Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 229/2016
PDF · 204.44 KB
No categories available
III. ÚS 229/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. októbra 2016 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika
v konaní o sťažnosti , zastúpeného
advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária, L. Novomeského 25,
Pezinok, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 165/2012 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 165/2012 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 165/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €
(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť
trovy konania v sume 303,08 € (slovom tristotri eur a osem centov) na účet jeho právnej
zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
sp. zn. III. ÚS 229/2016 z 19. apríla 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 165/2012 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že v namietanom konaní vystupuje ako navrhovateľ
a žaluje Slovenskú republiku o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 18 569,90 €. Konanie
trvá viac ako tri roky a dosiaľ sa neuskutočnilo žiadne pojednávanie, preto je toho názoru,
že dochádza k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Uviedol, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti porušovateľ nekoná efektívne,
sústredene, nekoná v súlade s ustanovením § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), § 100 OSP a § 114 ods. 1 OSP, čo má za následok, že ochrana jeho práv
v dôsledku neefektívneho konania „nedosiahla požadovanej kvality a rýchlosti rozhodnutia
vo veci samej“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v kompenzačnom konaní č. k. 9C/165/2012
porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.
9C/165/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- Eur, ktoré
je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je
Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky
do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3366/2016
z 22. júna 2016 vyjadrila predsedníčka okresného súdu. Uviedla, že ide o vec po skutkovej
i právnej stránke zložitú. Navrhovateľ žaluje Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, za nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch
a nezákonnom exekučnom konaní. Následne predsedníčka okresného súdu popísala priebeh
doterajšieho konania a ďalej uviedla: „V konaní sa doposiaľ nevyskytli prekážky postupu
súdu podľa ust. § 107 a nasl. O. s. p... Z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov
vyplýva, že okrem obdobia od 11.04.2013 (žiadosť o zapožičanie spisu) do 15.10.2015
(vytýčenie pojednávania), keď dochádzalo zo strany súdu k zbytočným prieťahom, súd
vo veci priebežne konal... Celkovú dĺžku konania ovplyvnilo aj správanie účastníkov, keď
pojednávanie dňa 28.01.2016 muselo byť odročené za účelom doplnenia dokazovania, ktoré
dôkazy navrhovateľ navrhol až na pojednávaní dňa 28.01.2016 pričom v žalobnom návrhu
ich neoznačil. Navrhovateľ navrhol vypočutie svedka, svojho zamestnanca,
, ktorý podľa telefonického oznámenia jeho syna, zomrel v roku 2004. Zároveň
navrhovateľ ospravedlnil aj svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 26.05.2016 a vzniesol
námietku zaujatosti Okresného súdu Bratislava I, čím znemožnil vydanie rozhodnutia
vo veci samej...
V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem si
požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody a aby sťažovateľovi
uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške.“
K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu bolo pripojené aj vyjadrenie vo veci
konajúcej zákonnej sudkyne, ktorá okrem iného uviedla:
„Vo veci vedenej na tunajšom súde pod spisovou.. zn. 9 C 165/2012 bol súdom
vytýčený termín pojednávania 28.1.2016. Navrhovateľ- sťažovateľ, ktorý bol na
pojednávaní vypočutý navrhol pojednávanie odročiť za účelom doplnenia dokazovania
výsluchom svedkov, ktorých v žalobnom návrhu neoznačil. Navrhol doplniť dokazovanie
výsluchom svojich zamestnancov ... a ... Z tohto dôvodu
súd pojednávanie odročil na termín 26.5.2016, na ktorý predvolal označených svedkov.
Označení svedkovia sa na pojednávanie nedostavili z dôvodu, že zomrel
pred 1,5 rokom podľa vyjadrenia jeho syna a je na navrhovateľom označenej
adrese neznáma. Na pojednávanie sa nedostavil ani samotný navrhovateľ, ktorý
neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu absolvovania vyšetrenia počítačovou tomografiou.
Z uvedeného je zrejmé, že sám navrhovateľ zavinil, že pojednávanie dňa 28.1.2016 muselo
byť odročené. Navrhovateľ, ako zamestnávateľ svedkov musel vedieť, že
zomrel pred 1,5 rokom ako aj to, že na ním uvedenej adrese nebýva.
Navrhovateľ zároveň s ospravedlnením neprítomnosti na pojednávaní namietal nestrannosť
Okresného súdu Bratislava I z dôvodu, že voči podľa nálezu Ústavného súdu sp.zn.
II. ÚS 244/2015 z 2. júla 2015 bolo ustálené, že na nezákonnom konaní voči jeho osobe sa
nepodieľal iba zákonný sudca, ale aj management súdu a to zadržiavaním spisu, marením
urýchleného rozhodnutia o väzbe - porušenie čl. 5 ods. 4 Dohovoru. Obdobne ústavný súd
SR nálezom rozhodol, že Okresný súd Bratislava I porušil vo veci č. k. 5T 52/2009 jeho
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ úmyselne svojim vopred
premysleným konaním zapríčinil odročenie pojednávania vytýčeného na 28.1.2016 a zmaril
pojednávanie vytýčené na 26.5.2016 a podaním námietky nestrannosti zabránil Okresnému
súdu vo veci rozhodnúť rozsudkom“.
Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu
oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto
oznámenia ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho
pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 9 C 165/2012, ktorý si
ústavný súd zadovážil, zistil tento priebeh napadnutého konania:
Dňa 11. septembra 2012 sťažovateľ doručil žalobu na okresný súd, kde ju
zaevidovali pod sp. zn. 9 C 165/2012.
Dňa 27. septembra 2012 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k žalobe
do 15 dní.
Dňa 11. apríla 2013 okresný súd požiadal o zapožičanie spisu sp. zn. 11 C 287/1997
Okresný súd Bratislava V a Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) požiadal
o zapožičanie spisu krajského súdu sp. zn. E 1550120904.
Dňa 23. apríla 2013 krajský súd justičná pokladnica zaslal žiadaný spis.
Dňa 22. novembra 2013 okresný súd urgoval zapožičanie spisu od Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 11 C 287/1997.
Dňa 30. januára 2015 okresný súd druhýkrát urgoval Okresný súd Bratislava V
o zaslanie spisu.
Dňa 12. februára 2015 Okresný súd Bratislava V oznámil, že spis je v archíve
v Pezinku a po jeho doručení na Okresný súd Bratislava V ho zašlú okresnému súdu.
Dňa 15. októbra 2015 okresný súd požiadal o zapožičanie spisu Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 11 C 287/1997.
Dňa 21. januára 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej.
Dňa 22. januára 2016 – potvrdenie, že 22. januára 2016 bolo prijaté podanie
v právnej veci sp. zn. 9 C 165/2012 sťažovateľa c/a Slovenská republika o zaplatenie
odškodného 18 569,90 €.
Dňa 28. januára 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci boli prítomní.
Pojednávanie bolo odročené na 26. máj 2016 pre účely doplnenia dokazovania výsluchom
svedkov a pripojenia spisu exekútorského úradu sp. zn. EX 365/2002.
Sťažovateľ súčasne vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcemu okresnému súdu.
Dňa 26. mája 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ nebol prítomný,
neprítomnosť vopred ospravedlnil účasťou na lekárskom vyšetrení. Pojednávanie bolo
odročené s cieľom predloženia spisu krajskému súdu na rozhodnutie o sťažovateľovej
námietke zaujatosti.
Dňa 9. júna 2016 bol spis zaslaný krajskému súdu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.
Dňa 22. júla 2016 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu
sp. zn. 5 Ncc 48/2016 z 19. júla 2016, ktorým rozhodol, že sudkyňa
nie je vylúčená z rozhodovania veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, II. ÚS 518/2012 ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha
prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd na rozdiel
od predsedníčky okresného súdu konštatuje, že predmet napadnutého konania, ktorým je
návrh sťažovateľa „na zaplatenie odškodného“ 18 569,90 € s príslušenstvom z titulu
nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní, nemožno považovať za takú skutkovo
ani právne zložitú vec, aby jej prejednávanie ospravedlňovalo dlhodobú nečinnosť
okresného súdu.
2. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sa
na spomalení priebehu konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci namietaného
porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (tiež čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Ústavný súd okrem konštatovania, že sťažovateľ sa z dôvodu lekárskeho ošetrenia
nezúčastnil na jednom z dvoch doterajších pojednávaní, zhodne s vyjadrením vo veci
konajúcej sudkyne zistil, že prvé pojednávanie samotný sťažovateľ navrhol odročiť pre
účely doplnenia dokazovania výsluchom svedkov, ktorých v žalobe neoznačil. Skutočnosť,
že navrhol vypočuť dvoch svojich zamestnancov napriek tomu, že mu musela byť známa
skutočnosť, že jeden z nich už dávnejšie zomrel, a adresu, odkiaľ mala byť predvolaná
druhá svedkyňa, uviedol nesprávne, možno považovať za také jeho správanie, ktoré tiež
prispelo k prieťahom v konaní.
3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v období od začatia napadnutého konania
11. septembra 2012 okrem niekoľkých nemeritórnych úkonov (výzva odporcovi
na vyjadrenie sa k žalobe a zapožičanie spisu z Okresného súdu Bratislava V a krajského
súdu) bol nečinný až do 28. januára 2016, keď sa vo veci uskutočnilo prvé pojednávanie,
teda 41 mesiacov. Od 28. januára 2016 do druhého pojednávania uplynuli ďalšie štyri
mesiace. Celkovo bol teda okresný súd nečinný 3 roky a 9 mesiacov.
Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen
nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu, resp. orgánu
verejnej moci (v danom prípade okresného súdu), môže zapríčiniť porušenie ústavou
zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho
orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa
sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02,
IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
IV.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl.
6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal
mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 500 €
z dôvodu, že „vec má pre neho mimoriadny význam“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd sťažovateľovi priznal finančné
zadosťučinenie v sume 500 €, ktorú považoval za primeranú doterajšej dĺžke konania
s ohľadom na jeho predmet, ako aj postup súdu v danej veci, ako aj podiel samotného
sťažovateľa na prieťahoch v konaní.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkou
JUDr. Emíliou Korčekovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (2 x
143 €) predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,58 €) sumu 303,16 €. Keďže
sťažovateľ si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnil sumu 303,08 €, ústavný
súd mu ju priznal v tejto výške.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde) v lehote uvedenej v bode 4 výroku
tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. októbra 2016