Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/35/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenská republika

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Piovartsyho

na verejnom zasadnutí v Bratislave 18. mája 2011 v trestnej veci obvineného

V. Š. a spol. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20,

§ 172 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

, o dovolaniach, ktoré podali obvinení V. Š. a F. H., zastúpení obhajcom

JUDr. M. K., advokátom v Košiciach, proti rozsudkom Krajského súdu v Prešove

z 11. novembra 2009, sp. zn. , resp. z 24. marca 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , z dôvodu uvedeného v ,

sa v y s l o v u j e , že rozsudkami Krajského súdu v Prešove z 11. novembra 2009, sp. zn.

, a z 24. marca 2010, sp. zn. ,

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení v neprospech obvinených V. Š. a F. H..

Podľa uvedené rozsudky krajského súdu sa z r u š u j ú .

2

Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu Prešov z 2. júna 2009, sp. zn. .

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa Okresnému súdu Prešov sa p r i k a z u j e , aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Podľa obvinení V. Š. a F. H. sa n e b e r ú

do väzby.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove z 2. júna 2009, sp. zn. , obvinení V. Š.

a F. H. boli uznaní za vinných zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 171 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe,

že

dňa 20. septembra 2007 okolo 15.00 hod. spoločne prišli do lokality zv. P.

v katastrálnom území obce J., kde na troch samostatných miestach rástlo 183 rastlín rodu

konope (zaradených do I. skupiny omamných látok), tam vykonávali bližšie nešpecifikovanú

činnosť, potom z nich vzali päť kusov (52,5 g), tieto ukryli do batožinového priestoru

osobného motorového vozidla ev. č. S. a tieto prechovávali až do ich zaistenia 20. septembra

2007.

Rozsudkom okresného súdu obvinený V. Š. bol tiež uznaný za vinného

zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1

písm. c/ Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

dňa 10. októbra 2007 si telefonicky s P. L. z B. dohodol dodanie pervitínu (zaradeného

do II. skupiny psychotropných látok) za 1 000 Sk a po následnej dohode s P. Š., ktorý si tiež

objednal pervitín za 6 000 Sk, a s P. H., dňa 12. októbra 2007 v P. na železničnej stanici

3

z toalety v rýchliky Z. (spolu s P. Š.) vzal pervitín v dvoch balíčkoch, z ktorého by bolo

možné vyhotoviť 27 až 55 obvykle jednorázových dávok drogy v cene 16 200 Sk

až 66 000 Sk.

Okresný súd obvinenému V. Š. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., s použitím

§ 41 ods. 2, § 36 písm. j/, písm. l/ a § 37 písm. h/ Tr. zák., uložil úhrnný trest odňatia slobody

na štyri roky; podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na jeho výkon bol zaradený do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obvinenému F. H. okresný súd podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/

Tr. zák., uložil trest odňatia slobody na dva roky; podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. výkon tohto trestu

bol podmienečne odložený, pričom podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola určená skúšobná doba

na tri roky.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 11. novembra 2009, sp. zn. ,

na základe odvolania prokurátora (podaného v neprospech obidvoch obvinených) podľa § 321

ods. 1 písm. d/, ods. 2 bol zrušený rozsudok okresného súdu vo vzťahu k obvinenému

V. Š. vo výroku o vine zo spáchania uvedeného prečinu (ad 1) a vo výroku o treste. Krajský

súd na základe sám vo veci rozhodol tak, že obvineného V. Š. uznal

za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20,

§ 172 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

v roku 2007 v katastrálnom území obce J. spolu s ďalšou osobou vypestovali najmenej

15 kusov rastlín a 5 kusov stoniek rastlín rodu konope v hmotnosti 31,57 kg, kam 20.

septembra 2007 okolo 15.00 hod. s ďalšou osobou prišiel k vysadeným rastlinám, z ktorých

následne vzali 5 kusov zelených stoniek rastlín v hmotnosti 52,5 g, tieto ukryli v osobnom

motorovom vozidle, kde ich prechovávali do ich zaistenia 20. septembra 2007; z uvedeného

množstva by bolo možné vyhotoviť najmenej 9 351 obvykle jednorázových dávok drogy

v hodnote najmenej 374 000 Sk.

Krajský súd za tento zločin a zločin podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,

zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného nezrušenou časťou výroku (ad 2) rozsudku

Okresného súdu v Prešove z 2. júna 2009, sp. zn. , uložil obvinenému V. Š. podľa

4

§ 172 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, úhrnný trest odňatia slobody na dvanásť rokov, na výkon

ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia;

podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák., uložil mu tiež ochranný dohľad

na dva roky s povinnosťami v zmysle § 77 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd zároveň podľa odvolanie obvineného V. Š. zamietol.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 24. marca 2010, sp. zn. ,

na základe odvolania prokurátora podaného v neprospech obvineného proti rozsudku

okresného súdu bol tento podľa , zrušený vo výrokoch

týkajúcich sa obvineného F. H.. Krajský súd na základe sám vo veci

rozhodol tak, že obvineného F. H. uznal za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania

s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.

na skutkovom základe ako bol uvedený v rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 11. novembra 2009, sp. zn. (týkajúceho sa obvineného V. Š.).

Krajský súd obvinenému F. H. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody

na desať rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradený

do ústavu so stredným stupňom stráženia; podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 78 ods. 1

Tr. zák., uložil mu tiež ochranný dohľad na dva roky s povinnosťami v zmysle § 77 ods. 1

Tr. zák.

Krajský súd zároveň podľa odvolanie obvineného F. H. zamietol.

Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. novembra 2009, sp. zn. ,

obvinený V. Š. prostredníctvom obhajcu podal dovolanie. Tento mimoriadny opravný

prostriedok prostredníctvom obhajcu podal aj obvinený F. H., a to proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 24. marca 2010, sp. zn. . V podstate obidve dovolania

sú identické a sú založené na dovolacích dôvodoch podľa

(že totiž zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu), podľa § 371 ods. 1 písm. g/

(rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom)

5

a podľa (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku).

Vzhľadom na súvislosť obidvoch vecí Najvyšší súd prerokoval obidve dovolania

v spoločnom konaní.

V dovolaniach obvinení namietajú porušenie ich práva na obhajobu, ktoré videli

v tom, že krajský súd zmenil rozhodnutie súdu okresného v ich neprospech po podaní

odvolania prokurátorom, čím im odňal možnosť riadneho opravného prostriedku proti jeho

rozhodnutiam.

Dôvod dovolania podľa obvinení videli v tom, že vo veci

nebol vydaný príkaz na sledovanie osôb predsedom senátu, resp. prokurátorom a hoci túto

skutočnosť krajský súd v odôvodneniach svojich rozsudkoch uznal, napriek tomu tieto založil

predovšetkým na skutočnostiach, ktoré vyšli najavo nezákonným sledovaním. Obaja obvinení

k tomu uviedli, že na základe predmetov zaistených v batožinovom priestore motorového

vozidla bol prijatý záver, že tieto predmety použili práve obvinení, a to na troch políčkach

uvedených v obžalobe.

Obvinení ďalej v dovolaní namietali nesprávne právne posúdenie skutku,

predovšetkým nedodržanie zásady „in dubio pro reo“, pričom mali kritické pripomienky

aj k hodnoteniu ďalších dôkazov.

Obidvaja obvinení sa dovolaniami domáhali, aby Najvyšší súd vyslovil porušenie

zákona v ustanoveniach , a , aby napadnuté rozsudky

odvolacieho súdu zrušil a Krajskému súdu v Prešove prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokovať a rozhodnúť.

Prokurátor vo svojom vyjadrení k dovolaniam navrhol tieto ako nedôvodné odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) primárne konštatoval, že dovolania

sú prípustné, že boli podané oprávnenými osobami, v stanovenej lehote a predpísaným

spôsobom (, , ), pričom boli splnené

aj podmienky dovolania v zmysle až Najvyšší súd preto v zmysle

6

ods. 1 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutých rozhodnutí,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, so zameraním na dôvody dovolania

podľa § 371 a § 374, ktoré boli uvedené v dovolaní, pričom dospel k záveru, že je daný dôvod

obidvoch mimoriadnych opravných prostriedkov v zmysle

Ďalšie obvinenými uvádzané dôvody dovolania však nie je možné akceptovať.

Obvinení ako jeden z dôvodov dovolaní uviedli ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/

, teda že zásadným spôsobom bolo porušené ich právo na obhajobu, a to tým,

že krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu v ich neprospech, čím im odňal možnosť

podať proti takým rozhodnutiam riadny opravný prostriedok.

Krajský súd v Prešove v rámci dvojinštančného postupu predpísaného zákonom

na základe odvolania prokurátora postupoval v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. d/,

ods. 2 , lebo zistil, porušenie ustanovení , a potom sám vo veci

rozhodol v súlade s ustanovením

Dôvod dovolania podľa predpokladá zásadné porušenie

práva na obhajobu, ale nemožno toto porušenie vyvodzovať zo skutočnosti, že k zhoršeniu

situácie oboch obvinených došlo v odvolacom konaní, keďže išlo o legálny postup.

Najvyšší súd preto dôvod dovolania podľa neakceptoval.

Uplatnený dôvod dovolania podľa taktiež nie je možné

prijať, lebo obvinení namietali v podstate len hodnotenie dôkazov súdmi prvého a druhého

stupňa, bez bližšej špecifikácie, čo nie je možné považovať za nesprávne právne posúdenie

skutku. Do pozornosti treba dať skutočnosť, že dovolací súd neskúma a nemení správnosť

a úplnosť zisteného skutku; Tento záver však je relevantný len za situácie, ak dôkazy boli

vykonané legálne.

Obvinenými uplatnený dôvod dovolania podľa však

je potrebné v plnom rozsahu prijať. Z trestného spisu nevyplýva, že by vo veci bol vydaný

príkaz na sledovanie osôb príslušným orgánom, a tak dôkazy získané z tohto sledovanie,

nie je možné považovať za legálne. Túto skutočnosť krajský súd v odôvodnení svojich

7

rozsudkov síce uznal, no aj tak vinu obvinených uznal na základe skutočností získaných

na základe nezákonného sledovania.

Je potrebné poukázať na ustanovenie , ktoré objasňuje pojem

sledovania osoby alebo veci, ale najmä na ustanovenie , podľa ktorého

sledovanie sa vykonáva len na základe písomného príkazu buď predsedu senátu, resp.

pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátora.

Krajský súd správne konštatoval, že vo veci nebol spomínaný príkaz vydaný, a preto

toto sledovanie bolo vykonané v rozpore s ustanoveniami . Krajský súd

z toho dôvodu neuznal ako dôkaz výpovede svedkov, teda policajtov, ktorí sledovanie

vykonávali. Na druhej strane však pri ďalšom hodnotení dôkazov vychádzal zo skutočností

získaných obhliadkou motorového vozidla, v ktorom sa viezli aj obvinení, a ktoré bolo

zastavené políciou v priamej súvislosti so sledovaním osôb na marihuanových políčkach

(výpoveď J. K.). Bolo zistené, že na základe výsledkov sledovania marihuanových políčok

políciou bola policajná hliadka presunutá do určitého priestoru s tým, že má skontrolovať

predmetné motorové vozidlo, a tak zistiť, čo sa v ňom preváža. Po zistení, že vo vozidle

sú určité predmety, bolo rozhodnuté o zadržaní vozidla a vec následne prevzal vyšetrovateľ.

Pokiaľ krajský súd nepovažoval za legálny dôkaz výpovede niektorých svedkov,

nepostupoval dôsledne, lebo za legálne dôkazy považoval listiny (napr. zápisnica o obhliadke

motorového vozidla); tieto listinné dôkazy však majú základ v počiatočnom nelegálnom

štádiu, teda v nepovolenom sledovaní osôb a vecí, a preto taktiež sa ich legalita javí

ako sporná.

Podľa za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité

objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov (vykonaných) podľa zákona.

Najvyšší súd vyslovuje názor, že samotné sledovanie a následne dôkazy získané

z prehliadky motorového vozidla pri jeho zastavení policajnou hliadkou v priamej súvislosti

s uvedeným sledovaním sú nelegálne získané dôkazy, takže je možné akceptovať dôvod

dovolania v zmysle

8

Najvyšší súd na tomto základe z dôvodov uvedených v

preto podľa vyslovil, že napadnutými rozsudkami Krajského súdu

v Prešove z 11. novembra 2009 a z 24. marca 2010 bol porušený zákon v ustanovení § 119

ods. 2 v neprospech obvinených V. Š. a F. H..

Najvyšší súd potom následne podľa spomínané rozsudky

krajského súdu zrušil, zrušil aj predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Prešov z 2. júna

2009, sp. zn. , ako aj nadväzujúce rozhodnutia; podľa

Okresnému súdu Prešov bolo prikázané, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

Obvinení V. Š. a F. H. si v súčasnosti vykonávajú tresty odňatia slobody na základe

súdnych rozhodnutí, ktoré boli v tomto konaní o dovolaní zrušené. Týmto zanikol dôvod

obmedzenia ich osobnej slobody vo forme výkonu trestu a Najvyšší súd podľa § 380 ods. 2

skúmal, či existuje ďalší dôvod na obmedzenie ich osobnej slobody

vo forme väzby. Jej dôvody však nezistil, a preto rozhodol tak, že obvinených V. Š. a F. H.

nezobral do väzby.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. mája 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová