Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 34/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti spoločnosti Slovenský plynárenský

priemysel, a. s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou

ECKER  KÁN & PARTNERS, s. r. o., v mene ktorej koná advokát a prokurista

JUDr. Vladimír Kán, Námestie Martina Benku 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa , a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -990 zo 4. mája 2015,

takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s., na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -990 zo 4. mája 2015

p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -990 zo 4. mája 2015

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti Slovenský

plynárenský priemysel, a. s., trovy konania v sume 537,63 € (slovom päťstotridsaťsedem

eur a šesťdesiattri centov) na účet Advokátskej kancelárie ECKER  KÁN & PARTNERS,

s. r. o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -19 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. -990 zo 4. mája 2015

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je ako veriteľ účastníkom reštrukturalizačného

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. vo veci dlžníka, spoločnosti

LEVEN, a. s., Ulica 29. augusta 23, Bratislava (ďalej len „dlžník“). Napadnutým

rozhodnutím došlo zo strany okresného súdu k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu

prijatého schvaľovacou schôdzou 7. februára 2014 a k ukončeniu reštrukturalizácie dlžníka.

Sťažovateľ v rámci odôvodnenia svojej sťažnosti uviedol:

„Uznesenie o potvrdení plánu neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by ktokoľvek

nejakým spôsobom vzniesol námietky voči plánu. Uznesenie o potvrdení plánu je tvorené

iba neúplnou rekapituláciou priebehu konania a citáciou ustanovení právnych predpisov

s následným záverom, že neboli zistené dôvody pre zamietnutie plánu.

Uznesenie o potvrdení plánu teda ani len nespomenulo a nedalo odpoveď na žiadne

z argumentov, ktorými sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv ako veriteľa

v reštrukturalizačnom konaní. ...

Súd teda plán potvrdil bez toho, aby čo i len spomenul:

- trestné konanie, v ktorom bolo vznesené obvinenie osobám v minulosti aj

v súčasnosti konajúcim za dlžníka vrátane členky predstavenstva dlžníka... práve

pre poškodzovanie sťažovateľa ako dlžníkovho veriteľa,

- popretie pochybných pohľadávok Konkurzným správcom, konkrétne pohľadávok

v mimoriadne vysokej výške zo zmluvných pokút... či pohľadávok spriaznených osôb

Dlžníka..., ktoré správkyňa uznala, v dôsledku čoho sa v pláne ráta s uspokojením

spoločnosti..., ktorá si popri istine pohľadávky viac ako 80.000.000,- EUR z obchodu,

ku ktorému nebola priložená žiadna účtovná ani iná dokumentácia, prihlásil aj svojou

výškou mimoriadne neprimeranú zmluvnú pokutu 35.000.000,- EUR...,

- podnet sťažovateľa na zamietnutie plánu,

- žiadosť o vysvetlenie obsahu plánu adresovanú sťažovateľom Správkyni a súdu

a v nej uvedené (a Správkyňou nezodpovedané) otázky k obsahu plánu, najmä ohodnoteniu

aktív dlžníka. ...

Sťažovateľ má ďalej za to, že celý priebeh reštrukturalizačného konania zo strany

Okresného súdu Banská Bystrica vyústil do negácie jeho majetkových práv a súčasne

uprednostnenia práv dlžníka a s ním spojených subjektov, čím zároveň bolo porušené jeho

právo na rovnosť v konaní.“

3. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa

k prijatej sťažnosti vyjadril a oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 17. marca 2016 v prvom

rade uviedol, že keďže funkcia konajúcej sudkyne zanikla z dôvodu jej odchodu

do dôchodku k 31. decembru 2015, nebolo možné zabezpečiť jej vyjadrenie. Z uvedeného

dôvodu predseda okresného súdu uviedol, že pre potreby vyjadrenia bude vychádzať

z obsahu napadnutého rozhodnutia a z vyjadrenia vyššieho súdneho úradníka, ktorý

vykonával jednotlivé úkony v zmysle poverenia sudkyne. V ďalšom predseda okresného

súdu uviedol, že:

- k námietke, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by

ktokoľvek nejakým spôsobom vzniesol námietky voči reštrukturalizačnému plánu, sa

vyjadriť nevie, pretože pre zánik funkcie sudkyne nebolo možné zabezpečiť jej vyjadrenie,

- k námietke, že napadnuté rozhodnutie sa nevysporiadalo so žiadosťou sťažovateľa

adresovanou správkyni o vysvetlenie jednotlivých ustanovení plánu, sa vyjadriť nevie,

pretože pre zánik funkcie sudkyne nebolo možné zabezpečiť jej vyjadrenie,

- k námietke, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje zmienku o trestnom konaní, sa

vyjadriť nevie, pretože pre zánik funkcie sudkyne nebolo možné zabezpečiť jej vyjadrenie

(predseda okresného súdu však uviedol, že absencia zmienky o trestnom konaní môže byť

dôsledkom vyhodnotenia tejto skutočnosti zo strany sudkyne ako irelevantnej vo vzťahu

k rozhodovaniu o schválení reštrukturalizačného plánu, pretože vzhľadom na absenciu

právoplatného odsudzujúceho rozsudku v trestnom konaní, ktorý by konštatoval

poškodzovanie sťažovateľa ako veriteľa dlžníka, nemalo samotné uznesenie o vznesení

obvinenia vplyv na rozhodovanie súdu o potvrdení plánu),

- k námietke, že napadnuté rozhodnutie sa nezaoberá odlišným posúdením niektorých

pohľadávok ( ) zo strany konkurzného správcu

a reštrukturalizačnej správkyne, resp. popretím sťažovateľových čiastočne judikovaných

pohľadávok, uviedol, že popieranie pohľadávok je činnosťou správcu pri plnení jeho

povinností a nespadá do pôsobnosti okresného súdu, pričom otázka pravosti (oprávnenosti)

prihlásených pohľadávok je predmetom incidenčných konaní; v danej veci sa predseda

okresného súdu odvolal na judikatúru ústavného súdu (),

- k námietke, že napadnuté uznesenie nespomína námietky zaujatosti spoločnosti

, uviedol, že toto tvrdenie je irelevantné vzhľadom na to, že o námietkach

rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. z 9. apríla 2014

tak, že sudkyňu z konania nevylúčil, a z tohto dôvodu by bolo uvádzanie tejto skutočnosti

v napadnutom rozhodnutí nadbytočné,

- k námietke, že v rozpore so zákonom nedošlo k vytvoreniu samostatnej skupiny

pre podriadenú pohľadávku spoločnosti , pretože okresný súd napriek verejne

dostupnej evidencii túto spriaznenú osobu neidentifikoval, uviedol, že povinnosť vytvoriť

jednotlivé skupiny pohľadávok patrila v tomto konkrétnom prípade u dlžníkov za súčinnosti

povinnosti správcu.

Vo vzťahu k arbitrárnosti a nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

predseda okresného súdu citoval judikatúru ústavného súdu (), pričom

ústavnému súdu zároveň navrhol, aby podanej sťažnosti nevyhovel.

4. Sťažovateľ vo svojej replike k vyjadreniu doručenej ústavnému súdu 5. apríla 2016

reagoval na jednotlivé argumenty predsedu okresného súdu:

- k vyjadreniu predsedu okresného súdu vo vzťahu k námietke, že napadnuté

rozhodnutie neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že by ktokoľvek nejakým spôsobom

vzniesol námietky voči reštrukturalizačnému plánu, sťažovateľ uviedol, že okresný súd

žiadnym spôsobom nespochybnil skutkové tvrdenia sťažovateľa, čím sa de facto potvrdilo,

že napadnuté rozhodnutie: „... je tvorené iba neúplnou rekapituláciou priebehu konania

a citáciou ustanovení právnych predpisov s následným záverom, že neboli zistené dôvody

pre zamietnutie plánu.“;

- k vyjadreniu predsedu okresného súdu vo vzťahu k námietke, že napadnuté

rozhodnutie sa nevysporiadalo so žiadosťou sťažovateľa adresovanou správkyni

o vysvetlenie jednotlivých ustanovení plánu, sťažovateľ uviedol: „... otázky k obsahu plánu,

najmä ohodnoteniu aktív dlžníka neboli zodpovedané prostredníctvom štatutárneho...

orgánu na schôdzi veriteľov. Taktiež predmetná žiadosť bola adresovaná správkyni

a porušovateľovi na vysvetlenie, pričom sťažovateľovi v každom prípade nebola poskytnutá

relevantná odpoveď na ním položené otázky.“;

- k vyjadreniu predsedu okresného súdu vo vzťahu k námietke, že napadnuté

rozhodnutie neobsahuje zmienku o trestnom konaní, sťažovateľ uviedol, že takého

vyjadrenie iba deklaruje nesprávny postup okresného súdu. Sťažovateľ poukázal

na skutočnosť, že „... v trestnom konaní bolo vznesené obvinenie voči osobám, ktoré

v minulosti ako aj v súčasnosti konali resp. konajú za dlžníka a to vrátane člena

predstavenstva dlžníka... a to práve pre poškodzovanie sťažovateľa ako dlžníkovho

veriteľa“. Sťažovateľ zároveň uviedol, že existencia dôvodného podozrenia, že osoby úzko

späté s dlžníkom úmyselne poškodzovali sťažovateľa, mala byť v procese schvaľovania

reštrukturalizačného plánu zohľadnená, resp. prinajmenšom v napadnutom rozhodnutí

spomenutá. Sťažovateľ ďalej uviedol, že okresný súd mal povinnosť „... vyžiadať si

od Národnej kriminálnej agentúry všetky dokumenty, ktoré by mohli ovplyvniť schvaľovanie

plánu, keďže o skutočnosti mala (sudkyňa, pozn.) vedomosť a to minimálne z rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky -80“;

- k vyjadreniu predsedu okresného súdu vo vzťahu k námietke, že napadnuté

rozhodnutie sa nezaoberá odlišným posúdením niektorých pohľadávok (

) zo strany konkurzného správu a reštrukturalizačnej

správkyne, resp. popretím sťažovateľových čiastočne judikovaných pohľadávok, uviedol, že

„... v rámci zachovania aspoň minimálneho princípu právnej istoty takéto rozdielne

posudzovanie pohľadávok nesmie zostať bez povšimnutia súdu v rozhodovaní o schválení

plánu, a pokiaľ tak insolvenčný súd urobil, mal by túto skutočnosť aspoň riadne

odôvodniť. ... Sťažovateľ má zároveň za to, že v prípade existencie takýchto rozdielnych

názorov správcov na tieto pohľadávky by mal súd pri schvaľovaní reštrukturalizačného

plánu zohľadniť tieto skutočnosti a nie sa k nim ani len vo svojom odôvodnení nevyjadriť.“;

- k vyjadreniu predsedu okresného súdu vo vzťahu k námietke, že napadnuté

uznesenie nespomína námietky zaujatosti spoločnosti , sťažovateľ uviedol, že

argument predsedu okresného súdu je chybný, pretože obsahom odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia malo byť aj vyjadrenie účastníkov konania k predmetnej námietke. Sťažovateľ

poukázal na to, že „... uvedená námietka spoločnosti , ako aj jej ďalšie

procesné podania boli zjavne účelové, smerujúce k predlžovaniu konania, a porušovateľ

jednoducho nepovažoval za vhodné tieto skutočnosti spomínať.“;

- k vyjadreniu predsedu okresného súdu vo vzťahu k námietke, že v rozpore

so zákonom nedošlo k vytvoreniu samostatnej skupiny pre podriadenú pohľadávku

spoločnosti , sťažovateľ uviedol, že spriaznenosť veriteľa, spoločnosti

, s dlžníkom mohol okresný súd zistiť z verejne dostupných zdrojov.

Sťažovateľ ďalej doplnil, že: „Samotná povinnosť ohľadne zriaďovania jednotlivých skupín

pohľadávok síce patrí do pôsobnosti správcu v spolupráci s dlžníkom, avšak súd má

za povinnosť pri schvaľovaní plánu tieto skutočnosti dostatočným spôsobom overiť a nie len

laxne schváliť reštrukturalizačný plán bez jeho relevantnejšieho skúmania.“

Sťažovateľ ďalej doplnil, že: „Nie je teda vôbec na mieste, aby konkurzný súd

bez ďalšieho a formalisticky úplne odignoroval vážne porušenia zákona

pri reštrukturalizácii, vrátane dôvodných podozrení na delikty najzávažnejšie

sankcionovaného - trestnoprávneho charakteru, ohľadom ktorých príslušné orgány vedú

trestne konanie... V každom prípade a bez ohľadu na to, akým spôsobom by sa mal

konkurzný súd s takýmito skutočnosťami procesne vysporiadať, mlčaním ich prejsť

nemôže.“

5. Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia označených práv

(, , ).

II.

7. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ).

Je teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie

a rešpektovanie všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.

Generálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí

byť v súlade s ( ). Výklad každej právnej normy (právneho

predpisu) musí byť konformný s ako základným zákonom štátu s najvyššou

právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je

v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad, čo platí aj

pri interpretácii právnych noriem z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu

neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci

všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani

ochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné

súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry (siedma hlava má dva

oddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní

svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého

procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti

pre porušenie základného práva na súdnu ochranu (práva na spravodlivé súdne konanie)

rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie

zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne

odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré

zo základných práv a slobôd (napr. , , ).

13. Podstata námietok sťažovateľa spočíva v celkovej arbitrárnosti, resp.

nedostatočnej odôvodnenosti napadnutého rozhodnutia. V konkrétnosti sťažovateľ tvrdí,

že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal

s (i) námietkami vznesenými voči reštrukturalizačnému plánu, (ii) žiadosťou sťažovateľa

adresovanou správkyni o vysvetlenie jednotlivých ustanovení reštrukturalizačného plánu,

(iii) trestným konaním vedeným voči osobám, ktoré v minulosti, ako aj v súčasnosti konajú,

resp. konali za dlžníka pre poškodzovanie sťažovateľa ako dlžníkovho veriteľa,

(iv) odlišným posúdením niektorých pohľadávok (

) zo strany konkurzného správu a reštrukturalizačnej správkyne, resp. popretím

sťažovateľových čiastočne judikovaných pohľadávok, (v) námietky zaujatosti spoločnosti

, resp. vyjadrenie účastníkov konania k týmto námietkam a (vi) nevytvorením

samostatnej skupiny pre podriadenú pohľadávku spoločnosti , pretože okresný

súd napriek verejne dostupnej evidencii túto spriaznenú osobu neidentifikoval.

14. Vzhľadom na uvedené predmetom skúmania ústavného súdu bolo to,

či potvrdením plánu nemohlo dôjsť k zásahu do označených práv sťažovateľa. Inak

povedané, ústavný súd skúmal, či napadnutým uznesením okresný súd poskytol

sťažovateľovi spravodlivú súdnu ochranu pri rešpektovaní materiálnej rovnosti všetkých

veriteľov v reštrukturalizačnom konaní ().

15. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom

konaní vyplýva z . Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi

aj vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon

( ). Týmto o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý v rámci tretej časti nazvanej

,,Reštrukturalizácia“ upravuje v jej ôsmej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov v procese

reštrukturalizácie formou potvrdenia plánu súdom (§ 153 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii) alebo zamietnutia plánu súdom v zákonom ustanovených prípadoch

[§ 154 ods. 1 písm. a) až d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného v čase

rozhodovania okresného súdu]. Kým uznesenie o potvrdení plánu okresným súdom

obsahuje aj rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie, dôsledkom právoplatného uznesenia

o zamietnutí plánu je, že okresný súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie

dlžníka, začne konkurzné konanie voči dlžníkovi a vyhlási na jeho majetok konkurz (§ 154

ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Aj z dôvodu závažnosti dôsledkov

zamietnutia plánu súdom zákon o konkurze a reštrukturalizácii počíta v tomto prípade s

dvojinštančným konaním, keď proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí plánu pripúšťa

právo podať odvolanie.

16. Ústavný súd sa už v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyjadril

k charakteru reštrukturalizácie, ako aj k rozhodovaniu všeobecných súdov

v reštrukturalizácii (napr. , , ). Nie je sporné,

že reštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter,

podmienkou čo i len odporučenia reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň

podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia

veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. c) a d) zákona

o konkurze a reštrukturalizácii]. Reštrukturalizácia chráni dlžníka pred veriteľmi

(nepripúšťajú sa exekúcie či výkon zabezpečovacích práv [§ 114 ods. 1 písm. b) a c) zákona

o konkurze a reštrukturalizácii], čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkých

veriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu.

17. V reštrukturalizačnom konaní, ktoré je zložito štruktúrovaným právnym

procesom, je príslušný všeobecný súd zaťažený povinnosťou zisťovať a odhaliť to, čo sa

skrýva pod obsahom pojmu spoločný záujem veriteľov (nemožno vylúčiť ani rozdielny

obsah tohto pojmu v rôznych reštrukturalizáciách rôznych dlžníkov v závislosti

od individuálnych či skupinových záujmov jednotlivých (skupín) veriteľov. Spoločný

záujem veriteľov pri kolektívnom (spravidla postupnom a neúplnom) uspokojení veriteľov

v reštrukturalizácii prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých

veriteľov. Prirodzeným záujmom každého veriteľa, ktorý si do reštrukturalizácie prihlásil

pohľadávku (zabezpečenú či nezabezpečenú), je dosiahnuť, pokiaľ možno, najvyššiu mieru

jej uspokojenia. Pohľadávka každého veriteľa má svoj právny dôvod, na základe ktorého

tento od dlžníka požaduje, aby tento plnil korelujúci záväzok, a individuálny veriteľ

spravidla nevidí (nechce vidieť) dôvod, prečo by mal byť v akomkoľvek rozsahu ukrátený

pri uspokojení svojej pohľadávky v prospech uspokojenia iného/-ých veriteľa/-ov dlžníka.

To je však rýdzo individuálny (egoistický) záujem, ktorý nezohľadňuje zmysel a účel

reštrukturalizácie, ktorej imanentnou črtou je práve zabránenie individuálnemu

uplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho

uspokojenia.

18. Všeobecný súd pritom v reštrukturalizácii vystupuje ako strážca zákonnosti, ale

aj spravodlivosti celého procesu reštrukturalizácie, pričom táto jeho úloha sa završuje

rozhodovaním o potvrdení alebo zamietnutí plánu. Ústavný súd pritom už vo svojej

rozhodovacej činnosti zvýraznil požiadavku na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní

ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (napr.

), ako aj povinnosť súdu zohľadniť nespravodlivé dôsledky svojho

rozhodnutia na účastníkov konania (napr. ). Samozrejme, platí, že obsah

pojmu spravodlivosť je autonómny, a teda rôznymi subjektmi vnímaný odlišne. To isté platí

aj v posudzovanej veci, keď to, čo sa javí spravodlivé sťažovateľovi, sa nemusí javiť ako

spravodlivé ostatným veriteľom či dlžníkovi. Nájsť spravodlivú rovnováhu medzi

oprávnenými záujmami jednotlivých veriteľov v reštrukturalizácii nie je jednoduché.

To však neznamená, že všeobecný súd môže na túto úlohu rezignovať a aprobovať riešenie,

ktoré sa síce javí ako spravodlivé, avšak len vo vzťahu k jednému veriteľovi, prípadne

viacerým veriteľom, pričom vo vzťahu k ostatným veriteľom (pohľadávok rôznej výšky

a rôznych právnych dôvodov) objektívne nevykazuje črty spravodlivého.

19. Na účely posúdenia ústavnej súladnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu

aj vo väzbe na citované judikatórne východiská sa ústavný súd oboznámil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie sa na svojich

3 stranách zaoberá chronológiou reštrukturalizačného konania, no neobsahuje jedinú

zmienku o námietkach sťažovateľa uvedených v sťažnosti. Okresný súd len stroho

konštatuje, že schvaľovacia schôdza reštrukturalizačný plán prijala, dlžník ako predkladateľ

reštrukturalizačného plánu podal na okresný súd návrh na potvrdenie reštrukturalizačného

plánu, pričom okresný súd nezistil žiadne dôvody na jeho zamietnutie.

20. Je zákonnou povinnosťou okresného súdu, ktorý má právomoc rozhodnúť

o potvrdení, ale aj o zamietnutí plánu, preskúmať konkrétne okolnosti reštrukturalizácie

dlžníka vo väzbe na kritériá, ktoré ústia do zamietnutia plánu, a až v prípade ich absencie

rozhodnúť o potvrdení plánu. Rozhodnutie súdu sa pritom musí opierať o konkrétne zistenia

a skutkové okolnosti reštrukturalizácie, pričom v súdenom prípade táto povinnosť bola

zvýraznená tým, že sťažovateľ pred potvrdením plánu jeho obsah namietal, správkyňu

a okresný súd žiadal o vysvetlenie jeho obsahu a podal podnet na jeho neschválenie, čím

poskytol okresnému súdu priestor na vyrovnanie sa s týmito námietkami. Napadnuté

rozhodnutie okresného súdu je však v tomto smere povrchné, neodpovedajúce na žiadne

z nastolených otázok a nepreskúmateľné. Rozhodnutie o potvrdení reštrukturalizačného

plánu má zároveň rýdzo formalistický charakter, keď okresný súd plán formálne prijatý

na schvaľovacej schôdzi potvrdil, materiálna stránka predmetnej reštrukturalizácie však

ostala mimo jeho pozornosti.

21. Zákonné kritériá pre zamietnutie plánu vylučujú, aby postavenie súdu

rozhodujúceho o potvrdení plánu bolo pasívne, obmedzujúce sa na jednoduché

konštatovanie, že ,,dôvody na zamietnutie plánu zistené neboli“. Naopak, úlohou

reštrukturalizačného súdu je pôsobiť v procese reštrukturalizácie aktívne tak, aby

reštrukturalizácia nemohla byť vnímaná ako proces účelového spolupôsobenia dlžníka

a správcu (prípadne aj niektorých veriteľov) s cieľom vylúčiť významných veriteľov

z rozhodovania a hlasovania.

22. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu však tieto kritériá nenapĺňa, v dôsledku

čoho ústavný súd prvým výrokom tohto nálezu vyslovil porušenie označených práv

sťažovateľa podľa a dohovoru. predpokladaným

dôsledkom vyhovenia sťažnosti je zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ústavný súd preto

druhým výrokom tohto nálezu zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie [ , ], v ktorom

tento opätovne rozhodne o potvrdení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu dlžníka.

V ďalšom konaní bude okresný súd viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu

( ) a jeho povinnosťou bude ústavne konformným,

presvedčivým a hlavne spravodlivým (z pohľadu všetkých veriteľov) spôsobom vysporiadať

sa s danosťou, prípadne s absenciou zákonných dôvodov na zamietnutie plánu. Ústavnému

súdu totiž pre nedostatok právomoci neprislúcha zaujať konečné stanovisko k nastoleným

právnym otázkam súvisiacim s predmetom súdnej ochrany, ktoré spočívajú v rovine

podústavného práva.

Pokiaľ sa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia základného práva aj podľa čl. 20

ods. 1 , ústavný súd uvádza, že tento článok je subsumovaný pod .

Porušenie základného práva ústavný súd vyslovil (bod 1 výroku), preto v tejto časti

sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku).

III.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa. S poukazom

na a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov mu bola priznaná náhrada trov konania

pred ústavným súdom v sume 537,63 € s DPH (2 úkony právnej služby po 139,83 €

za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu, 1 úkon právnej

služby po 143 € za písomné podanie ústavnému súdu + 2 režijné paušály po 8,39 €

a 1 režijný paušál po 8,58 €), ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet Advokátskej

kancelárie ECKER  KÁN & PARTNERS, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

w

V Košiciach 13. septembra 2016