sebe dôkaz, na základe ktorého došlo následne k jeho obvineniu a vykonávaniu vyšetrovacích úkonov, čo je v rozpore s ústavným právom nebyť donucovaný k sebaobviňovaniu. Opäť v tej súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

V ďalšej časti obvinený namietal, že pokiaľ polícia mala informácie o páchaní trestnej činnosti obvineným, mali policajti postupovať podľa ustanovení o sledovaní osôb a vecí na základe príkazu prokurátora. V súvislosti s týmto inštitútom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

Obvinený argumentoval aj tým, že nezákonným spôsobom bol získaný dôkaz - znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave, pretože vyšetrovateľ nepostupoval podľa , keďže uznesenie o pribratí znalca doteraz nebolo doručené obvinenému, čo je porušením práva na obhajobu a získanie dôkazu nezákonným spôsobom.

K dovolacím dôvodom podľa a obvinený uviedol, že hodnota drogy bola v predmetnej veci určená na základe dôkazu - správy Národnej kriminálnej agentúry, ktorej pravdivosť a vierohodnosť nie je možné žiadnym spôsobom overiť a v takom prípade ide o porušenie práva na obhajobu, lebo súd vychádzal z pravdivosti údajov v tejto správe, ale obhajoba ju spochybňuje

a zdôrazňuje, že je nepreskúmateľná, lebo polícia tam môže uviesť čokoľvek. Pritom právna kvalifikácia skutku podľa odseku 2 písm. e/ § 172 Tr. zák. je postavená výlučne na predpoklade pravdivosti správy Národnej kriminálnej agentúry, ktorú nie je možné žiadnym spôsobom overiť.

Zároveň obvinený namietal, že založiť vinu na hodnote určovanej „čiernym trhom“ je samo o sebe porušením práva na spravodlivé súdne konanie, pretože „čierny trh“ nie je pojem predpokladaný niektorým z ustanovení a nezodpovedá ustanoveniam až Tr. zák., lebo na „čiernom trhu“ sa v právnom štáte obvykle nepredáva. Založenie viny na dôkaze takto deklarovanom je podľa obvineného aj porušením práva na obhajobu a spravodlivé súdne konanie.

Na základe toho obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil rozsudkom podľa porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvod dovolania opiera a aby podľa zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave a podľa prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor, ktorému bola daná možnosť vyjadriť sa k dovolaniu, sa k nemu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal dovolanie obvineného V. B. a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, ), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

K podstatnej dovolacej námietke obvineného opierajúcej dovolací dôvod o ustanovenie je treba uviesť, že príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov, konkrétne osobného motorového vozidla zn. Opel Corsa EČV: Q. bol vydaný vyšetrovateľom v súlade s ustanovením so súhlasom prokurátora dňa 11. februára 2013. Rovnako aj príkaz na domovú prehliadku bol vydaný ešte pred začatím trestného stíhania sudcom pre prípravné konanie a v súlade s ustanovením Príkaz bol sudcom pre prípravné konanie náležite odôvodnený. To konštatuje najvyšší súd v zhode s tým, ako to zistil i krajský súd.

Vo veci konal vyšetrovateľ a priebeh týchto úkonov zodpovedal vyššie citovaným ustanoveniam , ako aj ustanoveniu Skutočnosť, že od vydania príkazu na domovú prehliadku po jej realizáciu uplynula lehota troch dní, nespochybňuje jej legálnosť.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , na ktoré poukázal obvinený, sa na daný prípad nevzťahuje.

Nie v každom prípade je nevyhnutné nariaďovať sledovanie osôb a vecí podľa Ak sa prostriedkami podľa zákona o Policajnom zbore zistilo podozrenie z toho, že konkrétna osoba môže mať u seba v dome alebo iných priestoroch veci pochádzajúce z trestnej činnosti, potom sa už predpokladá postup podľa , v danom prípade podľa a

V teraz posudzovanej veci obidva úkony boli nariadené pred začatím trestného stíhania s tým, že sa pri

nich postupovalo podľa ustanovení , vo veci konal vyšetrovateľ a nebolo v rozpore s , ak sa úkony skoncentrovali do toho istého časového obdobia, keď vyvstala potreba vykonať aj prehliadku iných priestorov, pričom prehliadka iných priestorov a to uvedeného osobného motorového vozidla sa uskutočnila o niekoľko minút skôr, než sa začala domová prehliadka, čo bolo aj logické, keď ju vykonával ten istý vyšetrovateľ spolu s ďalšími tými istými príslušníkmi policajného zboru.

Keďže ako prvý bol vykonaný úkon prehliadkou osobného motorového vozidla začatej 11. februára 2013 o 19.35 hod., správne sa v uznesení o začatí trestného stíhania z tohto dňa konštatuje, že týmto úkonom z uvedeného dňa o 19.35 hod. sa začalo aj trestné stíhanie. Neodkladnosť tohto úkonu spočívala v tom, že pokiaľ by sa uskutočnila najprv domová prehliadka a až potom by vyšetrovateľ žiadal súhlas s vykonaním prehliadky iných priestorov, nebolo možné vylúčiť, že by sa mohol zmariť účel tohto úkonu.

Pri domovej prehliadke boli nájdené veci pochádzajúce z trestnej činnosti, ale obvinený nebol žiadnym spôsobom donucovaný k sebaobviňovaniu vydaním veci. Išlo o zákonný postup pri prehliadke, ak podľa bola osoba, u ktorej sa úkon vykonával, vyzvaná na dobrovoľné vydanie veci a obvinený tak aj urobil. Dovolacia námietka obvineného, že nemožno použiť dôkaz získaný na základe takého postupu pri domovej prehliadke, je neopodstatnená.

Čo sa týka obvineným namietaného nezákonného dôkazu znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave pre ním uvádzaný dôvod, že uznesenie o pribratí znalca nebolo doručené obvinenému, možno za situácie, že obvinený mal obhajcu a obhajcovi bolo toto uznesenie doručené, konštatovať, že nešlo o zásadné porušenie práva na obhajobu, lebo sa tým zásadným spôsobom nezhoršilo postavenie obvineného z hľadiska možnosti uplatnenia jeho obhajovacích práv. Z procesného hľadiska mohol za obvineného napadnúť sťažnosťou obhajca obvineného, pokiaľ by išlo o namietanie pribratia práve tohto znaleckého ústavu, alebo namietanie vôbec dôvodnosti pribratia znalca do konania ako nepotrebného dôkazu. Z vecného hľadiska, pokiaľ ide o obsah posudku, mal ako obvinený, tak aj jeho obhajca kedykoľvek, či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní, možnosť vznášať k nemu námietky.

Neobstojí ani námietka obvineného, že by Národná kriminálna agentúra nemohla podať na základe monitorovania situácie v určitom regióne objektívnu správu o tom, za akú cenu sa drogy predávajú. Je pochopiteľné, že ak nejde o predaj a nákup omamných a psychotropných látok na základe povolenia, ale ide o nelegálne nakladanie s nimi, je treba vychádzať z takej ceny, za akú sa reálne tieto látky predávajú a o tom na základe svojej činnosti Národná kriminálna agentúra môže mať a aj má prehľad. Preto nemožno sa stotožniť s tvrdením obvineného, že dôkaz vykonaný prečítaním správy tejto agentúry je nepoužiteľný, lebo on taký dôkaz namieta pre pochybnosť o jeho vierohodnosti.

Pokiaľ obvinený dovolacie dôvody podľa a odvodzuje od toho, že na základe iného hodnotenia dôkazov si predstavuje aj iné skutkové závery a na základe toho inú právnu kvalifikáciu skutku, taký postup v dovolacom konaní nie je prípustný. Ak súd inak hodnotí dôkazy, nevykoná niektoré dôkazy, ktoré už nepovažuje za potrebné, alebo naopak vykoná také dôkazy, ktoré obvinený spochybňuje, neznamená to porušenie práva obvineného na obhajobu. Dovolací dôvod podľa preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nezisťuje.

Ešte k dovolaciemu dôvodu uvádzanému v dovolaní podľa je nutné zdôrazniť, že rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení.

Argumentácia obvineného je mimo dovolacieho dôvodu podľa , lebo vychádza z iných skutkových záverov, než k akým dospeli súdy prvého a druhého stupňa, používa iné hodnotenie dôkazov a spochybňuje skutkové okolnosti a súdmi ustálené skutkové závery, z ktorých vychádzali. Pokiaľ na základe toho namieta právnu kvalifikáciu skutku vo vzťahu k okolnosti

podmieňujúcej použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa odseku 2 § 172 Tr. zák., v dovolacom konaní to nie je prípustné.

Dovolací súd nie je legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie dôkazov, z ktorých vychádzali súdy prvého a druhého stupňa. Dovolací súd je viazaný tými skutkovými závermi, ku ktorým dospeli súdy nižších stupňov. Jednoznačne to vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov, nemôže slúžiť na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, lebo ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.

V danom prípade skutok mohol byť posúdený tak, ako rozhodli súdy nižšieho stupňa a porušenie iného hmotnoprávneho ustanovenia sa tiež nezisťuje, a tak nie je daný ani dovolací dôvod podľa

Keďže dovolacie dôvody, o ktoré obvinený V. B. oprel svoje dovolanie, neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.