Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 794/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-74

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19

ods. 1, a 4, , a 3 a Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a porušenia , 2 a 3 rozsudkom Okresného súdu

Považská Bystrica č. k. -634 zo 17. februára 2014 a rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -745 zo 4. novembra 2015 a vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 21. apríla 2014 (správne má byť 21. apríla 2016,

pozn.) a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48

ods. 1 (ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a porušenia čl. 12

ods. 1, 2 a 3 rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -634 zo 17. februára 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného

súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-745 zo 4. novembra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“)

a vo veci namietaného porušenia základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 21. apríla 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil

napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorý v právnej veci žalobcov a

proti žalovanému sťažovateľovi rozhodol, že hranica medzi pozemkami

parcelou KNC č. 5 „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 1142 m², zapísanou na

a parcelou KNC č. 3 „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 1178 m², zapísanou

na k. ú. , prebieha lomovými bodmi 125, 124, 76, 117, 119,

120, 50, 66, 97, 121 a 33, ktoré sú vyznačené vo vytyčovacom náčrte znalkyne Ing.

z 19. augusta 2013, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 11/2012 a súčasťou

rozsudku.

2.1 Ďalej zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením

rozhodol, že sudkyne krajského súdu JUDr. Emília Zimová, JUDr. Gabriela Janáková

a JUDr. Mária Vrtochová nie sú vylúčené z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej na

tomto súde pod sp. zn. (vec okresného súdu sp. zn. ).

3. Sťažovateľ podáva na 70 stranách sťažnosti obsiahlu argumentáciu a popis

skutkového stavu, pričom z obsahu sťažnosti možno abstrahovať, že sťažovateľ namieta

porušenie označených ústavných práv rozhodnutiami všeobecných súdov ako následok

predovšetkým (i) odňatia možnosti konať pred súdom, keďže odvolací súd nenariadil

pojednávanie na účely riadneho zistenia stavu veci a konal v neprítomnosti sťažovateľa, (ii)

nesprávneho postupu súdov a jeho následkov (napadnuté rozsudky sa podľa sťažovateľa

neopierajú o dôkaz vypracovaný v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „katastrálny zákon“) a absentoval zákonne

vyhotovený podklad rozhodnutia), (iii) vážneho spochybnenia náhodného pridelenia sudcu,

kde podľa sťažovateľa sudca viedol konanie zaujato s konkrétnym cieľom a konkrétnym

výsledkom konania, v konaní sa opakovane dopúšťal porušení ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku a porušovania rovnosti účastníkov konania, maril sťažovateľovi procesné

práva a sudca ignoroval dôkazy predložené pred prvým pojednávaním i počas celého

konania. Ďalej sťažovateľ namietal, že (iv) súdy nepostupovali náležite a dôsledne

neskúmali podmienky konania po prijatí žaloby, ktorá bola bez relevantných dôkazov, a že

(v) sťažovateľovi nesprávnym procesným postupom súdov, nesprávne zisteným skutkovým

stavom a rozsudkami založenými na nesprávnom právnom posúdení veci bolo porušené

právo na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivý a nestranný súdny proces. Sťažovateľ

v súvislosti s napadnutým uznesením najvyššieho súdu postuloval, že (vi) najvyšší súd

neriešil námietky zaujatosti vznesené sťažovateľom.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

«1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. zo dňa 04. novembra 2015

a rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. zo dňa 17. februára 2014

porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 ods. 2 a 3 v súvislosti

s , 2 a 3 SR rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.

zo dňa 04. novembra 2015 a rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k.

zo dňa 17. februára 2014 porušené bolo.

3. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa SR rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

č. k. zo dňa 04. novembra 2015 a rozsudkom Okresného súdu Považská

Bystrica č. k. zo dňa 17. februára 2014 porušené bolo.

4. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu vlastníckeho

práva podľa a 4 SR rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.

zo dňa 04. novembra 2015 a rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica

č. k. zo dňa 17. februára 2014 porušené bolo.

5. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu osobnej cti

a dobrej povesti a na ochranu mena podľa SR rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne č. k. zo dňa 04. novembra 2015 a rozsudkom Okresného

súdu Považská Bystrica č. k. zo dňa 17. februára 2014 porušené bolo.

6. Zakazuje sa pokračovať v porušovaní základných práv.

7. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

Uznesením nadriadeného súdu o nevylúčení senátu 17 Co z rozhodovania

porušené bolo.

8. Uznesenie Najvyššieho súdu č. k. zo dňa 21. apríla „2014“ sa

zrušuje.

9. Ústavný súd senát 17 Co z rozhodovania sp. zn. prebiehajúce na

Krajskom súde v Trenčíne vylučuje.

10. Najvyšší súd v Bratislave je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

vo výške 115.000,- eur...

11. Najvyšší súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15

dní od doručenia tohto nálezu...»

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

K namietanému porušeniu označených ústavných práv sťažovateľa

napadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu

6. Bez potreby uvádzania bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným

právam sťažovateľa a rekapitulácie odôvodnenia napadnutých rozsudkov je potrebné

konštatovať, že sťažnosť je v tejto časti podaná oneskorene.

6.1 Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

6.2 Napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

28. novembra 2015. Sťažovateľ tak mohol v prípade názoru o porušení ním označených

ústavných práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým tento potvrdil napadnutý

rozsudok okresného súdu tento napadnutý rozsudok krajského súdu namietať sťažnosťou na

ústavnom súde v lehote predpokladanej , t. j. najneskôr

28. januára 2016. Sťažnosť sťažovateľ však podal osobne až 12. júla 2016.

6.3 Sťažovateľ tak nepodal sťažnosť v lehote predpokladanej § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Na tomto základe ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 pre jej oneskorenosť.

K namietanému porušeniu označených ústavných práv sťažovateľa

napadnutým uznesením najvyššieho súdu

7. Predmetom sťažnosti v tejto časti je námietka sťažovateľa, že najvyšší súd

nesprávne posúdil otázku vylúčenia konkrétnych sudcov z prerokúvania veci vedenej pred

krajským súdom pod sp. zn. .

7.1 Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

7.2 Na účely a dohovoru v spojení s až

v čase rozhodovania najvyššieho súdu platného pod

vylúčeným sudcom treba rozumieť nielen sudcu, ktorý bol skutočne vylúčený na základe

rozhodnutia krajského súdu, ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti, ale aj sudcu, ktorý

vylúčeným mal byť na základe objektívneho posúdenia jeho pomeru k veci alebo

k účastníkom konania alebo k ich zástupcom (porov. ).

7.3 Na tomto mieste ústavný súd odkazuje (a plne sa stotožňuje) na uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 29. októbra 2009, podľa ktorého „je

rozhodovanie vylúčeným sudcom takou vadou konania, ku ktorej odvolací i dovolací súd,

v rámci preskúmavania zákonnosti celého konania na základe podaného riadneho alebo

mimoriadneho opravného prostriedku, je povinný prihliadať z úradnej moci (§ 212 ods. 3

a veta druhá ), a ktorá je dôvodom kasačného rozhodnutia. O takúto

vadu ide bez ohľadu na to, či o vylúčení sudcu bolo alebo nebolo rozhodované nadriadeným

súdom podľa a bez ohľadu na to, že takýmto prípadným rozhodnutím

sudca z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený nebol. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž

objektívnou procesnou kategóriou a tým aj zásadne nezávislou na rozhodovaní podľa

uvedeného ustanovenia. Niet žiadnej vecnej ani procesnej prekážky, aby v odvolacom alebo

v dovolacom konaní nemohla byť otázka vylúčenia sudcu otvorená nanovo a prípadne aj

inak zodpovedaná, a to bez ohľadu na to, aké skutkové dôvody boli skôr namietané alebo

hodnotené.“.

7.4 Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. z 21. augusta 1997 a sp. zn. z 20. apríla 2011,

v ktorých sa inter alia uvádza: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia

právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok

prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia posúdiť túto otázku

samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci

rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti.“.

7.5 Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy konania pred

všeobecnými súdmi a judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné

pochybenia (vrátane porušenia základných práv podľa a nasl. ) dôvodom na

podanie odvolania [porov. nasl. (ďalej len „“) –

najmä ods. 1 písm. c)], príp. (za splnenia zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie

dovolania [ (pozri napr. , , ale aj mutatis

mutandis , )].

7.6 Pokiaľ podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol

zjavne neodôvodnene a vo veci samej budú rozhodovať sudcovia krajského súdu, ktorí mali

byť podľa objektívneho posúdenia ich pomeru k veci alebo k účastníkom konania, alebo

k ich zástupcom z ďalšej účasti na prerokúvaní veci a rozhodovaní vylúčení, potom sa jeho

sťažnosť podaná ústavnému súdu javí ako predčasná, keďže v ďalšom konaní v merite veci

pred všeobecnými súdmi môže sťažovateľ postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať

sa ochrany svojich práv podaním dovolania proti meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho

súdu. V tomto prípade teda existuje „iný súd“, a to dovolací súd povolaný na poskytnutie

ochrany základným právam sťažovateľa.

7.7 ani nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať

všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu

dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

7.8 Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej

predbežnom prerokovaní odmietol podľa pre

neprípustnosť.

K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa napadnutými rozhodnutiami

všeobecných súdov

8. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa napadnutými rozhodnutiami všeobecných

súdov, je potrebné upozorniť, že účel základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov vymedzil ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (pozri

).

8.1 Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu v čase, keď bolo konanie pred

okresným súdom, ale aj krajským súdom a najvyšším súdom právoplatne skončené

napadnutými rozhodnutiami, a teda právna neistota sťažovateľa bola v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu odstránená. Navyše sťažovateľ nenamietal porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

všeobecných súdov v konaní, ale samotnými napadnutými rozhodnutiami.

8.2 V tomto smere bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2

pre zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2016