Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 431/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48

ods. 2 , práv podľa , a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.

zo 17. februára 2014, uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.

z 20. januára 2016, uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.

z 5. apríla 2019, uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.

zo 4. mája 2020, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

zo 4. novembra 2015, uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

zo 17. augusta 2016, uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

zo 17. augusta 2016, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho

uznesením sp. zn. , , z 26. septembra 2018

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), práv podľa ,

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom

a rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. zo 17. februára 2014, uznesením okresného súdu sp. zn.

z 20. januára 2016, uznesením okresného súdu sp. zn. z 5. apríla 2019,

uznesením okresného súdu sp. zn. zo 4. mája 2020 (spolu ďalej aj „napadnuté

rozhodnutia okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. zo 4. novembra 2015, uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 17. augusta 2016, uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 17. augusta 2016 (spolu ďalej aj „napadnuté rozhodnutia

krajského súdu“), ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) a jeho uznesením sp. zn. , ,

z 26. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Ústavný súd na úvod konštatuje, že ústavná sťažnosť je napísaná značne

neprehľadne, na viacerých miestach obsahuje len citáciu zákonného textu či rozhodnutí

ústavného súdu a opis skutočností či právneho stavu, ktoré k meritu ústavnej sťažnosti

nemajú žiadny priamy vzťah. Ústavný súd posúdením obsahu ústavnej sťažnosti (a to najmä

jej označenia, návrhu na rozhodnutie a opakovane uvádzaných častí ústavnej sťažnosti)

a jej prílohy (ale aj zo zistení z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vo veciach

sťažovateľa, pozn.) ustálil, že ústavná sťažnosť smeruje proti rozhodovaniu všeobecných

súdov vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. , a to proti meritórnym

rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu vrátane rozhodnutí o náhrade trov konania,

ako aj proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu.

Sťažovateľ bol ako žalovaný účastníkom konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. . Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 17. februára 2014

v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 4. novembra 2015 určil

hranicu medzi pozemkami špecifikovanými v žalobe.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 20. januára 2016 v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. zo 17. augusta 2016 bol sťažovateľ

zaviazaný nahradiť žalobcom trovy konania v sume 99,50 € a trovy právneho zastúpenia.

Proti uzneseniu krajského súdu zo 17. augusta 2016 podal sťažovateľ dovolanie,

o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho odmietol.

Následne okresný súd dvoma uzneseniami z 22. októbra 2019 zaviazal sťažovateľa

zaplatiť náhradu trov konania. Tieto uznesenia napadol sťažovateľ sťažnosťou,

o ktorej rozhodol okresný súd uznesením č. k. -1193 zo 4. mája 2020

tak, že sťažnosť zamietol.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vyjadril nespokojnosť s rozhodnutiami

všeobecných súdov, ktoré sú podľa jeho názoru nezákonné a svojvoľné. Za neústavné

považuje aj rozhodnutia okresného súdu, ktorými bolo rozhodované o náhrade trov konania,

pretože podľa názoru sťažovateľa nebolo rozhodované „v zmysle zásady pomeru úspechu“.

Podľa sťažovateľa napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu „došlo

k porušeniu základných práv sťažovateľa... je jednoznačné, že porušenia práva sťažovateľa

spočívali v procesných vadách konania, ktoré zavinil/i porušovateľ/lia... aj zaujatý sudca...

Je jednoznačné, že sťažovateľ sa s úspechom domáhal vytýčenia priebehu hranice...

Porušenie základných práv sťažovateľa a porušenie zákonných povinností týchto orgánov

verejnej moci pri prejednávaní a rozhodovaní veci odôvodňujú dôvodnosť zrušenia všetkých

neústavných a nezákonných rozhodnutí zaujatých sudcov vydaných vo veci

zn. .“.

Sťažovateľ vyjadril nespokojnosť aj v súvislosti s jeho ústavnou sťažnosťou

a rozhodnutím ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

4. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej

sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základných práv podľa čl. 12

ods. 1 a 4, , a 4, , a ,

práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

dodatkového protokolu postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu, postupom

a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ako aj postupom a napadnutým uznesením

najvyššieho súdu.

Sťažovateľ zároveň požadoval, aby ústavný súd nálezom zakázal okresnému súdu,

krajskému súdu a najvyššiemu súdu pokračovať v porušovaní jeho základných práv, zrušil

napadnuté rozhodnutia okresného súdu, napadnuté rozhodnutia krajského súdu a napadnuté

uznesenie najvyššieho súdu a veci vrátil na nové konanie a rozhodnutie, „alternatívne

Ústavný súd žalobu zn. -1 zamietne a konanie zastaví“, prikázal výmaz

rozsudku krajského súdu zo 4. novembra 2015 a rozsudku okresného súdu

zo 17. februára 2014 z „Katastra nehnuteľností a prikazuje sa obnovenie Katastrálnej

hranice podľa Katastrálnej mapy z rokov 2009-2016.“.

Sťažovateľ ďalej požadoval, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu zaplatiť

mu majetkovú škodu v sume 4 500 €, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 99 000 €,

ako aj nahradil trovy konania.

5. Sťažovateľ následne navrhol alternatívny petit, na základe ktorého by ústavný súd

nálezom rozhodol o porušení jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 19

ods. 1, a 4, , a , práv podľa

ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu postupom okresného súdu a jeho uznesením č. k. -1193

zo 4. mája 2020, okresnému súdu zakázal pokračovať v porušovaní jeho základných práv,

zrušil jeho uznesenie zo 4. mája 2020, prikázal okresnému súdu zaplatiť sťažovateľovi

majetkovú škodu v sume 4 500 €, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 99 000 €,

ako aj nahradil trovy konania „na účet sťažovateľa... alebo k rukám advokáta“.

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa musí byť navrhovateľ v celom konaní

zastúpený advokátom. Podľa navrhovateľovi,

ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd

môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa

a nejde o zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

12. Podľa návrh na začatie konania musí okrem

všeobecných náležitosti podľa § 39 obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa,

jeho bydlisko a sídlo, označenie subjektu, proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia

sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí byť

datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho právnym zástupcom. K návrhu na začatie

konania sa musí pripojiť plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom.

V splnomocnení sa výslovne uvedie, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

13. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

14. Podľa musí sťažovateľ k ústavnej sťažnosti

pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu,

ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

15. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je možné kvalifikovať

ako ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s ,

a nasl. .

16. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti preskúmal,

či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 a § 43 zákona

o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123 a § 124 zákona

o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

17. Sťažovateľom podaná ústavná sťažnosť, ktorá je aj vzhľadom na jej petit nejasná

a málo zrozumiteľná, neobsahuje žiadnu relevantnú ústavnoprávnu argumentáciu, napriek

jej rozsiahlosti chýba jednoznačné odôvodnenie opreté o konkrétne právne relevantné

dôvody v takých logických súvislostiach, ktoré by poskytli nevyhnutný základ

pre posúdenie namietaného porušenia sťažovateľom označených práv zo strany ústavného

súdu.

Sťažovateľ nepriložil splnomocnenie udelené advokátovi na jeho zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom ani nepožiadal o ustanovenie právneho zástupcu. V ústavnej

sťažnosti uviedol, že „Právne zastúpenie advokátom bude možné až potom, ako sudcu

OS PB zn. a násl. odsúdi trestný súd“. Zároveň sťažovateľ k ústavnej sťažnosti

nepripojil kópie všetkých právoplatných rozhodnutí, proti ktorým jeho ústavná sťažnosť

smeruje a ktoré uvádza v návrhu rozhodnutia (v petite).

18. Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej je jednoznačne

formulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti

podľa je ustanovená bez možnosti akýchkoľvek výnimiek, a zároveň

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o inštitút povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť

jeho zákonnej úpravy vo svojej judikatúre opakovane upozorňuje a bezvýnimočne

na ňom trvá (napr. , , , ).

19. Ústavný súd ako orgán verejnej moci (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti)

môže podľa konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a preto sa musí dôsledne riadiť vymedzením svojich

právomocí vyplývajúcich z a nasledujúcich a ďalej konkretizovaných

v a pri predbežnom prerokovaní podľa a zákona

o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,

ktorý spĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom.

20. Taký rozsah nedostatkov v zákonom ustanovených náležitostiach, aký vyplýva

z podania sťažovateľa, nie je ústavný súd povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní účastníkov konania (,

, , ).

21. Napriek tomu, že sťažovateľ nebol zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom, ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzvať ho na odstránenie nedostatkov

ústavnej sťažnosti. Pred podaním predmetnej ústavnej sťažnosti podal sťažovateľ

ústavnému súdu viacero podaní. Ústavný súd naposledy prípismi sp. zn.

z 22. novembra 2017, sp. zn. zo 7. augusta 2018, sp. zn.

z 13. decembra 2019 a sp. zn. z 31. marca 2020 odložil podania sťažovateľa

s tým, že bol poučený o náležitostiach sťažnosti podľa a o povinnosti

byť zastúpený advokátom v konaní pred ústavným súdom.

Rovnako uznesením sp. zn. z 2. októbra 2019 ústavný súd odmietol

ústavnú sťažnosť sťažovateľa pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

V odôvodnení tohto uznesenia ústavný súd uviedol svoje stanovisko k povinnému

právnemu zastúpeniu advokátom podľa a tiež uviedol aj formálne

náležitosti sťažnosti podľa . Vzhľadom na to, že ústavný súd opakovane

poučil sťažovateľa o náležitostiach ústavnej sťažnosti, ako aj o povinnosti byť zastúpený

advokátom v konaní pred ústavným súdom, v tomto prípade nepovažoval za potrebné

sťažovateľa vyzvať na odstránenie nedostatkov jeho ústavnej sťažnosti.

22. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že ústavná

sťažnosť sťažovateľa nespĺňa požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti,

ktorá by zodpovedala zákonným požiadavkám, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie

pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona

o ústavnom súde.

23. Ústavný súd však v danej veci zistil aj ďalší dôvod, pre ktorý nebolo možné

predmetnú ústavnú sťažnosť prijať na ďalšie konanie.

24. Jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie

je jej podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota

je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej

sťažnosti ako podanej oneskorene [ ]. V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

, , ).

25. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ doručil svoju ústavnú sťažnosť (22. júla 2020,

pozn.) v časti, ktorou namieta porušenie svojich práv rozsudkom okresného súdu

zo 17. februára 2014, uznesením okresného súdu z 20. januára 2016 a uznesením okresného

súdu z 5. apríla 2019, rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 4. novembra 2015, uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 17. augusta 2016 a uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 17. augusta 2016, ako aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu, zjavne po uplynutí

dvojmesačnej lehoty ustanovenej . Konania vedené

rozhodnutiami okresného súdu pod sp. zn. zo 17. februára 2014

a z 20. januára 2016 a krajským súdom pod sp. zn.

a sp. zn. boli podľa zistení ústavného súdu právoplatne skončené

v roku 2015, resp. 2016, konanie vedené uznesením okresného súdu z 5. apríla 2019 v roku

2019 a konanie vedené najvyšším súdom 16. novembra 2018.

26. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol túto časť ústavnej sťažnosti

aj podľa ako návrh podaný oneskorene.

27. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch

sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu