Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 586/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

13. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou, Odborárska 7, Košice, pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka je v procesnom postavení navrhovateľky v súdnom spore (konaní) proti

odporkyni Sociálnej poisťovni – ústrediu, Bratislava (ďalej len „odporkyňa“),

o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 535 612 6460 0 z 25. januára 2014, ktorým

odporkyňa sťažovateľke zvýšila starobný dôchodok od 3. januára 2014 na sumu 316,50 €

mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka návrh na jeho preskúmanie,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom

sp. zn. z 20. októbra 2014 tak, že rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Rozhodnutie krajského súdu napadla sťažovateľka odvolaním. V napadnutom odvolacom

konaní vedenom pred najvyšším súdom dochádza podľa sťažovateľky k zbytočným

prieťahom. Spis bol najvyšším súdom dvakrát vrátený krajskému súdu a tretíkrát sa vrátil

na najvyšší súd 29. apríla 2015, pričom mu bola pridelená spisová značka .

Vo veci nebolo najvyšším súdom dosiaľ rozhodnuté. Sťažovateľka poukázala tiež na to,

že 8. júna 2016 podala na najvyššom súde sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom odpoveď

týkajúcu sa tejto sťažnosti do podania sťažnosti ústavnému súdu nedostala.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že najvyšší súd

v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ústavný súd najvyššiemu súdu prikázal v predmetnej veci

konať bez zbytočných prieťahov a aby priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že ju bolo potrebné

odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ). V prípade,

keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého

konania sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky, preto

jej sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú

(podobne napr. , , ).

Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal aj z charakteru odvolacieho konania,

kde úlohou odvolacieho súdu je preskúmanie postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu.

Skutočnosť, že v posudzovanej veci nedošlo k nariadeniu pojednávania, resp. k iným

úkonom viditeľným z pohľadu sťažovateľky (tá ich aspoň v sťažnosti neuviedla), ešte sama

osebe neznamená, že odvolací súd bol vo veci úplne nečinný. Ústavný súd nepovažoval

namietanú dĺžku odvolacieho konania od jeho začatia 29. apríla 2015 do podania tejto

sťažnosti (14. júla 2016) za nesúladnú s označenými právami sťažovateľky. K takémuto

záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom

stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že splnomocnenie sťažovateľky

pre advokátku JUDr. Máriu Kozákovú, ktoré bolo predložené ústavnému súdu, nespĺňa

podstatnú náležitosť v zmysle druhej vety , keďže

v ňom nie je výslovne uvedené, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Z uvedeného splnomocnenia vyplýva, že je udelené na zastupovanie sťažovateľky

„v konaní vedenom na Najvyššom súde SR spis. zn. č. “. Ústavný súd tiež

zistil neurčitosť petitu sťažnosti v jeho treťom bode, z ktorého nie je zrejmé, kto má

sťažovateľke zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Zároveň pozornosti ústavného

súdu neušla ani skutočnosť, že v sťažnosti sťažovateľky nie sú uvedené dôvody, z akých

sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia, ako to vyžaduje § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Sťažnosť sťažovateľky teda v predloženej podobe nespĺňa uvedené náležitosti

ustanovené v .

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (napr. , , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť sa

opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na najvyššom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016