Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 4/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť Roľníckeho družstva Telgárt, zastúpeného advokátkou

JUDr. Evou Krchňavou, Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 31. mája 2016

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Roľníckeho družstva Telgárt o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra

2016 faxom a 12. septembra 2016 poštou doručená sťažnosť Roľníckeho družstva Telgárt

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a (ďalej len „“) a práv podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“ alebo „odvolací súd“) sp. zn. z 31. mája 2016 (ďalej aj

„napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ ako žalovaný bol

účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Brezno (ďalej len „okresný súd“),

predmetom ktorého bol nárok (ďalej len „žalobkyňa“) na zaplatenie

sumy 453,05 € s príslušenstvom z titulu doplatenia vyrovnacieho podielu, na ktorý jej

vznikol nárok po zániku jej členstva v roľníckom družstve. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 26. júna 2014 návrh žalobkyne zamietol, keď pri výpočte vyrovnacieho

podielu vychádzal z hodnoty skutočne preukázanej pôdy vo výmere 3,9374 ha a výšku

vyrovnacieho podielu ustálil na základe znaleckého dokazovania sumou 3 005,70 €.

Na základe odvolania žalobkyne krajský súd uznesením z 30. júna 2015 označený rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď podľa názoru odvolacieho

súdu mal okresný súd považovať za správny výpočet vyrovnacieho podielu v sume

3 176,62 €, teda mal vychádzať z tzv. akceptovanej výmery pôdy 4,40 ha.

Okresný súd po vrátení veci na ďalšie konanie vo veci opätovne rozhodol rozsudkom

sp. zn. z 12. novembra 2015 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým

zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobkyni 175,37 € s príslušenstvom, keď na základe

vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že nárok žalobkyne predstavoval sumu

3 176,62 €, z ktorej sťažovateľ uhradil sumu 3 001,25 €. Na základe odvolania sťažovateľa

krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil v odvolaním napadnutej časti rozsudok

okresného súdu ako vecne správny.

3. Sťažovateľ namieta porušenie označených práv napadnutým rozsudkom

a v odôvodnení sťažnosti uvádza, že «Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ust. § 2

ods.2, , čl. XXII bod 5 Stanov družstva (sťažovateľa) a čl. II.

písm. a/ bod 2 Kritérií pre výpočet majetkových podielov členov a iných oprávnených osôb

...

Z ustanovení a transformačného zákona ( )

vyplýva, že schválený transformačný projekt je pre oprávnené osoby a orgány družstva

záväzný v častiach, ktoré boli schválené valným zhromaždením oprávnených osôb. Ďalej

z nich vyplýva, že súčasťou transformačného projektu sú Kritériá pre výpočet majetkových

podielov členov a iných oprávnených osôb , ktoré presne určovali, akým

spôsobom sa majetkový podiel oprávneným osobám vypočítava. Vzhľadom k tomu, že

v r. 1992 bolo preukazovanie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy s ohľadom

na predchádzajúci režim socialistického zriadenia obzvlášť problematické, riešili sa

nedostatočné podklady na preukázanie vlastníctva „dočasným uznávaním“ vlastníctva pôdy

aj na základe iných listín, ktoré právne nespĺňali požiadavku preukázania vlastníckeho

práva k pôde.

Práve z uvedeného dôvodu obsahovali Kritériá pre výpočet majetkových podielov

členov a iných oprávnených osôb aj ust. čl. II písm. a/ bod. 2, v ktorom je

výslovne uvedené, že majetkový podiel a imanie družstva pripadajúci na pôdu, podmienečne

napočíta družstvo aj tým oprávneným osobám, ktoré doložili nepriamy doklad o vlastníctve

(doklad dokumentujúci vlastníctvo k pôde, predkov oprávnenej osoby) s podmienkou, že

tieto oprávnené osoby predložia družstvu priamy doklad o vlastníctve pôdy a predložia

družstvu čestné prehlásenie o tom, že sú dedičmi (nadobúdateľmi) pôdy, za ktorú nápočet

podielov požadujú a len vinou zdĺhavosti štátnych orgánov pri vybavovaní prevodu

vlastníckych práv nemajú priamy doklad o vlastníctve pôdy a tiež písomné prehlásenie, že

sú si vedomí následkov bezdôvodného obohatenia sa podľa § 451 Obč. zák. a v prípade

uplatnenie práv tretích osôb obohatenie vydajú.

Keďže právna predchodkyňa žalobkyne dodatočne nedoložila doklady preukazujúce

vlastnícke právo k pôde o výmere 4,4 ha, ale len k 3,9374 ha, bol sťažovateľ oprávnený

v zmysle vyššie uvedeného vypočítaný majetkový podiel upraviť.

S uvedeným postupom sťažovateľa ohľadom výpočtu majetkového podielu právnej

predchodkyne žalobkyne ako i následného výpočtu vyrovnacieho podielu sa nestotožnila

žalobkyňa ani súd prvej inštancie, ktorý poukázal na ustanovenie čl. XXII Stanov

sťažovateľa, podľa ktorého je možné takúto úpravu vykonať len na základe rozhodnutia

súdu. Proti tejto argumentácii namietal sťažovateľ a poukazoval na ustálenú judikatúru

českých súdov, podľa ktorej samotný výpočet majetkového podielu podľa § 9 ods. 7

transformačného zákona má len poriadkovú povahu a jeho záväznosť pre účastníkov

transformácie nie je možné zo zákona vyvodiť. Ak je výpočet majetkového podielu vykonaný

družstvom nesprávny, môže sa oprávnená osoba domáhať opravy výpočtu u družstva a ak

jej nebude vyhovené, môže sa dovolať súdnej ochrany. Rovnako tak, ak družstvo zistí, že ním

prevedený výpočet je nesprávny, môže ho opraviť, ak už oprávnenej osobe nesprávne

vypočítanú vyššiu čiastku vyplatilo, môže sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia

(pre porovnanie ). /NS ČR sp. zn. , zo dňa 1.2.2006/

Rovnaký názor prijal Najvyšší súd ČR aj v rozsudku sp. zn. zo dňa

8.8.2006, ktorý tiež rieši otázku záväznosti výpočtu majetkového podielu, pričom samotný

súd odkazuje už na ustálenú súdnu prax v tejto veci. Právna úprava SR a ČR bola ohľadom

transformácie poľnohospodárskych družstiev rovnaká a rovnaké boli aj podmienky, v akých

družstvá v čase transformácie pôsobili, vrátane neprehľadnosti vlastníckych vzťahov k pôde.

Ak má vzhľadom k ustálenej judikatúre ( rozsudok NS ČR zo dňa 21.4.1998,

sp. zn. ) - výpočet majetkového podielu podľa

iba poriadkovú povahu a jeho záväznosť pre účastníkov transformácie nie je možné

zo zákona vyvodiť zastáva dovolací súd názor, že ak zistí súd v konaní o priznanie

majetkového podielu v peniazoch, že jeho výpočet prevedený družstvom je nesprávny,

nemôže žalobcovi priznať z titulu majetkového podielu čiastku takto družstvom nesprávne

vypočítanú.

Sťažovateľ bol teda toho názoru, že ustanovenie Stanov družstva, o ktoré oprel svoj

právny názor súd, je v rozpore s platným právom, keďže umožňuje priznať neoprávnený

nárok a zároveň je v rozpore aj so záväznou časťou transformačného projektu, a to

s Kritériami pre výpočet majetkových podielov členov a iných oprávnených osôb

, ktoré v čl. II. písm. a/ bod 2 umožňovali prípadnú úpravu výšky majetkového

podielu bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia.

Na základe uvedeného bol sťažovateľ toho názoru, že bol oprávnený vykonať zmenu

priznaného majetkového podielu zo sumy 103.822 Sk (pri domnelom preukázaní vlastníctva

pôdy vo výmere 4,4 ha) na sumu 92.977 Sk pri preukázaní vlastníctva pôdy vo výmere

3,9374 ha. Vychádzajúc z tohto právneho názoru bola potom výška vyrovnacieho podielu,

na ktorý mala nárok právna predchodkyňa žalobkyne, 3.005,70 €, z ktorého žalovaný

uhradil sumu 3.001,25 € a následne aj zostávajúcu čiastku 4,45 €. Preto sťažovateľ

považoval nárok žalobkyne v požadovanej čiastke za neoprávnený a žiadal žalobu

zamietnuť.

... Sťažovateľ namieta, že rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica bolo

porušené jeho právo vlastniť majetok a právo na jeho ochranu, keď je nútený na základe

právoplatného rozhodnutia uhradiť žalobkyni neoprávnený nárok, na ktorý by inak nemala

právo. Vyplatením tohto nároku dochádza nezákonne k zmenšeniu jeho majetku, keď súd

svoje rozhodnutie založil na nesprávnej aplikácii zákona a postupoval v rozpore s ním.

Súd svojím rozhodnutím porušil princíp právnej istoty... keď napriek možnej

aplikovateľnej judikatúre postupoval v úplnom rozpore s ňou bez toho, aby svoje právne

názory konfrontoval s existujúcimi závermi iných, aj keď českých súdov. Vzhľadom k tomu,

že podľa sťažovateľa na území SR neexistuje k uvedenej problematike judikatúra..., je možné

podľa názoru sťažovateľa vychádzať z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky

/tzv. prípustný komparatívny výklad práva, pretože ide o rovnakú právnu úpravu v SR i ČR/.

Takáto judikatúru bola obom súdom sťažovateľom predložená, napriek tejto ustálenej

súdnej judikatúre odvolací súd rozhodol úplne v rozpore s ňou, bez toho, aby svoje právne

závery podrobil konfrontačnému právnemu dialógu..., prečo sa nemohol stotožniť

s už akceptovanou judikatúrou a prečo v analogickom súdnom prípade rozhodol odlišne.

... napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu bolo porušené právo sťažovateľa

na spravodlivý súdny proces i nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu,

ktorý nereflektoval na odvolacie námietky sťažovateľa ani vo vzťahu k uplatneniu

čl. II. písm. a/ bod 2 Kritérií pre výpočet majetkových podielov členov a iných oprávnených

osôb , o ktoré opieral sťažovateľ svoje právo na úpravu výpočtu majetkového

podielu. Touto argumentáciou sa odvolací súd vôbec nezaoberal a túto ani nevyhodnotil.

Upriamil sa len na riešenie otázky platnosti resp. neplatnosti čl. XXII. Stanov sťažovateľa,

na ktorú sťažovateľ síce v odvolaní poukazoval, ale v kontexte s cit. Kritériami a existujúcou

judikatúrou.

... Krajský súd v Banskej Bystrici intepretoval použitú právnu normu nesprávne

v rozpore s existujúcou judikatúrou, čím tiež porušil právo sťažovateľa na spravodlivý

súdny proces.».

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o porušení

jeho v záhlaví označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, aby napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi

úhradu trov konania v sume 994,42 €.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa

voči rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ je výlučne založená

na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní

a rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku chránené

práva alebo slobody fyzickej (právnickej) osoby. To v danom kontexte znamená, že ani

prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná,

lebo konanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania, v ďalšej inštancii mimo rámec

všeobecného súdu a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci

prehodnocoval skutkové a právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ich

judikatúru ().

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

9. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv

podľa a a práv podľa dohovoru a

dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok

okresného súdu ako vecne správny.

10. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne. Podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch... Podľa čl. 1 dodatkového

protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj

majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu

a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Toto

ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby

upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní

alebo iných poplatkov alebo pokút.

11. Podstatou sťažnosti je námietka porušenia práva na spravodlivý proces

v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, nedostatočného

odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom odvolací súd nereagoval na odvolacie

námietky sťažovateľa, ako aj porušenia princípu právnej istoty z dôvodu nerešpektovania

ustálenej a na prípad sťažovateľa aplikovateľnej judikatúry. Podľa sťažovateľa bolo

porušené aj jeho právo vlastniť majetok a právo na ochranu majetku, keď napadnutým

rozsudkom bol zaviazaný plniť žalobkyni nárok, na ktorý by inak nemala právo.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(mutatis mutandis , , ). Ústavný súd ďalej pripomína,

že do obsahu základného práva zaručeného v nepatrí právo účastníka

konania (dotknutej osoby) dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý účastník konania predkladá

(, ).

13. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil v odvolaním napadnutej časti

rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa

a svoj právny záver odôvodnil takto:

„Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového

materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav,

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj vec správne

právne posúdil.

... Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa

v časti, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 175,37 eur spolu s úrokom

z omeškania 9 % ročne od 19.4.2010 do zaplatenia. Základnou odvolacou námietku je

tvrdenie odporcu, že bol oprávnený vykonať zmenu priznaného majetkového podielu

zo sumy 103.822 Sk (pri domnelom preukázaní vlastníctva pôdy vo výmere 4,4 ha) na sumu

92.977 Sk (pri preukázaní vlastníctva pôdy 3,9374 ha), ktorý názor odporcu vychádza

z ustanovení transformačného zákona § 2 ods. 2, § 9 ods. 2, 5, 7 ako i ustálenej judikatúry

s tým, že ustanovenie čl. XXII. ods. 5 Stanov odporcu, z ktorých vychádzal aj odvolací súd je

v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť

k záveru nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V pôvodnom Znaleckom posudku č. 2/2013 vypracovanou znalkyňou

, stanovila táto výšku vyrovnacieho podielu pôvodnej navrhovateľky na sumu

4.413 Eur.

Vzhľadom na to, že znalkyňa pripustila možnosť opätovného výpočtu vyrovnacieho

podielu navrhovateľky po akceptácii pripomienok zo strany odporcu k spôsobu výpočtu

vyrovnacieho podielu nariadil okresný súd doplnenie znaleckého dokazovania.

V rozsudku okresný súd uviedol, že v Doplnku č. 1 znalkyňa určila výšku

vyrovnacieho podielu z majetkového podielu navrhovateľky 103.822 Sk, kde bola

akceptovaná výmera pôdy 4,40 ha, keď v tomto prípade bola výška vyrovnacieho podielu

určená znalkyňou vo výške 3.176,62 Eur a z majetkového podielu vo výške 92.777 Sk, kde

bol majetkový podiel ustálený na základe skutočne preukázaného vlastníctva pôdy 3,93 ha,

kde určila znalkyňa výšku vyrovnacieho podielu na sumu 3.005,70 Eur.

Podľa čl. XXII. bod 5 Stanov odporcu ak sa neskôr preukáže, že majetkové podiely

podľa za pôdu a ostatný majetok boli priznané na základe

nesprávnych dôkazov, družstvo vykoná úpravu ich výšky len na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. XV. bod 5 Stanov odporcu vyrovnací podiel sa uhrádza v peniazoch.

Vyrovnací podiel sa poskytuje v rovnomerne rozvrhnutých splátkach. Prvá splátka je

splatná po uplynutí 1 roku po schválení ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo

zaniklo. Každá ďalšia splátka je splatná po uplynutí 1 roku. Posledná splátka je splatná

najneskôr po uplynutí 10 rokov.

Po rozhodnutí odvolacieho súdu okresný súd opätovne o nároku navrhovateľky

rozhodol. Účastníci konania si ustálili, že odporca uhradil právnej predchodkyni

navrhovateľky sumu 3.001,25 Eur. Následne okresný súd vychádzajúc z názoru odvolacieho

súdu ustálil, že výška majetkového podielu právnej predchodkyne navrhovateľky

predstavuje sumu 3.176,62 Eur a vzhľadom na uvedené zaviazal odporcu uhradiť

navrhovateľke sumu 175,37 Eur.

Podľa o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní

majetkových nárokov v družstvách schválený transformačný projekt je pre oprávnené osoby

a orgány družstva záväzný.

Podľa transformačný projekt vypracúva družstvo alebo

ním poverená právnická alebo fyzická osoba. Družstvo je povinné ho odovzdať rade 60 dní

pred konaním valného zhromaždenia, ktoré prerokúva a schvaľuje transformačné projekty.

Rada je povinná oprávneným osobám umožniť prístup k predloženým transformačným

projektom.

Podľa transformačný projekt musí obsahovať

kritériá pre výpočet majetkových podielov členov a iných oprávnených osôb, ktoré sú

záväzne ustanovené v súlade s treťou a štvrtou časťou tohto zákona,

Podľa družstvo vypočíta majetkové podiely podľa

kritérií ustanovených týmto zákonom a oboznámi s nimi oprávnené osoby do 30 dní odo dňa

schválenia transformačného projektu; súpis majetkových podielov overený audítorom sa

stane prílohou schváleného transformačného projektu.

Odporca v odvolaní poukazoval na vyššie citované ustanovenia a tvrdil, že samotný

výpočet majetkového podielu podľa § 9 ods. 7 transformačného zákona má iba poriadkovú

povahu a jeho záväznosť pre účastníkov transformácie nie je možné zo zákona vyvodiť

(napr. rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 1.2.2006). Samotný odporca

v odvolaní uvádza, že schválený transformačný projekt je pre oprávnené osoby a orgány

družstva záväzný v častiach, ktoré boli schválené valným zhromaždením oprávnených osôb

a ktorého súčasťou sú kritériá pre výpočet majetkového podielu, ktoré presne určovali,

akým spôsobom sa majetkový podiel oprávneným osobám vypočítava. Poukazoval

na problematické poukazovanie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy v r. 1992 s ohľadom

na predchádzajúci režim socialistického zriadenia. Ak teda odporca tvrdí, že schválený

transformačný projekt je pre oprávnené osoby a orgány družstva záväzný, je potom z tohto

schváleného transformačného projektu, ktorý je súčasťou odborného posudku

č. 13/05/2013, pôvodného znaleckého posudku č. 2/2013 ako aj Doplnku č. 1 k znaleckému

posudku, zrejmé, že v uvedenom transformačnom projekte bol rozsah pôdy právnej

predchodkyne navrhovateľky stanovený na 4,4 ha, z ktorého aj následne odporca

pri oznámení o výške podielov na imaní družstva zo dňa 28.11.1992 vychádzal, keď samotný

odporca uviedol, že bol právnej predchodkyni navrhovateľa vypočítaný majetkový podiel

v celkovej sume 103.822 Kčs. Je teda zrejmé, že navrhovateľ vychádzal zo svojho vlastného

dokladu - transformačného projektu a v tomto transformačnom projekte ustálil výšku

majetkového podielu právnej predchodkyne navrhovateľky. Aj podľa názoru odporcu nie je

samotný výpočet majetkového podielu podľa vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 7

a citovaných rozhodnutí pre účastníkov transformácie záväzný, je potom podľa tvrdenia

odporcu a aj podľa názoru odvolacieho súdu záväzný schválený transformačný projekt,

ktorý vypracoval odporca, pričom v tomto transformačnom projekte bol uvedený rozsah

pôdy 4,4 ha.

Odporca namieta aj čl. XXII. ods. 5 Stanov odporcu, ktorý je podľa jeho názoru

v rozpore s v odvolaní citovanými ustanoveniami. K tomu odvolací súd uvádza, že ak

uvedený článok Stanov považuje odporca za neplatný, mal dostatok možností a časového

priestoru, aby tento článok zmenil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Stanovy

odporcu, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku č. 2/2013, jedná sa konkrétne o zmenu

stanov, kde v závere je uvedené, že boli schválené na zasadnutí členskej schôdze dňa

8.12.1992, v ktorých predmetný článok XXII. ods. 5 je uvedený naďalej. Ďalej poukazuje na

prílohu, ktorá sa nachádza v znaleckom posudku, a to návrh na zmenu Stanov

z 28.4.1996, kde sa do čl. XXII. Stanov dopĺňali body 7, 8, 9 a zároveň na návrh na zmenu

stanov z 27. 4. 1997, kde sa v čl. XXII. dopĺňal bod 10. V prípade, ak mal

odporca za to, že uvedený článok XXII. bod 5 Stanov je v rozpore s transformačným

zákonom, prípadne s inými právnymi predpismi, nič nebránilo odporcovi tento článok

Stanov vypustiť, prípadne zmeniť, keďže z predložených dokladov je zrejmé, že zmena

Stanov sa u odporcu viackrát vykonávala. Ak teda do dnešného dňa je uvedený článok

naďalej v Stanovách odporcu, je zrejmé, že podľa uvedeného článku je potrebné, aby bola

vykonaná zo strany družstva úprava výšky nesprávne priznaného majetkového podielu

na základe rozhodnutia súdu, ktoré rozhodnutie odporca nepredložil. V konaní bolo

preukázané, že samotný znalec, či už v pôvodnom znaleckom posudku alebo v doplnku

znaleckom posudku vychádzal aj z dokladov odporcu, na ktoré sa odporca v odvolaní

odvoláva, konkrétne z transformačného projektu schváleného odporcom.

Samotná znalkyňa vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 4.6.2013 uviedla, že

dňa 23.1.2013 požiadala odporcu o predloženie zoznamu všetkých členov družstva s výškou

ich vkladu, vrátane výšky splateného vkladu a počtu rokov členstva jednotlivých členov,

na ktorý list jej bol predložený výpis z transformačného projektu, ktorý považovala

za smerodajný pri určení výšky členského vkladu pôvodnej navrhovateľky. Schválený

transformačný projekt bol predložený odporcom a jedná sa o projekt, ktorý, ako odporca

uvádza, je pre oprávnené osoby a orgány družstva záväzný.

Čo sa týka rozhodnutí, na ktoré odporca poukazuje, samotný odporca uvádza, že sa

v týchto rozhodnutiach rieši otázka záväznosti výpočtu majetkového podielu, ktorý má mať

iba poriadkovú povahu, potom opätovne poukazuje odvolací súd na § 2 ods. 2

transformačného zákona (na ktorý sa odvoláva aj odporca), podľa ktorého je schválený

transformačný projekt pre oprávnené osoby a orgány družstva záväzný.

Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky odporcu

uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, súd prvého stupňa dospel k správnym právnym

záverom, pričom svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.“

14. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku

dospel k záveru, že sťažnostná argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá spochybniť

ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom

aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych

záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého rozsudku v súlade

s jeho právomocami ustanovenými v . Krajský súd svoj právny záver

o vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa odôvodnil dostatočným a ústavne

akceptovateľným spôsobom, keď v súlade so svojím záväzným právnym názorom

vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení sa stotožnil s ustálením hodnoty majetkového

podielu žalobkyne sumou 3 176,62 € a zaviazal sťažovateľa uhradiť žalobkyni

sumu 175,37 € s príslušenstvom. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu primerane

a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom reflektoval aj na sťažovateľom vznesené

odvolacie námietky poukazujúc na aplikovanú právnu úpravu, z ktorej vyplýva záväznosť

schváleného transformačného projektu. Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľa, že krajský súd

rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov, poukazujúc pritom na rozhodnutia

Najvyššieho súdu Českej republiky, ústavný súd uvádza, že právne závery všeobecných

súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by

ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky (napr.

, ). Zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je poslaním

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorému zákon

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] okrem iného

priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. , ). Práve

plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu

zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného

aj legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní. Napokon, ako to uvádza sám

sťažovateľ, v súvislosti s nastolenou právnou problematikou ani nemožno hovoriť

o existencii ustálenej judikatúry, od ktorej by sa krajský súd v posudzovanom prípade

mohol odkloniť.

15. V nadväznosti na citované odôvodnenie napadnutého rozsudku ústavný súd

konštatuje, že tento podľa názoru ústavného súdu nie je prejavom interpretačnej alebo

aplikačnej svojvôle, a preto sa úvahy krajského súdu v napadnutom rozsudku z pohľadu

ústavného súdu nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Keďže napadnutý rozsudok

krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnený na základe jeho

vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný

tieto postupy a hodnotenia nahrádzať a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho

názoru krajského súdu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozsudku. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo

na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok.

16. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil možnosť porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, preto

pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

17. Obdobný záver možno formulovať aj vo vzťahu k namietanému porušeniu

základného práva vlastniť majetok podľa a práva na pokojné užívanie

majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, porušenie ktorých sťažovateľ namieta

sekundárne, v spojení s namietaným porušením základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade nedošlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

ani práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zjavné, že nemohlo

dôjsť ani k porušeniu označených práv. Ústavný súd preto aj v tejto časti odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa ako zjavne neopodstatnenú.

18. Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že sťažovateľ sa

svojou sťažnosťou domáha ústavnej ochrany v spore, ktorý možno označiť z hľadiska

predmetu ako bagateľný a ktorý je už z tohto titulu a priori vylúčený z ústavného

prieskumu. Opodstatnenosť sťažnosti podľa v takejto veci by

prichádzala do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných

v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (k tomu pozri m. m. ,

, ).

19. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2017