Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 610/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou Mgr. Zuzanou Motúzovou, Michalská 3, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a 2 a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Okresného súdu Pezinok sp. zn. z 11. marca 2015, ako i rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. z 10. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a 2 (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 11. marca 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“), ako

i rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 10. novembra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi v právnom postavení

navrhovateľa v konaní o návrhu na zníženie výživného na plnoleté dieťa

(ďalej len „plnoletý“) bol rozsudkom okresného súdu z 11. marca 2015 zamietnutý jeho

návrh na zníženie výživného, ktoré mu bolo určené rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 8. novembra 2011 v sume 180 € mesačne. Hlavným argumentom

sťažovateľa v prospech zníženia výšky výživného bola ním tvrdená zmena majetkových

pomerov. Od rozvodu sa mu znížil príjem na sumu 691 €, od januára 2012 spláca dva úvery,

ktoré pochádzajú ešte z manželstva s matkou plnoletého, okrem toho platí všetky poplatky

spojené s bývaním v dome, ktorého je matka plnoletého podielovou spoluvlastníčkou.

Okresný súd zamietol návrh sťažovateľa z dôvodu, že nezistil takú zmenu pomerov, ktorá

by odôvodňovala zníženie výživného. Okresný súd okrem iného uviedol, že splátky úverov

a náklady na bývanie nie sú dôvodom zníženia výživného, keďže výživné je prednostná

pohľadávka. Počas konania sa sťažovateľovi narodilo ďalšie dieťa, a tým mu vznikla ďalšia

vyživovacia povinnosť. Táto skutočnosť však nebola podnetom na podanie návrhu na

zníženie výživného. Námietky sťažovateľa vo vzťahu k neprimerane vysokej životnej

úrovne plnoletého nepovažoval okresný súd za dôvodné.

3. Proti rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, ktoré doplnil návrhom na doplnenie

dokazovania. Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 10. novembra 2015

potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. z 11. marca 2015 a nové navrhované

dôkazy odmietol vykonať.

4. Sťažovateľ namieta, že okresný súd a krajský súd porušili jeho právo na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a 2 a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že:

- odmietli vykonať dôkazy nevyhnutné na rozhodnutie veci navrhnuté sťažovateľom

a nevykonali ani iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, čím porušili aj princíp rovnosti

zbraní a kontradiktórnosti konania,

2

- aplikovali právne normy týkajúce sa zistenia skutkového stavu len formálne bez ich

ústavne konformného výkladu a

- nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia.

5. Súdy sa podľa sťažovateľa nevysporiadali s námietkami týkajúcimi sa zisťovania

výšky príjmu matky plnoletého, s možnou existenciou tretieho zamestnania matky

plnoletého, neuviedli dôvod, prečo nebolo potrebné preskúmať schopnosti, možnosti

a majetkové pomery samotného plnoletého, resp. či vyživovacia povinnosť stále trvá,

nevzali do úvahy príjmy sestry plnoletého, nevysporiadali sa s judikatúrou poukazujúcou na

potrebu zohľadniť opodstatnene splácané úvery, nevysporiadali sa so vznikom ďalšej

vyživovacej povinnosti sťažovateľa k maloletému ani s existenciou

vyživovacej povinnosti k súčasnej manželke sťažovateľa.

6. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo podľa a 2 a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

10.11.2015 so sp. zn. -308 porušené bolo.

2. Základné právo podľa a 2 a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa

11.03.2015, sp. zn. porušené bolo.

3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2015 so sp. zn.

-308 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

4. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.03.2015. sp. zn.

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000 EUR (slovom

tisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave (alternatívne: Okresný súd Pezinok) povinný

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Krajský súd v Bratislave (alternatívne: Okresný súd Pezinok) je povinný uhradiť

trovy právneho zastúpenia sťažovateľa v sume 286 EUR na účet jeho právneho zástupcu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

4

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

12. Podstata sťažnosti sťažovateľa spočíva v tvrdení o porušení jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa a 2 a práva podľa dohovoru

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 11. marca 2015, ktorým okresný súd

zamietol jeho návrh na zníženie výživného a rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 10. novembra 2015, ktorým krajský súd prvostupňový rozsudok

potvrdil. Sťažovateľ tvrdí, že súdy odmietli vykonať dôkazy nevyhnutné na rozhodnutie

veci navrhnuté sťažovateľom a nevykonali ani iné dôkazy na zistenie skutkového stavu,

neaplikovali právne normy ústavne konformným spôsobom a nedostatočne odôvodnili svoje

rozhodnutia.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 2

a práva podľa dohovoru rozhodnutím okresného súdu sp. zn.

z 11. marca 2015

13. Ústavný súd pripomína, že podľa rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd (princíp subsidiarity). Sťažovateľ mal právo podať proti namietanému

rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť

krajský súd. Toto svoje právo aj využil. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní

sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu v danom prípade vylučuje právomoc

ústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

túto časť sťažnosti namietajúcej rozsudok okresného súdu sp. zn. z 11. marca

2015 odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 2

a práva podľa dohovoru rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 10. novembra 2015

14. Ústavný súd považuje v kontexte podanej sťažnosti v prvom rade za potrebné

poukázať na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach, ktoré patria

do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou alebo mimoriadnou opravnou

inštitúciou. Ústavný súd preto v súlade so svojou doterajšou judikatúrou uvádza, že nie je

zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

nimi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,

že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne ,

, , ).

15. Vzhľadom na vymedzený rozsah možných zásahov do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov ústavný súd posúdi to, či rozsudok krajského súdu v spojení

s rozsudkom okresného súdu je ústavne udržateľný, t. j. či nevykazuje znaky svojvôle,

arbitrárnosti, či je náležite odôvodnený a či výklad práva všeobecným súdom nie je taký,

že popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem (m. m. ).

16. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že súčasťou obsahu práva

na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti

6

takému uplatneniu (, ). Vyplýva to aj zo znenia § 157 ods. 2

(ďalej len „“), pozri aj

(ďalej len „“), podľa ktorého

v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vysvetlí,

ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie navrhnuté dôkazy,

a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto

odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu ( , pozri aj

). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

). Uvedenému právnemu názoru zodpovedá aj judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c. Španielsko).

17. Ústavný súd ďalej dodáva, že vzhľadom na svoje ústavné postavenie a funkcie

v zásade nemôže preskúmavať správnosť hodnotenia dôkazov a rovnako nemôže skúmať,

či súdy správne právne vyhodnotili zistený stav. Z ústavného princípu nezávislosti súdov

( ) totiž vyplýva aj zásada voľného hodnotenia dôkazov ( ,

pozri aj ). Preto ak všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní postupujú podľa

označeného zákonného ustanovenia, nespadá do právomoci ústavného súdu opätovne

posudzovať hodnotenie nimi vykonaných dôkazov.

18. Ústavnému súdu v okolnostiach veci sťažovateľa ani neprislúchalo posudzovať,

či návrhu sťažovateľa na zníženie výšky vyživovacej povinnosti malo alebo nemalo byť

vyhovené. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko k tomu, či rozhodnutie o ňom spĺňalo

požiadavku ústavnosti spočívajúcu predovšetkým v ústavne konformnom výklade dotknutej

právnej úpravy a tiež požiadavku náležitého odôvodnenia prijatých záverov.

19. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že

vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa a dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľa nie je dôvodné.

Krajský súd zhodne ako okresný súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia

o výživnom nedošlo na strane sťažovateľa k zmene pomerov, ktorá by mala byť dôvodom

na zníženie výživného.

20. V súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľa považuje ústavný súd za

potrebné poukázať na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu,

v ktorej sa okrem iného uvádza, že „Z obsahu návrhu otca na zníženie výživného je zrejmé,

že otec ako dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom uviedol pokles jeho príjmu, splátky

dvoch úverov pochádzajúcich ešte z manželstva s matkou plnoletého... a náklady na

poplatky v dome, ktorý patrí v 1/2 aj matke plnoletého, na ktorých sa rovnako nepodieľa po

tom, čo sama dobrovoľne opustila domácnosť. Pokiaľ ide o uvedené dôvody, tieto aj podľa

názoru odvolacieho súdu nezakladajú dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle

zníženia výživného. K poklesu výšky príjmu otca treba uviesť, že otec pokles svojho príjmu

v konaní nepreukázal, čo sa týka splátok úverov, tu odvolací súd zaujal zhodné stanovisko

ako súd prvého stupňa, t.j., že výživné na maloleté (plnoleté) dieťa, ktoré nie je schopné

samo sa živiť, je prednostná pohľadávka a ako taká má prednosť pred ostatnými výdavkami

či pohľadávkami povinného rodiča. Otec na obranu svojich práv podal návrh na vydanie

bezdôvodného obohatenia voči matke plnoletého týkajúci sa jej obohatenia vzniknutého

tým, že plnil spoločné záväzky v celej výške. Z uvedeného je zrejmé, že otec v samostatnom

konaní si uplatňuje svoju pohľadávku voči matke plnoletého, ktorú súčasne uplatňuje

v danom konaní ako dôvod na zníženie výživného. Rovnaká situácia je aj pokiaľ ide

o rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve rodičov, ohľadne ktorého sa taktiež vedie

konanie o vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o náklady

domácnosti v predmetnom rodinnom dome, na ktorých sa matka nepodieľa, je potrebné

uviesť, že pokiaľ v predmetnom rodinnom dome, ktorý aj keď doposiaľ v 1/2 vlastnícky patrí

matke plnoletého, býva súčasná manželka otca, jej dve deti, a t.č. už aj syn otca

zo súčasného manželstva, nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby platila náklady

súčasnej rodiny otca ... S poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu v čase

8

podania návrhu otca na zníženie výživného nenastali žiadne okolnosti vedúce k záveru

o zmene pomerov na strane otca.

Tým, že pre rozhodnutie v zmysle je rozhodujúci stav v

ase vyhlásenia rozhodnutia, za jedinú okolnosť spôsobilú na zmenu rozhodnutia o

výživnom možno považovať narodenie maloletého , t.j. vznik ďalšej

vyživovacej povinnosti. Zároveň však treba uviesť, že aj vznik ďalšej vyživovacej povinnosti

povinného rodiča v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine (§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1

) automaticky neznamená zníženie výživného na dieťa z predchádzajúceho vzťahu...

Aj v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že od roku

2011, t.j. za obdobie štyroch rokov, ktoré uplynuli od posledného určovania výživného, sa

potreby t.č. už plnoletého zvýšili, takže napriek tomu, že sa otcovi narodilo ďalšie

dieťa, neznamená táto skutočnosť v celom komplexe zistených skutočností ako na strane

otca, tak aj plnoletého dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom, a to znížením

výživného na ..

K námietke otca o neprimeraných nákladoch plnoletého treba uviesť, že

matkou a aj plnoletým vyčíslené náklady na 18-ročného dospievajúceho,

resp. už dospelého mladého muža, študujúceho na strednej škole, sú (s výnimkou

účtu za mobilný telefón) primerané...

Pokiaľ ide o príjem matky, tento bol v konaní riadne zistený, v spise sa nachádza

príjem matky od Union poisťovňa, a.s. vo výške 198,35 € a príjem od Avion zdravotná

poisťovňa vo výške 533,44 €, spolu 731,79 € za obdobie od januára 2013 do januára 2014...

Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania predložené otcom v rámci doplnenia

odvolania, týmto odvolací súd nevyhovel majúc za to, že v danej veci nie je možné aplikovať

ust. a V prvom rade má za to, že súd prvého stupňa vo veci riadne

zistil skutkový stav, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

zisteniam, z ktorého dôvodu nie je potrebné zo strany odvolacieho súdu doplniť

dokazovanie, rovnako v danej veci neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 205a ods. 1

písm. b/, d/ , t.j. preukázanie predloženými dôkazmi, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a navrhnuté dôkazy účastník konania

bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa...

K dôkazu, a to vyžiadaniu si aktuálneho potvrdenia o návšteve školy plnoletým

treba uviesť, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do doby, pokiaľ nie je dieťa

schopné samo sa živiť. V prípade, že by došlo k ukončeniu štúdia, má plnoleté dieťa

povinnosť túto skutočnosť otcovi oznámiť, uvedená skutočnosť je dôvodom na zrušenie

vyživovacej povinnosti. V prípade, že by plnoletý školu už nenavštevoval a otec by

svoju vyživovaciu povinnosť plnil, má otec právo domáhať sa vrátenia výživného, keďže

spotrebované výživné sa nevracia len u maloletých detí. K tvrdeniu otca na preverenie

príjmov matky plnoletého z dôvodu, že sa dopočul, že má mať aj ďalší príjem treba uviesť,

že rovnako nemá svoje opodstatnenie. Príjem matky plnoletého bol v konaní dostatočne

zistený, nie je dôvod ho spochybňovať. V prípade spochybnenia je účastník konania povinný

predložiť súdu relevantné dôkazy preukazujúce dôvodnosť navrhovaného dôkazu. Takýmto

dôkazom však rozhodne nie je skutočnosť, že sa otec plnoletého dopočul, že by matka mohla

mať aj tretí príjem. Pokiaľ ide o návrh otca na zaviazanie plnoletej sestry na predloženie

úverových zmlúv preukazujúcich výšku úveru, výšku úroku, ktorú si sestra vzala na

notebook a televízor, rovnako nemá svoje opodstatnenie, nakoľko ide o dôkaz, ktorý mohol

otec plnoletého uplatniť v konaní pred súdom prvého stupňa, keďže kúpa televízora

a notebooku bola predmetom dokazovania na súde prvého stupňa.“.

21. Sťažovateľ svojou sťažnosťou v podstate požaduje revíziu napadnutého rozsudku

krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu z 11. marca 2015, ktorým

bol zamietnutý jeho návrh na zníženie výživného na jeho plnoletého syna. Po oboznámení

sa s obsahom napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd dospel k záveru, že krajský

súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Ústavný súd sa presvedčil, že krajský súd

v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol a náležite ozrejmil dôvody, pre ktoré

napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, a preto po preskúmaní

sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,

ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu jasne a zrozumiteľne podáva

výklad použitého právneho predpisu (§ 78 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 zákona

č. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a vyplývajú z neho

dôvody, pre ktoré rozhodol tak, že prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nezistil pochybenia takej relevancie,

ktoré by mohli mať za následok neakceptovateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu

z ústavného hľadiska. Sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu je vnútorne logický,

nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho krajského súdu, nie je

10

arbitrárny a v dostatočnom rozsahu dáva odpoveď na to, ako a prečo došlo zo strany

krajského súdu k potvrdeniu napadnutého rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu

sťažovateľa na zníženie výživného na plnoleté dieťa. Z napadnutého rozsudku krajského

súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

22. Podľa názoru ústavného súdu sa okresný súd a krajský súd dostatočne zaoberali

všetkými podstatnými námietkami sťažovateľa (zníženie príjmov, splácanie záväzkov, ktoré

vznikli za manželstva s matkou plnoletého, náklady na domácnosť, vznik ďalšej

vyživovacej povinnosti...), ako aj jeho návrhom na doplnenie dokazovania na zistenie

majetkových pomerov sťažovateľa, plnoletého, ako aj matky plnoletého a vyhodnotili ich

spôsobom, ktorý zodpovedá zákonným požiadavkám na odôvodnenie rozsudku (§ 157

ods. 2 ). O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny

výklad krajského súdu takéto nedostatky nevykazuje, a preto ústavný súd konštatuje, že

nezistil dôvod, ktorý by signalizoval možnosť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

vysloviť, že ním došlo k porušeniu sťažovateľom označených práv.

23. Ústavný súd preto zastáva názor, že napadnutý rozsudok krajského súdu spĺňa

kritériá zákonného rozhodnutia, pričom je aj náležite odôvodnené. Ústavný súd si neosvojil

argumentáciu sťažovateľa o porušení označených základných práv a práv postupom

a napadnutým rozsudkom krajského súdu, pretože skutočnosť, že krajský súd nerozhodol

v súlade s predstavami a očakávaniami sťažovateľa, ešte neznamená, že došlo aj

k porušeniu uvedených práv.

24. V závere ústavný súd odkazuje na svoju stabilnú judikatúru v podobných veciach

(sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na zníženie výživného), napr. konania vedené pod

spisovými značkami: , , ,

, .

25. Na základe uvedeného ústavný súd posúdil napadnutý rozsudok krajského súdu

ako konformný s obsahom garancií označených článkov a dohovoru a sťažnosť

v časti namietaného porušenia základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 10. novembra 2015 odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

26. Sťažovateľ označil v petite svojej sťažnosti aj porušenie základného práva podľa

, v odôvodnení však neuviedol, v čom malo porušenie uvedeného práva

spočívať, a nepredostrel žiadne argumenty, ktoré by mali porušenie označeného práva

odôvodňovať. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie sťažnosti sťažovateľa nezodpovedá

navrhovanému petitu. Vzhľadom na uvedené sťažnosť v časti namietajúcej porušenie čl. 46

ods. 2 rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 10. novembra 2015

napĺňa predpoklady na odmietnutie podľa pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

27. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bezpredmetné rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľa v nej uvedených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016

12