Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 899/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej JUDr. Ján Florián Gajniak, advokát

s. r. o., Šafárikovo námestie 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Florián

Gajniak, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla chronológiu úkonov vykonaných

okresným súdom a účastníkmi konania v napadnutom konaní až do podania tejto sťažnosti

a ku skutkovému stavu uviedla najmä, že:

«V predmetnej veci spis. zn. , dňa 16.9.2013 podala sťažovateľka(...)

na Okresnom súde v Žiline, návrh na vydanie platobného rozkazu o finančnú úhradu

nájomného, v zmysle ustanovení ods. 1, a , ods. 1 .

Súd z úplne jednoduchej veci vytvoril nekonaním zdĺhavý súdny proces.

Úkony navrhovateľky/sťažovateľ (s dovolením ústavného súdu sa navrhovateľka/

sťažovateľka nazdáva, že v záujme sprehľadnenia sťažnosti, bude svoju pozíciu označovať

skratkami S/N).

(...) 29.1.2015 Sťažovateľ/navrhovateľ zasiela predsedovi Okresného súdu Žilina

sťažnosť na prieťahy v konaní.

Od 1. pojednávania do podania sťažnosti na prieťahy v konaní uplynulo 136 dní

Takže od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu uplynulo spolu 501 dní

4.3.2015 S/N zasiela predsedovi Okresného súdu Žilina, opakovanú sťažnosť

na bezdôvodné prieťahy v konaní, ktorá zostala bez odozvy.

11.3.2015 S/N zaslal predsedovi Okresného súdu Žilina list o nutnosti urgovať

nevybavenie svojej sťažnosti na neodôvodnené prieťahy v konaní.

(...) Od podania prvej sťažnosti na neodôvodnené prieťahy v konaní (29.1.2015),

po dátum uhradenia súdneho doplatku za sťažnosť (4.8.2015), neodôvodnené prieťahy

v konaní napriek opakovaným sťažnostiam predstavujú 188 dní.

Ku dňu podania sťažnosti na bezdôvodné prieťahy v konaní na Ústavný súd SR,

8.10.2015, neodôvodnené prieťahy v konaní(...) predstavujú celkom 753 dní.

Čo znamená, že sú to (nielen) pri seniorskom veku sťažovateľky, viac ako dva roky.

Vzhľadom na tak závažné porušenie práva súdom počas dlhých mesiacov a pre

zanedbaný priebeh súdneho konania bez akýchkoľvek listinných dôkazov, ktoré by predložili

odporcovia v protiklade s tým, ako súd nepochopiteľne neakceptuje uplatňovanie zákonných

námietok navrhovateľa/sťažovateľa. Na prvé pojednávanie, ktoré súd po dlhom čase vytýčil,

S/N včas a riadne ospravedlnila svoju neúčasť, so zákonom predpokladaných

ospravedlniteľných dôvodov(choroba). Súd napriek tomu pojednávanie otvorí

nepochopiteľne na ňom plnil želania odporcov ísť sa (ako na výlet) pozrieť na predmetnú

parcelu. Súd S/N nezaslal zápisnicu z tohto pojednávania. S/N teda nemal vedomosť o tom,

čo sa na pojednávaní odohrávalo a nemal sa odnikadiaľ možnosť dozvedieť, že súd jeho

ospravedlnenie ignoroval. Následne na druhý deň súd zaslal S/N predvolanie na ohliadku

na mieste vo . Neskôr, súd vytýčenú ohliadku na deň 3.9.2014 upovedomením

odročil. S/N pre tieto kroky súdu zaslala namietanie procesne zmätočného predvolania

na ohliadku s tým, že prstom v tráve alebo mávnutím ruky vo vzduchu sa nedajú nikde

na svete označiť hranice pozemkov. Na to sú aj v zmysle príslušní odborníci-geodeti.

S/N sa snažil upozorniť na to, že súd by tak na seba prevzal erudíciu vysokoškolsky

vzdelaných, špecializovaných odborníkov-geodetov. Nepripravené pojednávania sú späté

s opakovanými šikanóznymi, úplne iracionálnym a preto nezmyselnými snahami súdu

predvolávkami tortúrovať S/N ísť sa pozrieť na 450 km vzdialený pozemok (225 km od jeho

trvalého bydliska - t.j. 450 tam a späť) len tak na výlet, bez zabezpečenia jeho ochrany pred

úplne aktuálnym, potenciálnym agresívnym atakom od „neznámych osôb“. Obzerať

pozemok bez odborného geodeta, oprávneného určovať lomové body medzi jednotlivými

parcelami, ktorý sťažovateľ pozná už vyše 70 rokov, iba pod zámienkou tzv. ohliadky

na mieste, bez splnenia zákonom uvažovaných zmysluplných podmienok je predstieraním

oprávnenosti úkonov súdu. Aj potom opakované sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

Okresného súdu v Žiline nepomohli dať priebeh konania do zákonných rámcov, takže

sťažovateľ pri ochrane svojich práv musí podať túto sťažnosť.

(...) Bezdôvodné prieťahy v konaní Okresného súdu v Žiline, podľa jeho jednotlivých

krokov je možné charakterizovať tým, že takýmto postupom nebol S/N súdom chránený

vo svojich právach.

(...) Z(...) priebehu času v konaní pred súdom vyplýva, že od podania návrhu

na vydanie platobného rozkazu navrhovateľom /sťažovateľom dňa 16.9.2013 až po deň

vytýčenia prvého pojednávania vo veci dňa 23.6.2014 uplynulo 281 dní.

(...) Takouto dlhodobou nečinnosťou Okresného súdu v Žiline, ako aj Krajského súdu

v Žiline, bolo porušené moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, upravené v článku 48, ods. 2, SR

Bezdôvodnými, viacmesačnými prieťahmi v konaní vyúsťujúcich už do viac ako

dvoch rokov, sa sťažovateľ dostal do situácie, že sa nedovolal ochrany svojich práv ani

sťažnosťami predsedovi Okresného súdu v Žiline a nepochodil ani na Krajskom súde

v Žiline, takže sťažovateľova právna neistota naďalej pretrváva až do dňa meritórneho

rozhodnutia vo veci, ktoré je v dôsledku krokov okresného súdu v nedohľadne, pretože S/N

sa voči ešte len písomne nedodanému rozsudku, rozhodne bude musieť odvolať.

(...) Pre svoj vysoký vek sa ťažko chorá sťažovateľka nazdáva, že jej náhle zhoršenie

zdravotného stavu nie je vec neobvyklá. Musí s tým žiť. Takýto stav jej objektívne zabránil

v účasti na jednom vytýčenom pojednávaní, na ktoré sa riadne ospravedlnila (čo súd

ignoroval) po dlhom čakaní nevyriešení jej veci. Je to veľký nepomer k tomu, aby sa to stalo

dôvodom na pardonovanie okresného súdu, hoci aj súd bol údajne nejaký neznámy čas

práceneschopný. Zodpovednosť súdu za tieto mnohomesačné prieťahy v konaní je podľa

názoru S/N nesporná, pretože súd nepostupoval po podaní návrhu na vydanie PR v zmysle

ustanovení - , takže podľa názoru S/N konal svojvoľne, čím sám súd založil

podmienky na následné prieťahy. Takýto postup súdu by ho nemalo uchrániť od zaplatenia

primeranej majetkovej ujmy sťažovateľovi. Ako je zdokumentované, sťažovateľka si však

vždy v konaní promptne plnila všetky zákonom i súdom požadované povinnosti.

Vo vyššie uvedenom časovom rozpätí odporcovia vyslovili svoje priam detinsky

priehľadné lživé, ale pritom účelové vyjadrenia, ktoré potom opakujú, čo im súd schvaľuje.

Sú síce úplne nezmyselné, právne irelevantné a skutkový stav i priebeh skutkového deja

deformujúce tvrdenia (na čo podľa zákona majú odporcovia právo), ale súd má povinnosť

to vyriešiť a nie spĺňať želania odporcov.

Sťažovateľ pre nedôstojný priebeh tohto súdneho procesu, pretože v rozpore

s ustanoveniami - súd konanie po viac ako 2 rokoch, na 2. pojednávaní a bez

akéhokoľvek dokazovania v zmysle -135 vydal záporný rozsudok (pre S/N). Keď

bude S/N jeho písomné zdôvodnenie doručené, tak sa bude musieť proti nemu odvolať, takže

vynesenie právoplatného rozsudku je v nedohľadne.

(...) Bezdôvodnými viacmesačnými prieťahmi v konaní v tejto veci sa sťažovateľ

dostal do situácie, že sťažovateľova právna neistota naďalej pretrváva, nielen v súčasnosti,

ale bude trvať až do dňa meritórneho a právoplatného rozhodnutia vo veci.

(...) Túto svoju sťažnosť zasielanú na Ústavný súd SR na postup Okresného súdu

v Žiline podávame z toho dôvodu že o ochrane nami označeného základného práva

nerozhoduje iný súd a u tohto súdu sa v priebehu 753 dní, t. j. skoro 25 mesiacov, teda viac

ako 2 roky prejavil nedostatok takých procesných úkonov v dôsledku nesprávneho

posudzovania meritu veci, dôsledkom čoho bolo vážne poškodenie sťažovateľa súdom, hoci

ide o veľmi jednoduchú, štandardne sa asi opakujúcu vec aj na mnohých iných súdoch

na Slovensku. Konanie vo veci nemuselo mať neodôvodnené prieťahy, ak by súd k nemu aj

po nenariadení PR pristupoval v zmysle , ods. 2, pretože v zmysle ustálenej

judikatúry NS SR sa dá odvodiť, že ide o drobný spor, nakoľko v jednom roku neprekračuje

hranicu 300.- €.

(...) Aby sa dovŕšila ochrana porušeného základného práva formou primeraného

finančného zadosťučinenia Ústavného súdu v zmysle , SR požadujeme aj

primerané finančné zadosťučinenie podľa zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP v sume

20.000.- Eur, pretože k porušeniu nášho práva došlo takým vážnym spôsobom, neriešením

sťažnosti na prieťahy u predsedu Okresného súdu v Žiline i Krajského súdu v Žiline, ktorý si

preto vyžaduje vyšší stupeň ochrany, najskôr sťažnosť predsedovi Okresného súdu, potom aj

Krajského súdu a teraz Sťažnosť na Ústavný súd SR - a nie iba jednoduchú deklaráciu

porušenia, základného práva ().

Vyššie uvedené vyčíslenie nemajetkovej ujmy, ktorej sa domáha sťažovateľ je iba

najminimálnejším zobrazením odškodnenia za psychické útrapy a zlomkom celej ujmy, čím

sa preukazujeme nestarostlivosťou súdu o odstránenie právnej neistoty u vekovo veľmi

starého sťažovateľa, čo trvá už viac ako 2 roky. V seniorskom veku taká etapa života

predstavuje veľmi dlhé obdobie.

Takto uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenie podľa § 50, ods. 3

, zdôvodňujeme tým, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo

nachádzame nám spôsobila aj vážnu materiálnu ujmu. Ujma, ktorú utrpel sťažovateľ je tak

vážna, že požadovaná výška nemajetkovej ujmy v tomto smere zodpovedá praxi Ústavného

súdu SR a máme pocit, že ju sťažovateľ navrhuje zodpovedne.

(...) Sťažovateľ sa domáha aj primeraného zadosťučinenia, pretože je presvedčený,

že zavinením Okresného súdu Žilina, ktorý nevydal PR, aby sa po prípadnom odpore

odporcov, vec vyriešila v zmysle , , t. j. rýchlo a účinne. Prieťahmi v konaní tak súd

S/N zmaril v tom čase príležitostný možný odpredaj dotknutého pozemku. Je potrebné

uviesť, že súd predsa nemôže garantovať nikomu, že príležitosť alebo nejaká životná šanca

sa rýchlo vyskytne znovu. Citovaný je o tom, aby súd nemaril príležitosť

účastníkovi na trhu. Takže S/N vzniká majetková ujma minimálne vo výške 80.000 Eur (ako

náhrada škody, ktorú si však sťažovateľ v tejto sťažnosti neuplatňuje) i nemajetková ujma,

20.000 €, titulom nemožnosti užívať svoj majetok alebo dostať zaplatené za dlhodobé

nepovolené užívanie jeho vlastníctva, preto žiada podľa svojho názoru zaplatiť takú

oprávnenú sumu od vinníka, formou finančného zadosťučinenia.

Ak by sme finančné prostriedky, ktoré by sme utŕžili predajom parcely uložili na účet

v banke, získali by sme aj pri tom najminimálnejšom ročnom úroku 1,5 %, efektívne značné

finančné prostriedky, čoho sú si vedomí odporcovia i súd, takže prieťahmi je táto

potenciálna finančná transakcia s vlastníctvom sťažovateľky odsúvaná do neurčitého,

neprehľadného času v budúcnosti. Ak sa toho dožije. Ale s tým by spravodlivý súd nemal

vo svojich úvahách kalkulovať.

Pretože súd o našom návrhu konal bez relevantného priebehu pojednávaní, vznikla

nám majetková ujma nielen na finančných prostriedkoch, ale aj ochromenia celkového

života rodiny. Žiadame, aby nám Ústavný súd priznal aj náhradu trov konania a ďalších

nákladov, spojených s uplatňovaním nášho základného práva na Ústavnom súde SR,

pretože okresný súd v našej veci nielen ako seniora riadne nekoná viac mesiacov a pritom

ide o veľmi jednoduchú vec, takže ich uplatňujeme sumou 361,96 Eur /tarifa v zmysle

Vyhlášky o úhrade advokátskych služieb/.»

3. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľka domáha toho, aby

ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo , upravené v , ods. 2 SR

v konaní vedenom pod spis. zn. na Okresnom súde v Žiline, porušené bolo

2/ Krajskému súdu v Žiline, prípadne Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje v konaní

vedenom pod spis. zn , aby konali bez zbytočných prieťahov.

3/ sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

20.000.-Eur, ktoré je Okresný súd v Žiline, povinný zaplatiť do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Ústavný súd SR priznáva úhradu trov konania sumou

361,96 Eur, ktoré je povinná kancelária Ústavného súdu SR zaplatiť na účet jej právneho

zástupcu JUDr. Jána Floriána Gajniaka(...) do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

6. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

7. Vychádzajúc zo samotnej sťažnosti a z dopytu na okresný súd, ústavný súd zistil,

že napadnuté konanie sa začalo 16. septembra 2013 a na okresnom súde bolo skončené

vydaním rozsudku 8. októbra 2015. Napokon napadnuté konanie bolo právoplatne skončené

17. júna 2016.

8. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.

, , ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

9. Napadnuté konanie okresného súdu sa zjavne nevyznačuje takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

. Konanie vedené pod sp. zn. trvalo na okresnom súde cca dva roky, počas

tohto obdobia okresný súd odstraňoval procesné prekážky konania, vykonával dokazovanie

miestnou ohliadkou a nariaďoval pojednávania. Faktom je, že neopodstatnené zastavenie

konania uznesením č. k. -11 z 8. októbra 2013 (pre údajné nezaplatenie

súdneho poplatku sťažovateľkou, asi na tri mesiace oddialilo prerokovanie danej veci, avšak

tento krátkodobý neefektívny postup okresného súdu nemožno považovať za porušenie

základného práva sťažovateľky garantovaného v citovanom článku .

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou

preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v napadnutom

konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie

základného práva sťažovateľky zaručeného v , a preto sťažnosť

sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

10. Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že podľa svojej stabilizovanej

judikatúry (napr. , , , ) sa ochrana

základnému právu vrátane základného práva podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného

práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo.

Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného

základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ). Vychádza pri tom z toho, že účelom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr.

, , ). Predmetná sťažnosť bola ústavnému súd doručená

2. novembra 2015, pričom napadnuté konanie bolo na okresnom súde ukončené už

8. októbra 2015, teda v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už tvrdené porušovanie

označeného základného práva sťažovateľky na okresnom súde netrvalo a táto skutočnosť

bola tiež základom na záver, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

11. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2016