Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 562/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, pre

namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejedanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejedanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti aj je príloh vyplýva, že sťažovateľ je odporcom v konaní

o návrhu na ochranu osobnosti vedenom na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len

„okresný súd“). Proti prvostupňovému rozsudku okresného súdu sp. zn. z 5.

decembra 2013 podal sťažovateľ odvolanie. Odvolanie bolo krajskému súdu zo strany

okresného súdu predložené 12. marca 2014. Dňa 8. júna 2015 podal sťažovateľ predsedovi

krajského súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. Predmetná sťažnosť bola zo

strany krajského súdu 2. júla 2015 vyhodnotená ako dôvodná. Stanovisko krajského súdu

z 2. júla 2015 bolo sťažovateľovi doručené 20. júla 2015. Na dopyt bolo sťažovateľovi

krajským súdom 1. apríla 2016 oznámené, že vo veci dosiaľ rozhodnuté nebolo a vo veci

nebol nariadený ani termín pojednávania. Sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní bola

podaná 7. apríla 2016.

Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia a tiež primerané

finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

smerujúcom proti postupu krajského súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné

prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom krajským súdom

pod sp. zn. .

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže podľa štandardnej judikatúry

ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie označených práv sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby

sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (, ).

Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie na krajskom súde prebieha

od 12. marca 2014, keď mu bol predložený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Ústavný súd zastáva názor, že iba samotná dĺžka predmetného odvolacieho konania

aj napriek tomu, že krajský súd ako súd odvolací vo veci do času podania tejto sťažnosti

nerozhodol, sama osebe nebola takej povahy, aby len na jej základe bolo možné

v okolnostiach danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľa, resp. že doba

napadnutého konania vedeného krajským súdom zasiahla z dôvodov, za ktoré nesie

zodpovednosť krajský súd, samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru takým závažným spôsobom, že by

to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. ). Navyše, podľa

oznámenia krajského súdu Spr. 3225/16 z 19. apríla 2016 vo veci odvolania sťažovateľa

proti prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu bolo uznesením krajského súdu sp. zn.

z 15. apríla 2016 rozhodnuté.

Pokiaľ sťažovateľ namieta do podania tejto sťažnosti dosiahnuté „výsledky“

napadnutého konania, ústavný súd dáva do pozornosti, že krajský súd vo veci koná ako súd

odvolací, úlohou ktorého je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie, preto krajský súd spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony [§ 213

, resp. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „“)] ani nie je povinný nariadiť pojednávanie

( , resp. ). To však

(aj vzhľadom na predmet konania) nevyhnutne neznamená, že odvolací súd sa vecou dosiaľ

nezaoberal.

V súvislosti s tým, že podpredseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť

sťažovateľa na prieťahy v napadnutom konaní uznal aj existenciu prieťahov a ospravedlnil

sa za ne, ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť,

že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez

ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa na ďalšie

konanie ( ), pretože ústavný súd pridržiavajúc sa

doterajšej stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu

časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu

zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, ,

).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri

predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016