Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 560/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka o sťažnosti , ,

, , zastúpeného advokátkou Mgr. Marcelou Grancovou,

Kováčska 229/28, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

a ) takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. a ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 600 € (slovom

päťtisícšesťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 303,16 eur (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne advokátky Mgr. Marcely Grancovej, Kováčska 229/28, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 zo 14. septembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej

len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. a ) (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavení

žalovaného v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. je účastníkom

konania o zaplatenie sumy 32 330,97 eur s príslušenstvom, ktoré začalo 6. marca 1997

a dosiaľ nie je právoplatne skončené.

3. S poukazom na opis priebehu napadnutého konania (trvajúceho viac ako 19 rokov,

pozn.) a jednotlivých úkonov tak zo strany okresného súdu, ako i zo strany samotných

účastníkov konania sťažovateľ konštatuje viacnásobnú dlhodobú nečinnosť okresného súdu,

ktorý podľa jeho názoru v napadnutom konaní nevykonával žiadnu aktivitu smerujúcu

k skončeniu predmetnej veci, teda svojím postup nesmeroval k odstráneniu jeho právnej

neistoty.

4. Sťažovateľ na základe uvedeného ústavnému súdu navrhuje, aby o jeho sťažnosti

rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že jeho základné právo zaručené

a právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. a ) porušené

bolo, okresnému súdu prikáže v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov a súčasne

mu prizná finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €, ako aj úhradu trov konania.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním sp. zn.

zo 14. októbra 2016 písomne vyjadril predseda okresného súdu, ktorý okrem súhlasu

s upustením od ústneho pojednávania vo veci uviedol:

„V súlade s ustanovením .., po oboznámení

s predloženou sťažnosťou a so spisom, v ktorom sú namietané prieťahy v konaní, kde

sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení žalovaného, Vám predkladám prehľad

procesných úkonov vykonaných tunajším súdom v predmetnej veci:

- dňa 6.3.1998 doručená súdu žaloba o zaplatenie 973 999,91,- Sk s prísl., konanie

vedené pod sp. zn. , sťažovateľ vystupuje v procesnej pozícii žalovaného,

- dňa 22.5.1997 žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku,

- dňa 3.7.1997 zaplatený súdny poplatok za predmetnú žalobu,

- dňa 10.7.1997 vydaný platobný rozkaz,

- dňa 14.10.1997 podaný odpor proti platobnému rozkazu zo strany žalovaného

v 1. rade,

- dňa 15.10.1997 žalovaný vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor,

- dňa 9.2.1998 zaplatený súdny poplatok za podaný odpor,

- dňa 9.4.1998 návrh žalobcu na pripustenie zmeny žaloby,

- dňa 17.11.1998 návrh žalobcu na pripustenie ďalších účastníkov do konania,

- dňa 11.10.1999 vec prevedená do registra Cb, konanie vedené pod sp. zn.

,

- uznesením zo dňa 17.1.2000 pripustenie vstupu do konania na strane žalovaného,

žalovaným v 2. a 3. rade,

- dňa 15.8.2000 nariadené pojednávania na 2.10.2000,

- pojednávanie dňa 2.10.2000, pripustená zmena žaloby, po vykonaní dokazovania

pojednávanie odročené na 15.1.2001 za účelom doplnenia dokazovania,

- dňa 8.12.2000 súdu doručené podanie zo strany žalobcu,

- dňa 15.6.2001 žalobca oznámil zmenu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia

pohľadávky,

- uznesením zo dňa 14.10.2008 pripustená zmena na strane žalobcu,

- dňa 15.12.2008 doručené súdu podanie žalobcu, ktorým vzal žalobu voči

žalovaným v 2. a 3. rade späť,

- dňa 11.3.2010 nariadený termín pojednávania na 27.4.2010,

- pojednávanie 27.4.2010 odročené za účelom odstránenia rozporov spolu s návrhom

na vypočutie svedka,

- dňa 10.8.2010 výzva na vyjadrenie k špecifikácii pohľadávky žalobcu,

- dňa 29.11.2010 doručené súdu podanie žalovaného v 1. rade,

- z dôvodu dlhodobej zákonnej neprítomnosti bola vec dňa 18.12.2012 prevedená do

súdneho oddelenia iného sudcu v súlade s rozvrhom práce opatrením predsedu súdu

č. 12/2011,

- dňa 27.12.2012 vec prevedená späť do súdneho registra pôvodného zákonného

sudcu v súlade s rozvrhom práce opatrením predsedu súdu č. 13/2012,

- dňa 15.8.2013 súdu doručený výpis zo živnostenského registra na žalovaného

v 1. rade,

- z dôvodu dlhodobej zákonnej neprítomnosti vec dňa 19.12.2013 prevedená

do súdneho oddelenia iného sudcu v súlade s rozvrhom práce opatrením predsedu súdu

č. 20/2013,

- dňa 2.1.2014 vec prevedená späť do súdneho registra pôvodného zákonného sudcu

v súlade s rozvrhom práce opatrením predsedu súdu č. 1/2014,

- z dôvodu dlhodobej zákonnej neprítomnosti vec dňa 3.3.2014 prevedená

do súdneho oddelenia iného sudcu v súlade s rozvrhom práce opatrením predsedu súdu

č. 5/2014,

- dňa 30.9.2014 žalovaný v 1. rade vyzvaný, či súhlasí so zastavením konania voči

žalovaným v 2. a 3. rade,

- výzva zo dňa 17.12.2014 a lustrácia na Sociálnej poisťovni zisťovaný pobyt

žalovaného v 1. rade z dôvodu nedoručenia výzvy súdu,

- dňa 5.1.2015 opakované zisťovanie pobytu,

- dňa 3.2.2016 vydané uznesenie o zastavení konania voči žalovaným v 2. a 3. rade,

- dňa 6.7.2016 nariadený termín pojednávania na 22.11.2016 a

- vec nie je právoplatne skončená.

S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu vykonaných úkonov možno konštatovať,

že vo veci došlo k obdobiam nečinnosti, posúdenie dôvodnosti ponechávam na zvážení

ústavného súdu.

Vo veci nebola podaná sťažovateľom sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

6. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko sťažovateľ listom

z 21. novembra 2016 doručeným ústavnému súdu 22. novembra 2016, v ktorom

s poukazom na judikatúru ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva okrem

súhlasu s upustením od ústneho prerokovania ústavným súdom posudzovanej veci uviedol:

„Odporca predložil v konaní pred ústavným súdom výpis jednotlivých úkonov

vykonaných v konaní, avšak neuvádza, že by som sa ja nebol zúčastnil pojednávania.

V ostatnom období súd dvakrát zisťoval môj pobyt (jedenkrát v decembri 2014 a jedenkrát

v januári 2015), avšak zdôrazňujem, že konanie prebieha 19 rokov a 8 mesiacov a počas 17

rokov konania som sa zúčastňoval konania a navrhoval vykonanie dôkazov v súvislosti

s moju obranou v konaní. Pred 8 mesiacmi som sa na súd osobne ustanovil, oznámil

kontaktnú emailovú adresu.

Počas 19 rokov a 8 mesiacov súd boli v konaní vykonané dve pojednávania, inak

úkony súdu nie mojím zavinením nesmerovali k právoplatnému skončeniu konania.

Zároveň si dovoľujem uviesť, že úkony súdu mali smerovať k právoplatnému

skončeniu konania aj v prípade akejkoľvek nečinnosti účastníkov konania. Ani skutočnosť,

že v decembri v roku 2014 a v januári v roku 2015 odporca zisťoval môj pobyt

neospravedlňuje a nezdôvodňuje celkovú dĺžku konania, ktorá je 19 rokov a 8 mesiacov.

Podotýkam, že odporca vo vyjadrení uvádza, že konanie začalo 06.03.1998, zrejme ide len

o nedopatrenie a chybu v písaní, keďže konanie začalo 06.03.1997.

Odporca ďalej vo vyjadrení uvádza, že vo veci nebola som nepodal sťažnosť

na prieťahy v konaní podľa o súdoch...

Účelom, cieľom a podstatou predmetného práva je odstránenie právnej neistoty

účastníkov konania. Toto právo môže byť porušené nečinnosťou všeobecného súdu alebo

jeho nesústredenou a neefektívnou činnosťou.

Štát nesie zodpovednosť nielen za organizovanie súdneho systému, ale aj

za organizáciu práce sudcu. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

formulované ako bezpodmienečné, resp. bezvýnimočné.“

7. Ústavný súd následne so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Z uvedeného dôvodu senát predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez

prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe podanej ústavnej

sťažnosti, písomne podaného stanoviska okresného súdu a sťažovateľa, chronológie

procesných úkonov okresného súdu a na základe predloženého súdneho spisu okresného

súdu sp. zn. .

II.

8. Po vykonaní kontroly ústavnému súdu zaslanej chronológie procesných úkonov

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. na základe obsahu okresným

súdom predloženého – na vec sa vzťahujúceho – súdneho spisu (predloženého ústavnému

súdu na nahliadnutie 19. októbra 2016, pozn.) považoval ústavný súd skutočnosti uvedené

v chronológii za preukázané.

III.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak

ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

11. Ústavný súd si pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, t. j. v obsahu týchto práv podľa názoru ústavného súdu nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. ).

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ).

13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení , a to , ,

§ 117 ods. 1 a § 119 ods. 1, ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti vychádza najmä

zo zásady vyplývajúcej z a Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“).

V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1

„súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj

povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

15. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom vyplývajúce z uzavretej zmluvy

o kontokorentnom úvere medzi bankami a fyzickými alebo právnickými osobami tvoria

bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich po právnej ani

skutkovej stránke hodnotiť ako zložité.

Uvedené konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na ústavnou sťažnosťou

napadnuté konanie okresného súdu. V kontexte uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že

samotný okresný súd právnu alebo skutkovú zložitosť veci nenamietal.

15.1 Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom pri

posudzovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru. Ústavný

súd po preskúmaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ sa zúčastnil obidvoch relevantných

pojednávaní, ktoré sa uskutočnili v roku 2000 a 2010. Na druhej strane sa však o svoju vec

počas dlhodobej nečinnosti okresného súdu (od 2. októbra 2000  prvé pojednávanie, až do

27. apríla 2010  druhé pojednávanie, pozn.) riadne nezaujímal a tiež neskôr okresnému

súdu neoznámil svoju adresu na preberanie zásielok (urobil tak až 24. februára 2016

telefonicky  č. l. 134 súdneho spisu sp. zn. , pozn.), teda svoje práva si

účinne nestrážil (vigilantibus iura). Súčasne v čase nečinnosti okresného súdu nepodal ani

sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.

V závere však sťažnostnej argumentácii sťažovateľa nemožno odoprieť, že jeho

správanie podstatnejším spôsobom neprispelo k predĺženiu súdneho konania aj vzhľadom

na postup okresného súdu a jeho značný podiel na celkovej dĺžke napadnutého konania

v dôsledku jeho nečinnosti a bez vydania prvostupňového rozhodnutia vo veci samej.

15.2 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v súlade

so svojou predchádzajúcou štandardnou judikatúrou predovšetkým konštatuje, že

z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, že predmetné konanie nebolo právoplatne

skončené, hoci prebieha na okresnom súde od roku 1997.

Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo

v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné

s imperatívom ustanoveným v , ako aj dohovoru (obdobne

napr. , , ).

Okresný súd nekonal, ako to vyplýva z prehľadu procesných úkonov a zistení

ústavného súdu, viac ako 12 rokov [od 9. februára 1998  zaplatený súdny poplatok

za odpor, až do 2. októbra 2000  prvé pojednávanie, a potom od tejto doby až do druhého

pojednávania, t. j. do 27. apríla 2010 (v tom čase urobil len jeden úkon – pripustil do

konania zmenu na strane žalobcu 14. októbra 2008, pozn.)]. Napokon okresný súd taktiež

nekonal vo veci samej ďalších 6 rokov (s výnimkou jednoduchých úkonov – napr.

zisťovanie pobytu sťažovateľa od septembra 2012 s ročnými prestávkami, až do 3. februára

2016, keď zastavil konanie proti žalovaným v druhom a treťom rade, pozn.).

Táto celková doba trvania napadnutého konania sa však ešte reálne predĺži

o niekoľko ďalších mesiacov, keďže okresný súd dosiaľ vo veci samej nevydal žiadne

meritórne rozhodnutie.

16. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania (strán sporu). Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , , ,

, ).

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti hodnotené v bode 15 až 15.2 ústavný súd

dospel k záveru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako

aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri bod 1

výroku rozhodnutia).

18. Keďže napadnuté konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu

o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní

vedenom pod sp. zn. v ďalšom období postupoval bez zbytočných

prieťahov tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

19. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo

priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 eur, poukazujúc najmä

na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

20. Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

21. Vzhľadom na žiadosť sťažovateľa (pozri body 3 a 18), hodnotenie jeho správania

v tomto náleze (bod 15.1) a tiež aj iné okolnosti danej veci (nečinnosť okresného súdu,

dosiahnuté výsledky a celkovú dĺžku konania hodnotenú v bode 15.2) ústavný súd rozhodol

o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 5 600 € (bod 3 výroku rozhodnutia).

22. Ústavný súd napokon podľa rozhodol aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátkou Mgr. Marcelou Grancovou, Kováčska 229/28, Košice.

Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov konania spolu v sume 454,74 €, a to za tri úkony

po 143 eur + 3 x režijný paušál po 8,58 eur (prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie

a podanie sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu).

23. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma

za dva úkony (príprava a prevzatie veci, spísanie ústavnej sťažnosti, pozn.) je totožná

so sumou vypočítanou ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto trovy právneho zastúpenia boli

priznané v požadovanej sume (bod 4 výroku nálezu) za dva úkony právnej služby

a 2 x režijný paušál, t. j. v sume 303,16 eur.

Za tretí úkon – vyjadrenie sťažovateľa z 21. novembra 2016 (bod 6), ústavný súd

trovy konania nepriznal, pretože bol toho názoru, že sťažovateľ v ňom neuviedol žiadne

nové relevantné skutočnosti, ktoré by prispeli k objasneniu veci.

24. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa advokátky Mgr. Marcely Grancovej, Kováčska 229/28, Košice.

25. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie,

ako i náhradu trov konania nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bodoch 3 a 4

výroku nálezu. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5

výroku tohto nálezu.

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 30. novembra 2016