Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 731/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

30. novembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Fulecom,

Živnostenská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. augusta 2016 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

v ktorom prípisom z 9. júna 2016 doručeným 16. júna 2016 oznámil Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), že na jeho podanie z 23. novembra 2015 „označené

ako námietka zaujatosti“ na sudcu krajského súdu JUDr. Martina Murgaša, „nemožno

prihliadať ako na riadnu námietku zaujatosti, nakoľko bola podaná po lehote uvedenej

v a nespĺňa teda náležitosti predpísané zákonom ( ),

vo vzťahu k dodržaniu zákonnej lehoty na podanie takejto námietky“.

2. Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ v konaní

vedenom pred krajským súdom pod sp. zn. o ochranu osobnosti a náhradu

nemajetkovej ujmy písomným podaním doručeným krajskému súdu 25. novembra 2015

vzniesol námietku zaujatosti proti sudcovi krajského súdu, ktorý je zároveň predsedom

odvolacieho senátu. Dôvod tejto námietky mal spočívať v tom, že uvedený sudca

v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) o zamietnutí jeho žaloby, uviedol také skutočnosti,

ktoré nasvedčujú tomu, že považuje sťažovateľa ako bývalého ministra vnútra za vinného

z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, čo vyvolalo u sťažovateľa dôvodné

pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti, a preto ho navrhol vylúčiť z prerokúvania

a rozhodovania v označenom konaní. Sťažovateľ sa o uvedených dôvodoch dozvedel

v máji 2014, avšak v tom čase bola vec predmetnom konania ešte na okresnom súde.

3. Najvyšší súd na uvedenú námietku neprihliadol a bez prerokovania ju iba prípisom

(listom) z 9. júna 2016 vrátil krajskému súdu. V postupe najvyššieho súdu a jeho názore, že

podal námietku zjavne oneskorene, sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a okrem toho poukazuje na nezákonnosť jeho

postupu spočívajúceho v nesprávnej interpretácii zákonného ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), a to , čím mu najvyšší súd odmietol

poskytnúť súdnu ochranu bez akéhokoľvek zákonného podkladu. Tvrdí tiež, že proti tomuto

postupu najvyššieho súdu sa už nemôže domáhať ochrany na všeobecnom súde.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že postupom najvyššieho súdu vo veci

sp. zn. bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

. V druhom bode žiada, aby ústavný súd prikázal najvyššiemu súdu, aby „vo veci

znovu konal“, a tiež sa domáha úhrady trov konania.

II.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva

podľa postupom najvyššieho súdu (pozri body 1, 3 a 4).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd..., ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Predpokladom prípustnosti ústavnej sťažnosti podľa citovaného článku ,

ako aj podľa je vyčerpanie všetkých procesných

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje. Toto pravidlo

interpretuje ustálená judikatúra ústavného súdu tak, že zo zásady subsidiarity ústavnej

sťažnosti vyplýva záver, že zákon má na mysli hlavne procesné prostriedky proti

meritórnym rozhodnutiam, a nie proti čiastočným procesným, hoci aj samostatne

právoplatným rozhodnutiam všeobecných súdov. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje

na svoje rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj

za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. ,

, , ).

11. Ústavná sťažnosť totiž nepredstavuje klasický riadny ani mimoriadny opravný

prostriedok proti rozhodnutiam všeobecných súdov, ale ide o prostriedok určený výhradne

pre prípad, kedy sa sťažovateľ domnieva, že v predchádzajúcom konaní boli porušené

nie (iba) jeho práva zaručené bežnými zákonmi, ale iba zaručené základné práva

alebo slobody. Preto je tak celkom legitímne a logické, že ústavná sťažnosť môže byť

podaná až po vyčerpaní všetkých ostatných právnych prostriedkov určených na ochranu

sťažovateľových práv, t. j. musí nastať situácia, kedy sa ochrany práv a slobôd už nemožno

domáhať iným zákonným spôsobom. Ústavná sťažnosť tak predstavuje prostriedok

ultima ratio a je nástrojom ochrany základných práv nastupujúcich po vyčerpaní všetkých

dostupných efektívnych prostriedkov na ochranu práv uplatniteľných v súlade so zákonom

v systéme orgánov verejnej moci (obdobne m. m. a ).

12. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd sa nemohol zaoberať námietkami

sťažovateľa smerujúcimi proti prípisu (nie uzneseniu) najvyššieho súdu o odmietnutí jeho

námietky zaujatosti pre oneskorenosť, lebo do tohto procesu mohli a aj môžu ešte zasiahnuť

všeobecné súdy na základe možnej nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov podľa (teraz Civilného sporového

poriadku) v konaní vo veci samej proti rozhodnutiam všeobecných súdov. Úlohou

ústavného súdu nie je totiž náprava prípadných pochybení všeobecných súdov

v neskončených (prebiehajúcich) konaniach pri riešení námietok zaujatosti a iných

procesných rozhodnutí, ale ústavný súd je zásadne povolaný posudzovať až z komplexných

hľadísk po právoplatnom skončení veci, či konanie ako celok a jeho výsledok sú ústavne

udržateľné.

13. Podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi v čase

rozhodovania vo veci sťažovateľa a judikatúry všeobecného súdnictva boli ich závažné

procesné pochybenia (vrátane porušenia základných práv podľa a nasl. )

dôvodom na podanie odvolania ( a nasl. ), príp. (za splnenia zákonom

ustanovených podmienok) aj na podanie dovolania [ (pozri napr.

, , ale aj mutatis mutandis , ),

prípadne ].

14. S ohľadom na už uvedené ústavný súd sťažnosť na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti účastníkov konania podľa odmietol pre

neprípustnosť.

15. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť pre neprípustnosť, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími námietkami sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2016