Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 764/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Čerešňovou, Horné

predmestie 216/16, Svätý Jur, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa

a , ako aj porušenia

postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 23. júna 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho

uznesením z 23. júna 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že «[s]ťažovateľka bola účastníčkou súdneho konania

vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. na strane žalovaného

v I. rade (ďalej len „žalovaná v 1. rade“). V konaní si ako žalobkyňa

uplatňovala od žalovanej v 1. rade a od ako žalovaného v 2. rade

spoločne a nerozdielne sumu 20.570,61 € s prísl.».

Sťažovateľka uvádza, že žaloba bola „zo strany žalobkyne vzatá späť resp. zmenená;

avšak podotýkame, že nie z dôvodov na strane žalovanej v 1. rade, ale výlučne v dôsledku

odstraňovania nedostatkov, na ktoré žalovaná v 1. rade počas celého súdneho konania

poukazovala“.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že bola „zaviazaná na zaplatenie sumy len 2.844,69 €

v splátkach, čo predstavuje len 13,8 % z pôvodne uplatňovaného nároku (pôvodne

uplatňovaný nárok bo 20.570,61 €)!“.

K rozhodnutiu o trovách konania sťažovateľka uvádza, že všeobecné súdy

jej «v rozpore s vtedy platným nepriznali žalovanej v 1. rade ako úspešnej účastníčke

sporu náhradu trov konania. Definitívne rozhodnutie o náhrade trov konania, ktorým boli

podľa nášho názoru porušené ústavné práva sťažovateľky je uznesenie Krajského súdu

v Trnave z 23. 06. 2016 sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. 08. 2016

(ďalej len „Uznesenie“).».

Sťažovateľka dodáva, že „[v] neposlednom rade treba uviesť, že počas celého

súdneho konania vzniklo viacero výrokov o trovách konania, ktoré obsiahli snáď všetky

možnosti, ako možno o trovách konania rozhodnúť (samozrejme bez ohľadu na ustanovenia

). V tejto súvislosti treba uviesť, že v konaní nepochybne vznikli prieťahy, keďže

na základe jednoznačného výsledku súdneho sporu bolo už v roku 2012 rozsudkom

OS Trnava z 06. 02. 2012 vyrieknutý prvý výrok o náhrade trov konania a definitívny výrok

bol vyrieknutý až v júni 2016 t. j. celý súdny spor ako celok trval od roku 2009 až do roku

2016, pričom nejde o zložitú záležitosť...“.

Sťažovateľka namieta, že bolo porušené jej «právo... zakotvené v

Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“», a tiež že krajský súd napadnutým uznesením

«porušil SR, pretože do práva na súdnu ochranu patrí aj právo na to,

aby sa vo veci vykonal ústavne súladný výklad a aplikácia právnej normy a zároveň tým, že

nekonal v súlade s ustanoveniami porušil aj , v zmysle ktorého

„štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon“.».

Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa zaručené v a 46 ods. 1

Slovenskej republiky bolo postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené.

2. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil svoju

ústavnú povinnosť podľa .

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave

z 23. 06. 2016 sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. 08. 2016 a vec

vracia Krajskému súdu v Trnave, aby znovu konal a rozhodol.

4. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- €, ktoré je

Krajský súd v Trnave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť sťažovateľke náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške v sume 303,16 € na účet jej právnej zástupkyne do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým uznesením krajského súdu

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom, nepripojila k sťažnosti napadnuté uznesenie. Sťažovateľka k sťažnosti

pripojila fotokópiu žaloby zo 14. apríla 2009 a fotokópiu jej vyjadrenia k žalobe

z 27. júna 2011, avšak nie napadnuté uznesenie, ktoré má byť predmetom posúdenia

v konaní o tejto sťažnosti. V uvedenej podobe ústavný súd nemôže posúdiť sťažnosť

s prihliadnutím na to, že sťažovateľka namieta právne závery krajského súdu, ktorými mali

byť porušené jej práva.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatky v zákonom predpísaných

náležitostiach, aké vyplývajú z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, , ).

Uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti bol dôvodom na jej

odmietnutie podľa . Vzhľadom na kvalifikované právne

zastúpenie ústavný súd sťažovateľku na odstránenie nedostatkov sťažnosti nevyzýval,

primerane aplikujúc Civilného sporového

poriadku v spojení s .

Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že považoval za relevantné, že jediným

predmetom napadnutého uznesenia bola výlučne otázka trov konania.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru týkajúcu sa rozhodnutí

všeobecných súdov o trovách konania, podľa ktorej vo všeobecnosti platí, že pochybenia pri

rozhodovaní o náhrade trov konania spravidla nedosahujú samy osebe takú intenzitu,

na základe ktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže

účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania,

t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej,

postupuje nanajvýš zdržanlivo, a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli

iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym

spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (, ,

, , , , ). Pre

intervenciu ústavného súdu je v takýchto prípadoch nevyhnutná zvýšená intenzita porušenia

označených práv. Táto okolnosť podľa ústavného súdu odôvodňuje aj prísnejšie

posudzovanie splnenia zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom krajského súdu v napadnutom konaní

Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti,

podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ).

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte

mohlo trvať (m. m. , , , ). Ak v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva podľa , ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ), pretože konanie o takej

sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (m. m. Miroslav Mazurek proti

Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Ústavný súd taktiež už opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote), to, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor

vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný

prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu

došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. ,

, , ).

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. augusta

2016. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania sťažnosti adresovanej ústavnému súdu

na poštovú prepravu (21. septembra 2016) bolo už napadnuté konanie právoplatne

skončené.

Keďže sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní, ktoré bolo pred

doručením jej sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončené, je zrejmé, že v čase

predbežného prerokovávania sťažnosti na ústavnom súde bola už jej právna neistota

odstránená a tvrdené porušovanie sťažovateľkou označených práv už netrvalo.

Z dôvodu, že v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo

dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, pretože konanie bolo

právoplatne skončené, ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú

( ).

II.3 K namietanému porušeniu

Ústavný súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k tej časti sťažnosti sťažovateľky,

v ktorej nenamieta porušenie základných práv, ale porušenie , ktorého

obsahom sú ústavnoprávne princípy Slovenskej republiky, a nie základné práva, o ktorých

má ústavný súd právomoc rozhodovať v konaní podľa .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2016