Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 709/2016
PDF · 160.69 KB
No categories available
I. ÚS 709/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
23. novembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpenej advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 10/20, Košice,
vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 Co 417/2014 a jeho rozsudkom z 27. februára 2015, ako aj postupom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 861/2015
a jeho uznesením z 23. júna 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
31. augusta 2016 doručená (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj
„sťažovateľ“ alebo „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 Co 417/2014 a jeho rozsudkom z 27. februára 2015, ako aj postupom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Cdo 861/2015 a jeho uznesením z 23. júna 2016 (ďalej aj „namietané
rozhodnutia“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že bola „žalovanou v konaní
o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi ..., ktoré
bolo vedené na Okresnom súde Dolný Kubín...“.
3. Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 2. apríla 2014
určil, že do dedičstva po poručiteľovi patria konkrétne nehnuteľnosti v katastrálnom území
obce . V dôsledku podaného odvolania sťažovateľkou krajský súd namietaným
rozhodnutím potvrdil rozsudok okresného súdu, pričom sa stotožnil s právnymi
a skutkovými závermi okresného súdu. Na základe podaného dovolania najvyšší súd
rozhodoval o dôvodnosti dovolania sťažovateľky proti namietanému rozhodnutiu krajského
súdu a jej dovolanie odmietol.
4. Podľa sťažovateľky konajúce súdy v konaní neprihliadli na predložené dôkazy
a nevyvodili správny právny záver, čím jej bola „odňatá reálne možnosť konať pred
súdom...“. Rozhodnutia všeobecných súdov v jej právnej veci nie sú založené
na dostatočných a relevantných dôvodoch.
5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol,
že jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 20 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 417/2014 a jeho
rozsudkom z 27. februára 2015, ako aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Cdo 861/2015 a jeho uznesením z 23. júna 2016 porušené boli. Požaduje tiež,
aby ústavný súd zrušil namietané rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského súdu a vec im
vrátil na ďalšie konanie, priznal jej finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
7. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
8. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že
ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv
(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby
požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym
zástupcom, advokátom. Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval
úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne
spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú
na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom
(napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie
konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom...
V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie v konaní pred
ústavným súdom. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
9. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť
vo vzťahu k postupu a namietanému rozhodnutiu najvyššieho súdu (v petite v bode 1)
nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, pretože hoci je sťažovateľka kvalifikovane
zastúpená advokátkou, nepredložila kópiu právoplatného namietaného rozhodnutia
najvyššieho súdu (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), na ktoré poukazuje a ktorým podľa
jej názoru malo dôjsť k porušeniu jej v sťažnosti označených práv. Ďalej k sťažnosti
sťažovateľka predložila splnomocnenie na zastupovanie advokátkou vo veci „porušenia
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1, 2, 3 ústavy, práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru... v konaní vedenom
na okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C/92/2008“, ktorého postup v petite sťažnosti
nenamieta. V splnomocnení predloženom ústavnému súdu sa teda neuvádza konkrétne
najvyšší súd a krajský súd, ktorých postup a namietané rozhodnutia sú v petite napadnuté.
Z uvedeného je zrejmé, že predložené splnomocnenie nekorešponduje s petitom sťažnosti,
ktorý je pre konanie pred ústavným súdom záväzný a vymedzuje rozsah samotného konania
ústavného súdu o sťažnosti. Obdobne v úvode sťažnosti namieta aj porušenie čl. 46 ods. 3
ústavy, ale v petite, ktorým je ústavný súd viazaný, už toto základné právo nie je
premietnuté.
10. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky
v tejto časti nespĺňa citované náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred
ústavným súdom. Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej
judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde (podobne napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09,
III. ÚS 32/2011). Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
11. Vo vzťahu k namietanému postupu a namietanému rozhodnutiu krajského súdu,
ktorý rozhodol o odvolaní sťažovateľky a nedal jej relevantnú odpoveď na jej námietky
v odvolaní, neprihliadol na predložené dôkazy a tiež nevyvodil správny právny záver, čím
jej bola „odňatá reálne možnosť konať pred súdom...“, ústavný súd súčasne konštatuje, že
nie je toho názoru ako sťažovateľka a podľa neho rozhodnutie krajského súdu v jej právnej
veci je založené na dostatočných a relevantných dôvodoch. Celá sťažnosť sa nesie iba
v duchu opravného konania pred všeobecnými súdmi, kde sťažovateľka neponúka žiadnu
ústavne významnú argumentáciu (iba nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdov).
12. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu
poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sa uplatňuje na princípe subsidiarity,
podľa ktorého ústavný súd poskytuje uvedenú ochranu iba vtedy, ak ju neposkytujú
všeobecné súdy. Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych
a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak
ustanoví zákon. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
13. Z uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných
súdov a ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie vo veciach, ktoré sú predmetom konania
(pozri body 2 a 3), patrí do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd nie je súdom vyššej
inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov.
14. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,
ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený
skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.
Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,
alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové
a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného
súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali
za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,
15. Ústavný súd preto v rámci predbežného prerokovania preskúmal namietané
rozhodnutie krajského súdu na 7 stranách (v spojení s rozsudkom okresného súdu na 12 s.)
a podľa jeho názoru krajský súd dostatočne objasnil dôvody, z ktorých napadnuté
rozhodnutie vychádza, a úvahy, akými sa pri jeho vydaní riadil a vysvetlil sťažovateľke
na s. 7, prečo sa nestotožnil s jej námietkami, že okruh účastníkov nekorešponduje
s účastníkmi dedičského konania, a tiež okolnosť, prečo nepovažoval za potrebné riešiť
získanie dôkazu novým znaleckým posudkom, a podobne.
16. Odôvodnenie namietaného rozhodnutia nemožno prima facie považovať
za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, pretože krajský súd sa primerane zaoberal
okolnosťami danej veci a jeho úvahy uvedené v rozhodnutí možno považovať za jasné,
logické a zrozumiteľné. Ústavný súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti s namietaným
rozhodnutím krajského súdu tiež poznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čo v plnom rozsahu platí aj vo vzťahu k právu
zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať
očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade
so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné
kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný
súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie
základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
17. Ani argumenty spochybňujúce skutkový stav, ku ktorému všeobecné súdy
vykonaným dokazovaním dospeli, nesvedčia o zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. V nadväznosti na uvedené ústavný
súd pripomína, že obsahom označených práv nie je právo na rozhodnutie v súlade
s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní
18. Ústavný súd považuje napadnutý rozsudok krajského súdu z pohľadu
namietaného zásahu do práv na spravodlivé súdne konanie za ústavne akceptovateľný.
Keďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi namietaným rozhodnutím
krajského súdu a označenými základnými právami, vyhodnotil v tejto časti sťažnosť ako
zjavne neopodstatnenú, pretože nezistil žiadnu možnosť porušenia označených základných
práv alebo slobôd, ktorých reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05). Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 46 ods. 2 ústavy ústavný súd konštatuje, že sťažnosť
sťažovateľky v tejto časti ani nie je riadne odôvodnená (čl. 20 ods. 1 ústavy), preto ju v tejto
časti odmietol aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími nárokmi v nej
uvedenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. novembra 2016