Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 709/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

23. novembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 10/20, Košice,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 27. februára 2015, ako aj postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 23. júna 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

31. augusta 2016 doručená (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj

„sťažovateľ“ alebo „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť

majetok podľa (ďalej len „“), ako aj

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa , 2 a 3 a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 27. februára 2015, ako aj postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 23. júna 2016 (ďalej aj „namietané

rozhodnutia“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že bola „žalovanou v konaní

o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi ..., ktoré

bolo vedené na Okresnom súde Dolný Kubín...“.

3. Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 2. apríla 2014

určil, že do dedičstva po poručiteľovi patria konkrétne nehnuteľnosti v katastrálnom území

obce . V dôsledku podaného odvolania sťažovateľkou krajský súd namietaným

rozhodnutím potvrdil rozsudok okresného súdu, pričom sa stotožnil s právnymi

a skutkovými závermi okresného súdu. Na základe podaného dovolania najvyšší súd

rozhodoval o dôvodnosti dovolania sťažovateľky proti namietanému rozhodnutiu krajského

súdu a jej dovolanie odmietol.

4. Podľa sťažovateľky konajúce súdy v konaní neprihliadli na predložené dôkazy

a nevyvodili správny právny záver, čím jej bola „odňatá reálne možnosť konať pred

súdom...“. Rozhodnutia všeobecných súdov v jej právnej veci nie sú založené

na dostatočných a relevantných dôvodoch.

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol,

že jej základné práva podľa a 2 a a právo podľa

dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 27. februára 2015, ako aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 23. júna 2016 porušené boli. Požaduje tiež,

aby ústavný súd zrušil namietané rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského súdu a vec im

vrátil na ďalšie konanie, priznal jej finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že

ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , ). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym

zástupcom, advokátom. Povinnosti advokáta vyplývajúce zo

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , , ).

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Podľa k návrhu na začatie

konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom...

V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

9. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

vo vzťahu k postupu a namietanému rozhodnutiu najvyššieho súdu (v petite v bode 1)

nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, pretože hoci je sťažovateľka kvalifikovane

zastúpená advokátkou, nepredložila kópiu právoplatného namietaného rozhodnutia

najvyššieho súdu ( ), na ktoré poukazuje a ktorým podľa

jej názoru malo dôjsť k porušeniu jej v sťažnosti označených práv. Ďalej k sťažnosti

sťažovateľka predložila splnomocnenie na zastupovanie advokátkou vo veci „porušenia

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa , 2, 3 , práva

vlastniť majetok podľa a dohovoru... v konaní vedenom

na okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. “, ktorého postup v petite sťažnosti

nenamieta. V splnomocnení predloženom ústavnému súdu sa teda neuvádza konkrétne

najvyšší súd a krajský súd, ktorých postup a namietané rozhodnutia sú v petite napadnuté.

Z uvedeného je zrejmé, že predložené splnomocnenie nekorešponduje s petitom sťažnosti,

ktorý je pre konanie pred ústavným súdom záväzný a vymedzuje rozsah samotného konania

ústavného súdu o sťažnosti. Obdobne v úvode sťažnosti namieta aj porušenie čl. 46 ods. 3

, ale v petite, ktorým je ústavný súd viazaný, už toto základné právo nie je

premietnuté.

10. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky

v tejto časti nespĺňa citované náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred

ústavným súdom. Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Nedostatok, resp. nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (podobne napr. , , ,

). Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky

podľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

11. Vo vzťahu k namietanému postupu a namietanému rozhodnutiu krajského súdu,

ktorý rozhodol o odvolaní sťažovateľky a nedal jej relevantnú odpoveď na jej námietky

v odvolaní, neprihliadol na predložené dôkazy a tiež nevyvodil správny právny záver, čím

jej bola „odňatá reálne možnosť konať pred súdom...“, ústavný súd súčasne konštatuje, že

nie je toho názoru ako sťažovateľka a podľa neho rozhodnutie krajského súdu v jej právnej

veci je založené na dostatočných a relevantných dôvodoch. Celá sťažnosť sa nesie iba

v duchu opravného konania pred všeobecnými súdmi, kde sťažovateľka neponúka žiadnu

ústavne významnú argumentáciu (iba nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdov).

12. Z citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sa uplatňuje na princípe subsidiarity,

podľa ktorého ústavný súd poskytuje uvedenú ochranu iba vtedy, ak ju neposkytujú

všeobecné súdy. Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Z uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných

súdov a ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie vo veciach, ktoré sú predmetom konania

(pozri body 2 a 3), patrí do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd nie je súdom vyššej

inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov.

14. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,

alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

15. Ústavný súd preto v rámci predbežného prerokovania preskúmal namietané

rozhodnutie krajského súdu na 7 stranách (v spojení s rozsudkom okresného súdu na 12 s.)

a podľa jeho názoru krajský súd dostatočne objasnil dôvody, z ktorých napadnuté

rozhodnutie vychádza, a úvahy, akými sa pri jeho vydaní riadil a vysvetlil sťažovateľke

na s. 7, prečo sa nestotožnil s jej námietkami, že okruh účastníkov nekorešponduje

s účastníkmi dedičského konania, a tiež okolnosť, prečo nepovažoval za potrebné riešiť

získanie dôkazu novým znaleckým posudkom, a podobne.

16. Odôvodnenie namietaného rozhodnutia nemožno prima facie považovať

za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, pretože krajský súd sa primerane zaoberal

okolnosťami danej veci a jeho úvahy uvedené v rozhodnutí možno považovať za jasné,

logické a zrozumiteľné. Ústavný súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti s namietaným

rozhodnutím krajského súdu tiež poznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu

ochranu podľa (čo v plnom rozsahu platí aj vo vzťahu k právu

zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade

so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný

súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie

základných práv (obdobne napr. , ).

17. Ani argumenty spochybňujúce skutkový stav, ku ktorému všeobecné súdy

vykonaným dokazovaním dospeli, nesvedčia o zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. V nadväznosti na uvedené ústavný

súd pripomína, že obsahom označených práv nie je právo na rozhodnutie v súlade

s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní

(, ).

18. Ústavný súd považuje napadnutý rozsudok krajského súdu z pohľadu

namietaného zásahu do práv na spravodlivé súdne konanie za ústavne akceptovateľný.

Keďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi namietaným rozhodnutím

krajského súdu a označenými základnými právami, vyhodnotil v tejto časti sťažnosť ako

zjavne neopodstatnenú, pretože nezistil žiadnu možnosť porušenia označených základných

práv alebo slobôd, ktorých reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, ). Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv

podľa a ústavný súd konštatuje, že sťažnosť

sťažovateľky v tejto časti ani nie je riadne odôvodnená ( ), preto ju v tejto

časti odmietol aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími nárokmi v nej

uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2016