Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 662/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Žiline sp. zn. z 31. marca 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 31. marca 2016.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že bola účastníčkou konania na strane žalovanej,

kde ako žalobca vystupoval

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-221 zo 16. novembra 2015 bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 900,63 €

s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 898,51 € od 10. novembra 2009 do zaplatenia

a zo sumy 2,12 € od 4. februára 2011 do zaplatenia. Zároveň jej bola uložená povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 248,91 €, ktoré pozostávajú z trov právneho

zastúpenia 1 140,91 € a ostatných trov 108 €. V dôsledku odvolania krajský súd rozsudkom

č. k. -259 z 31. marca 2016 rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi

náhradu trov konania nepriznal. Tento rozsudok sa stal právoplatným 19. mája 2016.

3. Sťažovateľka právomoc ústavného súdu zdôvodnila tvrdením, že o ochrane jej

práva nerozhoduje iný súd a že využila všetky právne prostriedky, ktoré jej poskytujú

právne predpisy na jej ochranu. Vylúčila možnosť podania dovolania poukazom na

ustanovenie prvú vetu .

4. Po citácii príslušných článkov , dohovoru a ustanovení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) a ustanovení

(ďalej len „OSP“), prvej vety, , a

poukázala na nález ústavného súdu sp. zn. týkajúci sa verejného vyhlásenia

rozsudku. Ďalej uviedla, že ,,... Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho

konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť

základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného

úkonu vylúčený či v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho

postupu všeobecného súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom

všeobecného súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu

ochranu a spravodlivý proces...

Dňa 24.3.2016 o 10.38 hod. odporca môjmu advokátovi

odoslal emailom na jeho emailovú adresu: oznámenie o termíne

verejného vyhlásenia rozsudku v tejto veci, v ktorom bolo uvedené že dňa 31.3.2016 o 9.20

hod. bude vyhlásený rozsudok v tejto veci. Môj advokát predtým požiadal

odporcu aby mu emailom na jeho emailovú adresu: oznámil

miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odporcu v tejto veci. Email odporcu zo dňa

24.3.2016 bol môjmu advokátovi doručený dňa 29.3.2016 podľa § 45

ods. 4 , ktorý stanovuje právnu fikcia, že email odporcu bol

doručený piaty deň od jeho odoslania, aj keď nebol prečítaný.

Odporca dňa 31.3.2016 vo veci verejne vyhlásil rozsudok bez toho, aby mal

preukázané že môj advokát bol včas a riadne upovedomený o tomto

termíne verejného vyhlásenia rozsudku, čím mi odňal možnosť konať pred súdom. Nebola

zachovaná zákonná 5-dňová lehota podľa § 214 ods. 3 v spojení s § 45 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku. Ja, sťažovateľka som nikdy nesúhlasila so skrátením tejto zákonnej 5-

dňovej lehoty. Za takéhoto stavu nemohol odporca dňa 31.3.2016 o 9.20 hod. vyhlásiť

rozsudok v tejto veci. Keďže odporca napadnutý rozsudok vyhlásil porušil článok 46 ods. 1

a v spojení s článkom 142 ods. 3

Slovenskej republiky. Požiadavka na verejné vyhlásenie rozsudku podľa článku 142 ods. 3

vychádza z medzinárodných zmlúv o ľudských právach

a základných slobodách a túto požiadavku možno považovať za splnenú iba vtedy, ak má

verejnosť možnosť získať informácie o dátume a mieste vyhlásenia rozsudku tak, aby pri

takomto zverejnení mohol byť prítomný ktokoľvek, kto má o to záujem, pričom vo vzťahu

k účastníkovi konania sa musí vychádzať z prezumpcie takéhoto záujmu /nález sp. zn.

I. ÚS 5/02/...“.

Sťažovateľka namietala arbitrárnosť rozhodnutia s dôrazom na judikatúru ústavného

súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva. Uviedla, že ,,... Napadnutý rozsudok odporcu

sp.zn. -259 zo dňa 31.3.2016 nespĺňa tieto ústavné požiadavky a ani

požiadavky podľa a je preto nepreskúmateľný.

Odporca sa v tomto rozsudku vôbec nevysporiadal s mojimi námietkami prednesenými

v prvostupňovom a v odvolacom konaní... Konanie a rozhodovanie odporcu bolo

jednostranné, pretože odporca nevyhodnotil podstatné listinné doklady týkajúce sa veci.

Vzhľadom na absenciu konkrétnych dôvodov rozhodnutia /odporca iba odkazuje

na ustanovenie / a jeho arbitrárnosť je možné

napadnutý rozsudok odporcu považovať z ústavného hľadiska za neospravedlniteľný

a neudržateľný /nálezy sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. III. ÚS ... V odôvodnení napadnutého rozsudku

odporcu absentuje právne posúdenie veci podľa ustanovení hmotného práva. Nie je preto

zrejmé na základe akých zákonných ustanovení slovenského hmotného práva dospel

odporca k právnemu názoru, že nárok navrhovateľa na sumu 900,63 EUR s prísl. je voči

mojej osobe dôvodný a že je preto potrebné potvrdiť rozsudok Okresného súdu Námestovo

sp. zn. -221 zo dňa 16.11.2015.

Odporca a aj všeobecný prvostupňový súd nesprávne vyhodnotili listinné doklady

a emaily predložené navrhovateľom /Slovenský plynárenský priemysel a.s./ v tomto konaní.

Všetky tieto listinné doklady a emaily som namietla ako nepravdivé a nehodnoverné

a napriek tomu z nich odporca vychádzal ako z dôkazov.

Odporca sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal mojou námietkou nedostatku

aktívnej legitimácie navrhovateľa /Slovenský plynárenský priemysel a.s./ v tomto konaní,

hoci išlo o podstatnú skutočnosť.

Odporca sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal mojou námietkou nedostatku

pasívnej legitimácie v tomto konaní. Ja, sťažovateľka som nikdy neodobrala žiadny plyn

od navrhovateľa /Slovenský plynárenský priemysel a. s./ a napriek tomu ma odporca

zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 900,63 EUR s prísl.

Odporca a ani všeobecný prvostupňový súd sa v tomto konaní nezaoberali mnou

vznesenou námietkou premlčania nároku navrhovateľa /Slovenský plynárenský priemysel

a.s./ podľa a a podľa Občianskeho

zákonníka.

Odporca bezdôvodne nevykonal dôkaz oboznámením zvukovej nahrávky z

pojednávania konaného dňa 16.12.2015 v tejto veci, hoci tým by sa preukázal skutočný

priebeh pojednávania pred všeobecným prvostupňovým súdom a skutočnosť, že môj advokát

navrhol na tomto pojednávaní vykonanie dôkazov. Na tomto pojednávaní

všeobecný prvostupňový súd postupom podľa

neoboznámil listinné doklady, ktoré môj advokát predložil. Ide o listinné

doklady, na základe ktorých mala byť žaloba navrhovateľa zamietnutá ako bezdôvodná...

Takýmto nesprávnym postupom všeobecného súdu pri vykonávaní dokazovania vo veci bolo

naviac porušené moje právo podľa vyjadriť sa

k obsahu týchto listinných dokladov. To znamená, že všeobecný súd pri svojom rozhodnutí

vychádzal z tzv. nezákonných dôkazov a preto bolo potrebné aby odporca zopakoval

dokazovanie v tejto veci alebo aby zrušil rozsudok všeobecného prvostupňového súdu.

Odporca a aj všeobecný prvostupňový súd sa v odôvodnení svojich rozsudkov vôbec

nezaoberali mojimi návrhmi na doplnenie dokazovania a ani nerozhodli o zamietnutí týchto

mojich návrhov na vykonanie dokazovania... Všeobecný súd týmito mojimi návrhmi na

vykonanie dokazovania nebol síce viazaný a navrhnuté dôkazy nemusel vykonať, ale podľa

bolo povinnosťou všeobecných súdov

v odôvodnení svojich rozsudkov presvedčivo odôvodniť prečo nevykonali mnou navrhnuté

dôkazy. Túto svoju povinnosť si odporca a aj všeobecný prvostupňový súd vôbec nesplnili...

Na žiadnom pojednávaní v tejto veci nedošlo k dodržaniu zákonom predpísaného postupu

podľa a preto je toto konanie postihnuté

procesnou nesprávnosťou, ktorá viedla k zmareniu účelu, ktorý sledoval zákonodarca

/Národná rada Slovenskej republiky/ prijatím tohto zákonného ustanovenia. Takýto postup

všeobecného súdu neprispel k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu.“.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jej sťažnosti

podľa prijal sťažnosť na ďalšie konanie podľa

ods. 3 tohto zákona a aby vydal nález v tomto znení:

„Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa

článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. -259 zo dňa 31.3.2016 porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. -259 zo dňa 31.3.2016 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Sťažovateľke sa priznávajú trovy tohto konania v sume 303,16 EUR,

ktoré je Krajský súd v Žiline povinný zaplatiť sťažovateľke na účet advokáta

JUDr. Jána Vajdu

do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa

ustanovení , a vrátane okolností, ktoré by mohli byť

dôvodom na jeho odmietnutie.

8. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1

), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ().

11. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú

primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (, IV. ÚS

135/05).

12. daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona.

ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľka ako účastníčka

konania zvolila medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,

naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľke

dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Sťažovateľka má právo sa domáhať ochrany

základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak jej túto ochranu nemôže

poskytnúť iný súd.

13. Pokiaľ ide o realizáciu sťažovateľkou navrhnutého ústavného prieskumu

rozsudku krajského súdu, za podstatné v tomto smere ústavný súd považuje sťažovateľkine

námietky, že jej nesprávnym procesným postupom krajského súdu a okresného súdu,

nevysporiadaním sa s jej námietkami v prvostupňovom a v odvolacom konaní

a nevykonaním navrhnutých dôkazov došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na znenie ,

podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

15. Ústavný súd k tvrdeniu sťažovateľky týkajúcemu sa vyčerpania všetkých

opravných prostriedkov dáva do pozornosti, že na posúdenie otázky, či by mohli byť dané

dovolacie dôvody (osobitne dôvody zakotvené v ), je oprávnený len

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Prípustnosť dovolania

vymedzuje stanovením jednak určitých objektívnych znakov

rozhodnutia [ (pokiaľ ide o rozsudok odvolacieho súdu) a (pokiaľ

ide o uznesenie odvolacieho súdu)], jednak objektívnym zadefinovaním závažných

procesných vád uvedených v . Vzhľadom na to, že na procesné vady

konania taxatívne vymenované v je dovolací súd povinný prihliadať ex

lege ( ) vždy, teda bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v dovolaní

namietané, je opodstatnený záver, že v zásade každé dovolanie podané v občianskom

súdnom konaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (s výnimkou exekučného konania –

pozri ) dáva určité vyhliadky na úspech dovolateľa v konaní o dovolaní.

Každé dovolanie je teda potenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite

veci (bližšie pozri sp. zn. alebo sp. zn. ).

16. Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn.

7 C 8/2012 však ústavný súd zistil, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu

sťažovateľka dovolanie nepodala. V okolnostiach prípadu potom podanie sťažnosti

ústavnému súdu podľa namiesto využitia možnosti podať dovolanie proti

napadnutému rozsudku svedčí o nevyčerpaní opravného prostriedku, ktorý sťažovateľke

zákon na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytoval a na ktorého použitie bola

podľa osobitných predpisov oprávnená. O namietanom porušení základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru bol teda oprávnený konať najvyšší súd, ktorý mohol v dovolacom

konaní prípadné porušenie označených práv aj napraviť. Právomoc najvyššieho súdu tak

predchádza právomoci ústavného súdu konať o sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1

. Za daných okolností tak ústavný súd sťažnosť podľa zákona o ústavnom

súde odmietol ako neprípustnú.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už bližšie

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2016