Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 653/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti CAP Invest a. s., Zadunajská cesta

12, Bratislava, vedenú pod sp. zn. , a sťažnosť obchodnej spoločnosti TLM

Group s. r. o., Zadunajská cesta 6/A, Bratislava, vedenú pod sp. zn. ,

zastúpených advokátom JUDr. Ondrejom Zacharom, Advokátska kancelária, 1. mája

1018/81, Liptovský Mikuláš, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a a Listiny

základných práv a slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

č. k. -202 zo 16. októbra 2015 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti CAP Invest a. s. (sp. zn. )

a obchodnej spoločnosti TLM Group s. r. o. (sp. zn. ) s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti CAP Invest a. s. a obchodnej spoločnosti TLM

Group s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

21. decembra 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti CAP Invest a. s., Zadunajská

cesta 12, Bratislava (sp. zn. Rvp. 16409/2015), a obchodnej spoločnosti TLM Group s. r. o.,

Zadunajská cesta 6/A, Bratislava (sp. zn. , spolu ďalej len „sťažovateľky“),

vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom a uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „konkurzný súd“) č. k. -202

zo 16. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažností a z ich príloh vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 11. augusta 2015 začal konkurzné konanie na majetok dlžníka

(ďalej len „dlžník“). Sťažovateľky

a obchodná spoločnosť (ďalej len „veriteľ“, spolu ďalej aj

„veritelia“) sa návrhmi doručenými okresnému súdu 12. októbra 2015 domáhali, aby

okresný súd rozhodol o ich pristúpení do začatého konkurzného konania vedeného proti

dlžníkovi. Okresný súd rozhodol o návrhoch sťažovateliek a veriteľa na pristúpenie

do konkurzného konania uznesením č. k. -202 zo 16. októbra 2015, ktorým

návrhy zamietol. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhy

nespĺňajú všetky náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 24 ods. 2

v spojení s ustanoveniami a o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o konkurze a reštrukturalizácii“). Podľa okresného súdu veritelia v návrhoch neoznačili

ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti a nepredložili výzvu, ktorou

vyzvali dlžníka na plnenie, preto nie sú návrhy veriteľov perfektné.

3. Sťažovateľky považujú postup a napadnuté uznesenie okresného súdu za zásah

do ich práva na spravodlivý súdny proces, a to najmä v dôsledku svojvoľného výkladu

2

a aplikácie relevantných právnych noriem, nedostatočného odôvodnenia napadnutého

uznesenia a odňatia možnosti sťažovateľkám konať pred okresným súdom.

4. Sťažovateľky v odôvodnení sťažností bližšie argumentovali:

„Okresný súd v odôvodnení uznesenia č. k. -202 veriteľom vyčíta

neoznačenie ďalšieho veriteľa a absenciu výzvy, ktorou vyzvali dlžníka na plnenie.

Keďže až do vyhlásenia konkurzu môže do konania pristúpiť veriteľ, ktorý by inak

mohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu, súd pre vyhodnotenie splnenia procesných

podmienok analogicky postupuje podľa ustanovení a .

Návrh na pristúpenie do konkurzu súd síce posudzuje analogicky podľa ustanovení

o návrhu na vyhlásenie konkurzu, nie však striktne ako samotný návrh, nakoľko okolnosti

a podmienky, za ktorých veriteľ pristupuje do už začatého konkurzného konania sú odlišné.

Je preto nelogické a prinajmenšom zbytočné preukazovať existenciu ďalšieho veriteľa už

pri začatom konkurznom konaní, keďže existencia viacerých resp. ďalších veriteľov sa

vyžaduje už pri podávaní samotného návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Sťažovateľ nesúhlasí s názorom súdu, že k návrhu na pristúpenie do konkurzného

konania je potrebné priložiť aj výzvu, ktorou bol dlžník vyzvaný na plnenie, nakoľko má

za to, že výklad súdu je prísne formalistický. Pokiaľ by sa sťažovateľ stotožnil s názorom

súdu, že je potrebné takúto výzvu k návrhu na vyhlásenie konkurzu prikladať, z rovnakých

dôvodov, ako bolo uvedené vyššie, pri použití analógie stráca táto povinnosť pre ďalšieho

veriteľa zmysel, keďže splnenie o doložení platobnej neschopnosti dlžníka

preukazuje už navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu.

... V prípade..., že pri posudzovaní požiadavky na formálne náležitosti návrhu

na pristúpenie do konkurzného konania okresný súd vychádza zo zákonných ustanovení

upravujúcich formálne náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu (§11,§12,§24 ods. 2

), je potom nepochopiteľné, prečo pri posudzovaní otázky dopĺňania neperfektného

návrhu na pristúpenie do konkurzného konania okresný súd nepostupoval podľa týchto

zákonných ustanovení vzťahujúcich sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu a nevyzval

veriteľov na odstránenie vytýkaných nedostatkov s tým, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní

odstránili, namiesto toho návrhy veriteľov bez ďalšieho vyzvania na doplnenie zamietol.

V takomto konaní okresného súdu možno vidieť svojvôľu pri výklade a aplikácií právnych

noriem, čo zároveň spôsobuje aj určitú právnu neistotu účastníkov konkurzného konania,

keď iné súdy v obdobných prípadoch takto nepostupujú...

Existenciu takejto právnej neistoty ešte viac zvýrazňuje skutočnosť, že aj napriek

tomu, že návrh na pristúpenie do konkurzného konania č.k. bol podaný každým

veriteľom samostatne, okresný súd rozhodol o zamietnutí pristúpení do konania jedným

a spoločným uznesením v neprospech všetkých veriteľov.

... Nedostatočné odôvodnenie uznesenia prvostupňového súdu možno vidieť

v absencií akéhokoľvek bližšieho zákonného zdôvodnenia argumentácie okresného súdu

o povinnosti veriteľa doložiť výzvu zaslanú dlžníkovi na uhradenie dĺžnej sumy.

Konaním prvostupňového súdu, ktorý veriteľom nezaslal výzvu vo forme uznesenia,

ktorým by poučil navrhovateľov o nedostatkoch návrhu a ktorým by ich vyzval, aby tieto

nedostatky v lehote 10 dní odstránili, došlo k odňatiu možnosti sťažovateľa konať pred

súdom. Sťažovateľ nemal možnosť sa vyjadriť k zisteniam okresného súdu a nedostatky

namietané okresným súdom odstrániť resp. doplniť, čím bolo porušené jeho právo

na spravodlivý súdny proces.

... konaním prvostupňového súdu, ktorým sťažovateľovi neumožnil realizovať jeho

procesné právo - právo na odstránenie nedostatkov návrhu na pristúpenie do konkurzného

konania tým, že v tomto prípade nepostupoval analogicky podľa zákonných ustanovení

upravujúcich náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu a veriteľovi nezaslal výzvu -

uznesenie na odstránenie nedostatkov podaného návrhu, porušil právo... na spravodlivý

súdny proces.“

5. S prihliadnutím na uvedené sťažovateľky v petite sťažností navrhli, aby ústavný

súd rozhodol o porušení ich základných práv podľa a

a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny postupom a napadnutým uznesením okresného súdu,

aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a aby sťažovateľkám priznal

náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

4

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej aj „“). Podľa

prvej vety súd v záujme hospodárnosti konania spojí na spoločné konanie také konania,

ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Zákon

o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným

možno v konaní o sťažnosti podľa použiť

na prípadné spojenie vecí primerane .

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe okresného

súdu a napadnutého rozhodnutia, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa . Podľa zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj

návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

11. Predmetom sťažností je sťažovateľkami namietané porušenie ich základných práv

podľa a a a listiny postupom

a uznesením okresného súdu č. k. -202 zo 16. októbra 2015, ktorým konkurzný

súd zamietol návrhy sťažovateliek na pristúpenie do konkurzného konania.

12. Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

13. Podstatou námietok sťažovateliek je ich nesúhlas s právnym názorom okresného

súdu vysloveným v napadnutom uznesení, ktorý návrhy sťažovateliek na pristúpenie

do konkurzného konania posúdil analogicky podľa ustanovení zákona o konkurze

a reštrukturalizácii upravujúcich samotný návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak pri

posudzovaní formálnych nedostatkov tohto návrhu už okresný súd takto analogicky

nepostupoval a nevyzval sťažovateľky na ich odstránenie, v dôsledku čoho im odňal

možnosť konať pred súdom. Sťažovateľky považujú výklad relevantných ustanovení zákona

6

o konkurze a reštrukturalizácii za formalistický až svojvoľný a napadnuté uznesenie

okresného súdu za nedostatočne odôvodnené.

14. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu ( a listiny) je umožniť každému reálny

prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť

(napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

15. Poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru ústavný súd zdôrazňuje, že

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom

by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. , ).

16. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana

zákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).

Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je

arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (mutatis

mutandis napr. , , , ).

17. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd na účely posúdenia

opodstatnenosti sťažností v tomto konaní skúmal, či napadnuté uznesenie okresného súdu je

z ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné. Okresný súd v odôvodnení napadnutého

uznesenia okrem iného uviedol:

«Dňa 12. 10. 2015 podal na konkurznom súde veriteľ CAP Invest a.s... návrh na

rozhodnutie o pristúpenie veriteľa do konkurzného konania. Na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 20.05.2013 uzatvorenej medzi spoločnosťou

ako postupcom

a spoločnosťou CAP Invest a.s... ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky

v celkovej výške 2.640 Eur voči spoločnosti dlžníka na

spoločnosť veriteľa CAP Invest a.s., ktorý sa na základe uvedenej zmluvy o postúpení

pohľadávky stal veriteľom dlžníka. Uvedená pohľadávky vznikla na právnom základe,

ktorým je faktúra č. 2013003 na sumu 2.640 Eur, s dátumom splatnosti do dňa 04.03.2013.

Postúpenie uvedených pohľadávok postupca písomne oznámil dlžníkovi listom zo dňa

23.05.2013.

Na základe faktúry č. 2013003 vo výške 2.640 Eur vystavenou dňa 18.02.2013

splatnou dňa 04.03.2013, boli dlžníkovi vyfaktúrované stavebné práce na akcií „

“, ktorá do dňa podania návrhu nebola uhradená a to ani čiastočne. Uvedené

práce boli dlžníkovi odovzdané na základe súpisu vykonaných prác a dodávok za mesiac

2/2013.

K návrhu veriteľ pripojil faktúru č. 2013003, súpis vykonaných prác a dodávok

a potvrdenie audítora, že vyššie uvedená pohľadávka má doložený dôvod vzniku a je

zaúčtovaná v spoločnosti CAP Invest a.s. v súlade s účtovnými predpismi. Podpis veriteľa

na návrhu bol úradne osvedčený.

... Dňa 12. 10. 2015 bol konkurznému súdu doručený návrh veriteľa TLM GROUP

s.r.o... o pristúpení veriteľa do konkurzného konania. Na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 30.11.2012 uzatvorenej medzi spoločnosťou

ako postupcom a spoločnosťou TLM GROUP s.r.o...

ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky v celkovej výške 19.326 Eur voči

spoločnosti dlžníka na spoločnosť veriteľa TLM GROUP

s.r.o., ktorý sa na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky stal veriteľom dlžníka.

8

Uvedená pohľadávka vznikla na právnom základe, ktorým je faktúra č. 1011054 na sumu

19.326 Eur, s dátumom splatnosti do dňa 08.11.2011. Postúpenie uvedených pohľadávok

postupca písomne oznámil dlžníkovi listom zo dňa 30.11.2012.

Na základe faktúry č. 1011054 vo výške 19.326 Eur vystavenou dňa 25.10.2011

splatnou dňa 08.11.2011, boli dlžníkovi vyfaktúrované práce spočívajúce vo vyhotovení

projektovej dokumentácie - projekt pre stavebné povolenie na stavba „ Servisné centrum

“, ktorá do dňa podania návrhu nebola uhradená a to ani čiastočne. Uvedené

práce boli dlžníkovi odovzdané na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí PD zo dňa

17.10.2011.

K návrhu veriteľ pripojil faktúru č. 1011054, protokol o odovzdaní a prevzatí PD

a potvrdenie audítora, že vyššie uvedená pohľadávka má doložený dôvod vzniku a je

zaúčtovaná v spoločnosti TLM GROUP s.r.o. v súlade s účtovnými predpismi. Podpis

veriteľa na návrhu bol úradne osvedčený.

Podľa až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže do

konkurzného konania pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať

návrh na vyhlásenie konkurzu. O pristúpení do konkurzného konania rozhodne súd do 15

dní od doručenia návrhu uznesením na návrh veriteľa, ktorý má do konkurzného konania

pristúpiť.

Podľa návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde.

Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor

alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak

môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú

neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní

v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol

jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

Podľa Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné

náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu. Podpis navrhovateľa, ktorý nie je orgánom

verejnej moci, musí byť v návrhu úradne osvedčený. Návrh musí byť podaný v dvoch

rovnopisoch spolu s prílohami.

Podľa ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je

povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú

neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť

ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný

pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. ...

Aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na pristúpenie do konkurzného konania má

len ten veriteľ, ktorý by bol inak oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Kedy je

veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu ustanovuje . Veriteľ

preto musí vo svojom návrhu na pristúpenie do konkurzného konania uviesť skutočnosti

stanovené ustanovením § 12 ods. 2, t.j. musí uviesť skutočnosti, z ktorých možno

odôvodnenie predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, označiť svoju pohľadávku 30 dní

po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti.

Taktiež je k návrhu veriteľ povinný pripojiť listinné doklady, ktoré jeho pohľadávku

dokladujú a zároveň toto ustanovenie uvádza, ktorými dokladmi je možné pohľadávku

doložiť. Návrh na pristúpenie do konkurzného konania preto musí obsahovať všetky

náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podpis navrhovateľa v návrhu na

pristúpenie do konkurzného konania preto musí byť aj úradne osvedčený ( ).

Návrhy veriteľov CAP Invest a.s... a TLM GROUP s.r.o. na pristúpenie do

konkurzného konania nespĺňajú všetky náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie

konkurzu a preto sú formálne neperfektné. Veritelia v návrhu neoznačili ďalšieho veriteľa

z pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti a taktiež nepredložili spolu s návrhom výzvu,

ktorou vyzvali dlžníka na plnenie. V zmysle ustanovenia sa za platobne

neschopného považuje ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva

peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Preto návrhy veriteľov nie sú z tohto dôvodu

perfektné.

Vzhľadom k tomu, že návrhy veriteľ CAP Invest a.s... a TLM GROUP s.r.o. na

pristúpenie do konkurzného konania nesplnili náležitosti návrhu na pristúpenie do

konkurzného konania v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovení a

12 , súd tieto návrhy v plnom rozsahu zamietol.»

10

18. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia

dospel k záveru, že sťažnostná argumentácia sťažovateliek nie je spôsobilá spochybniť

ústavnú udržateľnosť záverov okresného súdu. Ústavný súd nezistil, že by okresným súdom

aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych

záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia v súlade

s jeho právomocami ustanovenými v .

19. Vychádzajúc z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd

na rozdiel od sťažovateliek nepovažuje napadnuté uznesenie okresného súdu za svojvoľné,

rozporné s aplikovanou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnené. Naopak, okresný súd

sa dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie návrhov

sťažovateliek na pristúpenie do konkurzného konania vedeného proti dlžníkovi a aplikáciu

príslušných zákonných ustanovení na daný prípad relevantným spôsobom odôvodnil. Keďže

podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii návrh na pristúpenie

do konkurzného konania musí spĺňať okrem všeobecných náležitostí podania aj náležitosti

veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, okresný súd postupoval v súlade

s aplikovanými právnymi predpismi, keď skúmal aktívnu legitimáciu sťažovateliek

a v rámci nej aj to, či ich návrhy spĺňajú náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle

§ 11 a § 12 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Keďže sťažovateľky v návrhoch

neoznačili ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti a nepredložili výzvu

dlžníkovi na zaplatenie (§ 11 ods. 3 a § 12 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),

teda nepreukázali, že by inak boli oprávnené podať návrh na vyhlásenie konkurzu, okresný

súd z tohto dôvodu ich návrhy na pristúpenie do konkurzného konania zamietol.

20. Neobstojí ani námietka sťažovateliek, že okresný súd pred rozhodnutím mal

vyzvať sťažovateľky na odstránenie nedostatkov ich návrhov, resp. na doplnenie návrhov

na pristúpenie do konkurzného konania. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ustanovení

§ 24 ods. 2 upravuje postup konkurzného súdu, len ak rozhodne o pripustení veriteľa

do konania. V prípade, ak návrh nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti, je súd povinný

takýto návrh analogicky odmietnuť v lehote do 15 dní od jeho doručenia (§ 14 ods. 1

zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 1. januára 2012). Súd nevyzýva

veriteľa na doplnenie alebo opravu neúplného alebo nesprávneho návrhu na pristúpenie do

konania (k tomu pozri ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár.

Praha : C. H. Beck 2012, s. 172). Preto podľa názoru ústavného súdu postup okresného

súdu, ktorý zamietol návrhy sťažovateliek na pristúpenie do konania bez toho, aby pred tým

sťažovateľky vyzval na ich doplnenie, resp. na odstránenie ich nedostatkov, nemal za

následok odňatie možnosti sťažovateľkám konať pred konkurzným súdom. Skutočnosť, že

okresný súd o týchto návrhoch rozhodol zamietnutím (nie odmietnutím), nemá podľa

názoru ústavného súdu ústavnoprávnu relevanciu, keďže účinky oboch rozhodnutí sú

identické s rovnakým dôsledkom pre postavenie sťažovateliek v prebiehajúcom

konkurznom konaní.

21. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresným súdom uskutočnený

výklad ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii pri rozhodovaní o návrhoch

sťažovateliek na pristúpenie do konkurzného konania nepopiera účel či zmysel

aplikovaných právnych noriem, a preto nie je v rozpore s požiadavkou ich ústavne

konformného výkladu.

22. Ústavný súd pre úplnosť zdôrazňuje, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda

súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež že nie

je v poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa. Taktiež

poukazuje na to, že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73,

X. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), tak aj doterajšia

judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel

a Morris) pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe

právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd

hodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu ().

23. Keďže napadnuté uznesenie okresného súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,

ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať a v tejto

situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru okresného súdu. Skutočnosť, že okresný

12

súd návrhy sťažovateliek na pristúpenie do konkurzného konania zamietol a že pri tom

vyslovil právny názor, s ktorým sa sťažovateľky nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť

k záveru o porušení práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces podľa

označených článkov a listiny.

24. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na to, že obsahom označených práv

nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.

právo na úspech v konaní (, resp. ), ústavný súd dospel k záveru, že

medzi napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením základných práv

podľa a a a listiny neexistuje taká

príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia

po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnené (bod 2 výroku uznesenia).

25. Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia pre úplnosť uvádza, že

podľa jeho zistení okresný súd rozhodol o opätovných návrhoch sťažovateliek

na pristúpenie do konkurzného konania uznesením sp. zn. zo 4. novembra

2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 218/2015, ktorým pripustil vstup sťažovateliek

do konkurzného konania vedeného proti dlžníkovi.

26. Keďže sťažnosti boli odmietnuté, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími nárokmi sťažovateliek na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnostiach.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2016