Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 229/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. októbra 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti , zastúpeného

advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária, L. Novomeského 25,

Pezinok, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 303,08 € (slovom tristotri eur a osem centov) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 19. apríla 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že v namietanom konaní vystupuje ako navrhovateľ

a žaluje Slovenskú republiku o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 18 569,90 €. Konanie

trvá viac ako tri roky a dosiaľ sa neuskutočnilo žiadne pojednávanie, preto je toho názoru,

že dochádza k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Uviedol, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti porušovateľ nekoná efektívne,

sústredene, nekoná v súlade s ustanovením (ďalej len

„OSP“), a , čo má za následok, že ochrana jeho práv

v dôsledku neefektívneho konania „nedosiahla požadovanej kvality a rýchlosti rozhodnutia

vo veci samej“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa SR a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v kompenzačnom konaní č. k.

porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- Eur, ktoré

je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky

do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3366/2016

z 22. júna 2016 vyjadrila predsedníčka okresného súdu. Uviedla, že ide o vec po skutkovej

i právnej stránke zložitú. Navrhovateľ žaluje Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, za nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch

a nezákonnom exekučnom konaní. Následne predsedníčka okresného súdu popísala priebeh

doterajšieho konania a ďalej uviedla: „V konaní sa doposiaľ nevyskytli prekážky postupu

súdu podľa ust. a nasl. .. Z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov

vyplýva, že okrem obdobia od 11.04.2013 (žiadosť o zapožičanie spisu) do 15.10.2015

(vytýčenie pojednávania), keď dochádzalo zo strany súdu k zbytočným prieťahom, súd

vo veci priebežne konal... Celkovú dĺžku konania ovplyvnilo aj správanie účastníkov, keď

pojednávanie dňa 28.01.2016 muselo byť odročené za účelom doplnenia dokazovania, ktoré

dôkazy navrhovateľ navrhol až na pojednávaní dňa 28.01.2016 pričom v žalobnom návrhu

ich neoznačil. Navrhovateľ navrhol vypočutie svedka, svojho zamestnanca,

, ktorý podľa telefonického oznámenia jeho syna, zomrel v roku 2004. Zároveň

navrhovateľ ospravedlnil aj svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 26.05.2016 a vzniesol

námietku zaujatosti Okresného súdu Bratislava I, čím znemožnil vydanie rozhodnutia

vo veci samej...

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem si

požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody a aby sťažovateľovi

uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške.“

K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu bolo pripojené aj vyjadrenie vo veci

konajúcej zákonnej sudkyne, ktorá okrem iného uviedla:

„Vo veci vedenej na tunajšom súde pod spisovou.. zn. bol súdom

vytýčený termín pojednávania 28.1.2016. Navrhovateľ- sťažovateľ, ktorý bol na

pojednávaní vypočutý navrhol pojednávanie odročiť za účelom doplnenia dokazovania

výsluchom svedkov, ktorých v žalobnom návrhu neoznačil. Navrhol doplniť dokazovanie

výsluchom svojich zamestnancov ... a ... Z tohto dôvodu

súd pojednávanie odročil na termín 26.5.2016, na ktorý predvolal označených svedkov.

Označení svedkovia sa na pojednávanie nedostavili z dôvodu, že zomrel

pred 1,5 rokom podľa vyjadrenia jeho syna a je na navrhovateľom označenej

adrese neznáma. Na pojednávanie sa nedostavil ani samotný navrhovateľ, ktorý

neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu absolvovania vyšetrenia počítačovou tomografiou.

Z uvedeného je zrejmé, že sám navrhovateľ zavinil, že pojednávanie dňa 28.1.2016 muselo

byť odročené. Navrhovateľ, ako zamestnávateľ svedkov musel vedieť, že

zomrel pred 1,5 rokom ako aj to, že na ním uvedenej adrese nebýva.

Navrhovateľ zároveň s ospravedlnením neprítomnosti na pojednávaní namietal nestrannosť

Okresného súdu Bratislava I z dôvodu, že voči podľa nálezu Ústavného súdu sp.zn.

z 2. júla 2015 bolo ustálené, že na nezákonnom konaní voči jeho osobe sa

nepodieľal iba zákonný sudca, ale aj management súdu a to zadržiavaním spisu, marením

urýchleného rozhodnutia o väzbe - porušenie čl. 5 ods. 4 Dohovoru. Obdobne ústavný súd

SR nálezom rozhodol, že Okresný súd Bratislava I porušil vo veci č. k. jeho

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ úmyselne svojim vopred

premysleným konaním zapríčinil odročenie pojednávania vytýčeného na 28.1.2016 a zmaril

pojednávanie vytýčené na 26.5.2016 a podaním námietky nestrannosti zabránil Okresnému

súdu vo veci rozhodnúť rozsudkom“.

Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto

oznámenia ústavný súd v súlade s upustil od ústneho

pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. , ktorý si

ústavný súd zadovážil, zistil tento priebeh napadnutého konania:

Dňa 11. septembra 2012 sťažovateľ doručil žalobu na okresný súd, kde ju

zaevidovali pod sp. zn. .

Dňa 27. septembra 2012 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k žalobe

do 15 dní.

Dňa 11. apríla 2013 okresný súd požiadal o zapožičanie spisu sp. zn.

Okresný súd Bratislava V a Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) požiadal

o zapožičanie spisu krajského súdu sp. zn. E 1550120904.

Dňa 23. apríla 2013 krajský súd justičná pokladnica zaslal žiadaný spis.

Dňa 22. novembra 2013 okresný súd urgoval zapožičanie spisu od Okresného súdu

Bratislava V sp. zn. .

Dňa 30. januára 2015 okresný súd druhýkrát urgoval Okresný súd Bratislava V

o zaslanie spisu.

Dňa 12. februára 2015 Okresný súd Bratislava V oznámil, že spis je v archíve

v Pezinku a po jeho doručení na Okresný súd Bratislava V ho zašlú okresnému súdu.

Dňa 15. októbra 2015 okresný súd požiadal o zapožičanie spisu Okresného súdu

Bratislava V sp. zn. .

Dňa 21. januára 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej.

Dňa 22. januára 2016 – potvrdenie, že 22. januára 2016 bolo prijaté podanie

v právnej veci sp. zn. sťažovateľa c/a Slovenská republika o zaplatenie

odškodného 18 569,90 €.

Dňa 28. januára 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci boli prítomní.

Pojednávanie bolo odročené na 26. máj 2016 pre účely doplnenia dokazovania výsluchom

svedkov a pripojenia spisu exekútorského úradu sp. zn. EX 365/2002.

Sťažovateľ súčasne vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcemu okresnému súdu.

Dňa 26. mája 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný,

neprítomnosť vopred ospravedlnil účasťou na lekárskom vyšetrení. Pojednávanie bolo

odročené s cieľom predloženia spisu krajskému súdu na rozhodnutie o sťažovateľovej

námietke zaujatosti.

Dňa 9. júna 2016 bol spis zaslaný krajskému súdu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.

.

Dňa 22. júla 2016 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 19. júla 2016, ktorým rozhodol, že sudkyňa

nie je vylúčená z rozhodovania veci.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd na rozdiel

od predsedníčky okresného súdu konštatuje, že predmet napadnutého konania, ktorým je

návrh sťažovateľa „na zaplatenie odškodného“ 18 569,90 € s príslušenstvom z titulu

nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní, nemožno považovať za takú skutkovo

ani právne zložitú vec, aby jej prejednávanie ospravedlňovalo dlhodobú nečinnosť

okresného súdu.

2. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sa

na spomalení priebehu konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa (tiež dohovoru).

Ústavný súd okrem konštatovania, že sťažovateľ sa z dôvodu lekárskeho ošetrenia

nezúčastnil na jednom z dvoch doterajších pojednávaní, zhodne s vyjadrením vo veci

konajúcej sudkyne zistil, že prvé pojednávanie samotný sťažovateľ navrhol odročiť pre

účely doplnenia dokazovania výsluchom svedkov, ktorých v žalobe neoznačil. Skutočnosť,

že navrhol vypočuť dvoch svojich zamestnancov napriek tomu, že mu musela byť známa

skutočnosť, že jeden z nich už dávnejšie zomrel, a adresu, odkiaľ mala byť predvolaná

druhá svedkyňa, uviedol nesprávne, možno považovať za také jeho správanie, ktoré tiež

prispelo k prieťahom v konaní.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v období od začatia napadnutého konania

11. septembra 2012 okrem niekoľkých nemeritórnych úkonov (výzva odporcovi

na vyjadrenie sa k žalobe a zapožičanie spisu z Okresného súdu Bratislava V a krajského

súdu) bol nečinný až do 28. januára 2016, keď sa vo veci uskutočnilo prvé pojednávanie,

teda 41 mesiacov. Od 28. januára 2016 do druhého pojednávania uplynuli ďalšie štyri

mesiace. Celkovo bol teda okresný súd nečinný 3 roky a 9 mesiacov.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu, resp. orgánu

verejnej moci (v danom prípade okresného súdu), môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. ,

, , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

IV.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo podľa čl.

6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal

mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 500 €

z dôvodu, že „vec má pre neho mimoriadny význam“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd sťažovateľovi priznal finančné

zadosťučinenie v sume 500 €, ktorú považoval za primeranú doterajšej dĺžke konania

s ohľadom na jeho predmet, ako aj postup súdu v danej veci, ako aj podiel samotného

sťažovateľa na prieťahoch v konaní.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkou

JUDr. Emíliou Korčekovou. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (2 x

143 €) predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,58 €) sumu 303,16 €. Keďže

sťažovateľ si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnil sumu 303,08 €, ústavný

súd mu ju priznal v tejto výške.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( ) v lehote uvedenej v bode 4 výroku

tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2016