Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 631/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Kotlíkom, Karloveské rameno 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a v spojení s

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 5. decembra 2008, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. pri vyznačovaní doložky právoplatnosti na uznesení sp. zn.

z 5. decembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

30. novembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len

,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

v spojení s (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 5. decembra 2008 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ako aj postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. pri vyznačovaní doložky právoplatnosti

na napadnutom uznesení (ďalej „napadnutý postup“).

2. Sťažovateľ uviedol, že 17. februára 1998 podal krajskému súdu žiadosť o zápis

do zoznamu správcov konkurznej podstaty subjekt „ , Advokátska

kancelária, “, hoci podľa údajov vyplývajúcich zo spisu

uvedenej osoby vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) išlo o zahraničný subjekt – fyzickú osobu s trvalým bydliskom v zahraničí

− „ “.

3. Dňa 30. júna 1999 bolo krajským súdom vydané v konaní vedenom pod sp. zn.

uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok sťažovateľa z dôvodu, že mal viac

veriteľov a jeho dlhy presahovali jeho majetok. Za správcu konkurznej podstaty bol

vymenovaný advokát , (ďalej aj „správca

konkurznej podstaty“ alebo „advokát“). Z tohto uznesenia krajského súdu nevyplývalo,

že ide o cudzieho štátneho príslušníka, a táto skutočnosť bola neznáma až do roku 2015.

Predmetné rozhodnutie nadobudlo účinnosť 30. júna 1999 vyvesením na úradnej tabuli

krajského súdu.

4. Podľa sťažovateľa správca konkurznej podstaty sa od vymenovania do funkcie

správcu nevenoval agende sťažovateľa so starostlivosťou riadneho hospodára,

napr. rozpracovaný obchodný prípad predaja pohľadávok v rozsahu okolo 14 miliónov USD

vôbec nespracoval a nevykonal v ňom žiaden úkon, ponechal bez náležitej odozvy

zamietnutie žaloby vo výške 24 miliárd SKK voči spoločnosti

, a nevyužil všetky právne prostriedky vnútroštátneho a medzinárodného práva

proti dôvodu zamietnutia žaloby. Konanie správcu konkurznej podstaty poškodilo

sťažovateľa na jeho majetkových právach.

5. Rozhodnutím ministerstva č. 227/2005-52 SKP z 18. augusta 2005 právoplatným

10. septembra 2005 bol advokát vyčiarknutý zo zoznamu správcov konkurznej podstaty.

Následne 14. novembra 2005 krajský súd vydal obdobné uznesenie o vyčiarknutí

zo zoznamu správcov, a týmto dňom prestal byť (ex offo) advokát správcom konkurznej

podstaty a stal sa voči orgánom Slovenskej republiky opäť súkromnou osobou.

6. Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. potom, ako sa dozvedel

o vyčiarknutí advokáta zo zoznamu konkurzných správcov, nevydal žiadne rozhodnutie,

ktorým by ho zbavil funkcie správcu v dotknutom konaní a ktorým by vymenoval nového

správcu konkurznej podstaty. Naopak, krajský súd s advokátom ďalej komunikoval,

stanovoval mu úlohy a stanovoval termíny súdnych úkonov a „prijímal“

jeho ospravedlnenia. Toto všetko sa uskutočnilo počas nasledujúcich rokov 2005, 2006,

2007 a 2008.

7. Až 5. decembra 2008 bolo krajským súdom vydané uznesenie o odvolaní advokáta

z funkcie správcu konkurznej podstaty v konaní vedenom pod sp. zn.

a za správcu konkurznej podstaty v predmetnom konaní bola ustanovená

, (ďalej len „nová správkyňa konkurznej

podstaty“). Uznesenie o jej vymenovaní malo nadobudnúť právoplatnosť a účinnosť

13. januára 2009.

8. Uznesenie krajského súdu sp. zn. z 5. decembra 2008 nebolo

podľa názoru sťažovateľa advokátovi riadne doručené, keďže v Bratislave súdnu zásielku

prevzala neznáma osoba. Krajský súd napriek uvedenému vyznačil na napadnutom uznesení

právoplatnosť.

9. Fakty o bydlisku advokáta ako fyzickej osoby z roku 1998 sa sťažovateľ

podľa svojich tvrdení dozvedel v septembri 2015 na ministerstve pri prehliadke

archivovaného spisu advokáta.

10. Sťažovateľ ďalej uviedol, že z príslušných právnych predpisov vyplýva, že v čase

zápisu advokáta do zoznamu správcov konkurznej podstaty nebolo možné zapísať aj občana

iného štátu, a preto bol jeho zápis vykonaný v rozpore so zákonom.

11. Nová správkyňa konkurznej podstaty (v poradí druhá) od svojho vymenovania

úplne odignorovala skutočnosť, že predchádzajúci správca je už 5 rokov súkromnou osobou

– občanom cudzieho štátu, a požadovala od neho súčinnosť a poskytnutie dokladov

a majetkových hodnôt. Svoje úkony vykonávala pod dohľadom krajského súdu,

a to v období od roku 2009 do roku 2014. Až v roku 2015 bola novou správkyňou

konkurznej podstaty podaná na predchádzajúceho správcu konkurznej podstaty žaloba

o náhradu škody z dôvodu opomenutia povinností správcu. Uplynulo teda 10 rokov, než

nová správkyňa konkurznej podstaty zareagovala v prospech ochrany práv sťažovateľa

a prípadných veriteľov.

12. Podľa sťažovateľa samotné konkurzné konanie na jeho majetok malo byť

pre nesplnenie podmienky, že má viacerých veriteľov, zrušené (zastavené). Nesplnením

zákonných povinností krajským súdom, ako aj samotnými správcami konkurznej podstaty

boli sťažovateľovi spôsobené rozsiahle majetkové, ako aj morálne škody.

13. Podľa sťažovateľa pochybenia krajského súdu v namietanom konaní možno

zhrnúť takto:

«Zlyhanie Starého „Správcu“ konkurznej podstaty SKP I tým, že sa nevenoval veci

Sťažovateľa so starostlivosťou riadneho hospodára v rozmedzí rokov 1999 – 2005 až

vydania rozhodnutia o vyškrtnutí zo zoznamu správcov v septembri 2005 – právoplatného

dňa 13. 9. 2005

Zlyhanie Starého „Správcu“ Konkurznej podstaty, ktorý v iniciovaných súdnych

konaniach nevyčerpal všetky právne prostriedky SR a Európskych súdnych inštitúcií

Zlyhanie Nového „Správcu“ konkurznej podstaty SKP II, ktorý nepreveril

legitimáciu Starého „Správcu“ konkurznej podstaty SKP I

Zlyhanie Nového „Správcu“ konkurznej podstaty SKP II, ktorý uplatnil žalobou

náhradu škody voči starému SKP I až v roku 2015 teda až 10 rokov po ukončení jeho

funkcie správcu Ministerstvom spravodlivosti SR a 6 rokov po (svojom) vymenovaní

do funkcie Správcu - SKP II.

Zlyhanie súdu, ktorý v roku 1998 odignoroval skutočnosť, že po rozdelení ČSFR

legislatíva SR nepovoľovala expresis verbis zapísať občana cudzieho štátu do zoznamu

Správcov konkurznej podstaty v Slovenskej republike,

Zlyhanie MS SR a Krajského súdu v Bratislave, ktorý v roku 1998 v konkrétnom

prípade návrhu na zápis do zoznamu správcov odignoroval fakt, že návrh podávala

advokátska kancelária so sídlom v SR a nie fyzická osoba s bydliskom v ČR a nevydala

zodpovedajúco znejúce (potvrdzujúce) rozhodnutie,

Zlyhanie súdu keď vymenoval za Správcu konkurznej podstaty v konaní

KS Ba právnickú kanceláriu/advokáta v SR a nie fyzickú osobu z ČR - nositeľa práv,

Zlyhanie súdu keď tento ignoroval nečinnosť SKP I v rokoch 2002 – 2005

Zlyhanie súdu keď tento ignoroval nečinnosť SKP I v rokoch 2005 – 2008

Zlyhanie súdu keď nevyzval SKP I ihneď po výmaze z Registra správcov SR v roku

2005 o odovzdanie agendy konania KS Ba.

Zlyhanie súdu keď neustanovil bez zbytočného omeškania v roku 2005 – ihneď

po vyčiarknutí SKP I zo zoznamu správcov konkurznej podstaty SR ďalšieho/nového

správcu konkurznej podstaty.

Zlyhanie súdu, že vykonával dohľad nad priebehom konkurzného konania

tak liknavo, že SKP II uplatnil náhradu škody voči Starému „Správcovi“ až v roku 2015

teda až 6 rokov po jeho ustanovení za Správcu.

Zlyhanie súdu keď vydal závadné uznesenie z 5. 12. 2005 číslo -1051

o odvolaní SKP I a menovaní SKP II kde ako účastníka uviedol, osobu, ktorá nebola

účastníkom a už nebola ani Správcom konkurznej podstaty nakoľko nespĺňala zákonné

kritériá.

Zlyhanie súdu keď nezabezpečil riadne doručenie uznesenia číslo -1051

o odvolaní SKP I na adresu subjektu, ktorý bol nositeľom oprávnenia – teda do Českej

republiky.

Zlyhanie súdu keď vyznačil na uznesení číslo -1051 právoplatnosť.

Zlyhanie súdu keď nechal konať SKP II od roku 2008 do roku 2015 ako Správcu

konkurznej podstaty, pričom nezabezpečil aby SKP I mal možnosť riadne odovzdať

dokumentáciu správcu

Zlyhanie súdu keď odmietol z uznesenia číslo -1051 v septembri 2015

vymazať doložku právoplatností

Zlyhanie súdu keď bez akéhokoľvek preverenia tvrdenia SKP II ohľadne zdravotných

problémov, v čase keď sa tento dostal k informáciám týkajúcich sa majetku, imania

a archívu Sťažovateľa zbavil tohto funkcie a vymenoval ďalšieho SKP III (a to napriek

tomu, že od roku 2009 odmietal evidovať PN Sťažovateľa a opakovane mu udeľoval

za Práceneschopnosť pokuty).»

14. Sťažovateľ 27. augusta 2015 požiadal krajský súd o reparáciu existujúceho

nezákonného stavu a nadväzne 3. septembra 2015 o výmaz doložky právoplatnosti

z napadnutého uznesenia. Predmetná žiadosť bola krajským súdom 17. septembra 2015

odmietnutá s tým, že opravný prostriedok nie je k dispozícii, resp. nebol pripustený.

Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že vyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje, a preto je dodržaná dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti.

15. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví:

„Krajský súd v Bratislave porušoval v priebehu konania právo

Sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 142

ods. 3 , resp. základné právo na spravodlivé súdne konanie

(the right to a fair trial) podľa čl. 1 ods. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Toto porušenie bolo manifestované:

- Uznesením -1051 zo dňa 5. 12. 2008

- vyznačením doložky právoplatnosti na vyššie uvedenom uznesení k 13. 1. 2009,

ktorú Krajský súd v Bratislave odmietol dňa 17. 9. 2015 zrušiť.

Krajskému súdu v Bratislave sa ukladá zrušiť doložku právoplatnosti nezákonne

vyznačenú na Uznesení -1051 zo dňa 5. 12. 2008 a neporušovať v priebehu

konania právo Sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 v spojení s , resp. základné právo na

spravodlivé súdne konanie (the right to a fair trial) podľa čl. 1 ods. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.“

16. Podaním doručeným ústavnému súdu mailom 11. apríla 2016 sťažovateľ navrhol

rozšírenie petitu svojej sťažnosti tak, aby ústavný súd rozhodol, že krajský súd porušil jeho

označené práva tým, že nesprávne vyznačil právoplatnosť na uznesení sp. zn.

z 1. februára 2016, ktorým bol odvolaný správca konkurznej podstaty

a za správkyňu konkurznej podstaty bola menovaná , opäť z dôvodu

nenaplnenia podmienok pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti.

17. Podaním doručeným ústavnému súdu mailom 15. apríla 2016 a následne poštou

13. mája 2016 sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým odloží

vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu, ako aj uznesenia krajského súdu

z 1. februára 2016, zakáže krajskému súdu, ako aj správkyni konkurznej podstaty

(piata v poradí) vykonávať akékoľvek úkony v konaní vedenom

pod sp. zn. až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

II.

18. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

20. Ústavný súd k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uvádza,

že napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu sťažovateľ nesprávne označil príslušné

ustanovenie dohovoru, keď namiesto čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo

na spravodlivý súdny proces, ktoré slovne identifikoval, označil ako právo, ktorého

porušenie namieta, čl. 1 ods. 6 dohovoru, ktoré dohovor neobsahuje. Ústavný súd preto

ustálil petit sťažnosti tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, z ktorého vyplýva,

že sťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

v spojení s , ako aj práva podľa dohovoru v konkurznej veci

vedenej krajským súdom pod sp. zn. , v ktorej má postavenie úpadcu.

V predmetnej veci malo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením

sp. zn. z 5. decembra 2008, ktorým krajský súd zbavil advokáta funkcie správcu

konkurznej podstaty a ustanovil za novú správkyňu konkurznej podstaty, ako aj postupom

krajského súdu v súvislosti s vyznačením doložky právoplatnosti na tomto uznesení, ktorá

bola podľa tvrdenia sťažovateľa vyznačená nesprávne, keďže neboli splnené podmienky

pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia z dôvodu jeho riadneho

nedoručenia advokátovi. Krajský súd návrhu sťažovateľa na výmaz doložky právoplatnosti

na predmetnom uznesení nevyhovel v oznámení zo 17. septembra 2015.

21. V súvislosti s podaniami sťažovateľa doručenými ústavnému súdu mailom

11. apríla 2016 a 15. apríla 2016 (doplnené písomne 13. mája 2016) vychádzajúc zo znenia

(účinného v rozhodnom čase), ktorý ústavný súd

aplikuje na základe , ústavný súd uvádza, že podanie

bolo možné urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo

telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo

ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným

elektronickým podpisom, doplniť netreba. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené,

sa neprihliada. Na základe uvedeného ústavný súd na predmetné podania sťažovateľa

neprihliadol.

22. Vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu ústavný súd poukazuje

na , v zmysle ktorého sťažnosť možno podať v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

23. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny

názor, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa.

24. Ako zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu vyplýva, napadnuté

uznesenie krajského súdu z 5. decembra 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. januára

2009, bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 240/2008 z 12. decembra 2008. Sťažovateľ

odvíja splnenie dvojmesačnej zákonnej lehoty na podanie sťažnosti od subjektívnych

okolností (jeho rozhodnutia nazrieť do spisu advokáta – prvého správcu konkurznej

podstaty vedeného ministerstvom až v auguste 2015, z ktorého sa dozvedel skutočnosti

o adrese prvého správcu konkurznej podstaty), teda až po uplynutí siedmich rokov

od vydania napadnutého uznesenia krajského súdu. Podľa názoru ústavného súdu vo vzťahu

k napadnutému uzneseniu krajského súdu z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti

zostáva ako relevantný dátum pre posúdenie včasnosti podania sťažnosti dátum uverejnenia

uznesenia krajského súdu v Obchodnom vestníku 12. decembra 2008, z čoho jednoznačne

vyplýva, že sťažovateľ sa ochrany svojich označených práv domáha zjavne až po uplynutí

zákonnej lehoty dvoch mesiacov uvedenej v .

25. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol v tejto časti podľa § 25 ods. 2

ako oneskorene podanú.

26. V súvislosti so sťažovateľom namietaným postupom krajského súdu, ktorý

po oznámení skutočností o nesplnení podmienok nadobudnutia právoplatnosti na uznesení

krajského súdu z 5. decembra 2008 odmietol v oznámení zo 17. septembra 2015 vymazať

doložku právoplatnosti na základe návrhu sťažovateľa, ústavný súd dodáva, že doložka

právoplatnosti je úradným osvedčením o právnej skutočnosti, ktorou je nadobudnutie

právnej moci rozhodnutia, a svedčí jej prezumpcia správnosti. Pokiaľ sťažovateľ

po siedmich rokoch od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia krajského súdu začal vyvíjať

iniciatívu na zistenie skutočností preukazujúcich nesprávny postup krajského súdu

pri vyznačovaní doložky právoplatnosti na predmetnom rozhodnutí v dôsledku nenaplnenia

podmienok zákonného spôsobu doručovania a v tejto súvislosti namieta porušenie ním

označených práv, javia sa jeho tvrdenia ako účelové a rozporné, najmä pokiaľ v jeho

konkurznej veci je v súčasnosti ustanovený už v poradí piaty správca konkurznej podstaty.

27. Ústavný súd ďalej konštatuje, že vyznačenie doložky právoplatnosti

na rozhodnutí, ktoré nie je právoplatné (za predpokladu pravdivosti skutočností tvrdených

sťažovateľom), je potrebné posudzovať ako nesprávny úradný postup krajského súdu

v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štát

zodpovedá za škodu (sťažovateľ tvrdí, že došlo k zásahu do jeho majetkových práv),

ak v príčinnej súvislosti s uvedeným nesprávnym úradným postupom k takej škode došlo,

a preto v danej veci nie je daná právomoc ústavného súdu.

28. Ústavný súd tiež poznamenáva, že sťažovateľom označený

síce ukladá súdom povinnosť vyhlasovať rozsudky verejne a v mene Slovenskej republiky

a porušenie tejto povinnosti zakladá porušenie základného práva fyzických a právnických

osôb na spravodlivé konanie, z označeného ustanovenia nevyplýva základné právo alebo

sloboda, ktorých porušenie by bolo možné priamo namietať, resp. domáhať sa ich ochrany.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre zjavnú

neopodstatnenosť.

29. Ústavný súd ďalej dodáva, že sťažovateľ bližšie nešpecifikoval, ktoré základné

právo podľa malo byť porušené napadnutým uznesením krajského súdu,

resp. napadnutým postupom krajského súdu, ani z odôvodnenia sťažnosti žiadne relevantné

tvrdenia o porušení tohto článku krajským súdom nevyplývajú. V súvislosti

s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu

jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných

náležitostí podaní účastníkov konania (napr. , ,

, , , , ,

, , ). Z uvedeného dôvodu ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

30. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2016