Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 723/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

23. novembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Monikou Ilčišinovou,

Herlianska 547, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu

v Žiline sp. zn. zo 7. apríla 2016 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 13. júla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnou sťažnosťou z 13. októbra 2016 doručenou Ústavnému súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“) 14. októbra 2016 (ďalej len

„sťažovateľ“) napadol označené súdne rozhodnutia Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

s tvrdením, že nimi boli porušené jeho práva zaručené Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Podstatou tejto sťažnosti sú námietky proti nesprávne formulovaným otázkam

súdu znaleckému ústavu na zistenie hodnoty jednej akcie akciovej spoločnosti Transpetrol

pre zistenie kvalifikačného znaku trestného činu podvodu, zo spáchania ktorého je

sťažovateľ obvinený.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Predpokladom prípustnosti ústavnej sťažnosti podľa citovaného článku ,

ako aj podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je vyčerpanie

všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv

poskytuje. Toto pravidlo interpretuje ustálená judikatúra ústavného súdu tak, že zo zásady

subsidiarity ústavnej sťažnosti vyplýva záver, že zákon má na mysli hlavne procesné

prostriedky proti meritórnym rozhodnutiam, a nie proti čiastočným procesným, hoci aj

samostatne právoplatným rozhodnutiam všeobecných súdov.

5. Ústavná sťažnosť totiž nepredstavuje klasický riadny ani mimoriadny opravný

prostriedok proti rozhodnutiam všeobecných súdov, ale ide o prostriedok určený výhradne

pre prípad, kedy sa sťažovateľ domnieva, že v predchádzajúcom konaní boli porušené

nielen jeho práva zaručené bežnými zákonmi, ale aj zaručené základné práva alebo

slobody. Preto je tak celkom legitímne a logické, že ústavná sťažnosť môže byť podaná až

po vyčerpaní všetkých ostatných právnych prostriedkov určených na ochranu

sťažovateľových práv, t. j. musí nastať situácia, kedy sa ochrany práv a slobôd už nemožno

domáhať iným zákonným spôsobom. Ústavná sťažnosť tak predstavuje prostriedok

ultima ratio a je nástrojom ochrany základných práv nastupujúcich po vyčerpaní všetkých

dostupných efektívnych prostriedkov na ochranu práv uplatniteľných v súlade so zákonom

v systéme orgánov verejnej moci.

6. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd sa nemohol zaoberať námietkami

sťažovateľa proti uzneseniu najvyššieho súdu, ale i krajského súdu, o nariadení znaleckého

dokazovania v označenej trestnej veci sťažovateľa, lebo do tohto procesu dokazovania budú

ešte zasahovať všeobecné súdy v rámci voľného hodnotenia dôkazov pri meritórnom

posudzovaní veci v rámci spravodlivého procesu.

7. S ohľadom na už uvedené ústavný súd sťažnosť na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti účastníkov konania podľa odmietol

pre neprípustnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2016