Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 15/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Kotrbancom, Františkánske námestie 3, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 29. februára 2016, ako aj postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

10. novembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. februára 2016, ako aj postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žalobou podanou 24. júla 2000

inicioval na okresnom súde konanie o náhradu škody proti pôvodnému odporcovi

(neskôr ,

, ďalej len „odporca“). V priebehu konania bolo sťažovateľovi priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov najprv vo výške 50 % poplatkovej povinnosti

(uznesením okresného súdu č. k. -145 z 29. októbra 2003) a neskôr v rozsahu

100 % pre celé konanie (uznesením okresného súdu č. k. -604 z 30. augusta

2012). Okresný súd rozsudkom č. k. -295 z 22. mája 2007 žalobu v časti

zastavil a vo zvyšnej časti zamietol. Odporcovi priznal náhradu trov konania.

3. Na základe odvolania krajský súd uznesením č. k. -348

z 29. januára 2009 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a vo výroku o trovách

konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom č. k. -451

z 3. decembra 2009 okresný súd žalobu v časti opäť zastavil, v zostávajúcej časti zamietol.

Odporcovi priznal náhradu trov konania. Na základe odvolania krajský súd uznesením

č. k. -536 z 31. januára 2012 rozsudok okresného súdu č. k. 30 C 99/2000-

541 z 3. decembra 2009 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Napokon okresný súd

rozsudkom č. k. -622 z 21. novembra 2012 žalobu zamietol a odporcovi

priznal náhradu trov konania. Na odvolanie krajský súd rozsudkom č. k. -650

z 18. februára 2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odporcovi náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ 28. apríla 2014 dovolanie.

Dňa 7. mája 2015 okresný súd predložil dovolanie sťažovateľa dovolaciemu súdu

na rozhodnutie, ktorý prípisom sp. zn. z 26. mája 2015 spis sp. zn.

vrátil okresnému súdu ako predčasne predložený. Najvyšší súd v prípise

uviedol, že „žalobca dosiaľ žiadny poplatok za dovolanie nezaplatil, treba ho preto

dodatočne vyzvať, aby zaplatil súdny poplatok v lehote, ktorú vo výzve určí súd prvého

stupňa. (...) Na tomto procesnom postupe nič nemení tá skutočnosť, že uzneseniami

na čl. 145 a čl. 604 súd prvého stupňa priznal žalobcovi úplné oslobodenie od súdnych

poplatkov.“. Uznesením č. k. -721 z 13. októbra 2015 okresný súd zastavil

dovolacie konanie vedené pod sp. zn. (dovolanie smerovalo proti

rozhodnutiu krajského súdu vydanému v merite veci) pre nezaplatenie súdneho poplatku

(ďalej aj „uznesenie okresného súdu o zastavení dovolacieho konania“), ktoré sťažovateľovi

vyrubil výzvou z 26. augusta 2015. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľ podal odvolanie.

Uviedol v ňom, že mu okresný súd priznal úplné oslobodenie od súdnych poplatkov, preto

mu nemal vyrubovať žiadne súdne poplatky za dovolanie. Uznesením č. k. 14 Co 46/2016-

733 z 29. februára 2016 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu o zastavení

dovolacieho konania a ustálil v ňom, že úplné oslobodenie od súdnych poplatkov sa

nevzťahuje na dovolacie konanie. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. -733

z 29. februára 2016 sťažovateľ podal dovolanie, v ktorom dôvodil, že interpretácia

a aplikácia prezentovaná krajským súdom je

v napadnutom uznesení neprijateľná. Prípisom sp. zn. zo 7. júla 2016 okresný

súd predložil dovolanie sťažovateľa dovolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý prípisom

sp. zn. z 21. septembra 2016 spis sp. zn. vrátil okresnému

súdu ako predčasne predložený. Uviedol v ňom, že na základe novelizovaného § 6

ods. 1 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa

od 23. decembra 2015 platí súdny poplatok za dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu potvrdzujúcemu uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení dovolacieho konania

v sume 10 eur. Ďalej výslovne ustálil, že „pokiaľ(...) poplatníkovi ako sporovej strane

nebolo rozhodnutím súdu priznané úplné oslobodenie od súdneho poplatku (§ 138 ods. 1

), je po účinnosti novely s podaním každého odvolania alebo dovolania spojený vznik

povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok“.

5. Sťažovateľ ďalej uvádza, že konanie v jeho právnej veci „trvá vyše 16 rokov. Jeho

dĺžka je už na prvý pohľad neprimeraná. Sťažovateľ v minulosti niekoľkokrát adresoval

predsedovi okresného súdu sťažnosť tak podľa a nasl. , ako aj

podľa a nasl. Predseda okresného súdu však ani raz

nevyhodnotil sťažnosť za opodstatnenú... Sklamanie sťažovateľa z nečinnosti a z nesprávnej,

nesústredenej a neefektívnej činnosti všeobecných súdov v jeho veci je o to väčšie, že pred

vyše desaťročím dôveroval okresnému súdu, a svoju ústavnú sťažnosť vedenú na ústavnom

súde pod sp. zn. zobral späť v nádeji, že okresný súd v ďalšom období

už bude konať bez zbytočných prieťahov.“.

6. Sťažovateľ sa v sťažnosti vyjadruje aj k trom kritériám, ktoré ústavný súd

zohľadňuje pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru. Ku kritériu zložitosti veci sťažovateľ uvádza, že „ide o právne jednoduchý

spor sťažovateľa o náhradu škody. S ohľadom na čas vzniku právneho vzťahu z porušenia

právnej povinnosti odporkyňou, vo veci je treba aplikovať - Zákon

o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (Autorský zákon). V tomto odvetví práva

je k dispozícii kvalitná odborná literatúra i bohatá judikatúra všeobecných súdov.

Vec možno z hľadiska zložitosti preto vyhodnotiť ako nenáročnú.“.

Sťažovateľ vyhodnotil svoje správanie ako účastníka konania za aktívne,

„na akékoľvek požiadavky všeobecných súdov vždy reagoval promptne. V konaní sám

vyzýval všeobecné súdy na urýchlený postup a rozhodovanie. Opakovane využil aj inštitút

sťažnosti na prieťahy v konám podľa i podľa

Z. z.“.

K postupu všeobecných súdov sťažovateľ uviedol, že „Postup okresného súdu,

krajského súdu i najvyššieho súdu je v sťažnosťou namietaných konaniach trvalo

nesústredený, svojvoľný a teda protiústavný. Najmä pre okresný súd platí aj to, že za takmer

sedemnásť rokov trvajúceho konania nevydal také rozhodnutie v meňte veci (a len

výnimočne produkoval také procesné rozhodnutie), ktoré by sťažovateľ nemusel napadnúť

opravnými prostriedkami. Tieto rozhodnutia boli opakovane zrušené vyššími súdmi.

Namiesto ústavne súladného rozhodovania o v poradí poslednom dovolaní sťažovateľa

z 28. apríla 2014 namierenom proti rozhodnutiu v merite veci sa všeobecné súdy

iba pohrávajú s otázkou súdnych poplatkov. Prekvapuje najmä najvyšší súd, ktorý pozná

obsah rozhodnutí okresného súdu, ktorými bol sťažovateľ úplne oslobodený od súdnych

poplatkov (pozri prípis najvyššieho súdu sp. zn. z 26. mája 2015), napriek

tomu toto oslobodenie odmieta akceptovať (pozri prípis najvyššieho súdu sp. zn.

z 21. septembra 2016). Takýto výkon práva je šikanózny.“.

7. Sťažovateľ napokon poukazuje na význam a závažnosť rozhodovanej veci

pre neho, keďže „štátom licencovaná súkromná televízna spoločnosť zničila majetok

sťažovateľa (rozsiahle autorské dielo), pričom výnosy z predaja autorských práv k tomuto

dielu domácim i zahraničným distribútorom mali slúžiť na hmotné zabezpečenie sťažovateľa

a jeho rodiny, o značnom význame a existenčnej závažnosti veci pre sťažovateľa niet

dôvodu pochybovať“.

8. Vzhľadom na dĺžku konania sa sťažovateľ touto sťažnosťou usiluje aj o to, aby

ústavný súd „súčasne vyriekol i porušenie práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 . Vychádzame pritom z konštantnej judikatúry ústavného súdu

(napr. IV. ÚS 93/2010,1. ÚS . , ).“

9. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jeho základných práv podľa a a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 29. februára 2016, ako aj postupom najvyššieho súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. . Ďalej sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal

okresnému a najvyššiemu súdu v označených konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu

finančné zadosťučinenie v sume 2000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , ), resp. aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, , , , ).

13. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ

špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí

predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej

ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa

svojich práv (m. m. , , , ).

14. Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu

ktorých malo dôjsť v príčinnej súvislosti s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(konanie o odvolaní podanom proti uzneseniu okresného súdu o zastavení

dovolacieho konania z dôvodu nezaplatenie súdneho poplatku), ako aj postupom

najvyššieho súdu v konaniach o dovolaniach vedených pod sp. zn. (konanie

o dovolaní podanom proti rozsudku krajského súdu v merite veci), ako aj sp. zn.

(konanie o dovolaní podanom proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 29. februára 2016, ktorým bolo právoplatne zastavené dovolacie konanie

vedené pod sp. zn. z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku).

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala

bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru aby bola jeho vec

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

16. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(konanie o odvolaní podanom proti uzneseniu okresného súdu o zastavení

dovolacieho konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku), ako aj postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (konanie o dovolaní

podanom proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 29. februára 2016, ktorým

bolo právoplatne zastavené dovolacie konanie vedené pod sp. zn. z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku) ústavný súd podotýka, že v súlade so svojou judikatúrou

(, , , ) poskytuje ochranu základnému

právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa len vtedy, ak bola

sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného

práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo. Inými slovami, o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa možno hovoriť aj vtedy,

keď porušovanie označeného práva v konaní pred všeobecným súdom už skončilo

právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu pred podaním sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 , a teda stav právnej neistoty sťažovateľa bol už odstránený.

17. Vyhlásením rozsudku vo veci samej (21. novembra 2012 – okresný súd), ako aj

vyhotovením uznesenia o zastavení dovolacieho konania (13. októbra 2015 – okresný súd),

resp. vyhotovením uznesenia č. k. -733 o potvrdení odvolaním sťažovateľa

napadnutého uznesenia okresného súdu o zastavení dovolacieho konania vedeného

pod sp. zn. (29. februára 2016 – krajský súd) a ich doručením okresný súd

a krajský súd vykonali všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie

právnej neistoty sťažovateľa v prvostupňovom konaní aj v konaní o odvolaní podanom proti

uzneseniu okresného súdu o zastavení dovolacieho konania, a napokon aj v konaní

o dovolaní vedenom pod sp. zn. , preto bolo potrebné vec posudzovať

so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu, krajského

a aj najvyššieho súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia

vo veci samej, resp. vyhotovením označených uznesení pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu, keď okresný súd, krajský súd a ani najvyšší súd už nemohli žiadnym ústavne

relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom (napr.

).

18. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

19. Uvedené závery vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu, krajského

súdu a aj najvyššieho súdu boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú

odmietol ( ).

20. Sťažovateľ podal 22. apríla 2016 na okresnom súde dovolanie smerujúce proti

uzneseniu krajského súdu č. k. -733 z 29. februára 2016, ktoré bolo obratom

zaslané na vyjadrenie protistrane. Po uplynutí lehoty na vyjadrenie bolo dovolanie spolu

so spisovým materiálom predložené 8. júla 2016 najvyššiemu súdu na rozhodnutie o ňom

a bola mu pridelená sp. zn. . Najvyšší súd prípisom z 21. septembra 2016

vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený na účely vyrubenia súdneho poplatku

za podané dovolanie v sume 10 €. Následne okresný súd 25. októbra 2016 vyzval

sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie.

21. Hoci sťažovateľ v súvislosti s postupom okresného súdu v dovolacom konaní

nenamietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v príčinnej súvislosti s úkonmi okresného súdu

pri vybavovaní ním podaného dovolania, ústavný súd poukazuje na to, že súd prvej

inštancie po doručení dovolania sťažovateľa v súlade s jemu zákonom zverenými

kompetenciami ( ) vykonal všetky potrebné

a nevyhnutné procesné úkony na zabezpečenie kontradiktórnosti konania pred predložením

účastníkom konania podaného dovolania na ďalší procesný postup a rozhodnutie

dovolaciemu súdu, okrem vyrubenia súdneho poplatku (keďže okresný súd bol toho názoru,

že sťažovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov).

22. Z uvedeného je zrejmé, že dovolanie sťažovateľa sa v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu nachádzalo ešte na okresnom súde, ktorý vykonával úkony súdu prvej

inštancie spojené s podaným dovolaním sťažovateľa, a preto postupom najvyššieho súdu

z tohto dôvodu ani nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

23. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť

za zjavne neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, , ,

).

24. Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd sťažnosť

sťažovateľa aj v tejto časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 25

ods. 2 po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr.

, , , ).

25. Sťažovateľ súčasne namietal aj porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa , ktoré sťažovateľ odôvodňoval prieťahmi v postupe

označených všeobecných súdov. Pretože sťažovateľ porušenie tohto základného práva oprel

o dôvody identické s tými, ktoré uviedol v súvislosti s namietaným porušením čl. 48 ods. 2

, bolo potrebné odmietnuť jeho sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti ( ).

26. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2017