Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 650/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Krnáčom, advokátska kancelária, Námestie SNP 70/36, Zvolen,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Krnáčom, advokátska kancelária, Námestie

SNP 70/36, Zvolen, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že bol účastníkom dopravnej nehody zavinenej

. V súvislosti s touto dopravnou nehodu bol škodca rozsudkom

okresného súdu zo 4. decembra 2012 č. k. -563 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) z 24. júla 2013 sp. zn.

uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157ods. 1 a 2 písm. a)

a za to mu bol uložený peňažný trest vo výmere 600 eur a poškodení

(sťažovateľ, Sociálna poisťovňa a poisťovňa Union) boli so svojimi nárokmi na náhradu

škody odkázaní na občianske súdne konanie. Po skončení konania v označenej trestnej veci

sťažovateľ 5. septembra 2013 na okresnom súde uplatnil nárok na náhradu trov konania

spojených s pribratím a zastupovaním splnomocnenca.

Okresný súd uznesením č. k. -639 z 21. mája 2014 podľa § 558 ods. 1

s použitím nepriznal sťažovateľovi náhradu trov

vzniknutých pribratím splnomocnenca JUDr. Jána Krnáča, advokáta, Námestie SNP 70/36,

Zvolen.

Proti označenému uzneseniu okresného súdu, ktoré bolo sťažovateľovi doručené

16. júna 2014, podal sťažovateľ 19. júna 2014 sťažnosť, pretože nesúhlasil s rozhodnutím

vyššieho súdneho úradníka okresného súdu.

Keďže o sťažnosti nebolo v primeranej lehote rozhodnuté, sťažovateľ 11. marca 2016

podal „žiadosť o poskytnutie informácii týkajúcich sa okolností, ktoré bránili a bránia

rozhodnúť o jeho sťažnosti a prijatiu opatrení smerujúcich k odstráneniu prieťahov

v konaní“. O vybavení tejto žiadosti sťažovateľ nedostal odpoveď.

Dňa 22. apríla 2016 podal sťažovateľ opätovnú žiadosť, ktorú podpredseda

okresného súdu posúdil ako sťažnosť podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“).

O podanej sťažnosti sa asi 2 roky do podania „žiadostí“ sťažovateľa vôbec nekonalo

a o vyúčtovaní sťažovateľa z 5. septembra 2013 nebolo právoplatne rozhodnuté už takmer

tri roky.

Keďže sťažovateľ nebol spokojný s vybavením jeho sťažnosti na prieťahy v konaní,

podal 30. júna 2016 žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti. Podpredseda krajského súdu

v podaní z 3. augusta 2016 uviedol, že „sťažnosť bola dôvodná, došlo k porušeniu práv

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom prieťahy vznikli

predovšetkým pochybením vyššej súdnej úradníčky , ktorá už od 30. apríla 2015 nie je

zamestnankyňou okresného súdu“.

Sťažovateľ v sťažnosti ústavnému súdu ďalej uviedol: „Rozhodnutie o sťažnosti voči

uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 21.05.2014 sp. zn. -639 nebolo

k dnešnému dňu doručené splnomocnencovi poškodeného, poškodený ho obdržal dňa

05.08.2016. V danom prípade nečinnosť súdu a jej pracovníkov nespôsobil sťažovateľ...

Takto spôsobenú ujmu sťažovateľa nemôže konvalidovať obyčajné konštatovanie prieťahov,

ktoré navyše nie je korektné a objektívne zhadzovať výlučne na vyššiu súdnu úradníčku

( ) za nevydanie pokynu na doručenie uznesenia okresného súdu zo dňa

21.05.2014 sp. zn. odsúdenému... Okrem tohto administratívnoprocesného

pochybenia totiž konanie o náhrade trov konania poškodeného vykazuje nečinnosť

a prieťahy nielen do 30.apríla 2015, ale aj po 30. apríli 2015...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „prijal tento podnet na konanie podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky... a ďalej

uviedol:

Tým, že bol Okresný súd Zvolen fakticky nečinný v konaní vedenom pod sp. zn.

týkajúcom sa nároku sťažovateľa na náhradu trov konania ako poškodenej

osoby porušil ústavné právo poškodeného sťažovateľa... upravené v

Slovenskej republiky. ...

V súlade s § 50 ods. 3 citovaného zákona, v mene sťažovateľa požadujem, aby mu

z dôvodu dlhodobej právnej neistoty vyplývajúcej zo zbytočného a neodôvodneného

nekonania Okresného súdu Zvolen vo veci sp. zn. , ktoré má bezprostredný

vplyv aj na bežný každodenný život a postavenie sťažovateľa ako osoby ťažko a trvalo

poškodenej na zdraví i na jeho postavenie ako účastníka konania bolo priznané finančné

zadosťučinenie v sume 2.000,- eur.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo sťažovateľa , , na prerokovanie veci podľa

a právo sťažovateľa na spravodlivé konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli konaním

a rozhodnutím Okresného súdu Zvolen vo veci vedenej pod sp. zn. 4T porušené.

2. Okresný súd Zvolen je povinný , , trvale bytom

, poskytnúť primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,-

eur do 15 dní odo dna doručenia tohto nálezu a trovy právneho zastúpenia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na

ich počet (napr. , ).

Zo sťažnosti sťažovateľa a z jej príloh vyplýva, že v namietanom konaní dochádzalo

k prieťahom, ústavný súd však zároveň poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho

orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť

spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

Navyše, v konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých

sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto

sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa

(ako aj práva podľa dohovoru), ktorý vzhľadom

na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba

využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. ,

). Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1

ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené

prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného

ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci

prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to, že ak

orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesť

bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa (

ods. 3 ) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa

doterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor

na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, , ).

V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jeho základného

práva, zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie

sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch adresovanú okresnému súdu

podal 11. marca 2016 a 22. apríla 2016 a následne požiadal o prešetrenie vybavenia jeho

sťažnosti krajský súd. Okresný súd aj krajský súd uznali jeho sťažnosť za dôvodnú.

V dôsledku toho bola vykonaná náprava, zákonná sudkyňa o sťažnosti sťažovateľa ako

poškodeného v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodla uznesením z 27. júna

2016. Rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 5. augusta 2016 (teda v čase podávania

sťažnosti ústavnému súdu, 16. augusta 2016, už sťažovateľ týmto rozhodnutím disponoval).

Jeho splnomocnencovi bolo doručené 6. septembra 2016. Z uvedeného vyplýva, že okresný

súd po podaní sťažnosti začal vo veci konať, t. j. prostredníctvom tejto sťažnosti sa

zabezpečila efektívna ochrana jeho základného práva podľa , ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sumarizujúc dosiaľ uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

v namietanom konaní bol poznamenaný prieťahmi, ale po podaní sťažnosti podľa § 62

a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu došlo k náprave.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2016