Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_17Co-626-2014.pdf
PDF · 105.23 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/626/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci žalobcov: 1/ R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. - F. 4, 2/ X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. - F. 4, zastúpených Mgr. R. R., advokátom Advokátskej kancelárie, Y. námestie XX/X, K., proti žalovanému Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. - F. 3, v konaní o určenie priebehu hranice pozemkov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. februára 2014, č. k. 6C/55/2009-634, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že hranica medzi pozemkami parcelou V. č. X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 1142 m2, zapísanou na LV č. XXXX a parcelou V. č. X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 1178 m2, zapísanou na LV č. XXXX k.ú. U. - F., prebieha lomovými bodmi XXX, XXX, XX, XXX, XXX, XXX, XX, XX, XX, XXX a XX, ktoré sú vyznačené vo vytyčovacom náčrte znalkyne Ing. P. L. zo dňa 19.08.2013, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 11/2012 a súčasťou rozsudku. O náhrade trov konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V rozhodnutí konštatoval, že žalobcovia žiadali súd, aby určil, že hranica medzi parcelami KNC č. X a KNC č. X k.ú. U. - F., prebieha lomovými bodmi, ktoré budú vyznačené v geometrickom pláne súdom ustanoveného znalca. Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely KNC č. X a žalovaný je výlučným vlastníkom parcely KNC č. X. Medzi účastníkmi konania sú dlhoročné spory o priebeh hranice pozemkov, z čoho vyplývajú aj spory týkajúce sa stavieb postavených blízko predpokladanej hranice pozemkov. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že sa domnieva, že na základe máp, ktoré existujú, sa hranica dá vymerať. V r. 2008 vyzval žalobcov, aby si spoločne dali hranicu zamerať, čo žalobcovia odmietli. Na základe uvedeného súd konštatoval, že tak žalobcovia ako aj žalovaný boli ochotní rešpektovať dokumentáciu, ktorá slúži ako podklad na vytýčenie hranice medzi parcelami, ktoré sa nachádzajú na Správe katastra v T.. Ustanovil znalkyňu, ktorá uvedenú hranicu zamerala a doručila súdu vytyčovací náčrt, na základe ktorého môže hranicu zamerať ktorýkoľvek geodet. Takýto priebeh hranice určený lomovými bodmi nachádzajúcimi sa v jej vytyčovacom náčrte súd pojal do svojho rozhodnutia a určil, že lomové body nachádzajúce sa vo vytyčovacom náčrte Ing. L. tvoria hranicu medzi parcelami účastníkov konania. Naliehavý právny záujem na vedení sporu videl v tom, že právne postavenie žalobcov bez určenia hranice je ohrozené. Keďže priebeh hranice nebol zameraný, muselo byť konanie o vydanie dodatočného stavebného povolenia žalobcom na stavbu, ktorá sa nachádza na hranici pozemkov, prerušené a pokračovať v konaní bude možné až po právoplatnom skončení vo veci o určení hranice medzi parcelami účastníkov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 123, § 124 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania nerozhodol s tým, že o nich v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnom skončení veci.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil, alebo ak nie sú podmienky pre zmenu rozsudku rozhodnutie prvostupňového zrušil a konanie zastavil z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu; uznesením alebo priamo v rozhodnutí ustanovil, že samosudca prejednávajúci a rozhodujúci vo veci je vylúčený pre zaujatosť a pomer k veci a účastníkom, a zároveň je pre zaujatosť vylúčená i znalkyňa, ktorú tento sudca ustanovil. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. a/, f/, h/ a i/, ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. videl v tom, že súd dal zakresliť a tým aj rozhodol o stavbách (zakreslením do znaleckého posudku č. 11/2012), o ktorých nie je príslušný rozhodovať, pretože o novostavbe rozhodne správny orgán v dvojinštančnom správnom konaní, teda túto znaleckú úlohu nad rámec žaloby súd rozšíril. Ďalej opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu videl v tom, že mu súd prvého stupňa svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom - vo veci boli vykonané nezlučiteľné procesné úkony súdu. Uznesenie o ustanovení znalca ad hoc zo dňa 21.05.2009 namietal ešte pred jeho ustanovením, ktoré sudca nezohľadnil a samotná ohliadka, na ktorú bol neskoro predvolaný sú dôvodmi, ktorými mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. videl v tom, že žalobcovia v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem, neuniesli dôkazné bremeno a boli si vedomí, že novostavbou zasahujú do vlastníckeho práva žalovaného. Súd preto vec nesprávne právne posúdil v ust. § 126, pretože určením hranice sa právne postavenie vo veci stavebného konania žalobcov nezmení. Existenciu tohto odvolacieho dôvodu v nadväznosti na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. videl v tom, že nebol dôvod vec rozhodnúť rozsudkom, pretože konanie malo byť zastavené pre neunesenie dôkazného bremena žalobcami a vyvrátenie žaloby dôkazom opaku pred prvým pojednávaním, keď žalovaný mal záujem priebeh hranice určiť mimosúdne a naviac na prvé pojednávanie ho súd predvolal tak rýchlo, že pre krátkosť času nebol právne zastúpený, a preto súd mal hodnotiť jeho vyjadrenia podľa významu a obsahu a nie podľa svojvôle a nezákonnej interpretácie zákona. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. videl v tom, že znaleckým posudkom nie je určený priebeh celej hranice a samotný znalecký posudok je nepravdivý, znalkyňa vykonala hrubé neakceptovateľné chyby opísané v dôkaze o zápisnici z 27.01.2014 a v prepise z pojednávania, keď ani nevedela vysvetliť a určiť, kde končí sporná parcela KNC č. X. Ak znalkyňa nevie určiť základné hraničné body, logicky nemohla určiť hranicu správne. Aj rozhodnutie je neurčité, sudca zámerne bližšie nedefinoval, o ktorých stavbách hovorí, ktoré zasahujú koľko a kde. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. videl v tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože sudca nepostúpil námietky zaujatosti na rozhodnutie v zákonnej lehote príslušnému súdu, čím mu bolo upreté právo na spravodlivý a nestranný súdny proces. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. videl v tom, že samosudca v rozpore so záverom znaleckého dokazovania do zápisnice uviedol svojvoľné určenie priebehu hranice v neprospech žalovaného, čím spôsobí ďalšie uvádzanie správneho orgánu do omylu. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. videl v tom, že sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Novým dôkazom
- geometrickým plánom č. 38/2004 na susednú parcelu KNC č. XX/X preukazuje, že znalkyňa nesplnila znaleckú úlohu a priebeh hranice neurčila správne, pretože z uvedeného geometrického plánu je zrejmé, že určenie šírky aj dĺžky parcely KNC č. X určenej znalkyňou je nesprávne, keď skutočná šírka tejto parcely je 21,44 m a nie ako určila znalkyňa 21,82 m. Kvôli tomuto rozmeru mu bol odcudzený plot z 10/1 dňa 01.10.2013, kedy bol vytyčovací náčrt doručený súdu. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. videl v tom, že súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd rozhodol bez preukázania naliehavého právneho záujmu, pretože samotné určenie hranice neovplyvní právne postavenie žalobcov z dôvodu, že im určenie hranice neprinesie výhodnejšie právne postavenie v stavebnom konaní - stále sú povinní dať stavbu do súladu so stavebným zákonom, tzn. odstrániť stavbu 2 m od susednej nehnuteľnosti, ďalej neriešil odstránenie vytýčených bodov hranice v teréne a neskúmal, kto odstránil body hranice v teréne. Sudca tým ohrozuje právne postavenie žalobcov v tom, že žalobcom nevysvetlil, že nemajú okupovať cudzí pozemok a naplnil by tým výchovné pôsobenie § 100 Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení žiadali rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. K námietke žalovaného, že nepreukázali naliehavý právny záujem na určení spornej hranice uviedli, že už len zo samotného textu odvolania, avšak aj z vystupovania žalovaného počas celého konania je zrejmé, že medzi účastníkmi spor o priebeh hranice existuje, v dôsledku tohto sporu nemôžu žalobcovia na svojom pozemku uskutočniť stavbu, pretože im v tom
rôznymi podaniami a sťažnosťami žalovaný bráni a k podaniu žaloby boli v konečnom dôsledku žalobcovia vyzvaní aj príslušným stavebným úradom. Žalovaný vo svojom odvolaní len opakuje svoje tvrdenia vyslovené počas konania, pokračuje vo svojich útokoch na sudcu, znalkyňu, účastníkov a ich zástupcov, pričom v odvolaní však neuvádza žiadny skutočne relevantný a racionálny dôvod, z ktorého by vyplývala nesprávnosť súdneho rozhodnutia alebo nezákonnosť postupu súdu.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.. V prejednávanej veci žalovaný vo svojom odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p..
Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1) tento uplatňuje žalovaný s odkazom na ust. § 221 ods. 1 písm. a/, f/, h/ a i/ O.s.p..
Podľa § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
Žalovaný opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu vidí v tom, že súd rozhodol o veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci, pretože dal zakresliť a tým aj rozhodol o stavbách, o ktorých nie je príslušný rozhodovať.
Čo patrí do právomoci súdov, je ustanovené v § 7 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
V danej veci je predmetom konania určenie priebehu hranice medzi pozemkami, kde súd na vyriešenie odbornej otázky nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru geodézia a kartografia. Ako znaleckú úlohu zadal, že znalkyňa má určiť hranicu medzi parcelami KN-C na LV č. XXXX č. X a KN-C č. X na LV č. XXXX k.ú. U. - F. a zakresliť do nákresu existujúce stavby na parcelách. Z rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé, že rozhodol o veci, ktorá patrí do právomoci súdov, keď určil, že hranica medzi pozemkami parcelou KNC č. X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 1142 m2, zapísanou na LV č. XXXX a parcelou KNC č. X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 1178 m2, zapísanou na LV č. XXXX k.ú. U. - F., prebieha lomovými bodmi XXX, XXX, XX, XXX, XXX, XXX, XX, XX, XX, XXX a XX, ktoré sú vyznačené vo vytyčovacom náčrte znalkyne Ing. P. L. zo dňa 19.08.2013, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 11/2012 a súčasťou rozsudku Z vytyčovacieho náčrtu znalkyne Ing. P. L. zo dňa 19.08.2013, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 11/201 vyplýva, že znalkyňa týmto vytyčovacím plánom určila hranicu medzi pozemkami parc. KNC č. X a KNC č. X v k. ú. U. - F., ktorá prebieha lomovými bodmi, vyznačenými na vytyčovacom náčrte, pričom do vytyčovacieho náčrtu zakreslila aj stavby nachádzajúce sa na pozemkoch. Zakreslenie stavieb do náčrtu ako súčasť zadanej znaleckej úlohy však bolo vykonané iba z dôvodu, aby sa dala porovnať ich skutočná poloha vzhľadom na zákres na katastrálnej mape, pričom zakreslenie týchto zameraných skutočností do vytyčovacieho náčrtu sa vykonáva bežne v geodetickej praxi z hľadiska identifikácie lomových bodov zameraných v rôznom časovom období. Na podklade tohto vytyčovacieho náčrtu nie je možné zakresliť ani zapísať akékoľvek zmeny, napr. stavby, do katastra nehnuteľností. Aby bola zapísaná stavba do katastra, ktorá nie je evidovaná v katastri a nie je ani zakreslená v katastrálnej mape by bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán, ktorý by bol súčasťou právnej listiny danej na zápis. Túto odvolaciu námietku žalovaného odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú.
Pokiaľ ide o uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v nadväznosti na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), žalovaný opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu vidí v tom, že uznesenie o ustanovení znalca zo dňa 21.05.2009 namietal ešte pred ustanovením znalca, čo súd nezohľadnil a samotná ohliadka, na ktorú bol neskoro predvolaný, boli dôvodmi, ktorými mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nemohol akceptovať. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že namietaným
uznesením č. k. 6C/55/2009-51 zo dňa 21.05.2009 súd ustanovil za znalca v danej veci Ing. S. L., tento však znaleckú úlohu nevykonal, pretože bol uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/58/2010-96 zo dňa 31.03.2010 vylúčený zo znaleckého dokazovania v danej veci. V nadväznosti na to je potom bezpredmetná aj námietka žalovaného, že nebol v dostatočnom predstihu predvolaný na ohliadku, ktorá sa konala na mieste samom dňa 29.05.2009 týmto znalcom, nakoľko znalecký posudok z tejto ohliadky nevychádzal a vo veci bola novou ustanovenou znalkyňou vykonaná nová ohliadka na mieste samom dňa 07.06.2013, na ktorú bol žalovaný riadne a s dostatočným predstihom predvolaný.
Ďalej, aj keď to odvolateľ vo svojom odvolaní v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom výslovne neuvádza, z obsahu jeho odvolania možno vyvodiť, že uplatňuje tento odvolací dôvod aj v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. (rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže na miesto sudcu rozhodoval senát), keď odvolateľ opakovane vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že podal vo veci viacero námietok zaujatosti, pričom niektoré tieto námietky súd nepostúpil príslušnému súdu na rozhodnutie. Tieto námietky žalovaného odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný skutočne vo veci podal deväť námietok zaujatosti, súd prvého stupňa však námietky zaujatosti predkladal na rozhodnutie odvolaciemu súdu až dovtedy, kým ho odvolací súd nepoučil o tom, že sa jedná o opakované námietky zaujatosti podávané žalovaným voči sudcovi z toho istého dôvodu, o ktorom už bolo rozhodnuté, preto súd prvého stupňa už následné ďalšie námietky zaujatosti odvolaciemu súdu na rozhodnutie nepredkladal. V takomto postupe prvostupňového súdu, ktorý sa riadil vysloveným názorom nadriadeného súdu, preto nezistil odvolací súd žiadne pochybenie a nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že vo veci rozhodol vylúčený sudca.
Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. aj v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav), ktoré odvolacie dôvody si žalovaný uplatnil aj samostatne ako odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p., ktorými námietkami sa bude odvolací súd zaoberať nižšie.
Žalovaný uplatnil tento odvolací dôvod aj v nadväznosti na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. (súd rozhodnutie zruší, ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo také dôvody neexistovali). Jedná sa o dôvod pre zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorým nebolo rozhodnuté vo veci samej a zároveň sa rozhodlo bez návrhu. Spravidla ide o rôzne procesné rozhodnutia súdu, kde súd rozhoduje bez návrhu účastníkov konania (vyrubenie súdnych poplatkov, zastavenie konanie pre nedostatok podmienok a pod.), teda tento odvolací dôvod nemožno vzťahovať na rozhodnutie, kde súd rozhodol rozsudkom, pretože ide o rozhodnutie vo veci samej. Ani tento odvolací dôvod preto nebol uplatnený opodstatnene.
Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), takouto vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods. 1 O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. V danom prípade žalovaný vo svojom odvolaní uplatňuje aj tento odvolací dôvod a jeho opodstatnenosť vidí v tom, že znalecký posudok je nepravdivý a že znalkyňa pri priebehu hranice vykonala hrubé neakceptovateľné chyby, keď podľa názoru odvolateľa nevedela určiť ani základné hraničné body, a teda logicky nemohla určiť hranicu správne. Žalovaný však v odvolaní neuvádza a žiadnym spôsobom nekonkretizuje, k akým porušeniam procesných práv, okrem už uvedenej námietky odňatia možnosti konať pred súdom, ktorá spadá pod odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. došlo, teda akú inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, videl v konaní súdu prvého stupňa. Preto ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nepovažoval odvolací súd za uplatnený opodstatnene.
Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., tento možno odôvodniť tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal. Žalovaný v súvislosti s týmto uplatneným odvolacím dôvodom v odvolaní neuvádza, ktoré dôkazy, hoci ich súdu prvého stupňa navrhol, neboli súdom vykonané. Takéto skutočnosti nevyplývajú ani zo spisu, naopak z poslednej
zápisnice z pojednávania dňa 27.01.2014 vyplýva, že účastníci ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Odvolacia námietka žalovaného uplatnená podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto nebola dôvodná.
Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Túto odvolaciu námietku žalovaný uplatnil s poukazom na to, že samosudca v rozpore so záverom znaleckého dokazovania do zápisnice uviedol svojvoľné určenie priebehu hranice v neprospech žalovaného v rozpore so záverom znaleckého dokazovania, čím sudca hrubo znevážil inštitút znaleckého dokazovania ako takého.
Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.. Podľa cit. ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ustanovení § 132 O.s.p., pri ktorom nezistil odvolací súd logické ani faktické rozpory. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a pri svojom rozhodnutí vychádzal najmä zo znaleckého posudku č. 11/2012 vypracovaného znalkyňou Ing. P. L.. Tento znalecký posudok dal súd vyhotoviť najmä z dôvodu, že rozhodnutie v danej veci záviselo od posúdenia skutočností, ku ktorým súd nemal potrebné odborné znalosti. Pokiaľ sa jedná o znalecký posudok ako dôkaz, zatiaľ čo pri iných dôkazných prostriedkoch hodnotí súd tieto dôkazné prostriedky priamo, bezprostredne, u znaleckého posudku môže sudca hodnotiť taký dôkaz len nepriamo tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či jeho odôvodnenie je logické a či znalec prihliadol ku všetkému, čo mu bolo k posúdeniu predložené. Nemôže súd teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie mu nutne chýbajú potrebné a náležite preukázané odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom môže teda spočívať len v tom, či sa javí v znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný, či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia a či znalec vychádza zo zistených skutočností. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, musí ich odstrániť tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil, alebo ustanoví nového znalca.
V danej veci súd ustanovenú znalkyňu vypočul na pojednávaniach dňa 06.05.2013 a 27.01.2014, kde bolo umožnené účastníkom konania klásť znalkyni otázky a prednášať svoje stanoviská. Účastníci po vypočutí znalkyne požiadavku na nariadenie nového znaleckého dokazovania nepredložili. Súd potom posúdil znalkyňou vyhotovený znalecký posudok z hore uvedených hľadísk a keďže nemal o jeho správnosti pochybnosti, pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záverov tohto znaleckého posudku a hranicu medzi pozemkami určil tak, ako bolo vyznačené v tomto znaleckom posudku, vo vytyčovacom náčrte znalkyne, ktorý je súčasťou znaleckého posudku, ktorý vychádzal z podkladov nachádzajúcich sa v katastri nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nezistil ani opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p..
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., ktorý taktiež žalovaný uplatnil, je opodstatnene uplatnený vtedy, ak účastník oprávnene uplatnil nové dôkazné prostriedky v súlade s ust. § 205a ods. 1 písm. c/ a d/. Uvedený odvolací dôvod spočíva v tom, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a). Žalovaný opodstatnenosť tohto uplatneného dôvodu vidí v tom, že z nového geometrického plánu č. 38/2004 na susednú parcelu zistil, že znalkyňa určila inú šírku parcely KNC č. X, ako vyplýva z tohto geometrického
plánu, pričom kvôli tomuto rozmeru mu mal byť odcudzený plot dňa 01.10.2013, kedy bol vytyčovací náčrt doručený súdu. Odvolací súd ani tento uplatnený odvolací dôvod nepovažoval za dôvodný. Z odvolania žalovaného totiž vyplýva, že sa jedná o doklad z r. 2004 (geometrický plán 38/2004 zo dňa overenia katastrom 13.05.2004), preto nejde o taký dôkaz, ktorý by žalovaný nemohol označiť alebo predložiť pred súdom prvého stupňa.
Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., tento je daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, na ktorú skutkový stav vôbec nemožno použiť.
V danej veci žalovaný vo svojom odvolaní uplatnil uvedený dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby o určenie hranice medzi pozemkami.
Ani túto námietku žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z obsahu spisu je totiž nepochybné, že medzi účastníkmi sú dlhodobé pretrvávajúce spory o určenie priebehu hranice medzi ich pozemkami, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov, ako aj z prednesov účastníkov konania. Z listín, ktoré boli súd predložené, je zrejmé, že už právni predchodcovia viedli viacero súdnych konaní, ktoré vychádzali zo spornosti hranice pozemkov (konanie o vypratanie, konanie o náhradu škody) takže je nepochybné, že hranica medzi parcelami bola už v minulosti sporná. Taktiež žalovaný, hoci vo svojich podaniach deklaruje, že je ochotný rešpektovať zameranie hranice vychádzajúc z podkladov nachádzajúcich sa v katastri nehnuteľnosti, v priebehu konania tvrdil, že hranica medzi pozemkami prebieha inak, ako je zakreslené v týchto podkladoch. Z týchto sporov následne vyplývajú spory k stavbám postavených v blízkosti hranice. Je tak zrejmé, že určenie a vytýčenie hranice medzi pozemkami účastníkov konania odstráni stav neistoty a taktiež žalobcovia budú môcť pokračovať v konaní o vydanie dodatočného stavebného povolenia k nimi postaveným stavbám. Z toho vyplýva, že je nepochybne daný naliehavý právny záujem na rozhodnutie v danej veci.
Preto ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nebol dôvodný.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania nerozhodol, pretože o týchto v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .