Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 915/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o., Rastislavova 784/68, Košice,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Daniel Blyšťan, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa , a Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 11. marca 2011

a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 24. februára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48

ods. 2 a (ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane základných práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 11. marca 2011 (ďalej len

„rozhodnutie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 24. februára 2015

(ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“).

Sťažovateľka je právnickou osobou podnikajúcou v oblasti poisťovníctva.

S povinným uzavrela poistnú zmluvu, na základe ktorej sa povinný zaviazal platiť

dohodnuté poistné. Sťažovateľka sa z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich z poistnej

zmluvy povinným obrátila na základe uzavretej rozhodcovskej doložky na Arbitrážny súd

Košice, ktorý povinného zaviazal na zaplatenie dlžného poistného a trov konania. Následne

z dôvodu neplnenia povinností uvedených v rozhodcovskom rozsudku podala súdnemu

exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie však bola okresným súdom zamietnutá v nadväznosti na konštatáciu

neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

Sťažovateľka namieta, že okresný súd takto rozhodol bez jej účasti, bez nariadenia

pojednávania a bez toho, aby preskúmal rozhodcovský spis o rozhodcovskom konaní, aby

sťažovateľke dal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, aby vykonanie exekúcie

namietal povinný v základnom, resp. vykonávacom konaní a taktiež bez toho, aby umožnil

oprávnenému dokázať individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky.

2

Sťažovateľka ďalej namieta, že okresný súd a krajský súdy ako odvolací súd

nevykonali vo veci pojednávanie a neinformovali ju o tom, že mienia niektorú podmienku

v zmluve posudzovať ako neprijateľnú, a ani ju nevyzvali, aby sa k tejto skutočnosti

vyjadrila, pričom svoje rozhodnutia riadne nezdôvodnili. Poukazuje pritom na rozhodnutie

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Csipai (C-472/11) a uvádza, že ani okresný súd, ani

krajský súd «žiadnym spôsobom neupozornil oprávneného na úmysel či dokonca čo i len

možnosť posúdenia niektorej zmluvnej podmienky − konkrétne rozhodcovskej doložky − ako

neprijateľnej a ani ho nevyzval, aby sa k takejto skutočnosti vyjadril, čím porušil povinnosti

vyplývajúce pre súd z rozsudku ESP C-472/11 „Csipai“». Podľa sťažovateľky jej týmto

postupom bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jej právo na spravodlivý

proces. Okresné súdy podľa argumentácie sťažovateľky nevychádzali „z obsahu

rozhodcovského spisu, ale nanovo konštruoval[i] skutkový stav“. K listinám, ktoré okresné

súdy zhromaždili, sa sťažovateľka nemala možnosť procesne správnym spôsobom vyjadriť,

a tak jej bolo upreté „právo na vyjadrenie sa k správnosti, pravosti a úplnosti listinných

dôkazov, ako aj k ich obsahu“. V dôsledku namietaných pochybení tak došlo okrem iného

aj k „arbitrárnemu, svojvoľnému resp. nepreskúmateľnému rozhodnutiu príslušných súdov,

pričom samotný skutkový stav zistený okresným súdom bol neúplný“.

Postupom všeobecných súdov sa tak stal právoplatný a vykonateľný rozsudok

rozhodcovského súdu súdne nevymožiteľným, keďže v uplatnení nároku sťažovateľky na

všeobecnom súde jej bráni zásada res iudicata. To podľa sťažovateľky predstavuje

nedôvodný a vážny zásah do jej majetkových práv.

Vo vzťahu k arbitrárnosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu

sťažovateľka ďalej uvádza, že nebolo preukázané, „že by rozhodcovská doložka postrádala

akúkoľvek svoju podstatnú náležitosť“. Navyše namieta, že všeobecné súdy mali vykonať

tzv. test primeranosti podmienky a až podľa výsledkov tohto testu mohli prípadne

konštatovať hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. „V rámci tohto testu, ten kto

mieni označiť podmienku za neprijateľnú, teda musí skutkovo preukázať, že v jej dôsledku tu

vznikol nepomer v konkrétnych právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

a to v čase uzavretia zmluvy (nie neskôr) a preukázať navyše, že tento nepomer

nie je bežný, ale dokonca hrubý...“ Odvolávajúc sa aj na rozhodnutie Súdneho dvora

Európskej únie (C-342/13), uvádza, že všeobecné súdy sú povinné skúmať, či rozhodcovská

doložka zbavuje spotrebiteľa práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom alebo

mu tento prístup sťažuje. „V danom prípade dojednaná rozhodcovská doložka takéto

následky nielenže nemá (ani dohodnuté) ale ani mať nemôže, a to práve z dôvodu existencie

zákonnej úpravy rozhodcovského konania okrem iného aj zákonnej úpravy práva

spotrebiteľa podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku okrem iného aj z dôvodu

porušenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Preto aj zákonná úprava bráni

tomu, aby v danom prípade rozhodcovská doložka bránila spotrebiteľovi v jeho práve

obrátiť sa na všeobecný súd. Iba ak ustanovenia neplatné z titulu ich neprijateľnosti

spôsobia, že rozhodcovská doložka už nemá podstatnú náležitosť vyžadovanú podľa zák.

244/2002 (viď uznesenie NS SR sp. zn. Obdo V 73/2003), tak môže byť vyhlásená celá

za neplatnú.“

Vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu sťažovateľka okrem už uvedeného namieta,

že uznesenie okresného súdu potvrdil bez toho, aby vo veci vykonali pojednávanie či inak

umožnili sťažovateľke využitie jej ústavných práv – najmä právo konať pred súdom

v súlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti, ale najmä bez toho, aby riadne zohľadnil

konkrétne skutkové okolnosti prípadu. Sťažovateľka uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia

sa nezaoberal jej námietkami uvedenými v odvolaní, a tak je toto rozhodnutie

nepreskúmateľné a arbitrárne.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom, nepripojila k sťažnosti relevantné rozhodnutia všeobecných súdov –

uznesenie krajského súdu a uznesenie okresného súdu. Sťažovateľka k sťažnosti pripojila

časť príloh označených v sťažnosti, avšak nie uznesenie krajského súdu a uznesenie

okresného súdu (napadnuté rozhodnutia), ktoré majú byť predmetom posúdenia v konaní

o tejto sťažnosti. V uvedenej podobe ústavný súd nemôže prerokovať sťažnosť

sťažovateľky s prihliadnutím na to, že sťažovateľka namieta právne závery krajského súdu

v spojení so závermi okresného súdu, ktorými mali byť porušené jej práva.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatky v zákonom predpísaných

náležitostiach, aké vyplývajú z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , ).

Navyše tieto skutočnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie a do času

podania tejto sťažnosti podaných 140 sťažností musia byť sťažovateľke notoricky známe.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, , ).

6

Uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti bol dôvodom na jej

odmietnutie podľa . Vzhľadom na kvalifikované právne

zastúpenie ústavný súd sťažovateľku na odstránenie nedostatkov sťažnosti nevyzýval,

primerane aplikujúc v spojení s

ods. 1 .

Nad rámec odôvodnenia uznesenia ústavný súd zdôrazňuje, že argumentácia

prezentovaná sťažovateľkou je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už

použila v celom rade svojich predchádzajúcich sťažností, ktorými sa ústavný súd

v uplynulom období už zaoberal, pričom námietky sťažovateľky vyhodnotil ako nedôvodné

a na tomto základe všetky predchádzajúce sťažnosti odmietol v častiach smerujúcich proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu ako zjavne neopodstatnené (napríklad ,

, , , , ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľke musia byť známe dôvody, pre ktoré ústavný

súd odmietol jej predchádzajúce sťažnosti, ktoré sa týkali obdobných prípadov,

aké sú preskúmavané v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu ústavný súd, uplatňujúc zásadu

hospodárnosti svojho postupu, považuje za dostatočné poukázať na svoju argumentáciu

obsiahnutú v už uvedených uzneseniach a konštatovať, že aj v tomto konaní, by boli

preskúmavané sťažnosti i po splnení zákonom predpísaných náležitostí neopodstatnené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2016