Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 653/2016
PDF · 251.35 KB
No categories available
I. ÚS 653/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti CAP Invest a. s., Zadunajská cesta
12, Bratislava, vedenú pod sp. zn. Rvp 16409/2015, a sťažnosť obchodnej spoločnosti TLM
Group s. r. o., Zadunajská cesta 6/A, Bratislava, vedenú pod sp. zn. Rvp 16411/2015,
zastúpených advokátom JUDr. Ondrejom Zacharom, Advokátska kancelária, 1. mája
1018/81, Liptovský Mikuláš, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 1 K 58/2015-202 zo 16. októbra 2015 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti CAP Invest a. s. (sp. zn. Rvp 16409/2015)
a obchodnej spoločnosti TLM Group s. r. o. (sp. zn. Rvp 16411/2015) s p á j a na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 16409/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti CAP Invest a. s. a obchodnej spoločnosti TLM
Group s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli
21. decembra 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti CAP Invest a. s., Zadunajská
cesta 12, Bratislava (sp. zn. Rvp. 16409/2015), a obchodnej spoločnosti TLM Group s. r. o.,
Zadunajská cesta 6/A, Bratislava (sp. zn. Rvp 16411/2015, spolu ďalej len „sťažovateľky“),
vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom a uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „konkurzný súd“) č. k. 1 K 58/2015-202
zo 16. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu sťažností a z ich príloh vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.
1 K 58/2015 z 11. augusta 2015 začal konkurzné konanie na majetok dlžníka
(ďalej len „dlžník“). Sťažovateľky
a obchodná spoločnosť (ďalej len „veriteľ“, spolu ďalej aj
„veritelia“) sa návrhmi doručenými okresnému súdu 12. októbra 2015 domáhali, aby
okresný súd rozhodol o ich pristúpení do začatého konkurzného konania vedeného proti
dlžníkovi. Okresný súd rozhodol o návrhoch sťažovateliek a veriteľa na pristúpenie
do konkurzného konania uznesením č. k. 1 K 58/2015-202 zo 16. októbra 2015, ktorým
návrhy zamietol. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhy
nespĺňajú všetky náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 24 ods. 2
v spojení s ustanoveniami § 11 a § 12 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o konkurze a reštrukturalizácii“). Podľa okresného súdu veritelia v návrhoch neoznačili
ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti a nepredložili výzvu, ktorou
vyzvali dlžníka na plnenie, preto nie sú návrhy veriteľov perfektné.
3. Sťažovateľky považujú postup a napadnuté uznesenie okresného súdu za zásah
do ich práva na spravodlivý súdny proces, a to najmä v dôsledku svojvoľného výkladu
2
a aplikácie relevantných právnych noriem, nedostatočného odôvodnenia napadnutého
uznesenia a odňatia možnosti sťažovateľkám konať pred okresným súdom.
4. Sťažovateľky v odôvodnení sťažností bližšie argumentovali:
„Okresný súd v odôvodnení uznesenia č. k. 1 K 58/2015-202 veriteľom vyčíta
neoznačenie ďalšieho veriteľa a absenciu výzvy, ktorou vyzvali dlžníka na plnenie.
Keďže až do vyhlásenia konkurzu môže do konania pristúpiť veriteľ, ktorý by inak
mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu, súd pre vyhodnotenie splnenia procesných
podmienok analogicky postupuje podľa ustanovení § 11 a § 12 ZKR.
Návrh na pristúpenie do konkurzu súd síce posudzuje analogicky podľa ustanovení
o návrhu na vyhlásenie konkurzu, nie však striktne ako samotný návrh, nakoľko okolnosti
a podmienky, za ktorých veriteľ pristupuje do už začatého konkurzného konania sú odlišné.
Je preto nelogické a prinajmenšom zbytočné preukazovať existenciu ďalšieho veriteľa už
pri začatom konkurznom konaní, keďže existencia viacerých resp. ďalších veriteľov sa
vyžaduje už pri podávaní samotného návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Sťažovateľ nesúhlasí s názorom súdu, že k návrhu na pristúpenie do konkurzného
konania je potrebné priložiť aj výzvu, ktorou bol dlžník vyzvaný na plnenie, nakoľko má
za to, že výklad súdu je prísne formalistický. Pokiaľ by sa sťažovateľ stotožnil s názorom
súdu, že je potrebné takúto výzvu k návrhu na vyhlásenie konkurzu prikladať, z rovnakých
dôvodov, ako bolo uvedené vyššie, pri použití analógie stráca táto povinnosť pre ďalšieho
veriteľa zmysel, keďže splnenie § 3 ods. 2 ZKR o doložení platobnej neschopnosti dlžníka
preukazuje už navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu.
... V prípade..., že pri posudzovaní požiadavky na formálne náležitosti návrhu
na pristúpenie do konkurzného konania okresný súd vychádza zo zákonných ustanovení
upravujúcich formálne náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu (§11,§12,§24 ods. 2
ZKR), je potom nepochopiteľné, prečo pri posudzovaní otázky dopĺňania neperfektného
návrhu na pristúpenie do konkurzného konania okresný súd nepostupoval podľa týchto
zákonných ustanovení vzťahujúcich sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu a nevyzval
veriteľov na odstránenie vytýkaných nedostatkov s tým, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní
odstránili, namiesto toho návrhy veriteľov bez ďalšieho vyzvania na doplnenie zamietol.
V takomto konaní okresného súdu možno vidieť svojvôľu pri výklade a aplikácií právnych
noriem, čo zároveň spôsobuje aj určitú právnu neistotu účastníkov konkurzného konania,
keď iné súdy v obdobných prípadoch takto nepostupujú...
Existenciu takejto právnej neistoty ešte viac zvýrazňuje skutočnosť, že aj napriek
tomu, že návrh na pristúpenie do konkurzného konania č.k. 1 K/58/2015 bol podaný každým
veriteľom samostatne, okresný súd rozhodol o zamietnutí pristúpení do konania jedným
a spoločným uznesením v neprospech všetkých veriteľov.
... Nedostatočné odôvodnenie uznesenia prvostupňového súdu možno vidieť
v absencií akéhokoľvek bližšieho zákonného zdôvodnenia argumentácie okresného súdu
o povinnosti veriteľa doložiť výzvu zaslanú dlžníkovi na uhradenie dĺžnej sumy.
Konaním prvostupňového súdu, ktorý veriteľom nezaslal výzvu vo forme uznesenia,
ktorým by poučil navrhovateľov o nedostatkoch návrhu a ktorým by ich vyzval, aby tieto
nedostatky v lehote 10 dní odstránili, došlo k odňatiu možnosti sťažovateľa konať pred
súdom. Sťažovateľ nemal možnosť sa vyjadriť k zisteniam okresného súdu a nedostatky
namietané okresným súdom odstrániť resp. doplniť, čím bolo porušené jeho právo
na spravodlivý súdny proces.
... konaním prvostupňového súdu, ktorým sťažovateľovi neumožnil realizovať jeho
procesné právo - právo na odstránenie nedostatkov návrhu na pristúpenie do konkurzného
konania tým, že v tomto prípade nepostupoval analogicky podľa zákonných ustanovení
upravujúcich náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu a veriteľovi nezaslal výzvu -
uznesenie na odstránenie nedostatkov podaného návrhu, porušil právo... na spravodlivý
súdny proces.“
5. S prihliadnutím na uvedené sťažovateľky v petite sťažností navrhli, aby ústavný
súd rozhodol o porušení ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny postupom a napadnutým uznesením okresného súdu,
aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a aby sťažovateľkám priznal
náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
4
6. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Podľa § 166 ods. 1
CSP prvej vety súd v záujme hospodárnosti konania spojí na spoločné konanie také konania,
ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Zákon
o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným
§ 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť
na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.
7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 16409/2015 a sp. zn. Rvp 16411/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe okresného
súdu a napadnutého rozhodnutia, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd
o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
III.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj
návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
11. Predmetom sťažností je sťažovateľkami namietané porušenie ich základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny postupom
a uznesením okresného súdu č. k. 1 K 58/2015-202 zo 16. októbra 2015, ktorým konkurzný
súd zamietol návrhy sťažovateliek na pristúpenie do konkurzného konania.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
13. Podstatou námietok sťažovateliek je ich nesúhlas s právnym názorom okresného
súdu vysloveným v napadnutom uznesení, ktorý návrhy sťažovateliek na pristúpenie
do konkurzného konania posúdil analogicky podľa ustanovení zákona o konkurze
a reštrukturalizácii upravujúcich samotný návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak pri
posudzovaní formálnych nedostatkov tohto návrhu už okresný súd takto analogicky
nepostupoval a nevyzval sťažovateľky na ich odstránenie, v dôsledku čoho im odňal
možnosť konať pred súdom. Sťažovateľky považujú výklad relevantných ustanovení zákona
6
o konkurze a reštrukturalizácii za formalistický až svojvoľný a napadnuté uznesenie
okresného súdu za nedostatočne odôvodnené.
14. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva
na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny) je umožniť každému reálny
prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť
(napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.
15. Poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru ústavný súd zdôrazňuje, že
vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani
mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne
oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho
pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či
v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové
a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa
obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,
prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry
pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie
alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého
základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).
O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom
by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).
16. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana
zákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).
Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je
arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (mutatis
mutandis napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).
17. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia
opodstatnenosti sťažností v tomto konaní skúmal, či napadnuté uznesenie okresného súdu je
z ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné. Okresný súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia okrem iného uviedol:
«Dňa 12. 10. 2015 podal na konkurznom súde veriteľ CAP Invest a.s... návrh na
rozhodnutie o pristúpenie veriteľa do konkurzného konania. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.05.2013 uzatvorenej medzi spoločnosťou
ako postupcom
a spoločnosťou CAP Invest a.s... ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky
v celkovej výške 2.640 Eur voči spoločnosti dlžníka na
spoločnosť veriteľa CAP Invest a.s., ktorý sa na základe uvedenej zmluvy o postúpení
pohľadávky stal veriteľom dlžníka. Uvedená pohľadávky vznikla na právnom základe,
ktorým je faktúra č. 2013003 na sumu 2.640 Eur, s dátumom splatnosti do dňa 04.03.2013.
Postúpenie uvedených pohľadávok postupca písomne oznámil dlžníkovi listom zo dňa
23.05.2013.
Na základe faktúry č. 2013003 vo výške 2.640 Eur vystavenou dňa 18.02.2013
splatnou dňa 04.03.2013, boli dlžníkovi vyfaktúrované stavebné práce na akcií „
“, ktorá do dňa podania návrhu nebola uhradená a to ani čiastočne. Uvedené
práce boli dlžníkovi odovzdané na základe súpisu vykonaných prác a dodávok za mesiac
2/2013.
K návrhu veriteľ pripojil faktúru č. 2013003, súpis vykonaných prác a dodávok
a potvrdenie audítora, že vyššie uvedená pohľadávka má doložený dôvod vzniku a je
zaúčtovaná v spoločnosti CAP Invest a.s. v súlade s účtovnými predpismi. Podpis veriteľa
na návrhu bol úradne osvedčený.
... Dňa 12. 10. 2015 bol konkurznému súdu doručený návrh veriteľa TLM GROUP
s.r.o... o pristúpení veriteľa do konkurzného konania. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.11.2012 uzatvorenej medzi spoločnosťou
ako postupcom a spoločnosťou TLM GROUP s.r.o...
ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky v celkovej výške 19.326 Eur voči
spoločnosti dlžníka na spoločnosť veriteľa TLM GROUP
s.r.o., ktorý sa na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky stal veriteľom dlžníka.
8
Uvedená pohľadávka vznikla na právnom základe, ktorým je faktúra č. 1011054 na sumu
19.326 Eur, s dátumom splatnosti do dňa 08.11.2011. Postúpenie uvedených pohľadávok
postupca písomne oznámil dlžníkovi listom zo dňa 30.11.2012.
Na základe faktúry č. 1011054 vo výške 19.326 Eur vystavenou dňa 25.10.2011
splatnou dňa 08.11.2011, boli dlžníkovi vyfaktúrované práce spočívajúce vo vyhotovení
projektovej dokumentácie - projekt pre stavebné povolenie na stavba „ Servisné centrum
“, ktorá do dňa podania návrhu nebola uhradená a to ani čiastočne. Uvedené
práce boli dlžníkovi odovzdané na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí PD zo dňa
17.10.2011.
K návrhu veriteľ pripojil faktúru č. 1011054, protokol o odovzdaní a prevzatí PD
a potvrdenie audítora, že vyššie uvedená pohľadávka má doložený dôvod vzniku a je
zaúčtovaná v spoločnosti TLM GROUP s.r.o. v súlade s účtovnými predpismi. Podpis
veriteľa na návrhu bol úradne osvedčený.
Podľa § 24 ods. 2 ZKR až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže do
konkurzného konania pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať
návrh na vyhlásenie konkurzu. O pristúpení do konkurzného konania rozhodne súd do 15
dní od doručenia návrhu uznesením na návrh veriteľa, ktorý má do konkurzného konania
pristúpiť.
Podľa § 11 ods. 1 ZKR návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde.
Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor
alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 11 ods. 3 ZKR veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak
môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú
neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní
v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol
jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
Podľa § 12 ods. 1 ZKR Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné
náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu. Podpis navrhovateľa, ktorý nie je orgánom
verejnej moci, musí byť v návrhu úradne osvedčený. Návrh musí byť podaný v dvoch
rovnopisoch spolu s prílohami.
Podľa § 12 ods. 2 ZKR ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je
povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú
neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť
ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný
pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. ...
Aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na pristúpenie do konkurzného konania má
len ten veriteľ, ktorý by bol inak oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Kedy je
veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu ustanovuje § 12 ods. 2 ZKR. Veriteľ
preto musí vo svojom návrhu na pristúpenie do konkurzného konania uviesť skutočnosti
stanovené ustanovením § 12 ods. 2, t.j. musí uviesť skutočnosti, z ktorých možno
odôvodnenie predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, označiť svoju pohľadávku 30 dní
po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti.
Taktiež je k návrhu veriteľ povinný pripojiť listinné doklady, ktoré jeho pohľadávku
dokladujú a zároveň toto ustanovenie uvádza, ktorými dokladmi je možné pohľadávku
doložiť. Návrh na pristúpenie do konkurzného konania preto musí obsahovať všetky
náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podpis navrhovateľa v návrhu na
pristúpenie do konkurzného konania preto musí byť aj úradne osvedčený (§ 12 ods. 1 ZKR).
Návrhy veriteľov CAP Invest a.s... a TLM GROUP s.r.o. na pristúpenie do
konkurzného konania nespĺňajú všetky náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie
konkurzu a preto sú formálne neperfektné. Veritelia v návrhu neoznačili ďalšieho veriteľa
z pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti a taktiež nepredložili spolu s návrhom výzvu,
ktorou vyzvali dlžníka na plnenie. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR sa za platobne
neschopného považuje ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva
peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Preto návrhy veriteľov nie sú z tohto dôvodu
perfektné.
Vzhľadom k tomu, že návrhy veriteľ CAP Invest a.s... a TLM GROUP s.r.o. na
pristúpenie do konkurzného konania nesplnili náležitosti návrhu na pristúpenie do
konkurzného konania v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 ZKR v spojení s ustanovení § 11 a
12 ZKR, súd tieto návrhy v plnom rozsahu zamietol.»
10
18. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že sťažnostná argumentácia sťažovateliek nie je spôsobilá spochybniť
ústavnú udržateľnosť záverov okresného súdu. Ústavný súd nezistil, že by okresným súdom
aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych
záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia v súlade
s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.
19. Vychádzajúc z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd
na rozdiel od sťažovateliek nepovažuje napadnuté uznesenie okresného súdu za svojvoľné,
rozporné s aplikovanou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnené. Naopak, okresný súd
sa dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie návrhov
sťažovateliek na pristúpenie do konkurzného konania vedeného proti dlžníkovi a aplikáciu
príslušných zákonných ustanovení na daný prípad relevantným spôsobom odôvodnil. Keďže
podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii návrh na pristúpenie
do konkurzného konania musí spĺňať okrem všeobecných náležitostí podania aj náležitosti
veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, okresný súd postupoval v súlade
s aplikovanými právnymi predpismi, keď skúmal aktívnu legitimáciu sťažovateliek
a v rámci nej aj to, či ich návrhy spĺňajú náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle
§ 11 a § 12 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Keďže sťažovateľky v návrhoch
neoznačili ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti a nepredložili výzvu
dlžníkovi na zaplatenie (§ 11 ods. 3 a § 12 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),
teda nepreukázali, že by inak boli oprávnené podať návrh na vyhlásenie konkurzu, okresný
súd z tohto dôvodu ich návrhy na pristúpenie do konkurzného konania zamietol.
20. Neobstojí ani námietka sťažovateliek, že okresný súd pred rozhodnutím mal
vyzvať sťažovateľky na odstránenie nedostatkov ich návrhov, resp. na doplnenie návrhov
na pristúpenie do konkurzného konania. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ustanovení
§ 24 ods. 2 upravuje postup konkurzného súdu, len ak rozhodne o pripustení veriteľa
do konania. V prípade, ak návrh nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti, je súd povinný
takýto návrh analogicky odmietnuť v lehote do 15 dní od jeho doručenia (§ 14 ods. 1
zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 1. januára 2012). Súd nevyzýva
veriteľa na doplnenie alebo opravu neúplného alebo nesprávneho návrhu na pristúpenie do
konania (k tomu pozri ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár.
Praha : C. H. Beck 2012, s. 172). Preto podľa názoru ústavného súdu postup okresného
súdu, ktorý zamietol návrhy sťažovateliek na pristúpenie do konania bez toho, aby pred tým
sťažovateľky vyzval na ich doplnenie, resp. na odstránenie ich nedostatkov, nemal za
následok odňatie možnosti sťažovateľkám konať pred konkurzným súdom. Skutočnosť, že
okresný súd o týchto návrhoch rozhodol zamietnutím (nie odmietnutím), nemá podľa
názoru ústavného súdu ústavnoprávnu relevanciu, keďže účinky oboch rozhodnutí sú
identické s rovnakým dôsledkom pre postavenie sťažovateliek v prebiehajúcom
konkurznom konaní.
21. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresným súdom uskutočnený
výklad ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii pri rozhodovaní o návrhoch
sťažovateliek na pristúpenie do konkurzného konania nepopiera účel či zmysel
aplikovaných právnych noriem, a preto nie je v rozpore s požiadavkou ich ústavne
konformného výkladu.
22. Ústavný súd pre úplnosť zdôrazňuje, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda
súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež že nie
je v poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa. Taktiež
poukazuje na to, že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73,
X. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), tak aj doterajšia
judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel
a Morris) pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe
právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd
hodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu (I. ÚS 26/2014).
23. Keďže napadnuté uznesenie okresného súdu nevykazuje znaky svojvôle a je
dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,
ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať a v tejto
situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru okresného súdu. Skutočnosť, že okresný
12
súd návrhy sťažovateliek na pristúpenie do konkurzného konania zamietol a že pri tom
vyslovil právny názor, s ktorým sa sťažovateľky nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť
k záveru o porušení práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces podľa
označených článkov ústavy a listiny.
24. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na to, že obsahom označených práv
nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.
právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), ústavný súd dospel k záveru, že
medzi napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny neexistuje taká
príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia
po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnené (bod 2 výroku uznesenia).
25. Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia pre úplnosť uvádza, že
podľa jeho zistení okresný súd rozhodol o opätovných návrhoch sťažovateliek
na pristúpenie do konkurzného konania uznesením sp. zn. 1 K 58/2015 zo 4. novembra
2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 218/2015, ktorým pripustil vstup sťažovateliek
do konkurzného konania vedeného proti dlžníkovi.
26. Keďže sťažnosti boli odmietnuté, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími nárokmi sťažovateliek na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnostiach.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. októbra 2016