Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 630/2016
PDF · 124.92 KB
No categories available
III. ÚS 630/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť a , oboch bytom
, zastúpených advokátkou JUDr. Barborou Šrutekovou,
Hlavná 44, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 Er 1023/2013 a jeho uznesením z 31. mája 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra
2016 (elektronicky) a 9. septembra 2016 (poštou) doručená sťažnosť
a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa
čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 Er 1023/2013 a jeho uznesením z 31. mája 2016.
2. Po stručnom opísaní skutkového a právneho stavu sťažovatelia navrhli, aby
ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 Er 1023/2013 a jeho uznesením z 31. mája 2016, napadnuté
uznesenie zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie. Okrem toho sa domáhajú
priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov konania.
3. Z obsahu k sťažnosti priloženého a sťažovateľmi podpísaného splnomocnenia
z 11. augusta 2016 vyplýva, že v konaní pred ústavným súdom splnomocnili
na zastupovanie advokátku JUDr. Barboru Šrutekovú (ďalej len „advokátka“) vo veci
„sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd vyplývajúcich z Ústavy SR proti
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v konaní č.k. 4 Obdo 24/2014“.
4. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.
I. ÚS 549/2015 bolo nálezom zo 16. marca 2016 vyslovené porušenie základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (teda inej
osoby, ako sú sťažovatelia) rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21 CoKR 3/2013
z 29. októbra 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4 Obdo 24/2014 z 30. apríla 2014. Tieto rozhodnutia boli ústavným súdom zrušené a vec
bola vrátená Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom
zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
6. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh konštatuje, že
splnomocnenie, ktoré bolo priložené k sťažnosti sťažovateľov, napriek tomu, že ich
sťažnosť bola spísaná kvalifikovanou právnou zástupkyňou, nespĺňa náležitosti ustanovené
v § 20 zákona o ústavnom súde, keďže splnomocňuje advokátku na zastupovanie
sťažovateľov v inom konaní pred všeobecným súdom (konanie vo veci
vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Obdo 24/2014), ako je
uvedené v petite sťažnosti (konanie vo veci sťažovateľov vedené na okresnom súde
pod sp. zn. 18 Er 1023/2013).
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný
návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje aj na sťažnosť
podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
8. Z už uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí
spĺňať všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu.
Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
9. V prípadoch obligatórneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred
ústavným súdom (čo platí aj v danej veci, pozn.) je základným procesným prameňom práva
§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (bod 8). Citované zákonné ustanovenie procesného
poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis lex specialis) vymedzuje
nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom, ktoré musia
byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť.
10. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia prostredníctvom kvalifikovaného
zástupcu (advokátky), ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť adresovanú ústavnému súdu,
nepostupovali v súlade s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde a nepredložili ústavnému súdu
kvalifikované splnomocnenie na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája
2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
11. Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne
zastúpenie sťažovateľov konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti predpísané zákonom
o ústavnom súde, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. septembra 2016