Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 742/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpeného advokátom JUDr. Júliusom Kvetánom, Štefánikova 17, Humenné, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. novembra 2016 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 18. júla 2002

na Krajskom súde v Prešove žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému –

(ďalej len „žalovaný“) náhrady ušlého zisku s príslušenstvom

a nemajetkovej ujmy. Vec bola z Krajského súdu v Prešove postúpená okresnému súdu,

na ktorom od 11. novembra 2002 až do 22. apríla 2015 prebiehalo konanie pod

sp. zn. a odvtedy až dosiaľ je spis po vylúčení na samostatné konanie vedený

pod sp. zn. .

3. Okresným súdom bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom č. k. -709

z 26. novembra 2013 tak, že v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj na

náhradu ušlého zisku za obdobie od 1. augusta 1998 do 30. júna 2000 žalobu zamietol.

Vo zvyšku uplatneného nároku na náhradu ušlého zisku, a to za obdobie od 1. júla 2000

do 30. marca 2003, vylúčil nárok na samostatné konanie. Proti uvedenému rozsudku podal

sťažovateľ odvolanie, ktoré Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) zamietol

uznesením sp. zn. zo 4. marca 2015, čím sa stal rozsudok okresného súdu

sp. zn. právoplatným 22. apríla 2015.

4. Sťažovateľ tiež uviedol, že 10. januára 2014 podal sťažnosť ústavnému súdu,

ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov, o ktorej bolo rozhodnuté nálezom sp. zn. z 9. decembra 2014.

5. Sťažovateľ zdôraznil, že rozhodovanie v danej veci má preňho existenčný význam

a každé zbytočné prieťahy mu spôsobujú značný psychický stres, napriek tomu vo veci

týkajúcej sa náhrady ušlého zisku za obdobie od 1. júla 2000 do 30. marca 2003 nebolo

dosiaľ meritórne rozhodnuté. Sťažovateľ zastáva názor, že pätnásťročné trvanie súdneho

konania je absolútne neprimerané zložitosti veci, ako aj jeho aktívneho prístupu k jej

ukončeniu súdneho konania, pričom zbytočné prieťahy v namietanom konaní vznikajú

podľa názoru sťažovateľa výlučne v dôsledku postupu okresného súdu. V dôsledku

uvedeného sa sťažovateľ domnieva, že jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov sa stalo len iluzórnym.

6. Sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol, že 6. júla 2016 adresoval predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu na sťažnosť

odpovedal listom z 25. júla 2016, ktorým ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Posúdenie sťažnosti

predsedom okresného súdu považuje sťažovateľ za nesprávne vzhľadom na uznesenie

krajského súdu sp. zn. , z 25. augusta 2016, ktorým tento

vrátil vec okresnému súdu ako predčasne predloženú, čo potvrdzuje skutočnosť, že okresný

súd nekoná efektívne.

7. Sťažovateľ preto 3. októbra 2016 podal predsedovi okresného súdu ďalšiu

sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú predseda okresného súdu reagoval listom

z 20. októbra 2016, v ktorom postup okresného súdu v namietanom konaní zhodnotil ako

neefektívny a sťažnosť posúdil ako dôvodnú.

8. Podľa sťažovateľa okresný súd nerešpektuje uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 25. apríla 2013 a ním uložené povinnosti, čo sa prejavilo

v rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 14. januára 2016, proti ktorému podal

sťažovateľ odvolanie, na základe čoho sa domnieva, že s najvyššou pravdepodobnosťou

dôjde k vráteniu veci na okresný súd, ktorý koná v rozpore s .

9. Sťažovateľovi bola uznesením okresného súdu z 23. júna 2016 uložená poriadková

pokuta z dôvodu urážlivého podania, ktoré sťažovateľ napadol odvolaním.

10. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000.- Eur...,

ktoré je Okresný súd Košice I povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť trovy konania

v sume 254,88 Eur... na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Júliusa Kvetána,

Štefánikova 17, 066 01 Humenné (za dva úkony právnej služby a 2-krát režijný paušál)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

13. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

15. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

16. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

17. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

v zmysle , návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (,

, , , ).

18. Sťažovateľ namieta porušenie práv v napadnutom konaní, v ktorom sa rozhoduje

o vylúčenom nároku na náhradu ušlého zisku za obdobie od 1. júla 2000 do 30. marca 2003.

Rozsudok okresného súdu sp. zn. z 26. novembra 2013, ktorým okresný súd

rozhodol o nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ako aj o nároku na náhradu ušlého

zisku za obdobie od 1. augusta 1998 do 30. júna 2000 (žalobu zamietol) a o vylúčení

zvyšného nároku na náhradu ušlého zisku na samostatné konanie, nadobudol právoplatnosť

22. apríla 2015. Konanie pôvodne vedené pod sp. zn. bolo predmetom

posudzovania ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom

ústavný súd rozhodol nálezom z 9. decembra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť

30. januára 2015. V nasledujúcom období okresný súd vo veci rozhodol na treťom

pojednávaní rozsudkom zo 14. januára 2016 tak, že žalobu zamietol. Okrem meritórneho

rozhodnutia sa okresný súd v danom období musel vysporiadať s procesnými návrhmi

sťažovateľa, napr. dvakrát rozhodoval o jeho návrhu na opravu zápisnice z pojednávania

(uznesenie z 11. novembra 2015, uznesenie z 27. apríla 2016), dvakrát sťažovateľa

uznesením vyzýval, aby spresnil a doplnil svoje podanie z 15. februára 2016, ktoré bolo

z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti možné posudzovať aj ako námietku zaujatosti. Súčasne

okresný súd uznesením z 23. júna 2016 uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu za jeho

urážlivé podanie z 29. januára 2016, pričom predmetné uznesenie sťažovateľ napadol

odvolaním. Sťažovateľ tiež podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 27. apríla

2016, ktorým nevyhovel jeho návrhu na opravu zápisnice z pojednávania.

19. Ústavný súd súčasne konštatuje, že jeho pozornosti neušiel neefektívny postup

okresného súdu pri predkladaní odvolaní sťažovateľa krajskému súdu 27. júla 2016, ktorý

bol vrátený 27. septembra 2016 ako predčasne predložený z dôvodu, že žalovanému nebolo

doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 23. júna 2016 a nebola

jednoznačne doriešená otázka vznesenia námietky zaujatosti sťažovateľom v podaní

z 29. januára 2016.

20. Ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých

opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama

osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, ). Nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

podľa (napr. , , ).

21. Vzhľadom na uvedené, stabilizovanú judikatúru ústavného súdu a s prihliadnutím

na to, že dĺžka napadnutého konania v okolnostiach danej veci nie je takej povahy, aby bolo

možné v danej veci vysloviť porušenie práv sťažovateľa po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie

konanie, ústavný súd sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v označenom konaní, odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2016