Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 631/2016
PDF · 212.62 KB
No categories available
I. ÚS 631/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátom
JUDr. Jánom Kotlíkom, Karloveské rameno 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 142 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 38 K 39/95
z 5. decembra 2008, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod
sp. zn. 38 K 39/95 pri vyznačovaní doložky právoplatnosti na uznesení sp. zn. 38 K 39/05
z 5. decembra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
30. novembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len
,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
v spojení s čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 38 K 39/95
z 5. decembra 2008 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ako aj postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 38 K 39/95 pri vyznačovaní doložky právoplatnosti
na napadnutom uznesení (ďalej „napadnutý postup“).
2. Sťažovateľ uviedol, že 17. februára 1998 podal krajskému súdu žiadosť o zápis
do zoznamu správcov konkurznej podstaty subjekt „ , Advokátska
kancelária, “, hoci podľa údajov vyplývajúcich zo spisu
uvedenej osoby vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“) išlo o zahraničný subjekt – fyzickú osobu s trvalým bydliskom v zahraničí
− „ “.
3. Dňa 30. júna 1999 bolo krajským súdom vydané v konaní vedenom pod sp. zn.
38 K 39/95 uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok sťažovateľa z dôvodu, že mal viac
veriteľov a jeho dlhy presahovali jeho majetok. Za správcu konkurznej podstaty bol
vymenovaný advokát , (ďalej aj „správca
konkurznej podstaty“ alebo „advokát“). Z tohto uznesenia krajského súdu nevyplývalo,
že ide o cudzieho štátneho príslušníka, a táto skutočnosť bola neznáma až do roku 2015.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo účinnosť 30. júna 1999 vyvesením na úradnej tabuli
krajského súdu.
4. Podľa sťažovateľa správca konkurznej podstaty sa od vymenovania do funkcie
správcu nevenoval agende sťažovateľa so starostlivosťou riadneho hospodára,
napr. rozpracovaný obchodný prípad predaja pohľadávok v rozsahu okolo 14 miliónov USD
vôbec nespracoval a nevykonal v ňom žiaden úkon, ponechal bez náležitej odozvy
zamietnutie žaloby vo výške 24 miliárd SKK voči spoločnosti
, a nevyužil všetky právne prostriedky vnútroštátneho a medzinárodného práva
proti dôvodu zamietnutia žaloby. Konanie správcu konkurznej podstaty poškodilo
sťažovateľa na jeho majetkových právach.
5. Rozhodnutím ministerstva č. 227/2005-52 SKP z 18. augusta 2005 právoplatným
10. septembra 2005 bol advokát vyčiarknutý zo zoznamu správcov konkurznej podstaty.
Následne 14. novembra 2005 krajský súd vydal obdobné uznesenie o vyčiarknutí
zo zoznamu správcov, a týmto dňom prestal byť (ex offo) advokát správcom konkurznej
podstaty a stal sa voči orgánom Slovenskej republiky opäť súkromnou osobou.
6. Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 38 K 39/95 potom, ako sa dozvedel
o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu konkurzných správcov, nevydal žiadne rozhodnutie,
ktorým by ho zbavil funkcie správcu v dotknutom konaní a ktorým by vymenoval nového
správcu konkurznej podstaty. Naopak, krajský súd s advokátom ďalej komunikoval,
stanovoval mu úlohy a stanovoval termíny súdnych úkonov a „prijímal“
jeho ospravedlnenia. Toto všetko sa uskutočnilo počas nasledujúcich rokov 2005, 2006,
2007 a 2008.
7. Až 5. decembra 2008 bolo krajským súdom vydané uznesenie o odvolaní advokáta
z funkcie správcu konkurznej podstaty v konaní vedenom pod sp. zn. 38 K 39/95
a za správcu konkurznej podstaty v predmetnom konaní bola ustanovená
, (ďalej len „nová správkyňa konkurznej
podstaty“). Uznesenie o jej vymenovaní malo nadobudnúť právoplatnosť a účinnosť
13. januára 2009.
8. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 38 K 39/95 z 5. decembra 2008 nebolo
podľa názoru sťažovateľa advokátovi riadne doručené, keďže v Bratislave súdnu zásielku
prevzala neznáma osoba. Krajský súd napriek uvedenému vyznačil na napadnutom uznesení
právoplatnosť.
9. Fakty o bydlisku advokáta ako fyzickej osoby z roku 1998 sa sťažovateľ
podľa svojich tvrdení dozvedel v septembri 2015 na ministerstve pri prehliadke
archivovaného spisu advokáta.
10. Sťažovateľ ďalej uviedol, že z príslušných právnych predpisov vyplýva, že v čase
zápisu advokáta do zoznamu správcov konkurznej podstaty nebolo možné zapísať aj občana
iného štátu, a preto bol jeho zápis vykonaný v rozpore so zákonom.
11. Nová správkyňa konkurznej podstaty (v poradí druhá) od svojho vymenovania
úplne odignorovala skutočnosť, že predchádzajúci správca je už 5 rokov súkromnou osobou
– občanom cudzieho štátu, a požadovala od neho súčinnosť a poskytnutie dokladov
a majetkových hodnôt. Svoje úkony vykonávala pod dohľadom krajského súdu,
a to v období od roku 2009 do roku 2014. Až v roku 2015 bola novou správkyňou
konkurznej podstaty podaná na predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty žaloba
o náhradu škody z dôvodu opomenutia povinností správcu. Uplynulo teda 10 rokov, než
nová správkyňa konkurznej podstaty zareagovala v prospech ochrany práv sťažovateľa
a prípadných veriteľov.
12. Podľa sťažovateľa samotné konkurzné konanie na jeho majetok malo byť
pre nesplnenie podmienky, že má viacerých veriteľov, zrušené (zastavené). Nesplnením
zákonných povinností krajským súdom, ako aj samotnými správcami konkurznej podstaty
boli sťažovateľovi spôsobené rozsiahle majetkové, ako aj morálne škody.
13. Podľa sťažovateľa pochybenia krajského súdu v namietanom konaní možno
zhrnúť takto:
«Zlyhanie Starého „Správcu“ konkurznej podstaty SKP I tým, že sa nevenoval veci
Sťažovateľa so starostlivosťou riadneho hospodára v rozmedzí rokov 1999 – 2005 až
vydania rozhodnutia o vyškrtnutí zo zoznamu správcov v septembri 2005 – právoplatného
dňa 13. 9. 2005
Zlyhanie Starého „Správcu“ Konkurznej podstaty, ktorý v iniciovaných súdnych
konaniach nevyčerpal všetky právne prostriedky SR a Európskych súdnych inštitúcií
Zlyhanie Nového „Správcu“ konkurznej podstaty SKP II, ktorý nepreveril
legitimáciu Starého „Správcu“ konkurznej podstaty SKP I
Zlyhanie Nového „Správcu“ konkurznej podstaty SKP II, ktorý uplatnil žalobou
náhradu škody voči starému SKP I až v roku 2015 teda až 10 rokov po ukončení jeho
funkcie správcu Ministerstvom spravodlivosti SR a 6 rokov po (svojom) vymenovaní
do funkcie Správcu - SKP II.
Zlyhanie súdu, ktorý v roku 1998 odignoroval skutočnosť, že po rozdelení ČSFR
legislatíva SR nepovoľovala expresis verbis zapísať občana cudzieho štátu do zoznamu
Správcov konkurznej podstaty v Slovenskej republike,
Zlyhanie MS SR a Krajského súdu v Bratislave, ktorý v roku 1998 v konkrétnom
prípade návrhu na zápis do zoznamu správcov odignoroval fakt, že návrh podávala
advokátska kancelária so sídlom v SR a nie fyzická osoba s bydliskom v ČR a nevydala
zodpovedajúco znejúce (potvrdzujúce) rozhodnutie,
Zlyhanie súdu keď vymenoval za Správcu konkurznej podstaty v konaní 38 K 39/95
KS Ba právnickú kanceláriu/advokáta v SR a nie fyzickú osobu z ČR - nositeľa práv,
Zlyhanie súdu keď tento ignoroval nečinnosť SKP I v rokoch 2002 – 2005
Zlyhanie súdu keď tento ignoroval nečinnosť SKP I v rokoch 2005 – 2008
Zlyhanie súdu keď nevyzval SKP I ihneď po výmaze z Registra správcov SR v roku
2005 o odovzdanie agendy konania 38 K 39/95 KS Ba.
Zlyhanie súdu keď neustanovil bez zbytočného omeškania v roku 2005 – ihneď
po vyčiarknutí SKP I zo zoznamu správcov konkurznej podstaty SR ďalšieho/nového
správcu konkurznej podstaty.
Zlyhanie súdu, že vykonával dohľad nad priebehom konkurzného konania 38 K 39/95
tak liknavo, že SKP II uplatnil náhradu škody voči Starému „Správcovi“ až v roku 2015
teda až 6 rokov po jeho ustanovení za Správcu.
Zlyhanie súdu keď vydal závadné uznesenie z 5. 12. 2005 číslo 38 K 39/95-1051
o odvolaní SKP I a menovaní SKP II kde ako účastníka uviedol, osobu, ktorá nebola
účastníkom a už nebola ani Správcom konkurznej podstaty nakoľko nespĺňala zákonné
kritériá.
Zlyhanie súdu keď nezabezpečil riadne doručenie uznesenia číslo 38 K 39/95-1051
o odvolaní SKP I na adresu subjektu, ktorý bol nositeľom oprávnenia – teda do Českej
republiky.
Zlyhanie súdu keď vyznačil na uznesení číslo 38 K 39/95-1051 právoplatnosť.
Zlyhanie súdu keď nechal konať SKP II od roku 2008 do roku 2015 ako Správcu
konkurznej podstaty, pričom nezabezpečil aby SKP I mal možnosť riadne odovzdať
dokumentáciu správcu
Zlyhanie súdu keď odmietol z uznesenia číslo 38 K 39/95-1051 v septembri 2015
vymazať doložku právoplatností
Zlyhanie súdu keď bez akéhokoľvek preverenia tvrdenia SKP II ohľadne zdravotných
problémov, v čase keď sa tento dostal k informáciám týkajúcich sa majetku, imania
a archívu Sťažovateľa zbavil tohto funkcie a vymenoval ďalšieho SKP III (a to napriek
tomu, že od roku 2009 odmietal evidovať PN Sťažovateľa a opakovane mu udeľoval
za Práceneschopnosť pokuty).»
14. Sťažovateľ 27. augusta 2015 požiadal krajský súd o reparáciu existujúceho
nezákonného stavu a nadväzne 3. septembra 2015 o výmaz doložky právoplatnosti
z napadnutého uznesenia. Predmetná žiadosť bola krajským súdom 17. septembra 2015
odmietnutá s tým, že opravný prostriedok nie je k dispozícii, resp. nebol pripustený.
Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že vyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné
právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje, a preto je dodržaná dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti.
15. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom,
v ktorom vysloví:
„Krajský súd v Bratislave porušoval v priebehu konania 38 K 39/95 právo
Sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 142
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, resp. základné právo na spravodlivé súdne konanie
(the right to a fair trial) podľa čl. 1 ods. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Toto porušenie bolo manifestované:
- Uznesením 38 K 39/95-1051 zo dňa 5. 12. 2008
- vyznačením doložky právoplatnosti na vyššie uvedenom uznesení k 13. 1. 2009,
ktorú Krajský súd v Bratislave odmietol dňa 17. 9. 2015 zrušiť.
Krajskému súdu v Bratislave sa ukladá zrušiť doložku právoplatnosti nezákonne
vyznačenú na Uznesení 38 K 39/95-1051 zo dňa 5. 12. 2008 a neporušovať v priebehu
konania 38 K 39/95 právo Sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 v spojení s čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, resp. základné právo na
spravodlivé súdne konanie (the right to a fair trial) podľa čl. 1 ods. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.“
16. Podaním doručeným ústavnému súdu mailom 11. apríla 2016 sťažovateľ navrhol
rozšírenie petitu svojej sťažnosti tak, aby ústavný súd rozhodol, že krajský súd porušil jeho
označené práva tým, že nesprávne vyznačil právoplatnosť na uznesení sp. zn. 38 K 39/93
z 1. februára 2016, ktorým bol odvolaný správca konkurznej podstaty
a za správkyňu konkurznej podstaty bola menovaná , opäť z dôvodu
nenaplnenia podmienok pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti.
17. Podaním doručeným ústavnému súdu mailom 15. apríla 2016 a následne poštou
13. mája 2016 sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým odloží
vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu, ako aj uznesenia krajského súdu
z 1. februára 2016, zakáže krajskému súdu, ako aj správkyni konkurznej podstaty
(piata v poradí) vykonávať akékoľvek úkony v konaní vedenom
pod sp. zn. 38 K 39/95 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
II.
18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
19. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
20. Ústavný súd k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uvádza,
že napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu sťažovateľ nesprávne označil príslušné
ustanovenie dohovoru, keď namiesto čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo
na spravodlivý súdny proces, ktoré slovne identifikoval, označil ako právo, ktorého
porušenie namieta, čl. 1 ods. 6 dohovoru, ktoré dohovor neobsahuje. Ústavný súd preto
ustálil petit sťažnosti tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, z ktorého vyplýva,
že sťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
v spojení s čl. 142 ods. 3 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konkurznej veci
vedenej krajským súdom pod sp. zn. 38 K 39/95, v ktorej má postavenie úpadcu.
V predmetnej veci malo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením
sp. zn. 38 K 39/95 z 5. decembra 2008, ktorým krajský súd zbavil advokáta funkcie správcu
konkurznej podstaty a ustanovil za novú správkyňu konkurznej podstaty, ako aj postupom
krajského súdu v súvislosti s vyznačením doložky právoplatnosti na tomto uznesení, ktorá
bola podľa tvrdenia sťažovateľa vyznačená nesprávne, keďže neboli splnené podmienky
pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia z dôvodu jeho riadneho
nedoručenia advokátovi. Krajský súd návrhu sťažovateľa na výmaz doložky právoplatnosti
na predmetnom uznesení nevyhovel v oznámení zo 17. septembra 2015.
21. V súvislosti s podaniami sťažovateľa doručenými ústavnému súdu mailom
11. apríla 2016 a 15. apríla 2016 (doplnené písomne 13. mája 2016) vychádzajúc zo znenia
§ 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (účinného v rozhodnom čase), ktorý ústavný súd
aplikuje na základe § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde, ústavný súd uvádza, že podanie
bolo možné urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo
telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, doplniť netreba. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené,
sa neprihliada. Na základe uvedeného ústavný súd na predmetné podania sťažovateľa
neprihliadol.
22. Vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu ústavný súd poukazuje
na § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, v zmysle ktorého sťažnosť možno podať v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa
sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
23. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny
názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie
konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv
alebo slobôd sťažovateľa.
24. Ako zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu vyplýva, napadnuté
uznesenie krajského súdu z 5. decembra 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. januára
2009, bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 240/2008 z 12. decembra 2008. Sťažovateľ
odvíja splnenie dvojmesačnej zákonnej lehoty na podanie sťažnosti od subjektívnych
okolností (jeho rozhodnutia nazrieť do spisu advokáta – prvého správcu konkurznej
podstaty vedeného ministerstvom až v auguste 2015, z ktorého sa dozvedel skutočnosti
o adrese prvého správcu konkurznej podstaty), teda až po uplynutí siedmich rokov
od vydania napadnutého uznesenia krajského súdu. Podľa názoru ústavného súdu vo vzťahu
k napadnutému uzneseniu krajského súdu z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti
zostáva ako relevantný dátum pre posúdenie včasnosti podania sťažnosti dátum uverejnenia
uznesenia krajského súdu v Obchodnom vestníku 12. decembra 2008, z čoho jednoznačne
vyplýva, že sťažovateľ sa ochrany svojich označených práv domáha zjavne až po uplynutí
zákonnej lehoty dvoch mesiacov uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
25. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol v tejto časti podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
26. V súvislosti so sťažovateľom namietaným postupom krajského súdu, ktorý
po oznámení skutočností o nesplnení podmienok nadobudnutia právoplatnosti na uznesení
krajského súdu z 5. decembra 2008 odmietol v oznámení zo 17. septembra 2015 vymazať
doložku právoplatnosti na základe návrhu sťažovateľa, ústavný súd dodáva, že doložka
právoplatnosti je úradným osvedčením o právnej skutočnosti, ktorou je nadobudnutie
právnej moci rozhodnutia, a svedčí jej prezumpcia správnosti. Pokiaľ sťažovateľ
po siedmich rokoch od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia krajského súdu začal vyvíjať
iniciatívu na zistenie skutočností preukazujúcich nesprávny postup krajského súdu
pri vyznačovaní doložky právoplatnosti na predmetnom rozhodnutí v dôsledku nenaplnenia
podmienok zákonného spôsobu doručovania a v tejto súvislosti namieta porušenie ním
označených práv, javia sa jeho tvrdenia ako účelové a rozporné, najmä pokiaľ v jeho
konkurznej veci je v súčasnosti ustanovený už v poradí piaty správca konkurznej podstaty.
27. Ústavný súd ďalej konštatuje, že vyznačenie doložky právoplatnosti
na rozhodnutí, ktoré nie je právoplatné (za predpokladu pravdivosti skutočností tvrdených
sťažovateľom), je potrebné posudzovať ako nesprávny úradný postup krajského súdu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štát
zodpovedá za škodu (sťažovateľ tvrdí, že došlo k zásahu do jeho majetkových práv),
ak v príčinnej súvislosti s uvedeným nesprávnym úradným postupom k takej škode došlo,
a preto v danej veci nie je daná právomoc ústavného súdu.
28. Ústavný súd tiež poznamenáva, že sťažovateľom označený čl. 142 ods. 3 ústavy
síce ukladá súdom povinnosť vyhlasovať rozsudky verejne a v mene Slovenskej republiky
a porušenie tejto povinnosti zakladá porušenie základného práva fyzických a právnických
osôb na spravodlivé konanie, z označeného ustanovenia nevyplýva základné právo alebo
sloboda, ktorých porušenie by bolo možné priamo namietať, resp. domáhať sa ich ochrany.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre zjavnú
neopodstatnenosť.
29. Ústavný súd ďalej dodáva, že sťažovateľ bližšie nešpecifikoval, ktoré základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy malo byť porušené napadnutým uznesením krajského súdu,
resp. napadnutým postupom krajského súdu, ani z odôvodnenia sťažnosti žiadne relevantné
tvrdenia o porušení tohto článku ústavy krajským súdom nevyplývajú. V súvislosti
s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať
z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia
v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu
jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných
náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,
III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,
IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Z uvedeného dôvodu ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
30. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. októbra 2016